Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/6/2010 z 25. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. januára 2012, sp. zn. 21S/6/2010, ECLI:SK:KSZA:2012:5010200040.1
Krajský súd Žilina | 21S/6/2010 | ECLI:SK:KSZA:2012:5010200040.1 | 2012-01-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c03f1cd-113c-4ae2-b95d-e10b43794f61
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5010200040.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/6/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010200040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu
JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu - slobodník G. J., nar. XX. S.
XXXX, bytom M. G. č. X, okres K. T., t.č. bytom i s adresou doručenia - Y. XXX, XXX XX P., v zastúpení
- JUDr. Ján Chovančák, advokát, X. XXX/XX, XXX XX K. T., proti žalovaným: v 1/ rade - Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, v 2/ rade - Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky
č. ŠbPO-127-26/2009 zo dňa 7.9.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.    z a m i e t a .

Žalobcovi proti žalovaným    n e p r i z n á v a    právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3953
z 29. mája 2009, podľa § 72 ods. 1 písm. a/, § 70 ods. 1 písm. d/ zák. č. 346/2005 Z.z. o
štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka - mierič/Mínometné družstvo/Mínometná čata/ Rota palebnej podpory/Bojové
jednotky/11.mechanizovaný prápor/1. mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR/. Jeho
služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia - 26.6.2009. Z odôvodnenia personálneho
rozkazu vyplýva, že dňa 27. apríla 2009 vedúci služobného úradu oprávnený rozhodnúť o prepustení
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, zistil dôvod prepustenia na základe predloženého
návrhu na prepustenie. Skončenie služobného pomeru prepustením sa vykonáva, pretože žalobca v
zmysle § 70 ods. 4 písm. a/ zákona závažným spôsobom porušil základnú povinnosť tým, že vykonával
štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Žalobca bol na deň 20.4.2009 vojenským rozkazom veliteľa roty
palebnej podpory VÚ 2370 Martin č. 73 zo dňa 17.4.2009 určený do služby pomocníka dozorného roty.
Dňa 20. apríla 2009 pred nástupom do služby na rozdelení celodennej smeny bola u žalobcu vykonaná
orientačná dychová skúška s pozitívnym výsledkom. Následne bol žalobca na základe nariadenia
veliteľa útvaru odoslaný na OO PZ Martin, kde v prítomnosti náčelníka skupiny velenia npor. Ing. G.
bola vykonaná dychová skúška prístrojom INTOXIMETERS evidenčné číslo ASIVCM-058947, v čase o
08,25 hod. u neho bola zistená hladina 0,29 mg/l (t.j. 0,60 promile) alkoholu v dychu a druhá dychová
skúška vykonaná u žalobcu v čase o 09,00 hod. zistila hladinu alkoholu 0,28 mg/l (t.j. 0,58 promile)
v dychu. Vedúci služobného orgánu oprávnený rozhodnúť vo veci sa v správnom konaní zaoberal aj
námietkami žalobcu, ktorými poukazoval na to, že v uvedený deň mal mať náhradné voľno za služby,
ktoré vykonával v dňoch 15.4. a 17.4.2009, pričom mu toto nebolo umožnené. V súlade s § 8 ods. l
zákona, musí veliteľ udeliť náhradné voľno do 3 mesiacov od vzniku nároku na náhradné voľno, pričom
žiadny právny predpis nenariaďuje (neupresňuje) veliteľovi, v akom časovom horizonte toto náhradné



voľno musí profesionálny vojak po službe vyčerpať (bezprostredne po službe či v iný čas). Blanketné
znenie § 90 ods. 3 zákona len stanovuje podmienku, že za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne 5
hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno, ak tento zákon neustanovuje inak. V
súlade s § 191 ods. 1 zákona a § 93 ods. 2 Zákonníka práce a na základe výpisu z vojenského rozkazu
veliteľa roty palebnej podpory 2370 Martin č. 71 z 15.4.2009, čl. 2 bol nepretržitý odpočinok v týždni za
celodennú smenu zo dňa 17.4.2009 určený žalobcovi na deň 22.4.2009. To, že žalobca je určený do
celodennej smeny ako pomocník dozorného roty palebnej podpory na deň 20.4.2009 bolo uverejnené
vo vojenskom rozkaze veliteľa roty palebnej podpory 2370 Martin č. 73 zo dňa 17.4.2009, teda 3 dni
pred výkonom  smeny.

