{"guid": "e55f87a5-3ad2-495e-8b9a-2a990049dea6:c76e6100-9866-4c0e-b0ea-3aa98b0f00be", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2", "spisova_znacka": "13CoP/194/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/194/2025 z 1. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. apríla 2026, sp. zn. 13CoP/194/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2", "identifikacne_cislo": "2323200802", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 186, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-186", "datum_vydania": "2026-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c76e6100-9866-4c0e-b0ea-3aa98b0f00be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n13CoP/194/2025\n2323200802\n01. 04. 2026\nJUDr. Daniel Ilavský\nECLI:SK:KSTT:2026:2323200802.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu\nJUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľky (bývalej manželky, ako osoby\noprávnenej na výživné): A. B., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu C. D. E. XXX, zastúpená\nsplnomocnencom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, adresa sídla Nitra, Farská 40, proti odporcovi - osobe,\nktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C.\nD. E. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47\n241 543, adresa sídla Šaľa, Hlavná 6, o určenie výživného na manželku, o odvolaní povinného proti\nrozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Pc/6/2023 - 438 z 19. júna 2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.\ne a vo výroku II. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\npotvrdzuj\n\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom súd návrh navrhovateľky na manželské výživné zamietol (výrok I.).\n1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2023\ndomáhala, aby súd zaviazal výživou povinného prispievať na jej výživu odo dňa podania návrhu sumu\n350 eur mesačne dôvodiac, že navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorí od 10.02.2022 nežijú v\nspoločnej domácnosti (v rodinnom dome v C. D. E. XXX), kedy navrhovateľka spoločnú domácnosť s\nodporcom opustila z dôvodu, že bola terčom psychického a fyzického násilia zo strany odporcu (teda\nv záujme zabezpečenia bezpečného prostredia pre ňu a následne po opustení tohto domu sa doňho\nnemohla vrátiť pre jeho znefunkčnenie zo strany odporcu), pričom odporca si voči navrhovateľke, ako\nsvojej manželke neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a to napriek tomu, že jeho životná úroveň\nje vyššia, ako životná úroveň navrhovateľky, ktorá je toho času invalidná dôchodkyňa a poberá len\ninvalidný dôchodok vo výške 426,90 eur, ktorý jej nepostačuje na to, aby pokryla všetky náklady na\nbývanie, liečbu, stravu, oblečenie a hygienu. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a tento žiadal\nzamietnuť ako nedôvodný, namietajúc rozpor nároku uplatneného navrhovateľkou v tomto konaní s\ndobrými mravmi a to z dôvodu aktuálneho spôsobu života navrhovateľky (ktorá navštevuje bary, herne\ndiskotéky, hrá hazardné hry a podobne) a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na výžive ich spoločného\ndieťaťa - maloletej B., popierajúc tvrdenia navrhovateľky o tom, že by ju psychicky a fyzicky týral, že by\nznefunkčnil rodinný dom navrhovateľky a takt pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla nebývať vo vlastnom\nrodinnom dome, tak takéto konanie nemôže byť v žiadnom prípade na jeho ťarchu. Ďalej poukázal na\nto, že ich spoločná dcéra - maloletá B. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a že navrhovateľka\nod októbra 2022 prestala o maloletú javiť záujem, prestala s ňou komunikovať, stretávať sa s ňou\na nekontaktovala ju ani telefonicky. Zároveň žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletej a\nvšetky náklady spojené s výživou maloletej a uspokojovaním jej osobných potrieb ponecháva výhradne\nna ňom. Pokiaľ ide o neschopnosť navrhovateľky živiť sa vlastnou prácou dôvodil, že zdravotný stav\n\nnavrhovateľky nie je taký vážny ako navrhovateľka vykresľuje a že navrhovateľka netrpí žiadnou\nfinančnou núdzou, ako to účelovo prezentuje v návrhu.\n1.2 V konaní mal za preukázané, že účastníci konania boli v čase podania návrhu na určenie výživného\nna manželku manželmi.\n1.2.1 Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/154/2021 - 761 zo dňa 15.4.2025 bolo manželstvo\núčastníkov konania rozvedené, maloletá dcéra B., bola zverená do osobnej starostlivosti otca, matka\nbola zaviazaná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80 eur mesačne a bol upravený styk\nmatky s maloletou dcérou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu manželstva účastníkov\nkonania dňa 18.6.2024.\n1.2.2 Účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti od februára 2021, kedy sa navrhovateľka zo\nspoločnej domácnosti odsťahovala.