{"guid": "063fe9ab-7014-4245-a03b-01c74ab98ddc:1b9fdfff-ccaf-4d90-8ed5-637248e6e4e6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2", "spisova_znacka": "24Sd/29/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/29/2011 z 15. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. januára 2012, sp. zn. 24Sd/29/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2", "identifikacne_cislo": "5011200070", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b9fdfff-ccaf-4d90-8ed5-637248e6e4e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/29/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200070
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200070.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Urbanovou, v právnej veci navrhovateľky:
M. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom I. č. XXX/XX, XXX XX J. X, zastúpená
ustanoveným zástupcom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom M. R. Z. č. X, XXX XX J.,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný
dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 5. 2010, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X    zo dňa 24. 5.
2010 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a  ust. § 250q ods.
2 O.s.p.  z r u š u j e   a   v e c   v r a c i a  správnemu orgánu            na ďalšie konanie.

Odporkyňa  j e   p o v i n n á   nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 197,05 eur pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokáta       so sídlom M. R. Z. č. X,
XXX XX J. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 5. 2010 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 27. apríla 2010.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Žilina z 5. mája 2010 navrhovateľka nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o
invalidite      z 5. mája 2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o
tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka opravný prostriedok zo
dňa 6. 7. 2010, ktorý došiel odporkyni dňa 9. 7. 2010, v ktorom sa domáhala jeho preskúmania.

Podľa jej názoru odborný posudok o invalidite z 5. mája 2010, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, vychádza z neúplných chorobopisov. Ako podklad pre vyhotovenie posudku



nebolo uvedené ochorenie chrbtice s posunutým stavcom o 5 mm (stav podľa posledného RTG
vyšetrenia z 12. augusta 2004). Navyše toho času je navrhovateľka pred vyšetrením magnetickou
rezonanciou z dôvodu bolesti v ľavom kolene, ktorá jej neumožňuje riadny pohyb. Pokiaľ by posudkový
lekár sociálneho poistenia bol zohľadnil tieto skutočnosti, podľa názoru navrhovateľky, bola u nej splnená
podmienka invalidity.

Odporkyňa prostredníctvom svojho posudkového lekára sociálneho poistenia      MUDr. B. K. pre účely
súdneho konania na rokovaní dňa 25. 1. 2011 opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky a v
lekárskej správe - posudku zo dňa 25. 1. 2011 lekár konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľky stanovená na 30
%, s tým, že invalidita nevznikla.

Na základe vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom, pri zohľadnení nasledujúcich záznamov a
lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky: RTG hrudníka z 12. 8. 2004, interného
vyšetrenia z 26. 11. 2009 a 14. 9. 2010, psychologického vyšetrenia z 29. 6. 2007 a 18. 3. 2010,
psychiatrického vyšetrenia z 19. 2. 2010 a 20. 9. 2010, neurologického vyšetrenia zo 7. 11. 2008 a 4.
12. 2009, ortopedického vyšetrenia              z 15. 1. 2010, 29. 4. 2010 a z 9. 9. 2010, ako aj RTG
krčnej chrbtice zo 14. 9. 2010 a RTG LS chrbtice zo 14. 9. 2010 lekár konštatoval, že navrhovateľka
trpí nasledovnými chorobami: úzkostne depresívna porucha. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
lekár považoval poruchy nálad - neurotické poruchy, ktoré podľa Kapitoly V., položky 4., písmena a/
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ohodnotil mierou poklesu zárobkovej činnosti vo výške 20 %.
Zároveň pre iné zdravotné postihnutie lekár zvýšil túto percentuálnu mieru o 10 % pre bolesti chrbtice
v krčnej a driekovej oblasti bez známok útlaku nervových štruktúr, arteriálnu hypertenziu a poruchu
lipoproteínového metabolizmu.