O odvolaní  žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 3953 zo dňa 29.5.2009
rozhodoval náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ako vecne príslušný
správny orgán podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov. Označený odvolací správny orgán vydal podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
rozhodnutie, ktorým odvolanie profesionálneho vojaka slobodníka v zálohe G. J. doručené riaditeľovi
personálneho úradu dňa 13.7.2009 zamietol a personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 3953,
zo dňa 29.5.2009 potvrdil. Žalobca v odvolaní proti personálnemu rozkazu uviedol, že po skončení
služby dňa 17.4. sa nasledujúce dni (18.4. a 19.4.2009) nachádzal v mieste bydliska, pričom ho večer
19.4.2009 telefonicky kontaktoval rtn. I. G. (veliteľ družstva) a oznámil mu, že nasledujúci deň má
nastúpiť do celodennej smeny. Nevedel a nemohol vedieť o rozkaze veliteľa roty zo dňa 17.4.2009
o zaradení celodennej smeny, pretože v čase jeho vyhlásenia vykonával službu na inom mieste.
Po požití alkoholických nápojov dňa 19.4.2009 si neuvedomil, že nasledujúci deň pred nástupom do
výkonu služby dňa 20. apríla 2009 sa u neho môže prejaviť zvyškový alkohol. Za účelom objektivizácie
skutkového stavu veci si riaditeľ personálneho úradu vyžiadal písomné stanovisko veliteľa útvaru k
odvolaniu odvolateľa. Veliteľ útvaru vo svojom vyjadrení z 24.7.2009 vyslovil záver o naplnení zákonných
podmienok na podanie návrhu na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru, čo bolo zrejmé i
z predložených podkladov. Na základe tohto vyjadrenia a k nemu sa viažucich materiálov riaditeľ
personálneho úradu dňa 05. 08. 2009 odvolaniu žalobcu v autoremedúre nevyhovel a vec postúpil
odvolaciemu orgánu v zákonom stanovenej lehote na konečné rozhodnutie.

Odvolací orgán sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu - odvolateľa o nepreskúmateľnosti
personálneho rozkazu, zvýraznil, že je uvedené jednoznačne v rozhodnutí  na základe ktorých
skutočností a ustanovení zákona došlo k prepusteniu odvolateľa zo služobného pomeru. Odvolací
orgán mal za jednoznačne preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu § 70 ods. 1
písm. d/ zákona zo strany odvolateľa, jeho konanie bolo prvostupňovým správnym orgánom správne
kvalifikované ako „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“ podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona,
odvolateľ vedel o svojom zaradení do výkonu služby na deň 20. apríla 2009 v dostatočnom časovom
predstihu čo potvrdili v čestnom vyhlásení ( listiny mal správny orgán k dispozícii ) čat. G. K. , rtn. C. T. a
nrtm. Ing. C. T.,  z ich vyhlásení bolo zrejmé, že odvolateľ vedel o svojom zaradení od obidvoch posledne
menovaných profesionálnych vojakov už vo štvrtok 16.4.2007 a následne v piatok 17. apríla 2009.
Správny orgán mal k dispozícii i čestné vyhlásenie veliteľa družstva  rtn. I. G., ktorý uviedol, že 19.4.2009
asi o 18.30 hod. s odvolateľom telefonicky dohodol o tom, že ho nasledujúci deň ráno 20. apríla 2009
odvezie vlastným motorovým vozidlom do kasárni SNP v Martine, kde obaja nastúpia do výkonu dozornej
služby - odvolateľ (žalobca) ako pomocník dozorného. Veliteľ roty vojenským rozkazom č. 71, zo dňa
15.4.2009 určil odvolateľovi (žalobcovi) čerpanie náhradného voľna za celodennú smenu dňa 17.4.2009
na deň 22.4.2009. Pre posúdenie veci je právne irelevantné tvrdenie žalobcu o jeho presvedčení o tom,
že po absolvovaní vyššie uvedenej smeny mu vznikol nárok na náhradné voľno v dňoch 20. apríla 2009
a 21.4.2009, pretože ako je uvedené vyššie, odvolateľ vedel o svojom zaradení do výkonu služby na
deň 20. apríla 2009. Žalobca vedel o svojom zaradení do výkonu služby 20. apríla 2009 v dostatočnom
časovom predstihu, bol povinný deň pred nástupom do výkonu služby požívať alkoholické nápoje v
takom rozsahu, aby v deň nástupcu do služby túto nevykonával pod jeho vplyvom. Žalobca si musel byť
vedomý toho, že pred nástupom do výkonu služby sa podrobí skúške na prítomnosť alkoholu v dychu (čo
je v útvare pravidlom) bol pripravený na výkon služby, nikoho neupozornil, že predchádzajúci deň požil
alkoholické nápoje a teda nie je spôsobilý výkonu služby. Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený
v § 70 ods. 1 písm. d/ zákona kvalifikovaný ako „závažný spôsob porušenia základnej povinnosti“ podľa
odseku 4 písm. a/ zákona je obligatórnym dôvodom pre skončenia služobného pomeru a vzhľadom na