\n1.2.3 V rozhodnom období pre určenie výživného na manželku (od 03.03.2023 do 18.06.2024) mala\nnavrhovateľka ukončené základné vzdelanie, mala praktické zručnosti s výkonom práce optického\nkontrolóra a žila sama. Bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území\nC. D., vedených na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo 168/1 - zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 651 m2, parcela číslo 168/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parcela číslo\n169 - záhrada o výmere 303 m2, a rodinný dom súpisného čísla XXX stojaci na parcele 168/2. Okrem\ntýchto nehnuteľností spolu s odporcom v BSM vlastnila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom\núzemí C. D. vedené na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela 165/1 - záhrada o výmere 368 m2 a\nparcela číslo 167/1 - záhrada o výmere 394 m2, to všetko v spoluvlastníckom podiele 1/1. Okrem toho\niný majetok väčšej hodnoty nevlastnila. Mala len jednu vyživovaciu povinnosť a to k dcére B., narodenej\nXX.XX.XXXX. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala v rozhodnom období spojené len bežné\nvýdavky vo výške cca 790 eur mesačne (strava vo výške 400 eur, drogéria 100 eur, lieky 60 eur, elektrina\n110 eur a plyn 120 eur). Od 29.06.2023 bola invalidnou dôchodkyňou, s poklesom zárobkovej činnosti o\nviac ako 70%. Od 29.06.2023 do 01.01.2024 poberala invalidný dôchodok vo výške 426,90 eur mesačne.\nOd 01.01.2024 poberala invalidný dôchodok vo výške 489,20 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu\npoberala invalidný dôchodok vo výške 499,50 eur mesačne . Od roku 2023 žila a pracovala v Rakúsku,\nkde zo závislej činnosti dosahovala mesačný netto príjem vo výške cca 2 500 eur. S maloletou B. sa\nstretávala sporadicky (raz za tri mesiace) a na jej výživu v rozhodnom období neprispievala.\n1.2.4 Odporca v rozhodnom období vykonával na základe mandátnej zmluvy práce pre spoločnosti\nF. B. D. G. B. H. D. ako stavebný dozor, z ktorej činnosti mal príjem vo výške cca 2 000 eur netto\nmesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemal. Žil so svojou partnerkou B. I. a svojimi deťmi\n(maloletou B., maloletou J. F. a plnoletým synom F.) v C. D., v rodinnom dome vlastnícky patriacom\nsynovi F.. S navrhovateľkou vlastnil nehnuteľnosti nachádzajúce katastrálnom území C. D., vedené\nna liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 165/1 a 167/1. Okrem toho iný nehnuteľný majetok\nnevlastnil. Bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Mercedes. Mal dve vyživovacie povinnosti\na to k maloletej B. a maloletej J. F. I., narodenej XX.XX.XXXX. V rozhodnom období boli obe maloleté\ndeti v jeho osobnej starostlivosti s tým, že o maloletú B., ako spoločnú dcéru s navrhovateľkou sa\nstaral výlučne sám, keď navrhovateľka dcéru navštevovala len sporadicky cca raz za 3 mesiace. S\nuspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej B. mal spojené výdavky vo výške cca 559 eur mesačne\n(strava doma 150 eur, oblečenie a obuv 50 eur, drogéria a hygienické potreby 30 eur, lieky 20 eur,\nvreckové na desiatu a podobne 80 eur, školné 30 eur, lekárske vyšetrenia 50 eur, telefón 40 eur, školské\npotreby, školské výlety, plavecký kurz, škola v prírode, RPŠ, jednorázové výdavky na krúžky, dovolenky\npočas prázdnin, knihy a hračky to všetko spolu vo výške cca 109 eur mesačne). S uspokojovaním\nodôvodnených potrieb maloletej J. F. mal spolu so svojou partnerkou spojené výdavky vo výške cca 210\neur mesačne (strava doma 120 eur, oblečenie a obuv 30 eur, drogéria a hygienické potreby 50 eur, lieky\n10 eur). S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené výdavky vo výške cca 350 eur\nmesačne (strava doma 200 eur, oblečenie a obuv 100 eur, drogéria a hygienické potreby 30 eur, lieky 20\neur). Okrem toho mal náklady na bývanie a domácnosť v ktorej žil s dvoma maloletými deťmi, plnoletým\nsynom, ako aj svojou partnerkou, ktoré výdavky predstavovali sumu cca 1059 eur mesačne (elektrina\n200 eur, voda 80 eur, stočné 40 eur, preddavok na byt 100 eur, káblová televízia 20 eur, internet 15 eur,\ntelefóny 150 eur, odvoz komunálneho odpadu 8 eur, miestna daň 13 eur, PHM 400 eur, poistka na auto\n\n33 eur). Partnerka výživou povinného bola na materskej dovolenke a poberala materskú vo výške 310\neur mesačne. Iné príjmy nemala.\n1.3 Vec právne posúdil ako nárok jedného z manželov na určenie výživného zo strany druhého manžela\npodľa § 18, § 19 ods. 1 , § 71 ods. 1 a ods. 2 a § 75 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je\nplne nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť v celom rozsahu.\n1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za\npreukázané, že obaja účastníci konania, t. č. bývalí manželia nežijú spolu a nevedú spoločnú domácnosť\nod februára 2021. Ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa 18.6.2024. Vykonaným dokazovaním sú nezistil\nrozdiel v životnej úrovni účastníkov konania. Navrhovateľka má príjem z invalidného dôchodku, ktorý\npoberá na Slovensku vo výške 499,50 eur, ako aj príjem z pracovnej činnosti vykonávanej v Rakúsku\nvo výške 2 500 eur. Navrhovateľka má jednu vyživovaciu povinnosť voči spoločnej maloletej dcére\núčastníkov konania, B. B.. Odporca má príjem z podnikania a dve vyživovacie povinnosti k maloletým\ndeťom (B. a J. F.). Súd má zo správania navrhovateľky za to, že v čase rozhodovania súdu navrhovateľka\nstratila záujem na výsledku konania, keďže sa na pojednávania opakovane bez ospravedlnenia\nnedostavila. Súd k uvedenému záveru dospel aj s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka neposkytla\nsúdu a ani svojmu právnemu zástupcovi žiadne relevantné skutkové tvrdenia na preukázanie, že jej\nživotná úroveň je nižšia ako životná úroveň odporcu, nereagovala na výzvu súdu na predloženie\ndokladov preukazujúcich jej nižšiu životnú úroveň. Vzhľadom na uvedené vyššia životná úroveň odporcu\nv porovnaní s navrhovateľkou nebola v konaní preukázaná. Súd má za to, že by bolo v rozpore so\nzákonom, priznať navrhovateľke manželské výživné, a to s poukazom na neexistenciu rozdielnej životnej\núrovne (absencia aktívnej legitimácie) ako aj na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľka sa\nnestarala a nestará o svoju maloletú dcéru, resp. o túto prejavovala a prejavuje záujem len sporadicky.\nSúd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.\n1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok\nII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne podľa § 52 CMP.\n2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním navrhovateľka s návrhom na jeho zrušenie\na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie,\nže tento nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil\nna nesprávnom právnom posúdení veci [365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“].\n2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia súdu stratou záujmu\nnavrhovateľky na výsledku konania je nedôvodné, zavádzajúce a neadekvátne, nakoľko navrhovateľka\npočas celého konania je právne zastúpená a vo svojom návrhu ako aj následných vyjadreniach\nsúdu uviedla všetky relevantné skutočnosti, predložila doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky, na\npojednávaní sa ku všetkým skutočnostiam osobne vyjadrila a na posledné pojednávanie sa nedostavila\nlen z dôvodu pracovnej vyťaženosti (práca v Rakúsku), o čom súd aj informovala, nehovoriac o\ntom, že na tomto pojednávaní sa zúčastnil jej právny zástupca. Podľa jej názoru takéto odôvodnenie\nzáveru súdu prvej inštancie nespĺňa ani judikatúrou ustálené kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nNavrhovateľka nebola v konaní pasívna a bolo vecou súdu právne posúdiť predložené dôkazy a stranami\ntvrdené skutočnosti, pričom súd túto svoju povinnosť \"zastrel\" údajnou stratou záujmu navrhovateľky\nna výsledku konania.\n2.2 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že súdu nepredložila relevantné skutkové tvrdenia\nna preukázanie nižšej životnej úrovne, nakoľko všetky pre rozhodnutie významné skutkové tvrdenia\npopísala vo svojom návrhu, ako aj v následných vyjadreniach, pričom poukazovala objektívne na svoju\nživotnú úroveň a pokiaľ by súd počas konania takéto jej skutkové tvrdenia považoval za neadekvátne,\nnenariadil by viacero pojednávaní.\n2.3 Súd sa \"slepo“ pripojil k tvrdeniam odporcu o tom, že navrhovateľka sa nestará o svoju dcéru a\nto bez toho, aby tento stav bol akýmkoľvek spôsobom preverený a zistený a preto došlo k porušeniu\n\npráva navrhovateľky na spravodlivý súdny proces a to najmä porušenie zásady rovnosti strán. V konaní\nvedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 21P/154/2021 sa súd zaoberal vzťahom maloletej k\nobom rodičom, kde síce maloletá bola zverená do starostlivosti otca, avšak rozsudok bol v časti zverenia\nmaloletej a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode zrušený odvolacím súdom\na predmetné konanie doposiaľ nie je skončené. Takéto tvrdenie odporcu a záver súdu navrhovateľka\npovažuje za neopodstatnené.\n2.4 Pokiaľ aj súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z príjmu navrhovateľky v Rakúsku vo výške 2 500\neur mesačne, túto skutočnosť malo preukazovať jedine vyjadrenie odporcu a čestné prehlásenie syna\núčastníkov konania F. B., kde navrhovateľka poukazuje na koncentráciu konania a má za to, že súd\nnemal brať zreteľ na takýto dôkaz, nakoľko tento bol predložený na poslednom pojednávaní a okrem\ntoho podpis na čestnom prehlásení nebol podrobený preskúmaniu jeho pravosti a teda pokiaľ výživou\npovinný chcel týmto spôsobom preukazovať príjem navrhovateľky, mal navrhnúť výsluch svedka - F. B.,\nktorý predmetné čestné vyhlásenie poskytol. Okrem toho vyjadrenie odporcu o zárobku navrhovateľky\nnemôže niesť známky dôveryhodnosti, nakoľko sa jedná o bývalého manžela navrhovateľky, s ktorým\nnavrhovateľka o svojich súkromných veciach nekomunikuje a ktorý má predovšetkým záujem na\nvýsledku konania a teda touto informáciou by mohol disponovať jedine sprostredkovane. Pokiaľ\nsúd chcel zabezpečiť relevantný doklad o príjme navrhovateľky, mal si vyžiadať potvrdenie od\nzamestnávateľa.