{"guid": "2790dcf8-46cb-4cd1-a070-f07530fbf4ec:6117991c-080d-44e2-bfac-28f70ef3165a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2", "spisova_znacka": "21Co/110/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/110/2024 z 29. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2025, sp. zn. 21Co/110/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2", "identifikacne_cislo": "6119368705", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-283", "datum_vydania": "2025-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6117991c-080d-44e2-bfac-28f70ef3165a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21Co/110/2024\n6119368705\n29. 09. 2025\nJUDr. Zlatica Javorová\nECLI:SK:KSTT:2025:6119368705.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu\nJUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX,\ntrvale bytom C., D. E. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o.,\nŽilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: F. G., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom\nH. XXX, o zaplatenie 509,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu\nGalanta zo 16. januára 2024 č. k. 28C/4/2020-248, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal právo na\nnáhradu trov konania na súde I. inštancie v rozsahu 100 %; napokon rozhodol, že III. žalovaný nemá\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 511 ods. 2 a 3\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); čl. 8,\n§ 132 ods. 2, § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu\ndomáhala voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobkyni sumu 15.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.7.2019 do zaplatenia,\ntitulom úhrady regresného nároku z predčasne splateného úveru poskytnutého zo zmluvy o účelovom\nsplátkovom úvere č. 511502256 zo dňa 26.11.2015, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný ako dlžník a\nspoludlžník.\nRozsudkom č. k. 28C/4/2020-192 z 31.3.2022 súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním z\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP. Žalobkyňa v odvolaní namietala nepreskúmateľnosť\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odôvodnenie súdu je natoľko strohé, že vznikajú\npochybnosti o jeho správnosti a úplnosti, napr. súd vôbec neuviedol ako sa vysporiadal s tou časťou\núveru, ktorý bol nepochybne splatený len žalobkyňou, keďže úver len čo do istiny predstavoval 30.000\neur, pričom suma z predaja bytu vo výške 28.981,50 eur teda nemohla pokryť ani len istinu. Súd\nteda nedal odpoveď na otázku, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Žalobkyňa\nv odvolaní ďalej namietala nesprávne skutkové zistenia zo strany súdu, keď súd ustálil, že finančné\nprostriedky získané z predaja bytu v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, každý v\npodiele 1, vo výške 28.891,50 eur posúdil ako spoločné prostriedky. Podľa názoru žalobkyne sú tieto\nfinančné prostriedky jej výlučnými. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že za obdobie roka a\npol výlučne ona sama splatila 18 splátok úveru po 128,59 eur, čo v súhrne predstavuje výhradne\nňou splatenú sumu vo výške 2.314,62 eur. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala nesprávne právne\n\nposúdenie veci zo strany súdu, nakoľko podľa jej názoru bolo nepochybne preukázané, že nadobudnutie\nbytu v I. financovala výhradne ona sama. Súd preto nesprávne posúdil znenie článku V ods. 1 písm. b)\nkúpnej zmluvy zo dňa 10.7.2017 tak, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 28.981,50 eur bola poukázaná\nna dlhy strán sporu (predávajúcich) - na predčasné splatenie hypotéky zo dňa 30.6.2017 veriteľa J. I.,\nB. (číslo žiadosti: 5115042256) takým spôsobom, že predčasné splatenie sa vykonalo zo spoločných\nprostriedkov a nie z výhradných prostriedkov žalovanej. Takýto výklad je v rozpore s dobrými mravmi,\nkeďže nijakým spôsobom nereflektuje objektívne preukázané skutočnosti ohľadom financovania bytu.\nŽalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom\nrozsahu. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nKrajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 10Co/93/2022-228 z 19.7.2023 I. výrokom\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie\n14.490,75 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 14.490,75 eur od 23.7.2019 do zaplatenia\npotvrdil a II. výrokom v zostávajúcej časti veci samej a v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval\nnámietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku prvej\ninštancie vo vzťahu k uplatnenej sume 14.490,75 eur s príslušenstvom za nedôvodnú, nakoľko po\npreskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd skonštatoval, že súd prvej\ninštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom\nopísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného\ndokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje\nprávne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch\na prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,\npri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení\npráv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací\nsúd však námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozsudku považoval za dôvodnú vo vzťahu k\nzostávajúcej sume 509,25 eur s príslušenstvom, nakoľko súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia\nrozhodnutia nedal odpoveď na otázku, z akého dôvodu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a\nnie len čiastočne, a ako sa súd vysporiadal s rozdielom súm 30.000 eur a 28.981,50 eur, keďže len\nčo do istiny vznikol rozdiel 1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50 eur), nedal odpoveď na otázku prečo\nna základe platby v rozsahu 28.981,50 eur skutkovo ustálil, že celý úver bol splatený zo spoločných\nprostriedkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom\nodvolacieho súdu) povinnosť vo vzťahu k uplatnenej sume 509,25 eur s 5 % ročným úrokom z\nomeškania zo sumy 509,25 eur od 23.7.2019 do zaplatenia, vyhodnotiť dôkazy každý jednotlivo a\nvšetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo.\nOdvolací súd ďalej uložil súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania okrem prejednacej zásady\na zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu, svoj právny\nzáver zdôvodniť zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dať\nodpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné\na zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Zároveň\nodvolací súd uložil súdu prvej inštancie aj povinnosť rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného konania\nako aj o náhrade trov odvolacieho konania.\nSúd prvej inštancie (po vrátení mu veci v zostávajúcej časti) vo veci nariadil pojednávanie na 16.1.2024\na postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní\npridržal písomných podaní a k zvyšku sumy 509,25 eur poukázal na dôkaz - pohyby na bežnom účte\nžalobkyne od 1.1.2016 do 31.12.2018, z ktorého je zrejmé, že splátka úveru a splátka istiny tvoria spolu\n128,59 eur, teda splátka, ktorá bola dohodnutá v úvere 5115042256. Žalovaný na pojednávaní uviedol,\nže splátky úveru boli uhrádzané z prenájmu spoločného bytu, ktorý mali v I., ktorý následne predali a\nz ktorého ho žalobkyňa stále nevyplatila. Predmetom konania zostala časť istiny vo výške 509,25 eur\n(15.000 eur - 14.490,75 eur) s príslušenstvom.\nSúd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a zistil\nnasledovný skutkový stav: Žalobkyňa a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1,\nnehnuteľností v I. (byt s príslušenstvom na K. D. XXX) nachádzajúcich sa v kat. úz. I. - L. zapísaných\nna LV č. XXXX. Dňa 26.11.2015 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci/spoludlžníci s J. I., B. ako\nveriteľom zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. 5115042256 zabezpečenom záložným právom k\nnehnuteľnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000 eur za účelom financovania\nnehnuteľností uvedených v zmluve. Úver bol splatný v 312 splátkach. Dňa 10.7.2017 žalobkyňa a\nžalovaný ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1, a ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu,\n\npredmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v nej špecifikovaných, okrem iného aj byt na K. XXX H. I.,\nna kupujúcu. V článku V. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 240.000 eur a spôsob\njej vyplatenia nasledovne: a) prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 12.000 eur zaplatila kupujúca\npredávajúcim v deň uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bezhotovostným prevodom na\nbankový účet predávajúcej v I. rade č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo predávajúci zhodne\nprehlasujú, b) druhú časť dohodnutej kúpnej ceny spolu vo výške 95.535,96 eur zaplatí kupujúca na\ndlhy predávajúcich bezhotovostným prevodom v deň uzavretia tejto kúpnej zmluvy, pričom kupujúca v\nsúlade s predloženým originálom stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie americkej hypotéky zo dňa\n30.6.2017 veriteľa J. I., B. (číslo žiadosti: 5415023379) poukáže časť z druhej časti dohodnutej kúpnej\nceny vo výške 66.554,46 eur na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (variabilný symbol:\n5415023379) a zvyšnú časť z druhej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 28.981,50 eur v súlade s\npredloženým originálom stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie hypotéky zo dňa 30.6.2017 veriteľa\nJ. I., B. (číslo žiadosti: 5115042256) poukáže na bankový účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\nvariabilný symbol: 5115042250, .... Dňa 18.7.2017 oznámila banka žalobkyni, že ku dňu 15.7.2017 boli\nvyrovnané všetky záväzky z úverového vzťahu s J. I. v zmysle zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.