spôsob, akým bola prítomnosť alkoholu v dychu odvolateľa zistená (použitie prístroja) neumožňuje voči
odvolateľovi (žalobcovi) aplikovať iný postup, než ten, ktorý je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d/ zákona.

Odvolací správny orgán po konštatácii preskúmateľnosti personálneho rozkazu riaditeľa personálneho
úradu č. 3953 z 29. mája 2009, vyhodnotil z vecného i právneho hľadiska  pri jeho vydaní postup
prvostupňového správneho orgánu za súladný  so zákonom ako  aj   s ustanoveniami Správneho
poriadku. Nezistil žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné personálny rozkaz zmeniť alebo
zrušiť.

Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu (1/ Ministerstvo obrany SR, 2/ Generálny štáb ozbrojených síl SR, Bratislava). Žalobu zdôvodnil
tým, že žalovaný správny orgán pri vydaní rozhodnutia, ktorým jeho odvolanie zamietol a potvrdil
personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 3953 z 29.5.2009 o jeho prepustení zo služobného
pomeru nepostupoval v súlade so zákonom, jeho postup bol nezákonný a ako účastník správneho
konania bol rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný správny orgán porušil § 47 ods.
3 Správneho poriadku, pretože neuviedol svoju vlastnú správnu úvahu, neodôvodnil akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia jednotlivé výpovede, len opísal
priebeh konania. Správny orgán je povinný preukázať jednotlivé skutočnosti, nemôže vydať rozhodnutie
založené na domnienkach a predpokladoch ako napr. v danom prípade, keď konštatuje zrejmosť
splnenia podmienok na podanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z predložených dokladov.
Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné v dôsledku nedostatku dôvodov, je
nezákonné a ako také zakladá povinnosť, aby bolo zrušené. Dôvod prepustenia zo služobného pomeru,
resp. predmetný postih je neprimerane prísny. Ako profesionálny vojak pracuje takmer 12 rokov,
zúčastňoval sa na štyroch medzinárodných misiách, medzi iným i v Kosove vždy hájil záujmy SR, plnil
rozkazy podľa najlepších schopností a vedomostí, nasadzoval i svoj život v záujme vlasti. Tiež je voči
nemu ako obvinenému vedené trestné stíhanie za prečin neposlúchnutia rozkazu podľa § 394 ods.
1 Trestného zákona v štádiu prípravného konania, preto považoval postup správneho orgánu a jeho
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru za predčasné, keďže mu nikto zatiaľ vinu nepreukázal.

Žalobca vychádzajúc z ust. § 247 ods. 1 O.s.p. tvrdil, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
žalovaného správneho orgánu a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť jeho rozhodnutia a postupom
a v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č.
ŠbPO-127-26/2009 zo 7.9.2009 a aby bola vec vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k žalobe predložil žalovaný správny orgán - Ministerstvo obrany SR Bratislava.
Žiadal zamietnutie žaloby z dôvodu, že Ministerstvo obrany SR ako ústredný orgán štátnej správy vo
vzťahu k preskúmavanému rozkazu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky
nie je k žalobcovi v žiadnom právnom vzťahu. V tejto súvislosti citoval ust. § 7 ods. 4 zákona č. 321/2002
zák. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého velenie
ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb.

V predmetnej veci v poslednom stupni nepochybne rozhodol náčelník Generálneho štábu OS SR.
Žalobca, i keď žiada o preskúmanie rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu OS SR, subjekt
ktorý vydal toto rozhodnutie nežaloval. Generálny štáb OS SR nemôže byť účastníkom konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy podľa § 244 a nasl. O.s.p..
Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Personálnym rozkazom riaditeľa
Personálneho úradu č. 3953 z 29. mája 2009 podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a podľa § 70 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože závažným spôsobom porušil
základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom, tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu.
Obligatórny dôvod na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu jednoznačne daný bol. Výkon štátnej
služby pod vplyvom alkoholu žalobca v priebehu konania nijako nespochybnil, ani sa o to nepokúsil,
čím sám uznal existenciu tohto dôvodu, základný dôvod na prepustenie bol jednoznačne preukázaný.
Žalobca vedel o svojom zaradení do výkonu služby na deň 20. apríla 2009 v dostatočnom časovom