\n3. Rozsudok vo výroku II. napadol riadnym a včasným odvolaním aj odporca s návrhom na jeho zmenu\npriznaním mu náhrady trov konania voči navrhovateľke v plnom rozsahu a zároveň priznaním mu aj\nnáhrady trov odvolacieho konania v celom rozsahu viniac súd prvej inštancie, že tento mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodneným rozhodnutia o trovách konania)\na že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnej\naplikácii § 52 CMP na prejednávanú vec, hoci na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať § 54 a §\n55 CMP.\n3.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v prejednávanej veci existovalo viacero dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, respektíve okolností, v dôsledku ktorých sa javilo ako spravodlivé priznať\nmu náhradu trov konania, nakoľko si tento nárok aj uplatnil, pričom odporca za takéto dôvody\npovažoval najmä absolútnu nedôvodnosť návrhu a pre nepreukázanie opodstatnenosti uplatneného\nnároku navrhovateľky, ako aj okolnosť, že súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol pre jeho\nrozpor s dobrými mravmi a napokon aj procesnú pasivitu navrhovateľky a marenie konania. V\ntejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka sa okrem jedinej osobnej účasti na pojednávaní\ndňa 23.01.2024 vôbec nedostavoval na pojednávania, pričom svoju neúčasť vopred ani dodatočne\nneospravedlnila, a dokonca vo viacerých prípadoch sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie\nani jej právny zástupca. Neospravedlnené neúčasti navrhovateľky na štyroch pojednávaniach súd\nprvej inštancie zhrnul najprv bode 10. napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo následne v bode\n24. konštatoval okrem iného, že navrhovateľka stratila záujem na výsledku konania, keďže sa na\npojednávania opakovane bez ospravedlnenia nedostavila, že neposkytla súdu ani svojmu právnemu\nzástupcovi žiadne relevantné skutkové tvrdenia preukazujúce, že jej životná úroveň je nižšia, ako životná\núroveň odporcu a nereagovala na výzvy súdu na predloženie dokladov preukazujúcich jej nižšiu životnú\núroveň. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že by bolo celkom nespravodlivé, pokiaľ by musel v\ncelom rozsahu znášať trovy konania (najmä pokiaľ ide o náklady trov právneho zastúpenia, o to viac za\nsituácie, keď sama navrhovateľka evidentne a preukázateľne stratila záujem na výsledku konania, keďže\nsa na pojednávania bez ospravedlnenia opakovane nedostavovala a ani nereagovala na opakované\nvýzvy súdu smerujúce k objasneniu skutočností relevantných pre toto konanie.\n3.2 Okrem toho súd mal na prejednávanú vec aplikovať § 54 CMP, nakoľko navrhovateľka svojím\nsprávaním a procesným postupom jednoznačne zavinila vznik trov konania na strane odporcu, ktoré\nby inak neboli vznikli. Navrhovateľka svojim konaním zmarila pojednávania a spôsobila nehospodárne\ntrovy. Dokonca aj zástupca navrhovateľky na pojednávaní potvrdil, že mu klientka neposkytla žiadne\nnové informácie. V intenciách týchto skutočností tak navrhovateľka bezdôvodne iniciovaním a vedením\nsporu, zavinila vznik všetkých trov spojených s právnym zastúpením odporcu.\n\n3.3 Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 19.06.2025 výslovne navrhol, aby súd\nokrem iného odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa však týmto\nnávrhom a jeho riadnym zdôvodnením v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec žiadnym spôsobom\nnevysporiadal. Okresný súd neuviedol žiaden dôvod, prečo nepovažoval okolnosti prípadu za dôvod\nhodný osobitného zreteľa podľa § 55 CMP, ani prečo pasívne konanie navrhovateľky nevyhodnotil\nako zavinené spôsobenie trov podľa § 54 CMP a to napriek tomu, že tieto skutkové okolnosti riadne\nidentifikoval a uviedol najmä v bode 24. napadnutého rozsudku na odôvodnenie zamietavého výroku\nčíslo I.\n4. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok\nvo výroku I. ako vecne správny potvrdiť a vo výroku II. zmeniť zmysle jeho odvolacieho návrhu. Vo\nsvojom vyjadrení zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a aj záveroch poukazujúc na to, že pokiaľ\nnavrhovateľka v odvolaní tvrdila, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, toto nezodpovedá\nskutočnosti a takéto jej tvrdenie je účelové a nepravdivé, produkované za účelom navodenia dojmu,\nže navrhovateľka si riadne plnila svoje procesné povinnosti. Opakovaná neospravedlnená neúčasť na\nštyroch po sebe nasledujúcich pojednávaniach, spolu s jej pasivitou pri predkladaní dôkazov, ktoré súd\npožadoval jednoznačne preukazuje stratu záujmu na výsledku sporu. Okrem toho pokiaľ navrhovateľka v\nnávrhu produkovala skutkové tvrdenia o tom, že jej životná úroveň je nižšia, tieto v konaní nepreukázala\nžiadnym relevantným spôsobom.\n4.1 Súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval § 75 ods. 2 ZR, keď správne zistil, že\nnavrhovateľka sa o svoju dcéru riadne nestará a prejavuje o ňu len sporadicky záujem, pričom tento\nzáver súdu nebol založený len na tvrdeniach odporcu, ale aj na celkovom správaní sa navrhovateľky\npočas konania.\n4.2 Odporca počas celého konania tvrdil, že navrhovateľka má pomerne nadštandardné príjmy\nv Rakúsku, ktoré tvrdenie následne odložil aj relevantným dôkazným prostriedkom v podobe čestného\nprehlásenia vlastného syna, ktorý mal vedomosť o príjme navrhovateľky z jej vlastného rozprávania.