{"guid": "036ed2e3-9c7d-43b7-b53f-ca996abc27ef:4ef55f52-5d46-44c5-831c-63a123308d34", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2", "spisova_znacka": "26CoEk/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoEk/3/2026 z 5. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. mája 2026, sp. zn. 26CoEk/3/2026, ECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2", "identifikacne_cislo": "2108213971", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Vanková", "sudca_id": 262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-vankova-262", "datum_vydania": "2026-05-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ef55f52-5d46-44c5-831c-63a123308d34", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26CoEk/3/2026\n2108213971\n05. 05. 2026\nJUDr. Ľuboslava Vanková\nECLI:SK:KSTT:2026:2108213971.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:\nMgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35\n807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: A. B., narodená XX.X.XXXX, hlásený trvalý\npobyt C., o vymoženie 1.306,51 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav\nJakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 4282/2008, o odvolaní\noprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 18Er/341/2008-31 zo dňa 27. marca 2025 v\nspojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 18Er/341/2008-64 zo dňa 5. novembra\n2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením p o t v r\nd z u j e.\nII. Povinnej a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania voči oprávnenej n e p r i z n\ná v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (prvý výrok) a uložil povinnosť\noprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur do troch dní odo dňa\ndoručenia tohto uznesenia (druhý výrok).\n2. Napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne\naplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d), § 200 ods. 1, 5, § 196 § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 40\npísm. a), § 44 ods. 2, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len\n„zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v aktuálnom znení, § 2 písm. a), b), § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej\ninšpekcii, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\n3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že konštatoval neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej\npodmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcu sa v bode 17 všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere uzavretej povinnou a oprávnenou dňa 31. júla\n2007. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská doložka\nje súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia povinná nemohla nijakým spôsobom\npri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Povinná ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala\n\na nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu\nako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému\nkonaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Dojednanie spôsobovalo\npodľa súdu prvej inštancie značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech\nspotrebiteľa, ak smerovalo k vylúčeniu možnosti prejednania veci všeobecným súdom i k povinnosti\nspotrebiteľa (povinného) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom.\nRozhodcovská doložka je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými\nustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym\naktom, teda neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, čo\nbolo podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného\nporiadku v spojení v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.\n4. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenej nárok na náhradu trov konania,\nkeďže oprávnená predložila nepoužiteľný exekučný titul, teda v plnej miere zavinila zastavenie exekúcie.\n5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením podala oprávnená odvolanie.\nV odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku) a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového\nporiadku). V odvolaní poukázala na skutočnosť, že dňa 31. júla 2007 uzavrela s povinnou zmluvu\no úvere, pričom zmluva bola uzatvorená podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len „Obchodný zákonník“) a v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu\nabsolútneho obchodu, teda nie je vzťahom spotrebiteľským a nie je možné na tento vzťah použiť\nustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník\nvyhlasuje, že súhlasí s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník\npodpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská\ndoložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva\nalternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo\npred všeobecným súdom. Ďalej oprávnená uviedla, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je\ntzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou a považuje ju za platnú, nakoľko umožňuje každej zmluvnej\nstrane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho\nkonania. Oprávnená má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka\nbola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o\núvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Oprávnená mala za\nto, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje\nnerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa\npodriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnená navrhla odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté\nuznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň požiadala o priznanie nároku na\nnáhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.\n6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom\nkonania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31.12.2014), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného\nporiadku v znení účinnom do 31.12.2014), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom\n(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 Civilného sporového poriadku)\na dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nv spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387\nods. 1 Civilného sporového poriadku).\n7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1\nalebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého\npredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru\n2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).\n\n9. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\npotvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n10. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n11. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené.\nZ dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávnenej a pre úplnosť odvolací súd\npovažuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:\n12. V predmetnej veci bola zmluva o úvere medzi povinnou a oprávnenou uzatvorená dňa 31.7.2007.\nV danom prípade však nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy\no úvere, pretože oprávnená poskytla povinnej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti\na povinná túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľ. I keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a\ndopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (nadobudol účinnosť 1. apríla 2004, teda pred\nuzatvorením úverovej zmluvy), neoznačuje zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské,\nbolo potrebné vziať na zreteľ, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter, a preto bola v\ndanej veci po zohľadnení všetkých ostatných kritérií exekučným súdom aplikovaná správne. K takémuto\nnázoru dospel aj Najvyšší súd SR v obdobnom prípade v uznesení sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 5.\nfebruára 2013. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že\ntáto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým\nsa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,\n21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam\nprávneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 uvedenej smernice jej\núčelom je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú\nnekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.\nUvedená smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo\ndodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho\nzákonníka účinné do 31.12.2007. Po zhrnutí všetkých týchto skutočností možno dospieť len k tomu\nzáveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia\n§ 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť\npreskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku.\n13. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné\nposudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia\nzmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)\nObchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat\nlex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenie § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, má prednosť pred všeobecnou, ktorou\nje Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa\ncitovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.\n14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,\nspotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").\n15. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy\nneprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n16. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán zo spotrebiteľskej zmluvy, je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej\nstrany.\n\n17. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.\n18. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským\nsúdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj\nprávo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že\npredmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym\nsúdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje za takejto\nsituácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského\nsúdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a\nspotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy o úvere a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju\nako celok len prijať alebo odmietnuť.\n19. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú\nzmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na\nobchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,\nktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský\nsúd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom\nvybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská\ndoložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, nakoľko je spôsobilá\nvytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a\nako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia\npredmetnej zmluvy neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na\nnávrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.\n20. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá\nrozhodcovská zmluva v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a nebola\ntak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok\nrozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný,\nneschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia\n41 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 a výkon exekúcie na jeho podklade je\nneprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom\nrozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z\nneprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), súd žiadosť\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 44\nods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie\npo vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle ustanovenia §\n57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,\nktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.\n21. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku potvrdil.\n22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n23. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej\ninštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.\n24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396\nods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 contrario Civilného sporového poriadku tak, že fakticky\nplne úspešnému povinnej a súdnemu exekútorovi nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná ako aj súdny exekútor boli v odvolacom\nkonaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili\na podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal\nz Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu,\nkeďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku\nv spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov\n\nkonania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že účastníkom\nkonania žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore\nso zásadou hospodárnosti exekučného konania. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu\npotom rozhodol tak, že povinnej a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči oprávnenej nepriznal.\n25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419\nCivilného sporového poriadku).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 420 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolanie je podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (ustanovenie § 422 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde I. inštancie (ustanovenie § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ustanovenie § 423 Civilného sporového\nporiadku).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424\nCivilného sporového poriadku).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa ustanovenia § 77 (ustanovenie § 425 Civilného sporového poriadku).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil\n(ustanovenie § 426 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie\n§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (ustanovenie § 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (ustanovenie § 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (ustanovenie § 430 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení (ustanovenie § 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ustanovenie § 431 ods.\n2 Civilného sporového poriadku).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (ustanovenie § 433 Civilného sporového poriadku).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie §\n434 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ustanovenie\n§ 435 Civilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Er/341/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8d750aa6-eee9-4909-8621-e3f13b0c3d33:aeebffd9-1fce-49d9-97c5-e5a4ae386887", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Er/341/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 18Er/341/2008 z 21. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2021-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8d750aa6-eee9-4909-8621-e3f13b0c3d33:aeebffd9-1fce-49d9-97c5-e5a4ae386887"}], "citovane_v": []}