predstihu, bol preto povinný si počínať tak, aby v deň nástupcu do služby túto nevykonával pod vplyvom
alkoholu. Musel si byť vedomý i toho, že pred nástupom do výkonu služby sa podrobí skúške na
prítomnosť alkoholu v dychu (čo je v útvare pravidlom). V predmetnej právnej veci niet pochýb o tom, že
z predložených písomných podkladov je jednoznačne preukázané, že žalobca 20. apríla 2009 vykonával
štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú
zák. č. 346/2005 Z.z.. Správny orgán postupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z tohto
dôvodu žalovaný v 1/ rade - Ministerstvo obrany SR žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať
náhradu trov konania.

Krajský súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na ktorom žalobca prostredníctvom splnomocneného
zástupcu zotrvával na dôvodoch podanej žaloby. Vytýkal nezákonnosť postupu správnych orgánov
nižšieho a vyššieho stupňa s poukazom na ust. § 250j ods. 2  písm. c/, d/, e/ O.s.p., keď zistený
skutkový stav neobstojí, je nedostačujúci pre posúdenie veci samej a rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Naviac podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. v konaní správneho orgánu je taká
vada, ktorá mohla mať na zákonnosť rozhodnutia vplyv, túto vadu videl žalobca v tom, že samotnému
jeho prepusteniu zo služobného pomeru predchádzalo obvinenie z prečinu neuposlúchnutia rozkazu,
medzičasom bol právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne spod obžaloby oslobodený,
preto prepustenie zo služobného pomeru a postup správneho orgánu bol voči nemu predčasný. Uviedol
ďalej, že alkohol u neho bol zistený pred nástupom do samotnej služby, na službu ani nenastúpil,
bol poslaný domov. Službu 20.4.2009 nastúpiť ani nemal, mal mať voľno (v pondelok, utorok). Nie je
pravdou, že do služby 20.4.2009 bol určený rozkazom veliteľa roty a že o tom mal mať vedomosť
17.4.. O službe 20.4. vôbec nevedel, dozvedel sa o tom 19.4.2009 z telefonického rozhovoru so svojím
nadriadeným. Uvedené skutkové okolnosti správny orgán spoľahlivo nezistil. Dodal, že ak mal mať
nepretržité dni odpočinku (pondelok, utorok) a ak by veliteľ dni nepretržitého voľna zmenil a určil nástup
služby, mal s ním uzatvoriť dohodu o zmene. Nič také sa nestalo, s rozkazom nástupu do služby sa
oboznámil až v deň služby, teda v pondelok 20.4.2009.

Splnomocnený zástupca odporcu v 1/ rade vo vyjadrení na pojednávaní pred krajským súdom namietal
nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. a na tomto základe žiadal zamietnutie
žaloby. Poukazoval na to, že ako správny orgán rozhodoval v  poslednom stupni náčelník Generálneho
štábu SR. Naviac námietky uvádzané zástupcom žalobcu na pojednávaní sú jednak nad rámec podanej
žaloby, resp. s prejednávaným prípadom nesúvisia, pretože vo vzťahu k žalobcu sa jedná o obligatórny
dôvod skončenia služobného pomeru v zmysle § 70 ods. 1 písm. d/, keď závažným spôsobom porušil
zákaz ustanovený v zákone č. 346/2005, teda vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo
preukazuje aj záznam o vykonaní dychovej skúšky z 20. apríla 2009. G. K. v čestnom prehlásení potvrdil,
že žalobca už 16.4.2009 vedel o tom, že bude vykonávať službu v pondelok 20.4.2009. Žalobca pri
nástupe do služby nikomu, ani veliteľovi, ani službukonajúcemu neoznámil, že je pod vplyvom alkoholu,
alebo že by bol nespôsobilý výkonu štátnej služby.

Krajský súd preskúmal rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR, (napadnuté
žalobou), ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto podľa § 250j
ods. l O.s.p. žalobu zamietol.

Napadnuté rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. ŠbPO-127-26/2009 zo
dňa 7. septembra 2009 bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom podľa § 58 ods. l zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov  ( Správny poriadok ), ktorý rozhodoval
o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č.3953 zo dňa 29.5.2009.
Uvedeným rozhodnutím odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz
riaditeľa personálneho úradu č.3953 zo dňa 29.5.2009 potvrdil.

Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov upravuje zákon č. 346/2005 Z.z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



Podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. v znení účinnom ku 20.4.2009 služobný
pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú
povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona, závažný spôsob porušenia základnej povinnosti podľa odseku 1 písm.
d/ je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa §
70 ods. 1 písm. a/ až h/, n/ a o/, § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne,
najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 72 ods. 5 zákona, ak bol profesionálny vojak prepustený z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1
písm. d/ až g/ a o/, alebo § 70 ods. 2 alebo 7, alebo § 71 služobný pomer sa skončí dňom doručenia
rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona, vedúcim služobným úradom, ktorým je organizačná zložka ozbrojených
síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b/, je veliteľ organizačnej zložky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí
minister služobným predpisom v medziach tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná
zložka spojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych
vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov, ktorým
sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych vojakov
organizačných zložiek vojenského spravodajstva a vojenskej polície.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona rozhodnutím na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutie
príslušného orgánu, ktorým podľa osobitných predpisov profesionálnych vojakov vymenúva do funkcie
a z funkcie odvoláva.

Podľa § 82 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona rozhodnutím je aj personálny rozkaz ministra alebo
vedúceho služobného úradu.

Podľa § 82 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá
personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 69 ods. 1,
3 a 4, § 70 ods. 1, 2 a 8, § 177 ods. 6, § 205 ods. 3.

Podľa služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č.
55/2007 o určení služobných úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o
určení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov Ozbrojených
síl SR je riaditeľ personálneho úradu oprávnený vykonávať opatrenia na základe čl. 6 ods. 3 uvedenej
Smernice a to podľa bodu 54 prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 72 ods.
1 zákona ( viď. príloha č. 5 k služobnému predpisu č. 55/2007).

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho
vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.



Podľa § 6 ods. 1 zákona v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí
minister služobným predpisom v medziach tohto zákona.

Náčelník generálneho štábu plní aj funkciu vedúceho služobného úradu voči profesionálnym vojakom
podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Orgánom oprávneným
rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu (personálneho rozkazu) riaditeľa personálneho úradu (to
znamená druhostupňovým služobným úradom) je Generálny štáb ozbrojených síl SR, za ktorý koná
náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR, teda je odvolacím orgánom podľa § 58 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Uvedené závery podporujú aj príslušné ustanovenia  služobného predpisu č. 55/2007 v spojení  s
príslušnými článkami Organizačného poriadku Generálneho štábu ozbrojených síl SR.

Krajský súd prioritne skúmal namietanú pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovanej a prijal záver
o tom,  že žalovaný v 1/ rade - Ministerstvo obrany SR nie je vecne príslušným správnym orgánom
v konaní. Prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci bolo vydané riaditeľom personálneho úradu,
o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu tohto prvostupňového správneho orgánu rozhodoval
náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Konštatovaný nedostatok pasívnej  vecnej legitimácie
žalovaného v l. rade založil dôvod zamietnutia žaloby krajským súdom voči tomuto účastníkovi.

Žalovaný v 2/ rade je odvolacím správnym orgánom, ktorý postupom podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967
Zb., vydal žalobou napadnuté rozhodnutie. Vychádzajúc aj z ustanovení Organizačného poriadku
Generálneho štábu OS SR, ale i z ustanovení služobného predpisu č. 55/2007, v spojení s § 5 ods.
1 písm. a/ a § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní
proti rozhodnutiu riaditeľa personálneho úradu je Generálny štáb ozbrojených síl SR. Aj za situácie, že
žalobca označil na strane žalovaného správneho orgánu náčelníka Generálneho štábu SR, krajský súd
bol toho názoru, že konštatovanie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie takto žalovaného správneho
orgánu ( označeného v žalobe)  by znamenal príliš formalistický prístup za situácie, keď preukázateľne za
Generálny štáb ozbrojených síl SR koná náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Preto krajský
súd konštatoval  pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného správneho orgánu v 2/ rade v spore., následne
preskúmal jeho rozhodnutie  ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pritom v rámci prieskumnej
činnosti sa riadil rozsahom i dôvodmi podanej žaloby.