\nNavrhovateľka počas celého konania možnosť tieto tvrdenia vyvrátiť predložením konkrétneho dôkazu,\nnapríklad jej pracovnej zmluvy alebo výplatných pások nevyužila, a to ani napriek opakovaným výzvam\nsúdu, ktoré zo strany navrhovateľky ostali nevyslyšané. Procesná pasivita a neochota navrhovateľky\nriadne preukázať svoje skutočné príjmy nemôže byť na ťarchu či už súdu, alebo výživou povinného. Ak\nstrana konania odmietla predložiť dôkazy o svojich príjmov, súd správne vychádzal z iných vykonaných\na relevantných dôkazov. Záver súdu o výške príjmu navrhovateľky je preto v kontexte jej procesného\nsprávania sa úplne legitímny a správne zistený.\n5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania boli podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nproti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú\nzákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu\npredchádzajúce súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania keďže ide o konanie,\nktoré sa začína na návrh ( § 65, 66 a § 155 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky\nvoči výroku I. rozsudku nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti návrhu\nnavrhovateľky potrebné postupom podľa § 387 ods.1 CSP potvrdiť, čo však neplatilo o odvolaní odporcu\nvoči výroku II. rozsudku, kde odvolanie odporcu bolo potrebné považovať za dôvodné a rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom výroku II. bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.\n6. Predmetom konania je nárok navrhovateľky (pozn. odvol. súdu- t.č. už bývalej manželky) voči výživou\npovinnému odporcovi (poznámka odvol. súdu - t.č. už bývalému manželovi) na určenie výživného. Súd\nprvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov\nkonania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\nv odvolaním napadnutom výroku I. a v závislom výroku II. o trovách konania.\n7. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky voči výroku I. rozsudku odvolací súd uvádza:\n\nPodľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne (1).\n8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej\nsúdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom potreby\nvyhodnotiť bezdôvodné neplnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k maloletej dcére nachádzajúcej\nsa vo výlučnej starostlivosti odporcu za okolnosť, pre ktorú nemožno navrhovateľke priznať nárok na\nmanželské výživné voči odporcovi pre rozpor takéhoto jej nároku s dobrými mravmi, ako aj argumentácie,\nže pokiaľ navrhovateľke po odrátaní jej výdavkov nevyhnutných na uspokojovanie jej odôvodnených\npotrieb od jej príjmov zostane vyššia suma finančných prostriedkov použiteľný na krytie jej ďalších\npotrieb ako je tomu na strane odporcu, tak nemožno uzavrieť, že životná úroveň navrhovateľky je nižšia,\nako životná úroveň odporcu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas navrhovateľky s takýmito dôvodmi, a tým\nvyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov\nkonania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie\n(§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť\nnasledovné:\n9. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009\nzo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu\npod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,\nže súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne\ninterpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne\naplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).\n9.1 Podľa § 18 ZR manželia sú manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si\nverní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé\nrodinné prostredie .\n9.2 Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa\nobidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb\nrodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.\n9.3 Podľa § 71 ods. 1 ZR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto\npovinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov\nbola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na\nstarostlivosť o domácnosť.\n9.4 Podľa § 155 CMP konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.\n9.5 Podľa článku 6 základných princípov CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby\nzistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné\ndôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.\n9.6 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.\n9.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká\nuzavretím manželstva a končí sa smrťou (vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov). Zaniká\ntiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, respektíve o neplatnosti manželstva.\nPožiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená ich rovnakým\npostavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej\nživotnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov.\nZmysle vyššie citovaného § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného súd je povinný prihliadnuť na odôvodnené\npotreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie\n\nsúdu o výživnom medzi manželmi teda nestačí zistiť len osobné rodinné a majetkové pomery manželov\nvrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života,\nzdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. V zmysle § 19 ods. 1\nZR súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd\nmôže dospieť k právnemu záveru o zásadne rovnakej/ nerovnakej životnej úrovni obidvoch manželov.\nNakoľko výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR), je súd v\nkaždom jednotlivom prípade povinný skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný plniť povinnosti\nvyplývajúce z manželstva v zmysle ZR. V tejto súvislosti však odvolací súd dodáva, že neplnenie len\nniektorej z povinností vyplývajúcich z § 18 ZR obvykle samo osebe nie je dôvodom, aby nárok na výživné\nnebol priznaný. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti manžela, potom možno\ntúto povinnosť určiť len na dobu, pokiaľ manželstvo účastníkov konania skutočne trvalo. Manžela možno\nteda zaviazať na plnenie výživného manželke iba do tohto dňa.\n9.8 Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva\nna spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené.\nIdentifikovanie podkladu rozhodnutia - inak aj skutkového základu rozhodnutia spolu s právnym\nposúdením veci sú materiálnym predpokladom vydania meritórneho rozhodnutia. CMP určuje rozsah\nzisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa\ntohto zákona skutočný stav veci, V mimosporových konaniach si súd môže osvojiť tvrdenia účastníkov\nkonania, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a za predpokladu, že nie sú v rozpore s vykonaným\ndokazovaním. Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou\nkoncentráciou (§ 34 CMP). V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dopĺňa, že zmysle § 191 CSP súdy sú\npovinné vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo účastníci konania tvrdia,\nak to má vzťah k prejednávanej veci.\n9.9 V preskúmavanej veci sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti\njej manžela - povinného voči nej z dôvodu, že manžel odporca si túto svoju povinnosť neplní.\nVzhľadom na takýto predmet konania úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť, či takéto skutkové tvrdenia\nnavrhovateľky sú pravdivé a v kladnom prípade určiť rozsah vyživovacej povinnosti odporcu tak, aby\nživotná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká s tým, že pred samotný rozhodnutím zistí osobné\na majetkové pomery oboch účastníkov konania, konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom\nživota, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami, kto a v akom\nrozsahu sa reálne stará o maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželského spolužitia a aká je skutočná\nživotná úroveň manželov, čo súd prvej inštancie aj urobil. Z vykonaného dokazovania boli zistené\nskutkové okolnosti uvedené v bode 1.2. – 1.2.4 tohto rozhodnutia, (ktoré skutkové zistenia preberá aj\nodvolací súd) a to najmä, že účastní konania v rozhodnom období od 03.03.2023 do 18.06.2024 boli\nmanželmi, ktorí nežili v spoločnej domácnosti manželským spôsobom života, nakoľko navrhovateľka\nspoločnú domácnosť vo februári 2021 opustila a od tejto doby žila sama. Manželia si v tomto období\nprestali plniť svoje manželské povinnosti a starostlivosť o domácnosť a ich spoločnú maloletú dcéru B.\nprevzal v celom rozsahu odporca s tým, že takúto plnú osobnú starostlivosť o maloletú B. zabezpečoval\nvo svojej podstate sám v celom rozsahu aj v rozhodnom období. Navrhovateľka si teda v rozhodnom\nobdobí voči manželovi neplnila žiadne manželské povinnosti a okrem toho si neplnila ani vyživovaciu\npovinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z ich manželského spolužitia a to napriek tomu, že bolo v\njej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vzhľadom na jej príjmy z invalidného\ndôchodku, ale aj zo zamestnania v Rakúsku. Už samotné tieto skutkové okolnosti postačovali pre\nsprávny záver súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia návrhu navrhovateľky na priznanie jej nároku\nna manželské výživné pre rozpor takéhoto nároku s dobrými mravmi, tak ako to uzavrel aj súd\nprvej inštancie. Samotnú skutočnosť, že v rozhodnom období navrhovateľka na výživu maloletej B.