\n5115042256 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti.\nNa základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nebola v časti o\nzaplatenie 509,25 eur s príslušenstvom podaná dôvodne. Súd zameral dokazovanie na preukázanie\ndôvodnosti zostávajúcej časti pôvodne uplatneného nároku. Žalobkyňa preukazuje vznik uplatneného\nnároku pohybmi na jej bežnom účte za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2018. Žalobkyňa síce uviedla,\nže za obdobie roka a pol výlučne ona sama splatila 18 splátok úveru po 128,59 eur, spolu vo výške\n2.314,62 eur, čo podložila pohybmi z jej bežného účtu, avšak nijakým spôsobom súdu nekonkretizovala,\nako táto suma bola započítaná do pôvodne žalovanej sumy 15.000 eur, keďže predmetom konania\npo odpočítaní sumy 14.490,75 Eur zostal nárok žalobkyne vo výške 509,25 eur. Navyše žalobkyňa sa\nnevyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že splátky úveru boli hradené z prenájmu spoločného bytu, ktorý\nmali v podielovom spoluvlastníctve. Keďže žalobkyňa nerozporovala toto tvrdenie žalovaného, súd mal\npreukázané, že splátky úveru boli hradené zo spoločných prostriedkov, t. j. z prenájmu spoločného\nbytu v I.. V tejto súvislosti súd uviedol, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami\nstrán sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorú žalovaný nezaplatil,\nbolo jej povinnosťou tvrdiť relevantné skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k\nzáveru, že takáto pohľadávka žalobkyni skutočne vznikla v žalovanej výške a následne tieto tvrdenia\npreukázať. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.\nRovnako nemožno spravodlivo žiadať, aby si súd podstatné skutočnosti zaobstaral sám. Aby súd\nmohol žalobe v časti 509,25 eur s príslušenstvom vyhovieť musel by byť uplatnený nárok jednoznačne\npreukázaný. Neuvedením rozhodujúcich skutočností tak nebolo preukázané, že by žalobkyni vznikol\nnárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 509,25 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené\nsúd nepovažoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 509,25 eur a úrokov z omeškania z tejto sumy\nza dôvodný a preto žalobu zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania na prvoinštančnom súde a odvolacom súde, súd prvej inštancie\nrozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako strane, ktorá\nmala v konaní na súde prvej inštancie plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej\ninštancie v rozsahu 100%. Žalovaný mal na odvolacom súde úspech v rozsahu 93,20% avšak súd mu\ntrovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.\n2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na\njeho zmenu vyhovením žalobe (v zostávajúcom rozsahu o zaplatenie 509,25 eur s príslušenstvom)\na priznaním jej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnila odvolacími\ndôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, že pomyselné „ťažisko“ rozhodnutia je v bode 14, kde však súd očividne dospel k nesprávnym\nskutkovým záverom, ktoré navyše nesprávne právne posúdil. Konajúci súd síce správne identifikoval,\nže žalobkyňa preukazovala vznik uplatneného nároku, ktorý po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal\npredmetom konania, pohybmi na bežnom účte za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2018, skutkovo správne\nustálil, že „podložila“ (resp. preukázala) pohybmi na bežnom účte tvrdený fakt, že za obdobie roka a\npol výlučne sama splatila 18 splátok úveru poskytnutého stranám sporu J. I., B., a to v splátkach po\n128,59 eur, tzn. spolu vo výške 2.314,62 eur. Ďalej je však už výklad súdu vadný, keďže vychádzal\nz toho, že žalobkyňa nemala nijakým spôsobom konkretizovať ako táto suma bola započítaná do\npôvodne žalovanej sumy 15.000 eur, resp. do zostatku nároku po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý\npredstavuje sumu vo výške 509,25 eur. V konaní pritom nebolo sporné, že úver čo do istiny predstavoval\n\nsumu vo výške 30.000 eur, a teda suma z predaja bytu vo výške 28.981,50 eur nemohla pokryť\nani