{"guid": "5e9006d3-d180-436a-980c-8e1eee67a7a7:3be6f4ec-21b1-4846-b44a-78197c6f94d0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2", "spisova_znacka": "28Co/59/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/59/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. februára 2026, sp. zn. 28Co/59/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2", "identifikacne_cislo": "2324200058", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Mizerová", "sudca_id": 455, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-mizerova-455", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 413 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-413.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-413"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-413"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3be6f4ec-21b1-4846-b44a-78197c6f94d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n28Co/59/2025\n2324200058\n24. 02. 2026\nMgr. Lucia Mizerová\nECLI:SK:KSTT:2026:2324200058.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu\nJUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/\nB. B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Československá obchodná\nbanka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní\nžalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 4. marca 2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a výrok II. o trovách konania\nruší.\nodôvodnenie:\n16\n\n28Co/59/2025\n\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom\nII. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanoveniami § 397, § 398, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 404, § 405,\n§ 412 ods. 1, § 413 ods. 1, § 414 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) a vecne dôvodil tým, že žalobcovia sa žalobou na obnovu konania doručenou\nsúdu dňa 09.01.2024 domáhali, aby súd povolil obnovu konania, v ktorom podrobí súdnej kontrole z\núradnej povinnosti ex offo zmluvu o úvere č. 110/3021/13/SU zo dňa 19.11.2013, ako aj záložnú zmluvu\nk úverovej zmluve\nč. 110/3021/13SU. Súd rozhodol prvýkrát uznesením zo dňa 30.01.2024 sp. zn.\n8C/2/2024 - 21, ktorým žalobu na obnovu konania odmietol a voči ktorému podali žalobcovia odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/60/2024 – 56 zo dňa 27.11.2024 tak, že\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 zistil, že v danej veci bola dňa\n14.02.2020 podaná žaloba o zaplatenie sumy 133.449,30 eura s príslušenstvom titulom nesplatenia\núčelového spotrebného úveru poskytnutého na základe zmluvy o otp refinanc úvere z 19.11.2013.\nSúd dňa 31.03.2020 vydal platobný rozkaz č.k. 35Csp/16/2020-52, ktorým uložil žalovaným povinnosť\nspoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 133.449,30 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.\nPlatobný rozkaz súd doručoval žalovaným na adresu trvalého pobytu C. E. XXXX/X, D.. Z informácie\no doručovaní súd zistil, že žalovaní si zásielku neprevzali v odbernej lehote. Mesto D. súdu podaním\nzo dňa 03.07.2020 oznámilo, že žalovaní majú evidovaný trvalý pobyt na adrese D., C. E. F. XXXX/\nX. Okresné riaditeľstvo PZ Galanta na žiadosť súdu o doručenie zásielky žalovaným oznámilo, že\nv dňoch 28.06.2020, 03.07.2020 a 11.07.2020 boli vykonané previerky na adrese trvalého pobytu\nžalovaných s negatívnym výsledkom. Súd platobný rozkaz uznesením č.k. 35Csp/16/2020-72 zo dňa\n06.08.2020 zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk a inú adresu sa\nsúdu aj napriek vykonanému šetreniu pobytu nepodarilo zistiť. Oznámenie o podaní žaloby bolo\n\nvyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 27.08.2020. Predvolanie\nna pojednávanie bolo žalovaným doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov, no zásielka\nsa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne sa dňa 25.11.2020 konalo pojednávanie,\nkde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní z adresy trvalého bydliska, zásielky sa vrátili ako\nneprevzaté v odbernej lehote, preto súd pojednával bez prítomnosti strán sporu a vyhlásil rozsudok.\nPredmetný rozsudok bol žalovaným doručený dňa 23.12.2020. Uvedená skutočnosť vyplýva z informácií\no výsledku doručenia listinného rovnopisu, ktoré boli súdu doručené dňa 23.12.2020. V zmysle ust.\n§ 31a ods. 10 zákona o e-Governmente sa deň doručenia informácie o výsledku doručovania súdu\npovažuje za deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa\npísomnosť (rozsudok) považuje za doručenú žalovaným, a to aj vtedy, ak sa o tom žalovaní nedozvedeli\n(§ 111 ods. 3 CSP). Z informácií o výsledku doručenia listinného rovnopisu vyplýva, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie bol žalovaným správne doručovaný na adresu ich trvalého pobytu vyplývajúcu\nz evidencie Registra obyvateľov SR - C. X, D.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom\n08.01.2021. Z úradného záznamu zo dňa 07.02.2022 vyplýva, že žalovaná 2/ nahliadla do súdneho\nspisu sp. zn. 35Csp/16/2020 a následne proti predmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie, kde\nnamietali neprijateľné podmienky zmluvy o úvere. Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa\n30.11.2022 č.k. 23CoCsp/9/2022-138 tak, že odvolanie ako neskoro podané odmietol. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti, keďže žaloba na obnovu konania bola podaná na súd dňa 09.01.2024 a rozsudok\nzo dňa 25.11.2020 sp. zn. 35Csp/16/2020-86 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021, súd prvej\ninštancie skonštatoval, že objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania zachovaná nebola.\n4. Pokiaľ ide o zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od času, kedy sa ten, kto\nobnovu konania navrhuje, dozvedel o jej dôvodoch, resp. keď mohol dôvod obnovy uplatniť, tu spočívalo\ndôkazné bremeno na žalobcoch, ktorých povinnosťou bolo uviesť a aj preukázať jej zachovanie ku\ndňu podania žaloby na povolenie obnovy konania. Začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty\nje daný subjektívnym momentom prvej vedomosti o dôvode obnovy konania. Žalobcovia vo svojej\nžalobe neuviedli žiaden okamih, kedy sa o možnosti podať žalobu na obnovu konania dozvedeli, teda\nrelevantným spôsobom nepreukázali, neprodukovali žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázali\nzačiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri podávaní žaloby na obnovu konania.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v žalobe na obnovu konania uvádzajú, že nie z vlastnej\nviny sa nemohli zúčastniť pojednávania, súd im nedoručoval písomnosti do vlastných rúk a uplatňoval\nfikciu doručenia pri zasielaní písomností, pretože o konaní sa dozvedeli až z nahliadnutia do spisu na\nsúde. Uvedené však podľa súdu nie je pravdou, nakoľko z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020\nvyplýva, že súdne zásielky a všetky písomnosti im boli doručované na adresu evidovanú v Registri\nobyvateľov SR, ktoré sa však vracali súdu ako adresátmi neprevzaté v odbernej lehote. V zmysle ust.\n§ 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje\ndňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.