\nničím neprispievala a že okrem poberania invalidného dôchodku mala príjem aj zo zamestnania v\nRakúsku vo svojej podstate nenamietala ani samotná navrhovateľka (práve naopak, túto skutočnosť\npotvrdila aj vo svojom odvolaní, keď ospravedlňovala svoju neúčasť na nariadených pojednávaniach\npráve nemožnosťou zúčastniť sa pojednávaní ktorých termíny kolidovali z jej pracovnými povinnosťami\nv Rakúsku) a preto takúto skutkovú okolnosť bolo potrebné považovať za v konaní nespornú a\npreto z nej pri rozhodovaní aj vychádzať. Pokiaľ ide o výšku príjmov navrhovateľky plynúcich jej\nzo zamestnania v Rakúsku, súd správne tieto príjmy vzhľadom na vykonané dokazovanie ustálil v\nsume 2 500 eur netto mesačne, nakoľko pokiaľ si navrhovateľka nesplnila svoju zákonnú povinnosť\na súdu nepredložila doklady preukazujúce výšku jej príjmov plynúci jej zo zamestnania v Rakúsku\na zároveň nespochybnila ani výživou povinným prednesené skutkové tvrdenia o výške jej príjmov\n\npodložené čestným vyhlásením ich spoločného syna, súd prvej inštancie správne skutkové tvrdenia\nvýživou povinného o výške príjmov navrhovateľky plynúcich jej zo zamestnania v Rakúsku považoval\nza pravdivé, nakoľko tieto neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním (navrhovateľka deklarovala svoje\nvýdavky na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb vo výške vyššej ako bol jej invalidný dôchodok)\na nebol tu ani dôvod, pre ktoré by bolo opodstatneným pochybovať o ich pravdivosti. Navrhovateľka\ntotiž v konaní žiadnym spôsobom nepoprela pravdivosť skutkových tvrdení výživou povinného, prípadne\nskutkových tvrdení ich spoločného syna F. B. uvádzaných v jeho čestnom vyhlásení a nestalo sa\ntak ani v jej odvolaní voči rozsudku, v ktorom namietala len to, že súd sa z úradnej povinnosti\nzistiť skutkový stav veci nemal uspokojiť len s čestným vyhlásením ich plnoletého syna, ale tohto mal\nz úradnej povinnosti predvolať ako svedka, aby tento mohol byť konfrontovaný otázkami jej právneho\nzástupcu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žiaden z účastníkov konania ani samotný\nsúd nemal pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení spoločného\nsyna účastníkov konania - F. B. (čestné vyhlásenie syna účastníkov konania bolo doručené právnemu\nzástupcovi navrhovateľky na pojednávaní súdu konanom dňa 19.06.2025 a tento po oboznámení sa\ns jeho obsahom skutkové okolnosti v ňom uvádzané žiadnym spôsobom nespochybnil a nenavrhol na\noverenie ich pravosti vykonať dokazovanie prípadným výsluchom menovaného vyhlasovateľa - pozri\nzápisnicu z pojednávania súdu číslo listu 436) nebol žiaden dôvod, aby vykonával dokazovanie\nešte aj samotným výsluchom menovaného. Takýto postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti\nsúdneho konania. Pokiaľ teda z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka v\nrozhodnom období bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu s priľahlými pozemkami nachádzajúcimi\nsa v katastrálnom území C. D., vedenými na liste vlastníctva číslo XXX, ako aj ďalších nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. vedených na liste vlastníctva XXXX, že s uspokojovaním\nsvojich osobných potrieb mala spojené výdavky vo výške cca 790 eur mesačne, že zo zamestnania\nmala príjem vo výške cca 2 500 eur netto mesačne a popritom poberala invalidný dôchodok vo výške\n426,90 eur a neskôr vo výške 489,20 eur mesačne, že má len vyživovaciu povinnosť k spoločnej\ndcére B., ktorej na výživu žiadnym spôsobom neprispievala a že povinný bol vlastníkom nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, že okrem\nvyživovacej povinnosti k maloletej B. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletej J. F., o ktoré deti sa\naj osobne staral, že z pracovnej činnosti mal príjem vo výške cca 2 000 eur netto mesačne (spolu s\npríjmom jeho partnerky vo výške 2 301 eur mesačne) pri jeho celkových výdavkoch vo výške cca 1 868\neur mesačne (199 + 210 + 1059 =1 868), súd prvej inštancie správne uzavrel aj to, že z vykonaného\ndokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že životná úroveň navrhovateľky bola v rozhodnom období\nnižšia, ako životná úroveň odporcu.\n9.10 Pre poriadok je potrebné uviesť, že neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľky, že pokiaľ súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na čestné vyhlásenie spoločného syna účastníkov konania\no zamestnaní a príjmoch navrhovateľky v Rakúsku porušil aj zásadu koncentrácie konania, nakoľko\nv zmysle § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.\n10. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že dôvodom zamietnutia jej návrhu nemôže byť\núdajná strata záujmu navrhovateľky na výsledku konania odvolací súd uvádza, že takúto námietku\nbolo potrebné považovať za dôvodnú (stotožniac sa s názorom navrhovateľky, že samotná strata\nzáujmu navrhovateľa v konaní o výsledok konania bez ďalšieho nezbavuje súd povinnosti vyhodnotiť\nvýsledky dokazovania a to najmä pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov konania potrebných pre\nrozhodnutie, takto zistené skutkové okolnosti právne posúdiť a napokon vyvodiť aj záver o tom, či\nnavrhovateľom uplatnený nárok vznikol alebo nevznikol), avšak vzhľadom na vyššie uvedené, ani jej\ndôvodnosť nemohla zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti jej\nnárokov uplatnených v tomto konaní.\n11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny postupom podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n12. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok II.\nrozsudku) odvolací súd uvádza:\nZo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že odporca si na pojednávaní konanom dňa 16.09.2025 uplatnil\nnárok na náhradu trov konania.