len istinu (nehovoriac o úrokoch). Z uvedených nesporných faktov je bez akejkoľvek pochybnosti\nzrejmé, že žalobkyňou uhradená suma v splátkach spolu vo výške 2.314,62 eur pokrýva rozdiel v istine\n1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50 eur) a úroky vo výške 1.296,12 eur (2.314,62 eur - 1.018,50 eur)\nsplatné do času predčasnej úhrady úveru v zmysle oznámenia o splatení účelového splátkového úveru\nzabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa 18.7.2017 vystaveného J. I., B.. To, že si žalobkyňa v tomto\nkonaní voči žalovanému uplatnila 50 % istiny spomenutého úveru nijako nemení fakt, že akýkoľvek úver\nje zo svojej právnej podstaty vždy úročený. Argumentácia súdu, že žalobkyňa údajne nemala nijakým\nspôsobom konkretizovať, ako bola výhradne ňou uhradená suma vo výške 2.314,62 eur započítaná do\npôvodne žalovanej sumy, by bola na mieste, ak by táto suma spolu so sumou z predčasného splatenia\núveru výťažkom z kúpnej ceny (28.981,50 eur) nedosahovala istinu (30.000 eur). Žalobkyňa v konaní\nvždy konzistentne tvrdila, že úver splatila sama, čo preukazovala jednak už spomenutým oznámením\nveriteľa z 18.7.2017 (čo však odvolací súd „neuznal“) a jednak ňou uhrádzanými preukázateľnými\nmesačnými platbami, ktoré v súčte dosiahli 2.314,62 eur. Je teda celkom jednoznačne zrejmé, že\nsuma vo výške 2.314,62 eur predstavuje (okrem iného) úhradu rozdielu istiny vo výške 1.018,50 eur\n(30.000 eur - 28.981,50 eur). Podľa súdu prvej inštancie sa žalobkyňa nemala nevyjadriť k tvrdeniu\nžalovaného, že splátky úveru boli hradené z prenájmu spoločného bytu, ktorý bol evidovaný na katastri\nv podielovom spoluvlastníctve. Z toho súd následne ustálil, že toto (nepreukázané) tvrdenie žalovaného\nnerozporovala, a preto mal súd preukázané, že splátky úveru boli hradené zo spoločných prostriedkov, t.\nj. z prenájmu spoločného bytu v I.. Žalobkyňa skutočne nevie, ako súd uvedené mohol ustáliť, keďže tieto\nničím nepreukázané tvrdenia žalovaného nemohli obstáť popri ňou prezentovaných tvrdeniach o úplnom\nsplatení spoločného úveru samostatne ňou. Inak povedané každá strana prezentovala vlastné skutkové\ntvrdenia, ktoré sa navzájom vylučovali, a teda je zrejmé, že také tvrdenia, ktoré nemôžu popri sebe\nobstáť sú sporné. Ak žalobkyňa tvrdila, že úver splatila sama a žalovaný, že bol splatený zo spoločných\nprostriedkov, tak skutkové tvrdenia oboch strán sú spochybnené – sporné, a teda ich spornosť sa musela\nodstraňovať dokazovaním. Vo vzťahu k časti pôvodne žalovanej sumy v rozsahu 14.490,75 eur zanikla\nspornosť rozhodnutím odvolacieho súdu (hoci sa s ním žalobkyňa nestotožňuje) a vo zvyšku rozsahu\npôvodne žalovanej sumy 509,25 eur spornosť nezanikla domnelo nepopretými a nijako nepreukázanými\ntvrdeniami žalovaného. Skutková spornosť sa tu po správnosti mala a aj naďalej má odstrániť jedine\ndokazovaním, z hľadiska ktorého žalobkyňa nepochybne s poukazom na ňou predložené výpisy z\núčtu preukázala, že pokým sa spoločný úver strán sporu predčasne nesplatil, tak splátky uhrádzala\nvýlučne sama. Je teda nepochybné, že jej svedčí regresný nárok na to, čo výlučne sama uhradila na\nspoločný úver. V konkrétnom vyjadrení ide o sumu 509,25 eur titulom výhradne ňou uhradenej časti\nistiny spoločného úveru.\n3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že žalobkyňa mu do dnešného dňa je dlžná sumu za\nnájom, ktorý chodil v plnej výške na jej účet, a tak isto mu do dnešného dňa nevyplatila sumu z predaja\nspoločného bytu. Navrhol aby súd jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie okresného súdu.\n4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tvrdenia žalovaného prezentované vo vyjadrení k\nodvolaniu sú zmätočné a ako také sa vôbec netýkajú prejednávanej veci. S ohľadom na stručnosť,\nnepravdivosť a vecnú nesúvislosť tvrdení žalovaného sa rovnako možno vyjadriť len stručne. Vo\nvyjadrení žalovaného niet jediného relevantného argumentu, či relevantného skutkového tvrdenia a\nhlavne úplne opomína vyjadrenie sa k vadám, na ktoré bolo poukázané v podanom odvolaní. Procesné\nvyjadrenie žalovaného je len ďalším zahmlievaním skutkovej situácie jednak nesúvisiacimi a jednak\nnepravdivými tvrdeniami. Nedá jej však neuviesť na pravú mieru fakt, že je to práve žalovaný, kto sám\npoberal nájom za dom, ktorý riešia v spore. V tomto dome mal nájomníka bez jej súhlasu a nájom poberal\nsám, pričom jej z neho nič nevyplácal, hoci bola spoluvlastník s podielom o veľkosti 1 k celku. Navyše\nna ten dom mala úver, ktorý musela splatiť sama. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti naďalej trvá\nna podanom odvolaní.