\nDoručenka je v zmysle § 111 CSP verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je\ndokázaný opak. Žalobcovia súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že údaje na doručenke o doručovaní\npredvolania na pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé. Následne sa dňa 25.11.2020\nkonalo pojednávanie, kde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní z adresy trvalého bydliska,\nzásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pokračoval bez prítomnosti žalovaných\na vyhlásil rozsudok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Žalobcovia proti rozsudku\nč. k. 35Csp/16/2020 - 86 podali odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.11.2022,\nč.k. 23CoCsp/9/2022-138 ako oneskorene podané odmietol. Nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podali\nžalobu na obnovu konania (neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy) boli prvoinštančným súdom\nprejednané.\n6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP nie\nje obsiahnutý v žalobe na obnovu konania doručenej Okresnému súdu Galanta dňa 09.01.2024.\nŽalobcovia vo svojom podaní neuviedli žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho\nzavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci. Žalobcovia poukázali len na neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, nekalú\npovahu klauzuly o predčasnej splatnosti, neprijateľné podmienky zmluvy, teda sa nejedná o dôvody na\nobnovu konania taxatívne vymenované v cit. ust. § 397 CSP. Uvedené sa obdobne vzťahuje aj na dôvod\nobnovy konania, ktorý má podľa žalobcov spočívať v tom, že súd v pôvodnom konaní nepodrobil zmluvy\nsúdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b)\n\nCSP súd uviedol, že k jeho naplneniu dochádza v situácii, kedy strana síce navrhla v pôvodnom konaní\ndôkaz, no tento nemohol byť z objektívnych dôvodov vykonaný. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania\nnepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý navrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať.\n7. K uplatnenému dôvodu obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie uviedol,\nže žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o existencii rozhodnutia\nSúdneho dvora ES a Rady Európskej únie a Komisie, a teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie\nvčasnosti podanej žaloby. Nakoľko sa podľa čl. 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, teda žalobcovia mohli\nuž v čase vydania rozhodnutia v zákonnej lehote na podanie odvolania uvedené argumenty v odvolaní\npoužiť. Ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku EÚ ustanovuje, že o všetkom\nčo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho\nsa to týka, pričom táto domnienka znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskej únie a\nEurópskeho spoločenstva je nevyvrátiteľná a táto platí i pre spotrebiteľov. Trojročná objektívna lehota na\npodanie žaloby na obnovu konania začala plynúť okamihom právoplatnosti rozsudku zo dňa 25.11.2020,\nsp. zn. 35Csp/16/2020-86, teda dňom 08.01.2021, a skončila dňom 08.01.2024. Žaloba na obnovu\nkonania však bola podaná až dňa 09.01.2024 osobne do podateľne súdu a žalobcovia v tomto konaní\nnepreukázali, kedy sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o existencii označených rozhodnutí Súdneho\ndvora ES a Rady Európskej únie. Žalobcovia absolútne neuviedli a ani nepreukázali začiatok plynutia\nsubjektívnej lehoty, taktiež neuviedli žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli\npoužiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy,\nktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Z uvedených dôvodov súd podľa § 413 ods. 1 písmeno\na) CSP žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú odmietol.\n8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom žiadali,\naby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie s tým, aby bolo žalobcom umožnené prejednanie ich veci v ich prítomnosti,\naby sa mohli vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom na verejnom pojednávaní. Ako odvolacie\ndôvody uvádzali tie, ktoré sú upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.\nUvádzali, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné, nezákonné a je zanedbaním\nsúdu konať v súlade s Ústavou SR (čl. 46 a čl. 48), ako i Dohovorom o ľudských právach, ako\ni odňatím práva žalobcov na prístup k súdu, pretože súd vec neprerokoval verejne a v prítomnosti\nstrán sporu, ani neumožnil stranám sporu, aby sa verejne vyjadrili ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nSúd sa nevenoval skutkovému stavu v pôvodnom konaní, ignoroval dôkazy a výlučne formalisticky\npristúpil k veci. V pôvodnom konaní nebol skutkový stav zistený úplne ani správne, na čo poukázali\nžalobcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia tým, že namietali postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., ktorej spoločnosti mal pôvodný veriteľ postúpiť pohľadávku, pričom išlo o neplatné\npostúpenie s poukazom na ust. § 39 OZ, pretože bola postúpená nesplatná pohľadávka, čo vyplýva\nz listín zo dňa 24.03.2017 Posledná výzva (pôvodného veriteľa), Vyhlásenie úveru za predčasne\nsplatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.05.2017, pričom ide o nedodržanie\nust. § 565 druhá veta OZ, a tak o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý mali konajúce súdy\nprihliadať z úradnej povinnosti aj bez námietky dlžníka. Taktiež v pôvodnom konaní absentuje výzva\npôvodného veriteľa podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k\nplatnému postúpeniu. Žalobcovia poukazovali na právne závery v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/36/2020 zo 15.12.2020. Odmietnutím žaloby žalobcov došlo k takej vade konania, ktorá\nodôvodňuje zmätočnosť napádaného rozhodnutia a jeho zrušenie. Súd prvej inštancie nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodili, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne\nodôvodnené, pretože súd sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou pre spravodlivé rozhodnutie\nvo veci, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je arbitrárne. Súd prvej inštancie poukazuje v bode\n18. odôvodnenia uznesenia na doručenie písomností žalobcom fikciou doručenia. Súd však dospel k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, ktoré hovorí o podmienkach, za akých môže byť použitá\nfikcia doručenia. Žalobcovia vedia preukázať, že im neboli písomnosti doručované úmyselne a vyplýva\nto aj zo súdneho spisu. Žalobkyňa 1/ pracuje a pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny\nGalanta, ktorý úrad je úradom verejnej správy a nie je akceptovateľné, aby jej písomnosti nemohli byť\ndoručené do zamestnania. Rovnako je zarážajúce, že Mestský úrad D. odmietol zastupovanie v konaní\nobčanov mesta – žalobcov 1/ a 2/, ktorí spolupracovali vo veciach verejných s Okresným riaditeľstvom\n\nPZ Galanta, a preto je nemysliteľné až zarážajúce, že službu konajúci príslušníci policajného zboru\nnedoručili písomnosti údajne z dôvodu, že nemajú vedomosť, či sa žalobcovia zdržiavajú v mieste\ntrvalého bydliska. Žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa\n27.10.2010, ktorý hovorí o nutnosti informovanosti o opakovanom doručení zásielky, o čase a termíne,\nkedy sa opakované doručenie zásielky s rozhodnutím uskutoční, resp. uskutočnilo, a preto bez splnenia\ntejto zákonnej podmienky nemôže dôjsť k fikcii doručenia. Ak nie je možné preukázať, že zo strany\ndoručovateľa došlo k správnemu postupu pri doručovaní (uložení) predmetnej zásielky, nie je možné\nuplatniť fikciu doručenia. Do dnešného dňa hoci uplynulo takmer 5 rokov od pôvodného konania, sa\nsúd ani len nepokúsil doručiť písomnosti žalobcom v zmysle zákona. Je nespochybniteľné, že ide o\njustičný omyl, o chyby súdu prvej inštancie ktoré je potrebné v obnovenom konaní napraviť. Súd prvej\ninštancie sa s uvedenými námietkami žalobcov nevysporiadal ani im neumožnil, aby sa verejne vyjadrili\nk veci na verejnom pojednávaní a i z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia napádaného uznesenia uviedol,\nže mal k dispozícii pripojený spis sp. zn. 35Csp/16/2020 a zistil, že bola podaná žaloba, pričom k\nžalobe sú pripojené dôkazy, ktoré opomenul skúmať, súd ďalej uvádza, že z úradného záznamu zo\ndňa 07.02.2020 vyplýva, že žalovaná 2/ nahliadla do súdneho spisu 35Csp/16/2020 a následne proti\npredmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie, kde namietali neprijateľné podmienky zmluvy o úvere.