\n\n12.1 Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n12.2 Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil\ntrovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ju nahradiť.\n12.3 Podľa 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti\nprípadu spravodlivé.\n12.4 Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje\nsúd len na návrh.\n12.5 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak s\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n12.6 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu\nobčianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva\núčastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom\n46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR\nč. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia.\n12.7 Požiadavky na riadne odôvodnenie uznesenia súdu (rozhodnutie súdu o trovách konania má\npovahu uznesenia, hoc bolo obsiahnuté aj v rozsudku) v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského\ncivilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) §\n236 CSP, podľa ktorého v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho\nvydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,\npoučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Korektným a i ústavne konformným výkladom\ntakéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore\nnielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho\nnesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej\nmožnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo\nzávery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu\nriadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania);\nporušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nže sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve\nzvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych\nopravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1\npísm. b) CSP.\n12.8 Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie\npojaté do napádaného uznesenia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom\nodvolacieho konania odporca. Tak ako to namietal samotný odporca vo svojom odvolaní, odvolaním\nnapádané rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je nedostatočne odôvodnené, teda\narbitrárne, nakoľko v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne absentujú dôvody, prečo\nodporcom uplatnený nárok na náhradu trov konania považoval súd prvej inštancie za plne nedôvodný\na z akého dôvodu považoval za potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 52 CMP. Vzhľadom na\ntieto okolnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepresvedčivé a jeho závery sú nepreskúmateľné.\n\n12.9 Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať,\nže súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé\na nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu\nnemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal a pod.\nPokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii nároku odporcu na náhradu trov konania\nbez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým odporcovi sa voči takémuto záveru\nnáležite brániť, porušil tým jeho práva na spravodlivý proces.\n12.10 Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na\nspravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1\npísm. b) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm.\nb) CSP.\n12.11 Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania\nna riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného\ndokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie\nveci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením\nzodpovedajúcim úprave v ust. § 236 CSP), uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods.\n1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,\nktorým je podľa § 391 ods.2 CSP viazaný, opätovne posúdiť nárok odporcu na náhradu trov konania,\nvyhodnotiť ním uvádzané dôvody, pre ktoré mu uplatnený nárok mal vzniknúť a až následne opätovne\nrozhodnúť o trovách konania, to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj s odôvodnením\nobsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej\ninštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná\nveta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "3b75bb32-819c-4ed4-a27e-1d273bf617f7:5e4bcf1f-64de-44bb-b4e2-f32ce8c6ea37", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Pc/6/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 28Pc/6/2023 z 5. 6. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2023-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b75bb32-819c-4ed4-a27e-1d273bf617f7:5e4bcf1f-64de-44bb-b4e2-f32ce8c6ea37"}], "citovane_v": [{"guid": "d3eeff33-e042-4a24-8c2e-a886d5478ce1:9e8098c6-e914-482b-b83c-e0234e04eb04", "ecli": "ECLI:SK:OSMT:2026:5724203099.13", "spisova_znacka": "17P/209/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17P/209/2024 z 27. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMT:2026:5724203099.13"}]}