\n5. Ďalšie podania strán už v odvolacom konaní neboli doručené.\n6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila\nzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím\n\nex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil,\npostupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu\nminimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.\n7. Predmetnom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie\na napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu.\n8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou\npoužitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej\nargumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej\ninštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich\nsprávnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej\nveci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§\n387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej\ninštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:\n9. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\nAk sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe\nvykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných\nskutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého\nvychádza v meritórnom rozhodnutí. Podľa právnej domnienky v ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové\ntvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila)\nalebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie skutkových tvrdení žalovanými je prostriedok\nprocesnej obrany. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu potom zaťažuje procesné bremeno popretia\nskutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za\npodmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu\npopretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150\nods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované\n(povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórií označuje ako povinnosť\nsubstancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia; pojem substancované zvýrazňuje,\nže tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva). Následkom porušenia povinnosti žalovaného\nsubstancovane tvrdiť je, že súd bez toho aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu.\nSúd potom nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno\npopretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že\nskutkové tvrdenia protistrany sú nesporné (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,\n574 s.).\nPopretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia\no predmetných skutkových okolnostiach je popretie neúčinné. Účelom právnej úpravy ust. § 151 ods.\n2 CSP je vylúčiť neželanú situáciu, a to aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany\nen bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho čo tvrdí protistrana, nie je pravda (porov.\nŠtevček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 574 s. ).\n10. Súd prvej inštancie dospel v predmetnej veci k záveru, že žaloba nebola v (zostávajúcej) časti\no zaplatenie 509,25 eur s príslušenstvom podaná dôvodne. Žalobkyňa preukazuje vznik uplatneného\nnároku pohybmi na jej bežnom účte za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2018, uviedla, že za obdobie\nroka a pol výlučne ona sama splatila 18 splátok úveru po 128,59 eur, spolu vo výške 2.314,62\neur, čo podložila pohybmi z jej bežného účtu, avšak nijakým spôsobom súdu nekonkretizovala, ako\ntáto suma bola započítaná do pôvodne žalovanej sumy 15.000 eur, keďže predmetom konania po\nodpočítaní sumy 14.490,75 eur zostal nárok žalobkyne vo výške 509,25 eur. Navyše žalobkyňa sa\nnevyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že splátky úveru boli hradené z prenájmu spoločného bytu, ktorý\nmali v podielovom spoluvlastníctve. Keďže žalobkyňa nerozporovala toto tvrdenie žalovaného, súd mal\npreukázané, že splátky úveru boli hradené zo spoločných prostriedkov, t. j. z prenájmu spoločného\n\nbytu v I.. V tejto súvislosti súd uviedol, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami\nstrán sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorú žalovaný nezaplatil,\nbolo jej povinnosťou tvrdiť relevantné skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k\nzáveru, že takáto pohľadávka žalobkyni skutočne vznikla v žalovanej výške a následne tieto tvrdenia\npreukázať. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.