\nKrajský súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa 30.11.2022 tak, že odvolanie ako neskoro podané\nodmietol. Z uvedeného je zjavné, že pokiaľ by žalobcovia 1/ a 2/ o predmetnom konaní vedeli, využili by\nsvoje právo na spravodlivý súdny proces a využili by prostriedky procesnej obrany a procesného útoku\ntak, ako im zaručuje právny systém a Ústava SR. Avšak o prebehnutom konaní sa žalobcovia dozvedeli\naž keď boli kontaktovaní dražobnou spoločnosťou.\n9. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že\nrozsudok zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 35 Csp/16/2020 - 6 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021 a že\nv tomto prípade nebola dodržaná objektívna lehota. Rozsudok v pôvodnom konaní nemohol nadobudnúť\nprávoplatnosť dňom 08.01.2021, pretože nedoručený rozsudok nenadobúda právoplatnosť, preto nie\nje akceptovateľný názor súdu prvej inštancie, ktorým súd uviedol, že v tomto prípade nebola dodržaná\nobjektívna lehota. Žalobcovia podali žalobu na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) a e) CSP.\nÚdajne právoplatný rozsudok sp. zn. 35 Csp/16/2020 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ,\nktoré je pre vnútroštátne súdy záväzné v zmysle ustanovenia Civilného sporového poriadku a Nálezu\nÚstavného súdu SR. Predmetné rozhodnutie Súdneho dvora je pre súdy precedentne záväzné, a to\nodvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v tom-ktorom jazyku členského štátu (nález vo\nveci sp. zn. l. ÚS 462/2022, bod 19, 20). Žalobcovia poukazujú v tejto časti na nález vo veci sp. zn.\nI. ÚS 462/2022 o konštatovaní porušenia práva na spravodlivý proces v prípade, ak súd neaplikuje\nrozsudok Súdneho dvora priliehavý na prejednávanú vec. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca sa\nuž v žalobe domáhal ochrany pred neprijateľnými podmienkami, Súdny dvor judikoval, že vykonanie\nex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti. Neaplikovaním\nrozhodnutí Súdneho dvora niet zákonného rozsudku.\n10. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalobcovia žiadnym\nrelevantným spôsobom nepreukázali začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri podávaní žaloby\nna obnovu konania. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali v podanej žalobe na rozsudok Súdneho dvora z 9.\nnovembra 2023 vo veci C-598/21, ktorý bol preukázateľne zverejnený vo Vestníku EÚ dňa 03.01.2024.\nŽaloba na obnovu konania bola podaná 09.01.2024. Žalobcovia poukazovali na rozsudok pod sp.\nzn. 10Csp/26/2024, kedy bola žaloba na obnovu konania prijatá. V konaní súd skúmal dodržanie\nsubjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, išlo o obdobnú situáciu, rozpor s rozsudkom súdneho dvora\nEÚ C -598/21. Rozsudok v pôvodnom konaní pritom nebol žalobcom nikdy doručený. Žalobcovia 1/\na 2/ nemali vedomosť o doručovaní zásielok, o prebiehajúcom súdnom konaní, aj s poukazom na\nskutočnosť, že nebol dodržaný zákonný postup zo strany doručovateľského úradu. Zistený skutkový stav\nneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalobcov, že nebol\ndodržaný zákonný postup na uplatnenie fikcie doručenia a ignoroval Nález ÚS SR II. ÚS 65/2010 zo\ndňa 27.10.2010, na ktorý žalobcovia poukazujú.\n11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd\nkonštatuje, že nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podali žalobu na obnovu konania (neprijateľné\nzmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy) boli prvoinštančným súdom prejednané. Súd prvej\n\ninštancie nevysvetlil, ktorými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách sa mal súd prvej inštancie v\npôvodnom konaní zaoberať, či ich hodnotil, k akým záverom dospel, či skúmal, či boli individuálne\ndojednané a najmä či skúmal klauzulu o zosplatnení úveru, pre ktorú mal vyniesť rozsudok. Podľa\nžalobcov sa súd v konaní sp. zn. 35Csp/16/2020 skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok\nnezaoberal. Konštatovanie, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky\nnebolo judikované vo výroku rozsudku, ani v jeho odôvodnení. Žalobcovia poukazujú na nálezy ÚS SR a\nrozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré judikujú, že kontrola neprijateľných zmluvných podmienok zo strany\nvnútroštátnych súdov nie je o možnosti, ale o povinnosti (nález ÚS SR III. ÚS 416/2022). Súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalobcovia\nv žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré bez svojho zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní.\nV žalobe boli podrobne rozpísané neprijateľné zmluvné podmienky a bola uvedená nekalá klauzula zo\nspotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola použitá na zosplatnenie úveru, teda zosplatnenie bolo neplatné. Súd\nnesprávne konštatoval, že žalobcovia v žalobe na obnovu konania nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý\nnavrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať. Žalobcovia totiž poukazujú na skutočnosť, že\nuplatnením fikcie doručenia, pri nedodržaní zákonného postupu, im bolo upreté právo na spravodlivý\nsúdny proces. Dôkazy mal súd v súdnom spise a ignoroval ich, a to Výzva a Oznámenie o vyhlásení\núveru za predčasne splatný. Žalobcovia neboli súdom poučení čo zakladá inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn.\n28Co/60/2024 - 56 zo dňa 27.11.2024 sa súd ani len neriadil povinnosťou mu uloženou odvolacím\nsúdom, čo zakladá zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n12. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že žalobcovia v konaní nepreukázali, kedy sa\ndozvedeli, resp. mohli dozvedieť o existencii rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C - 598/21,\nktorý bol preukázateľne zverejnený vo Vestníku EÚ dňa 03.01.2024, čo žalobcovia tvrdili v žalobe na\nobnovu konania podanej dňa 09.01.2024. Súd si uvedenú skutočnosť nepreveril, pričom platí, že súd\npozná právo. Súd nesprávne konštatuje, že žalobcovia neuviedli v žalobe žiadne dôkazy, ktoré bez\nsvojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Súd sa nezaoberal v žalobe opísanými\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a použitím nekalej klauzuly zo zmluvy\npri zosplatnení predmetného úveru v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C- 598/21.