Krajský súd sa nestotožnil s dôvodom žaloby vytýkajúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu. Z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktorý správny orgán, podľa ktorého
zákonného ustanovenia, v akej veci rozhodnutie vydal, rozhodnutie obsahuje úvodnú i výrokovú
časť, odôvodnenie, ako i poučenie. Po formálnej stránke rozhodnutie má zákonom požadované
náležitosti, po obsahovej stránke žalovaný správny orgán sa vyjadroval v celom rozsahu ku  všetkým
odvolacím argumentom vneseným odvolateľom (žalobcom) v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Odvolací správny orgán v konkrétnostiach poukazuje na dôvody rozhodovania
prvostupňového orgánu, ďalej na odvolacie dôvody uvádzané žalobcom (odvolateľom) v odvolacom
konaní. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom odvolací orgán podrobil po vecnej stránke odvolaciemu
prieskumu, všetky namietané odvolacie dôvody  z pohľadu konkrétnych skutkových, ale aj právnych
súvislostí vyhodnotil. V osobitostiach sa zaoberal  odvolacou argumentáciou - či došlo k závažnému
porušeniu služobných povinností zakladajúcich prepustenie zo služobného pomeru, vychádzal zo
zadováženého spisového materiálu, z pripojených listinných dôkazov (ide aj o svedecké výpovede, ide
aj o čestné prehlásenie svedkov). Odvolací správny orgán zaujal stanovisko aj k hodnoteniu uvedených
dôkazov prvostupňovým správnym orgánom, skutkové zistenia vychádzajúce z dôkazov vykonaných
v prvostupňovom konaní, ale aj prieskumná činnosť odvolacieho správneho orgánu jednoznačne
potvrdzujú, že 20.4.2009 žalobca - v služobnom zaradení profesionálneho vojaka nastúpil službu pod
vplyvom alkoholických nápojov, uvedená skutočnosť bola potvrdená v celom rozsahu i s odbornými
meraniami, o čom svedčí aj listinný dôkaz, zápis o prítomnosti alkoholu v krvi a je jednoznačný právny
záver o tom, že žalobca porušil zákon č. 346/2005 Z.z., službu vykonával pod vplyvom alkoholu pritom
podľa ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a / označeného právneho predpisu ide o závažné porušenie
služobných povinností zakladajúce obligatórny dôvod skončenia služobného pomeru podľa § 70 ods. 1
písm. d/. Konanie žalobcu bolo správne právne kvalifikované príslušnými správnymi orgánmi. Žalovaný



správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí relevantné a dostatočné dôvody na základe ktorých bolo
vydané.

Žalobcom namietané skutkové okolnosti, či mal dňa 20.4.2009 nastúpiť do služby, či mal alebo nemal
a kedy získal vedomosť, či 17.4., prípadne 20.4.2009, od koho a ako sa dozvedel o výkone služby,
či u neho bol zistený alkohol pred nástupom služby, prípadne po nástupe, vyhodnotil krajský súd za
nové skutočnosti, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože tieto okolnosti v podanej žalobe žalobcom
uvádzané neboli a keďže krajský súd je viazaný v rámci prieskumu rozhodnutia správneho orgánu
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, nemohol už v  danom štádiu konania  na tieto  nové skutočnosti
prihliadať.

Pokiaľ žalobca poukazoval na závery oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.
23Tov/9/2010-133, zo dňa 18.5.2010  v jeho trestnej veci, krajský súd konštatuje, že síce žalobca
bol oslobodený spod obžaloby pre podozrenie z prečinu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 394 ods. 1
Trestného zákona viažuce sa k skutkovej udalosti dňa 20.4.2009, bol však oslobodený z dôvodu, že
nejde z hľadiska miery zavinenia o vysoký stupeň závažnosti, ale o závažnosť nepatrnú. Aj v odôvodnení
uvedeného rozhodnutia je konštatovaná prítomnosť alkoholu  u obžalovaného ako aj zásada tzv. nulovej
tolerancie alkoholu a naviac závery označeného rozhodnutia  podporujú správnosť postupu žalovaného
správneho orgánu o tom, že žalobca sa dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny  vyúsťujúce
sa do  jeho okamžitého prepustenia  zo služobného pomeru.

Vzhľadom na všetky uvedené súvislosti musel krajský súd zamietnuť žalobu navrhovateľa aj voči
žalovanému v 2/ rade.

Žalobca v predmetnom konaní nemal úspech ani čiastočný, preto mu proti žalovaným krajský súd
nepriznal právo na náhradu trov konania , postupoval tak podľa  § 250k ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov   3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline, písomne, v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3
O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.