\nRovnako nemožno spravodlivo žiadať, aby si súd podstatné skutočnosti zaobstaral sám. Aby súd\nmohol žalobe v časti 509,25 eur s príslušenstvom vyhovieť musel by byť uplatnený nárok jednoznačne\npreukázaný. Neuvedením rozhodujúcich skutočností tak nebolo preukázané, že by žalobkyni vznikol\nnárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 509,25 eur s príslušenstvom. Preto súd prvej inštancie\nnepovažoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 509,25 eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za\ndôvodný a žalobu zamietol.\nOdvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré navyše\nnesprávne právne posúdil. Síce správne identifikoval, že žalobkyňa preukazovala vznik uplatneného\nnároku, ktorý po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal predmetom konania, pohybmi na bežnom účte\nza obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2018, skutkovo správne ustálil, že „podložila“ (resp. preukázala)\npohybmi na bežnom účte tvrdený fakt, že za obdobie roka a pol výlučne sama splatila 18 splátok úveru\nposkytnutého stranám sporu J. I., B., a to v splátkach po 128,59 eur, tzn. spolu vo výške 2.314,62 eur.\nĎalej však už výklad súdu považuje za vadný, keďže vychádzal z toho, že žalobkyňa nemala nijakým\nspôsobom konkretizovať ako táto suma bola započítaná do pôvodne žalovanej sumy 15.000 eur, resp.\ndo zostatku nároku po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predstavuje sumu vo výške 509,25 eur. V\nkonaní pritom nebolo sporné, že úver čo do istiny predstavoval sumu vo výške 30.000 eur, a teda\nsuma z predaja bytu vo výške 28.981,50 eur nemohla pokryť ani len istinu (nehovoriac o úrokoch). Z\nuvedených nesporných faktov je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že žalobkyňou uhradená suma v\nsplátkach spolu vo výške 2.314,62 eur pokrýva rozdiel v istine 1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50 eur)\na úroky vo výške 1.296,12 eur (2.314,62 eur - 1.018,50 eur) splatné do času predčasnej úhrady úveru\nv zmysle oznámenia o splatení účelového splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa\n18.7.2017 vystaveného J. I., B.. To, že si žalobkyňa v tomto konaní voči žalovanému uplatnila 50 % istiny\nspomenutého úveru nijako nemení fakt, že akýkoľvek úver je zo svojej právnej podstaty vždy úročený.\nArgumentácia súdu, že žalobkyňa údajne nemala nijakým spôsobom konkretizovať, ako bola výhradne\nňou uhradená suma vo výške 2.314,62 eur započítaná do pôvodne žalovanej sumy, by bola na mieste,\nak by táto suma spolu so sumou z predčasného splatenia úveru výťažkom z kúpnej ceny (28.981,50 eur)\nnedosahovala istinu (30.000 eur). Žalobkyňa v konaní vždy konzistentne tvrdila, že úver splatila sama, čo\npreukazovala jednak už spomenutým oznámením veriteľa z 18.7.2017 (čo však odvolací súd „neuznal“)\na jednak ňou uhrádzanými preukázateľnými mesačnými platbami, ktoré v súčte dosiahli 2.314,62 eur.\nJe teda celkom jednoznačne zrejmé, že suma vo výške 2.314,62 eur predstavuje (okrem iného) úhradu\nrozdielu istiny vo výške 1.018,50 eur (30.000 eur - 28.981,50 eur).\nZ uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že odvolateľka až v odvolaní konkretizovala ako\nbola suma 2.314,62 eur započítaná do pôvodne žalovanej sumy 15.000 eur, resp. do zostatku nároku\npo predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predstavuje sumu vo výške 509,25 eur.\nĎalej odvolateľka dôvodila, že podľa súdu prvej inštancie sa nevyjadrila k tvrdeniu žalovaného,\nže splátky úveru boli hradené z prenájmu spoločného bytu, ktorý bol evidovaný na katastri v\npodielovom spoluvlastníctve, z čoho súd následne ustálil, že toto (nepreukázané) tvrdenie žalovaného\nnerozporovala, a preto mal súd preukázané, že splátky úveru boli hradené zo spoločných prostriedkov,\nt. j. z prenájmu spoločného bytu v I.. Podľa žalobkyne tieto ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného\nnemohli obstáť popri ňou prezentovaných tvrdeniach o úplnom splatení spoločného úveru samostatne\nňou. Každá strana prezentovala vlastné skutkové tvrdenia, ktoré sa navzájom vylučovali, a teda je\nzrejmé, že také tvrdenia, ktoré nemôžu popri sebe obstáť sú sporné. Ak žalobkyňa tvrdila, že úver splatila\nsama a žalovaný, že bol splatený zo spoločných prostriedkov, tak skutkové tvrdenia oboch strán sú\nspochybnené – sporné, a teda ich spornosť sa musela odstraňovať dokazovaním. Vo vzťahu k časti\npôvodne žalovanej sumy v rozsahu 14.490,75 eur zanikla spornosť rozhodnutím odvolacieho súdu (hoci\nsa s ním žalobkyňa nestotožňuje) a vo zvyšku rozsahu pôvodne žalovanej sumy 509,25 eur spornosť\nnezanikla domnelo nepopretými a nijako nepreukázanými tvrdeniami žalovaného. Skutková spornosť\nsa tu po správnosti mala a aj naďalej má odstrániť jedine dokazovaním, z hľadiska ktorého žalobkyňa\nnepochybne s poukazom na ňou predložené výpisy z účtu preukázala, že pokým sa spoločný úver\nstrán sporu predčasne nesplatil, tak splátky uhrádzala výlučne sama. Je teda nepochybné, že jej svedčí\nregresný nárok na to, čo výlučne sama uhradila na spoločný úver. V konkrétnom vyjadrení ide o sumu\n509,25 eur titulom výhradne ňou uhradenej časti istiny spoločného úveru.