\n13. Žalobcovia ďalej dôvodili, že imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie, je aj právo\núčastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany. Dôvodili, že súd svojimi zisteniami bez\nvykonania dokazovania došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemá\nracionálny základ. Súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov\na ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba\nmechanicky aplikoval (1. ÚS 243/07). Súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená\ninterpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov\nje v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne\nzdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). Súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol,\nčo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a\nzároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach\nzaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. Do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v\njeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky, alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a\nboli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná\nplatná a účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06).\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2017, pod porušením práva na spravodlivý\nproces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo\nvyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na\n\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti). Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby žalobcom bolo umožnené verejné\nprejednanie veci v ich prítomnosti, aby sa mohli vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom na verejnom\npojednávaní.\n14. V priebehu odvolacieho konania žalobcovia predložili doplnenie odvolania, v ktorom poukázali na\nzjednocujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 a rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Cdo/152/2022, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2025 a č. 5/2025 vo veciach\nobčianskoprávnych, právoplatných 5.8.2025. Teda k ustáleniu rozhodovania súdov prišlo až v auguste\n2025. Tieto rozhodnutia nemohli a neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcov 1/ a 2/,\nktorí od začiatku konania namietajú platnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na postupníka\nEOS KSI Slovensko, s. r. o. IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, pre absenciu výzvy banky podľa\n§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a i pre absenciu platného zosplatnenia úveru. Preto je tu dôvod na\nvyhovenie žalobe. Podľa rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2025: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách\npredpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že\nje v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže\nbyť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení\núveru za predčasne splatný.“ Ďalej Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/4/2024 z 5.8.2025\nrozhodol: „Súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie\nviazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 CSP). Žalobcovia žiadali, aby\nsúd aplikoval uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobcovia majú za to, že zosplatnenie úveru\nje neplatný právny úkon, pričom poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2025 sp. zn.\n5Cdo/2/2023, podľa ktorého je nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení veriteľ presne špecifikoval konkrétu\nsplátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Tiež v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022\nz 26.6.2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že pre platný úkon zosplatnenia treba, aby už vo výzve pred\nzosplatnením úveru veriteľ špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže úver zosplatniť: „V prípade,\nak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565\nOZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve\n(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval\nkonkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Ani uvedené rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 a sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024) nemohli\na neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie bez viny žalobcov. Pribúdajúce rozsudky a nálezy NS SR\nv prospech, a teda na ochranu spotrebiteľov vyplývajú z implementácie práva EÚ – Smernice č. 93/13/\nEHS na ochranu spotrebiteľa.\n15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie\npripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má\nzákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody\n(§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných\nrozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné\nvady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný\nskutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie\n(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné,\nv dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne\nsprávne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a výrok II. ako nadbytočný podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP\nzrušiť.\n16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a\nžalobcami uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim odmietnutie podanej žaloby na obnovu konania ako\nzjavne nedôvodnej a tiež oneskorenej.\n17. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietali, že súd vec\nneprerokoval verejne v prítomnosti strán sporu, čím im neumožnil, aby sa vyjadrili verejne ku všetkým\n\nvykonávaným dôkazom, súd vec posúdil formalisticky, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,\ndôvodili, že v pôvodnom konaní nebol správne a úplne zistený skutkový stav, pričom súd im v pôvodnom\nkonaní riadne nedoručoval písomnosti v zmysle zákona, namietali nesprávny záver súdu o nedodržaní\nobjektívnej lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania, pričom pri dôvode na obnovu konania podľa §\n397 písm. e) CSP možno podať žalobu aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, pričom\npôvodný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/21, ktoré\nbolo zverejnené vo vestníku EÚ dňa 03.01.2024, pričom žaloba na obnovu konania bola podaná dňa\n09.01.2024, teda v subjektívnej lehote. Súd vec podľa žalobcov nesprávne právne posúdil, pretože sa\nnezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a použitím nekalej klauzuly\nzo zmluvy pri zosplatnení predmetného úveru v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-598/21\nz ktorého dôvodu je zosplatnenie úveru neplatné a neplatné je aj postúpenie pohľadávky na EOS KSI\nSlovensko, s. r. o.\n18. Ako už uviedol odvolací súd v rámci právneho posúdenia veci vo svojom predchádzajúcom\nuznesení č. k. 28Co/60/2024-56 zo dňa 27. novembra 2024, obnova konania je mimoriadnym opravným\nprostriedkom, pričom dôvody, podania žaloby na obnovu konania sú zákonom stanovené taxatívne\n(§ 397 CSP), nakoľko narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Žaloba\nna obnovu konania potom musí obligatórne obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania (§ 127\nCSP) a jednak osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu konania (§ 406 CSP),\nteda uvedenie konkrétneho rozhodnutia, ktoré sa napáda (proti ktorému je návrh na obnovu konania\nprípustný), uvedenie rozsahu, v ktorom sa tento rozsudok napáda, uvedenie skutočností z ktorých\nmožno vyvodiť zachovane lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania, uvedenie niektorého z\ntaxatívne stanovených dôvodov obnovy konania podľa § 397 CSP, predloženie dôkazov, ktoré preukážu\ndôvodnosť žaloby a petit, t. j. čoho sa žalobca domáha.