\nOdvolací súd k tejto ostatnej odvolacej námietke uvádza nasledovné:\n\nV návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobkyňa uviedla len toľko, že predčasne splatila úver, ktorý\nbol poskytnutý žalobkyni a žalovanému ako dlžníkovi a spoludlžníkovi, keď 15.7.2017 žalobkyňa uhradila\ncelý záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, ako dôkaz označila Oznámenie o splatení účelového\nsplátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou. Žalovaný podľa nej ku dňu podania návrhu\nneuhradil ani len časť svojho existujúceho záväzku vo výške 15.000 eur, vyplývajúceho z regresného\nnároku z predčasne splateného úveru v banke. Po vydaní platobného rozkazu v predmetnej veci,\nktorým bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci\nsamej, v ktorom okrem iného uviedol: „...Ďalej žalovaný výslovne popieram skutočnosti tvrdené vo\nvýzve na úhradu regresného nároku žalobkyne zo dňa 15.7.2019 a to najmä v časti, že by žalobkyňa\npoužila na predčasné splatenie úveru finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa a\nžalovaný sme žili v partnerskom vzťahu od roku 1995 a z nášho vzťahu pochádzajú dve maloleté deti.\nPočas trvania nášho partnerského vzťahu som žalovaný so žalobkyňou žil v spoločnej domácnosti a\nto najskôr na adrese M. X, I. a neskôr vo H. N. XXX. Naše partnerské spolužitie, ktoré bolo obdobné\nako manželské spolužitie trvalo aj v čase predčasného splatenia úveru banke a finančné prostriedky,\nktorými disponovala žalobkyňa neboli len výlučným vlastníctvom žalobkyne, ale na predčasné splatenie\núveru boli použité spoločné finančné prostriedky, ktoré pochádzali jednak z mojej ekonomickej činnosti\nako aj z pracovného pomeru žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že ona uhradila úver vo výške\n30.000,- Eur z jej výlučných finančných prostriedkov, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde,\nnajmä v tej časti, že by žalobkyňa bola výlučným vlastníkom peňazí. V čase vyplatenia úveru banke\nsi nespomínam, že žalovaný by som sám bol vlastníkom nejakého účtu v tuzemskom peňažnom\nústave a spoločné finančné prostriedky boli uložené na účte vedenom na meno žalobkyne, resp. táto\nmala nad finančnými prostriedkami v našom spoluvlastníctve dispozíciu..... Žalovaný teda tvrdím, že\nžiadny regresný nárok žalobkyne proti mne tu neexistuje, keďže úver bol splatený zo spoločných\npeňazí sporových strán...“ Žalobkyňa v podaní z 28.1.2020 reagovala na odpor, o.i. uviedla: „...všetky\nskutočnosti, ktoré žalovaný používa na svoju obranu sú nepravdivé....úver splácala aj pred predčasným\nsplatením od počiatku výlučne sama...K úhrade úveru došlo z účtu vo vlastníctve žalobkyne, na\nktorý žalovaný nikdy nevložil žiadne finančné prostriedky....“ Na pojednávaní dňa 21.9.2021 právny\nzástupca žalobkyne o.i. uviedol: „...jednotlivé mesačné splátky uhrádzala žalobkyňa výlučne z vlastných\nfinančných prostriedkov. Celkovo sa jedná o sumu 2.216 Eur...“, právny zástupca žalovaného uviedol:\n„Máme za to, že uplatnený regresný nárok neexistuje, keďže spoločný úver bol splatený zo spoločných\nprostriedkov...“, žalobkyňa o.i. uviedla: „Nezakladá sa na pravde, že prostriedky boli spoločné. Boli\nto výlučne moje prostriedky, ktoré som zarobila. Odporca v tom čase nikde nepracoval, nezarábal...“,\nžalovaný o.i. uviedol: „...K splátkam k pôžičke by som chcel uviesť, že boli splatené z prostriedkov\nspoločných, čo sa ten byt dal do podnájmu a to tiež som nechal ísť na jej účet. Byt bol v nájme cca 8\nrokov. Všetky prostriedky z nájmov, súhlasil som s tým, že to pôjdu na rodinu, jej na účet...“. V odvolaní\n(proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie) z 10.5.2022 žalobkyňa/odvolateľka uviedla:„...za\nobdobie roka a pol som výlučne sama splatila 18 splátok úveru po 128,59 eur, čo v súhrne predstavuje\nvýhradne mnou splatenú sumu vo výške 2.314,62 eur.“ Na pojednávaní dňa 16.1.2024 právny zástupca\nžalobkyne uviedol: „k zvyšku sumy by som doplnil, že ju doplňujeme dôkazom pohybom na bežnom účte\n1.1.2016 do 31.12.2018, ktorý tvorí súčasť spisu, z ktorého je zrejmé, že splátka úveru a splátka istiny\ntvoria spolu 128,59 Eur, teda splátka, ktorá bola dohodnutá v úvere 5115042256.“, žalovaný uviedol:\n„Splátky boli uhrádzané z prenájmu zo spoločného bytu, ktorý sme mali v I., ktorý sme následne predali...