\n19. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy\nsa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď\nho mohol uplatniť (ods. 1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od\nprávoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).\n20. Podľa § 404 písm. c) CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od\nprávoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania\nuvedené v § 397 písm. c) až e).\n21. Podľa § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby\nna obnovu konania.\n22. Ustanovenie § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby\nna obnovu konania túto odmietol v prípade, ak a) bola podaná oneskorene alebo e) z obsahu žaloby\nzjavne vyplýva, že je nedôvodná, teda že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP.\n23. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná žaloba\nna obnovu konania bola, pokiaľ ide o uplatnené dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b)\nCSP podaná oneskorene, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci sp. zn. 35Csp/16/2020, je celkom nesprávny. Z obsahu spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 vyplýva,\nže rozsudok č. k. 35Csp/16/2020-86 nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Žaloba na obnovu\nkonania v predmetnej veci však nebola podaná až dňa 09.01.2024, ako nesprávne konštatuje súd prvej\ninštancie, ale už dňa 08.01.2024 e-mailovými podaniami žalobcov 1/ a 2/, ako vyplýva z č. l. 7 a 13\nspisu, ktoré e-mailové podania boli doplnené v zmysle § 125 ods. 2 CSP písomným podaním žalobcov,\npodaným osobne do podateľne súdu nasledujúceho dňa 09.01.2024. To znamená že žalobu žalobcov\nna obnovu konania je potrebné považovať za podanú dňa 08.01.2024, čím jednoznačne bola objektívna\ntrojročná lehota od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na podanie žaloby na obnovu konania\nz uplatnených dôvodov podľa § 397 písm. a) a b) CSP dodržaná, pričom táto lehota sa neuplatní pri\ndôvode na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP.\n24. Pokiaľ ide o zachovanie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, je\npotrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe ani neskôr neuviedli, kedy sa\n\no existencii nimi tvrdených dôvodov na obnovu konania podľa\n§ 397 písm. a) a b) mali dozvedieť,\nčím chýba náležitosť žaloby na obnovu konania podľa\n§ 406 CSP uviesť skutočnosti, ktoré svedčia\no tom, že je žaloba na obnovu konania podaná včas. V prípade týchto dôvodov však súd prvej inštancie\ndospel tiež k záveru o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm.\ne) CSP (ods. 21. a 22. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré závery považuje odvolací\nsúd v zmysle nižšie uvedeného za správne.\n25. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP, pre tento dôvod\nobnovy konania neplatí objektívna lehota (§ 404 písm. c/ CSP), iba trojmesačná subjektívna lehota\n(§ 403 ods. 1 CSP), pričom tu musí odvolací súd prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcov 1/ a 2/\no nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali, kedy sa dozvedeli o existencii\noznačených rozhodnutí Súdneho dvora ES a Rady Európskej únie, keď v odvolaní žalobcovia namietali,\nže rozsudok súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/11 bol zverejnený v Úradnom vestníku\nEÚ dňa 03.01.2024, pričom žaloba bola podaná dňa 09.01.2024 (správne už dňa 08.01.2024), teda\nv trojmesačnej subjektívnej lehote, pričom uvedená skutočnosť mala byť súdu známa, lebo súd pozná\nprávo. Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/11 teda\nžalobcovia podali žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. e) CSP včas, preto súd prvej\ninštancie nepostupoval správne, pokiaľ žalobu na obnovu konania v tejto časti ako oneskorene podanú\nodmietol.\n26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalobcovia v podanej žalobe ako dôvody obnovy\nkonania uplatnili ustanovenia § 397 písm. a), b) a e) CSP, teda že 1. sú tu skutočnosti, rozhodnutia a\ndôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania,\nbez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie\no veci, 2. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre\nstrany priaznivejšie rozhodnutie vo veci a 3. právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho\ndvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.\n27. Ako konkrétne dôvody obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pôvodne pod\nsp. zn. 35Csp/16/2020 v žalobe uvádzali, že o tomto konaní nevedeli, pretože súd im doručoval\nlistiny na fikciu, nie z vlastnej viny sa nemohli zúčastniť daného konania, nemohli sa teda brániť a\nuplatniť svoje procesné práva, ani rozsudok vo veci nebol žalobcom doručený, pričom podané odvolanie\nbolo odmietnuté ako oneskorené. Na základe súdom judikovanej pohľadávky v spotrebiteľskej veci\npotom prebehla dražba nehnuteľnosti žalobcov, pričom podali aj žalobu o určenie neplatnosti dražby.\nŽalobcovia mali za neplatné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu ČSOB, a.s. (predtým OTP\nbanka a.s.) na EOS KSI Slovensko, s. r. o., keďže išlo o spotrebiteľskú vec. Dôvodili tiež, že právoplatný\nrozsudok vydaný vo veci sp. zn. 35 Csp/16/2020 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-598/21 zo dňa 9. novembra 2023, týkajúceho sa posudzovania nekalosti zmluvnej podmienky\no možnosti predčasného zosplatnenia úveru s ohľadom na princíp proporcionality. Zdôrazňovali, že v\nrozpore s tým, súd v pôvodnom konaní nepreskúmal klauzulu o predčasnej splatnosti obsiahnutú v\nzmluve o úvere z hľadiska proporcionality možnosti priznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu\nvyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných\npovinností zo strany spotrebiteľa, ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške\núveru a dĺžke trvania zmluvy ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu,\nže dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu dlžných súm na základe tejto klauzuly predajom rodinného\nobydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Dôvodili tiež, že právny úkon veriteľa o vyhlásení úveru za\npredčasne splatný, je s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 neplatný. Ďalej žiadali,\naby súd podrobil kontrole uzavretú úverovú zmluvu a záložnú zmluvu, pretože tieto obsahujú neprijateľné\na nekalé zmluvné podmienky, ktoré mohli determinovať výšku splatného dlhu, ostatných zmluvných\npodmienok, súvisiacej záložnej zmluvy a všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, a to\nnajmä rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o poplatkoch za upomienky a v\nzmluve tiež absentuje RPMN. Poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022\nz 13.07.2023, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci G. C-34/13 z 10.09.2014. Preto žiadali, aby súd\npovolil obnovu pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 35Csp/16/2020, v ktorom súd podrobí uzavretú\núverovú zmluvu a rovnako záložnú zmluvu súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. K\nžalobe neboli pripojené žiadne listiny, či iné dôkazy. V zmysle ust. § 408 CSP pritom dôvody obnovy\nkonania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, preto na žalobcami\n1/ a 2/ neskôr uvádzané ďalšie dôvody obnovy konania nebolo možné prihliadať.\n\n28. Na základe tejto žaloby na obnovu konania dospel súd prvej inštancie vo svojom prvom uznesení\nč. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 k záveru o jej zjavnej nedôvodnosti, keď mal za to, že žiaden zo\nžalobcami uplatnených dôvodov na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) a e) nie je daný. Súd prvej\ninštancie preskúmaním pôvodného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 nezistil porušenie procesných práv\nžalobcov v tomto konaní, keď mal za to, že súd pri doručovaní zásielok žalobcom postupoval v súlade s\nustanoveniami CSP o doručovaní (§ 106, § 111 ods. 3 a § 116 CSP), pričom žalobcovia nepreukázali, že\núdaje na doručenke o doručovaní predvolania na pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé.\nPokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia\nv podanej žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia\nnemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd\nmal za to, že neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy boli súdom prvej inštancie prejednané.\nZákonom prípustnými dôvodmi obnovy konania nie sú neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový\nsubjekt, nekalá povahy klauzuly o predčasnej splatnosti a iné neprijateľné zmluvné podmienky úverovej\nzmluvy. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP, tak súd mal za to, že žalobcovia\nv žalobe nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní navrhli a z objektívnych príčin ho\nnebolo možné vykonať. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP súd uviedol, že žalobcovia\nnepoukázali na akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo\nKomisie, s ktorým by bolo rozhodnutie súdu, alebo jeho postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu v\nrozpore.\n29. Voči tomuto prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie č. k. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 podali\nžalobcovia odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol prvým uznesením č. k. 28Co/60/2024-56 zo\ndňa 27.11.2024, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. V napadnutom, v poradí druhom uznesení súdu prvej inštancie č.\nk. 8C/2/2024-67 zo dňa 04.03.2025 dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe žalobu na obnovu\nkonania ako oneskorene podanú odmietnuť, resp. tiež o jej zjavnej nedôvodnosti pokiaľ ide o dôvody na\nobnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo opakovane\nnapadnuté odvolaním žalobcov 1/ a 2/.\n30. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že už vo svojom prvom rozhodnutí č. k. 28Co/60/2024-56 zo\ndňa 27.11.2024 vyjadril svoje právne závery pokiaľ ide o žalobcami uplatnené dôvody obnovy konania\npodľa § 398 písm. a) a b) CSP, pričom na týchto záveroch odvolací súd naďalej zotrváva a nemá dôvod\nsa od nich odchýliť.\n31. Na tomto mieste preto odvolací súd len opakuje svoju argumentáciu v tom, že pokiaľ ide o dôvod\nprípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo\ndôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby\nna obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia\nje aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Otázka viny sa v tomto prípade\nposudzuje zo striktne procesného hľadiska. Teda napr. napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne\nv čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol\noboznámiť. Spravidla ide o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Musí\nísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa\nnevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané\naž po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. V tomto prípade\nspravidla ide o neskoršie rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil\ninak. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil\nbez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje aj pravdepodobnosť tohto záveru.\n32. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, sa\nrozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto\nskutočnosti, rozhodnutia dôkazy stranou sporu voči súdu (porovnaj R 19/1975). Žalobcovia k dôvodu na\nobnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP uvádzali, že v pôvodnom konaní nemohli bez vlastnej viny\npoužiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, pretože sa pojednávania nemohli bez vlastnej\nviny zúčastniť, lebo im súd doručoval písomnosti na fikciu. Avšak splnenie procesných podmienok pre\n\nvedenie pôvodného konania sp. zn. 35Csp/16/2020 bolo v danom prípade správne preskúmané súdom\nprvej inštancie, pričom tento zistil, že v pôvodnom konaní bolo riadne vykonané šetrenie pobytu žalobcov,\npísomnosti súdu im boli doručované v súlade s § 111 ods. 3 CSP a § 106 CSP, pričom súd ich doručoval\nna adresu bydliska žalobcov C. E. F. XXXX/X, D., a to do vlastných rúk. Žalobcovia skutočne ani v\nžalobe na obnovu konania, ani v podanom odvolaní neuvádzali, že by sa na danej adrese v čase\nvedenia pôvodného konania sp. zn. 35Csp/16/2020 nezdržiavali. Aktuálne so súdom z tejto adresy\nriadne komunikujú a na tejto adrese zásielky súdu preberajú. Žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti,\nktorými by preukázali, že údaje na doručenkách súdu v spore sp. zn. 35Csp/16/2020 nie sú pravdivé.\nZ hľadiska tohto uplatneného dôvodu na obnovu konania teda nie je splnená základná podmienka, že\nrozhodujúce skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy by žalobcovia nemohli použiť v pôvodnom konaní\nbez svojej viny (t. j. ich námietky ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosti zosplatnenia\núveru, postúpenia pohľadávky a ostatné). Tiež pokiaľ žalobcovia namietali, že rozsudok vo veci sp.\nzn. 35Csp/16/2020 nie je právoplatný , pretože im nebol doručený, odvolací súd v zhode so súdom\nprvej inštancie zistil, že rozsudok vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 bol žalobcom riadne doručovaný na ich\nadresu evidovanú v registri obyvateľov, pričom sa považuje za doručený v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP.\nNavyše preskúmanie doručenia predmetného rozsudku žalobcom vykonal odvolací súd už v konaní sp.\nzn. 23CoCsp/9/2022, v ktorom konaní odvolanie žalobcov voči rozsudku uznesením zo dňa 30.11.2022\nč. k. 23CoCsp/9/2022-138 odmietol ako oneskorene podané.\n33. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že žalobkyňa 2/ pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí\na rodiny Galanta, preto je neakceptovateľné, aby jej písomnosti neboli doručované do zamestnania,\nje potrebné uviesť, že právna úprava doručovania podľa ust.\n§ 105 a nasl. CSP doručovanie\nprostredníctvom zamestnávateľa fyzickej osoby nepozná. Preferuje doručovanie písomností na adresu\nfyzickej osoby evidovanú v registri obyvateľov SR, na ktorú ak sa nepodarí žalobu doručiť, ukladá v ust.\n§ 116 ods. 1 CSP vykonať šetrenie pobytu žalovaného, čo vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 bolo vykonané\n– dopytom na Mestský úrad D. a šetrením prostredníctvom polície; pričom ak sa adresu jeho pobytu\nšetrením zistiť nepodarí, má sa podľa § 116 ods. 2 CSP žaloba zverejniť na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke súdu, ktorá povinnosť bola rovnako vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 splnená. Následne\nsa v zmysle § 116 ods. 3 CSP všetky ďalšie písomnosti žalovanému doručujú na adresu podľa § 106\nods. 1 písm. a) CSP, t. j. na adresu fyzickej osoby evidovanú v registri obyvateľov, čo v prípade žalobcov\n1/ a 2/ bola C. X, D., pričom ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia žiadnym spôsobom neodôvodnili,\nprečo si v uvedenom období na uvedenej adrese zásielky súdu nepreberali. Podľa § 111 ods. 3 CSP\npotom platí, že ak nemožno doručiť písomnosti na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom\nvrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ\nžalobcovia argumentovali tým, že mali byť splnené podmienky pre fikciu doručenia v zmysle nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, tak je potrebné uviesť že predmetný\nnález sa týkal ustanovení už zrušeného procesného predpisu zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), pričom tiež žalobcovia neuvádzali konkrétne skutočnosti ohľadom toho, pri\ndoručovaní ktorých písomností ako konkrétne postup doručovania písomnosti do vlastných rúk nebol\ndodržaný. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 111 ods. 1 CSP, údaje v doručenke sa považujú za\npravdivé, ak nie je dokázaný opak; doručenka je verejnou listinou. Žalobcovia v tomto prípade neposkytli\nrelevantné skutkové tvrdenia, ktoré údaje na ktorých doručenkách preukazujúcich doručenie písomností\nv spore sp. zn. 35Csp/16/2020, nie sú pravdivé. Rovnako pokiaľ žalobcovia v odvolaní uvádzali, že je\nzarážajúce, že Mestský úrad D. odmietol zastupovanie v konaní občanov mesta – žalobcov 1/ a 2/,\ntak je potrebné uviesť, že platný Civilný sporový poriadok zastupovanie strany, ktorá si nepreberá\npísomnosti na adrese svojho evidovaného trvaného pobytu mestským úradom nepozná. Žalobcom 1/\na 2/ v spore sp. zn. 35Csp/16/2020 teda nebol dôvod ustanovovať opatrovníka, resp. zástupcu pre\ndoručovanie, vzhľadom na odlišnú - na rozdiel od OSP, komplexnú úpravu doručovania písomností\nfyzickým osobám v platnom CSP. Tiež pokiaľ žalobcovia v odvolaní dôvodia, že je zarážajúce, že službu\nkonajúci príslušníci PZ nedoručili písomnosti žalobcom (v konaní sp. zn. 35Csp/16/2020 žalovaným)\nz dôvodu, že nemajú vedomosť, či sa žalobcovia zdržiavajú v mieste trvalého bydliska, je potrebné\nuviesť, že príslušné OO PZ, ktoré bolo súdom vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020 požiadané o doručenie\npísomností (žaloby) žalobcom uviedlo, že sa im písomnosti doručiť nepodarilo, pričom toto stanovisko\npolície nie je dôvod spochybňovať (žalobcovia ho nijako nevyvrátili). Odvolací súd teda opakovane\nkonštatuje, že zo spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 nebolo zistené, že by súd prvej inštancie pri doručovaní\npísomností žalobcom pochybil, čím by im odňal ich procesné práva takým spôsobom, že by došlo\nk porušeniu ich práva na spravodlivý proces, teda by nastala situácia, že žalobcovia bez vlastnej viny (čo\nje podmienka žaloby na obnovu konania) nemohli v pôvodnom konaní použiť tu uplatňované skutočnosti,\n\nrozhodnutia a dôkazy (ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosti zosplatnenia úveru,\nneplatnosti postúpenia pohľadávky a pod.). Žalobcovia pritom neuviedli žiadne skutkové okolnosti (či\nospravedlniteľný dôvod), ktorými by vysvetlili, prečo by im písomnosti súdu na adrese ich trvaného\nbydliska registrovaného v Registri obyvateľov SR nemohli byť v rozhodujúcom období (počas vedenia\nkonania sp. zn. 35Csp/16/2020) doručené/doručované. Preto danosť dôvodu prípustnosti obnovy\nkonania podľa § 397 písm. a) CSP, teda, že existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa\nstrán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania\n– tu žalobcovia 1/ a 2/ bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, lebo im v ňom súd riadne\nnedoručoval písomnosti, nebol žalobcami relevantne preukázaný.\n34. Dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP je možnosť vykonania dôkazov,\nktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade ide o také dôkazy, ktoré navrhla alebo\npredložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych\nprekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci. Typickým prípadom je nepriaznivý zdravotný stav svedka v pôvodnom konaní, ktorý\nneumožňoval jeho výsluch, alebo strata, či zničenie listiny.\n35. Ohľadom tohto dôvodu na obnovu konania odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí\nkonštatoval, že žalobcovia v podanej žalobe, nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorí navrhli v pôvodnom\nkonaní a ktorý z objektívnych príčin nebolo možné vykonať, pretože procesná situácia v pôvodnom\nkonaní sp. zn. 35Csp/16/2020 tomuto dôvodu ani nezodpovedala, keďže žalobcovia v pôvodnom konaní\nnenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu.\n36. Dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP je existencia právoplatného rozsudku, ktorý\nje v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré\nje pre strany sporu záväzné. So zreteľom na tento dôvod pre povolenie obnovy konania, žalobcovia v\nžalobe poukazovali jednoznačne na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21,\nako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13 (G.), pričom však iba\nohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vo veci C-598/21 preukázali aj splnenie subjektívnej\ntrojmesačnej lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania.\n37. Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok, predstavuje\nnarušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym\nrozhodnutím. Nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok na preskúmavanie správnosti skutkových\na právnych záverov právoplatných súdnych rozhodnutí so zreteľom na neskoršiu rozhodovaciu\nčinnosť najvyšších súdnych autorít. Tento zásah do právoplatného súdneho rozhodnutia sa vyvažuje\nsprísnenými podmienkami prípustnosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 397 CSP.\n38. V súvislosti s prelomením zásady res iudicata odvolací súd pripomína uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 345/2017 (bod 21), kde ústavný súd odkazom na závery Súdneho dvora v rozsudku\nzo 16.03.2006, Kapferer (C-234/04, EU:C:2006:178) zdôraznil platnosť tejto zásady aj v prípade zmeny\njudikatúry Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor konštatoval, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu\nsúdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v\nrozpore s právom Európskeho spoločenstva (Európskej únie). Súdny dvor tiež uviedol, že na to, aby\nsa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby\nsa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor\nzdôraznil dôležitosť zásady res iudicata. Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného\nrozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod\nprípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie,\nalebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom\nkonaní dosah. V záujme podčiarknutia charakteru výnimočnosti obnovy konania zákonodarca pri prijatí\nCivilného sporového poriadku znenie pôvodného ust. § 228 ods. 1 písm. e) OSP spresnil tak, že daný\ndôvod obnovy konania podmienil aj záväznosťou rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (Rady\nEurópskej únie alebo Európskej komisie) pre strany konania. Výsledkom prejudiciálneho konania nie je\nvyriešenie sporu medzi stranami, ale iba odpoveď na konkrétne otázky vnútroštátneho súdu týkajúce\nsa výkladu práva EÚ. Na základe odpovedí zo Súdneho dvora súd, ktorý položil prejudiciálnu otázku,\nnásledne uplatňuje právo EÚ na spor, ktorý prejednáva a vo veci rozhodne. Po zverejnení rozhodnutia v\nzbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu sú vnútroštátne súdy pri riešení otázky výkladu\n\npráva EÚ, ktorá už bola riešená pred Súdnym dvorom, povinné uplatniť tento výklad práva EÚ. V danom\nprípade však ide o všeobecnú záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátne súdy. Pre strany\niného konania nemôže byť takéto rozhodnutie (subjektívne) záväzné.