“\nOdvolací súd je názoru, že z vyššie uvedených tvrdení strán vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo\nsporné, že splátky úveru (pred predčasným splatením úveru) boli uhrádzané z účtu žalobkyne, nebola\nsporná ani celková suma splátok 2.314,62 eur. Žalovaný však tvrdil, že súhlasil s tým, aby všetky\nplatby nájomného za prenajatý spoločný byt žalobkyne a žalovaného v I. (ktorý bol v nájme cca 8\nrokov) plynuli na účet žalobkyne a teda splátky úveru boli zaplatené zo spoločných prostriedkov strán\nnachádzajúcich sa na účte žalobkyne, ktoré tvrdenie žalovaného žalobkyňa vôbec nepoprela (uviedla\niba, že žalovaný nikdy nevložil žiadne finančné prostriedky na účet žalobkyne, nepoprela však, že na jej\núčet bolo viac rokov poukazované nájomné za prenájom spoločného bytu strán). Z obsahu spisu teda\nnevyplýva, že by žalobkyňa účinne poprela skutkové tvrdenia žalovaného, že všetky platby nájomného\nza spoločný byt žalobkyne a žalovaného v I. (ktorý bol v nájme cca 8 rokov) plynuli na účet žalobkyne a\nsplátky úveru teda boli zaplatené zo spoločných prostriedkov strán nachádzajúcich sa na účte žalobkyne,\nžalobkyňa preto neuniesla bremeno popretia týchto skutkových tvrdení žalovaného, v dôsledku čoho\nnastúpilo ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia žalovaného v uvedenej\nčasti sú nesporné (§ 151 ods. 2 CSP), čo konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že\nžalobkyňa nepreukázala, že jej vznikol regresný nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 509,25 eur\n\ns príslušenstvom. Odvolací súd dopĺňa, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie\nnesporných skutkových tvrdení strán.\nPo preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací\nsúd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom\npre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z\nvykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v\ntomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací\nsúd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s\nhodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové\nzistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne\nposúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému\nuplatneniu.\nPodľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,\nuznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\nV posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať\nza svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nAk sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,\nurobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za\nrozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\nSkutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym\nskutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobkyne ako nedôvodný a žalobu (v\nzostávajúcej časti) zamietol.\nOdvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie\npreto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu (vrátane konkrétnymi odvolacími\ndôvodmi nespochybnených výrokov o náhrade trov prvoinštančného i predchádzajúceho odvolacieho\nkonania 10Co/93/2022) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\nPodľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\nPodľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n\nO nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (21Co/110/2024) odvolací súd rozhodol podľa § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému\npriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že\nstrana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených\ntrov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel a ani strany netvrdili dôvod pre\naplikáciu ust. § 257 CSP.\n12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§\n426 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1\nCSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods.2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nSúd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n(§ 160 ods. 2 CSP)\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods.2 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.(§ 430 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/4/2020", "guid": "f81a1304-74de-48f6-9465-82b34691346a:9aa147af-287d-4780-9764-4d65757dbb41", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "2eb444db-cebe-4018-9344-6e8b419db3ec:654ec15e-8afe-43b6-96e0-4d760845308a", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/93/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/93/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2eb444db-cebe-4018-9344-6e8b419db3ec:654ec15e-8afe-43b6-96e0-4d760845308a"}], "citovane_v": []}