\n39. Pretože práve subjektívny vzťah nového rozhodnutia Súdneho dvora EÚ k obom stranám konania,\nktorý v prípade žalobcami označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 vec C-598/21 tu\nchýba, pričom je jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby bol daný dôvod na povolenie obnovy\nkonania podľa § 397 písm. e) CSP (t. j. rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré je pre strany\nzáväzné), je zrejmé, že obnova konania nie je v prejednávanej veci ani v zmysle uplatneného § 397\npísm. e) CSP prípustná, teda podaná žaloba žalobcov z tohto uplatneného dôvodu je rovnako zjavne\nnedôvodná.\n40. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci bez\npojednávania (vec neprerokoval verejne, v prítomnosti strán sporu), tak na túto námietku je potrebné\nuviesť, že ustanovenie § 413 ods. 1 CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu\nkonania túto odmietol v prípade, ak a) bola podaná oneskorene alebo e) z obsahu žaloby zjavne vyplýva,\nže je nedôvodná, teda že nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP. V prípade, že\no odmietnutí žaloby o obnovu konania rozhoduje súd uznesením, pretože je zjavné, že je nedôvodná,\nnie je potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie. Voči uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu\nkonania je prípustné odvolanie, v ktorom žalobcovia mohli uviesť svoje námietky proti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie, ktoré aj boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní,\npričom odvolací súd po vysporiadaní sa s týmito odvolacími námietkami žalobcov tieto vyhodnotil ako\nnedôvodné, okrem nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu\nkonania.\n41. Uplatnené odvolacie dôvody žalobcov 1/ a 2/ nie sú v predmetnej veci spôsobilé spochybniť\nzáver o zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, z ktorého\ndôvodu bolo potrebné predmetnú žalobu na obnovu konania odmietnuť, vzhľadom na to, že uplatnené\ndôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a), b) a e) zjavne nie sú dané, teda aj z iných ako\nsúdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádzaných dôvodov (nesprávny záver súdu prvej\ninštancie o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania), čo však nič nemení na tom, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je v konečnom dôsledku vo výroku I. vecne správne. Vzhľadom na to nebolo\ndôvodným sa už po vecnej stránke zaoberať argumentmi žalobcov 1/ a 2/, ktoré sa týkali tvrdenej\nexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve, resp. v záložnej\nzmluve, neplatnosti zosplatnenia úveru, či neplatnosti postúpenia pohľadávky z predmetnej úverovej\nzmluvy, ktorými by sa súd zaoberal až v prípade rozhodnutia o povolení obnovy predmetného súdneho\nkonania. Z tohto dôvodu neobstojí ani argumentácia žalobcov v podaní - Doplnenie odvolania, v ktorom\nžalobcovia 1/ a 2/ žiadali aplikovať na predmetnú právnu vec rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1VCdo/4/2025 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023 a sp. zn.\n5Cdo/197/2022, a to jednak z dôvodu, že uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu nepredstavujú dôvod\nobnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, pretože ide o rozhodnutia, ktoré nie sú subjektívne záväzné\npre strany tohto konania, pričom právny názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach nie je sám o sebe\nspôsobilým dôvodom obnovy konania sp. zn. 35Csp/16/2020, pričom prípadná vecná nesprávnosť\nrozhodnutia vydaného vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020, resp. jeho rozpor s týmito neskôr vydanými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Tiež platí, že\ndôvody obnovy konania uvedené v doplnení odvolania, boli žalobcami uplatnené až po uplynutí lehoty\nna podanie žaloby na obnovu konania, t. j. v rozpore s ust. § 408 CSP. Odvolací súd preto odvolaním\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP\npotvrdil.\n42. Zároveň odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia závislého výroku II. napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania, pričom\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1\n(t. j. súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne), žalobu na obnovu konania netreba doručovať\nostatným subjektom na vyjadrenie. Uvedené znamená, že ak súd žalobu na obnovu konania uznesením\nodmietne predtým, ako bude rozhodovať o samotnom povolení obnovy konania, žalobu druhej strane\nsporu na vyjadrenie nedoručuje. Znamená to tiež, že pre túto fázu konania sa označený žalovaný zatiaľ\nani nestáva subjektom sporu. Preto ani nie je potrebné rozhodovať o trovách jeho konania, pretože\n\nnakoľko sa reálne stranou sporu ešte nestal, nemohli mu ani žiadne trovy konania vznikať. Z obsahu\nspisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie žiadne písomnosti označenému žalovanému zatiaľ\nnedoručoval, preto je výrok II. o trovách konania v napadnutom uznesení celkom nadbytočný a bolo\ndôvodné ho podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.\n43. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n2\n\n28Co/59/2025\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\n\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/2/2024", "guid": "195ab517-94b4-43c4-8d5a-a39216d92a41:f25d9ccc-4269-4295-be67-0b92fd3aee6d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e835754a-6638-4e73-8400-685d079e4cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2"}, {"guid": "ussr:1f1ff034-d0da-4d40-89a0-bf5ea2871e6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:48ed7dbd-75ee-403e-a0ad-b90450802319", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.345.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 345/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.345.2017.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "608a5346-d142-44ec-9982-b7dd4408f947:6269bba2-29cb-4dab-bd23-09d99ea90924", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2024 z 5. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-05", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1"}, {"guid": "ba104a0c-ff3b-4623-9b20-06b659e9c1dd:e1e017e6-7f06-4ba9-80a9-dc2720ec04c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122348783.2"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "c4331170-ed73-4efa-869c-6bdd2d1df707:4e90e63f-5bc7-475d-8c6d-8bed7e0fa437", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/9/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/9/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c4331170-ed73-4efa-869c-6bdd2d1df707:4e90e63f-5bc7-475d-8c6d-8bed7e0fa437"}, {"guid": "8dcf93f3-000e-432c-8038-52e6ea2086e9:ebaa30a1-221a-403d-aff3-d749fd9f233c", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Csp/16/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 35Csp/16/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8dcf93f3-000e-432c-8038-52e6ea2086e9:ebaa30a1-221a-403d-aff3-d749fd9f233c"}], "citovane_v": []}