Celkový posudok je nasledovný: Posudzovaná hodnotená na základe vlastného vyšetrenia a výsledkov
odborných vyšetrení, ktoré sú v dokumentácii. Pri hodnotení zdravotného stavu dňa 11. 11. 2010 nebol
vypracovaný posudok, nakoľko sa menovaná nedostavila a následne aj z toho dôvodu, že nebol k
dispozícii výsledok neurologického vyšetrenia. Na dnešné hodnotenie zdravotného stavu menovaná
priniesla dokumentáciu ošetrujúceho lekára a RTG chrbtice. V dokumentácii nie sú žiadne nové výsledky
vyšetrení a RTG chrbtice je popísané v odborných nálezoch. Podľa odborných vyšetrení, aj podľa udania
menovanej, najzávažnejším prejavom sú neurotické aj depresívne prejavy, hodnotené psychiatrom, ale
závažnosť depresie nie je spojená so suicidiálnymi tendenciami,                   so psychotickými prejavmi,
takže prevažujú neurotické a somatoformné poruchy. Na základe toho je ochorenie zaradené do Kapitoly
V., položky 4., písmena a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pre ostatné ochorenia posudkový
lekár zvýšil mieru poklesu zárobkovej činnosti o 10 %. Na priamu otázku o absolvovaní vyšetrenia u
odborného lekára - neurológa, posudzovaná odpovedá, že takéto vyšetrenie doteraz neabsolvovala, ani
nie je v najbližšom období naplánované. Výsledok tohto vyšetrenia však posudkový lekár nepovažuje
za tak závažný, aby odôvodňoval zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a preto ani neodročil
vypracovanie posudku z tohto dôvodu.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 9. 2. 2011, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 15. 2. 2011,
žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Uviedla, že na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľkou, v ktorom namietala posúdenie
svojho zdravotného stavu, bol jej opravný prostriedok dňa 5. 8. 2010 postúpený posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žilina za účelom komplexného prehodnotenia
správnosti, úplnosti a presvedčivosti ich posudku v lehote stanovenej podľa platných pracovných
postupov. Zdravotný stav navrhovateľky posúdili posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky
Sociálnej poisťovne Žilina a ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiline so záverom, že
navrhovateľka nie je invalidná podľa    § 71 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky, ako
i ústredia Sociálnej poisťovne sú súčasťou spisovej dokumentácie. Podľa ustálenej súdnej praxe súdov
Slovenskej republiky je napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnené podľa § 209 zákona o sociálnom
poistení z dôvodu, že súčasťou rozhodnutia je aj lekársky posudok, v zmysle ktorého bolo rozhodnutie



vydané. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4So/185/2007 z 22. februára 2008, sp. zn. 4So/172/2007         z 25. septembra 2008 a sp. zn.
5Sd/179/2006 z 24. apríla 2008.

Navrhovateľka spolu so svojím ustanoveným zástupcom vo svojich výpovediach               na pojednávaní
uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť     na ďalšie konanie.

V celom rozsahu poukázala na dôvody svojho opravného prostriedku, na ktorých zotrvala. Podľa jej
názoru posudkové závery posudkových lekárov prvého i druhého stupňa o jej zdravotnom stave sú
nedostatočné a nekomplexné. Úplne namietla správnosť a úplnosť posudkových záverov posudku,
ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia (posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Žilina       z 5. mája 2010). Navrhovateľka sa cíti veľmi zle, má
problém -  má psychiatrický nález. Lieči sa preto na psychiatrii. Užíva lieky na svoju diagnózu, z ktorých
pribrala za pol roka 25 kg. Okrem toho má z týchto liekov taký problém, že vlastne „to nie je ona“.
Všetky tieto zdravotné problémy sa u nej prejavovali aj pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok.
Navyše trpela bolesťami kolena, a to až takými, že sa nemohla ani postaviť. Ortopéd, u ktorého bola na
vyšetrení, (a ktorému uviedla, že sa jej koleno presúva a že trpí aj bolesťami v šiji), sa jej problémami
nezaoberal, robil si z nej posmech. Následne preto navrhovateľka zmenila odbornú lekárku, ktorá zistila
u nej reaktívny edém kostnej drene na kolene. V súčasnosti navrhovateľku už bolí aj druhé koleno. Pokiaľ
bola na vyšetrení na neurológii, tam lekár ako prvé konštatoval, že má nadváhu. Navyše navrhovateľka
má vyskočený stavec v krížovej oblasti chrbtice, v dôsledku čoho trpí veľkými bolesťami. Lekár jej dal
obstrek, ktorý však podľa jej názoru nebol dobrý, pretože opätovne trpela veľkými bolesťami a navrela
jej tam veľká hrča. Navrhovateľka predložila súdu k nahliadnutiu originál záznamu z jej zdravotnej
dokumentácie zo dňa 3. 8. 2010 - MRI vyšetrenia kolenného zhybu vľavo vystaveného MUDr. P. A.,
rádiológom, ako aj záznam z vyšetrenia z ortopedickej ambulancie u MUDr. B. M. zo dňa 24. 11. 2010,
a tiež záznam z FRO odbornej ambulancie MUDr. T. I. zo dňa 15. 12. 2011. Z uvedených záznamov
vyplýva, že navrhovateľka trpí vyššie uvedenými zdravotnými problémami, ktoré však neboli dostatočne
zohľadnené pri podávaní odborných posudkov o jej invalidite posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
CT chrbtice doposiaľ navrhovateľka neabsolvovala (doteraz ju odborná lekárka na toto vyšetrenie
neodoslala). Súčasne má absolvovať aj MRI bedrových kĺbov. Podľa konzultácie s odborným lekárom
výrastok           na chrbtici, ktorý má, nie je operovateľný, spôsobuje jej však problémy - Ráno, keď
vstane, zároveň padá, tzn. nevie sa stabilizovať a má závrate. Zdôraznila, že bolesti kolena sa u nej
prejavovali aj pred vydaním napadnutého rozhodnutia, pričom tieto bolesti u nej boli intenzívnejšie, ako
sú v súčasnosti. Po vydaní napadnutého rozhodnutia jej bola predpísaná chôdza s francúzskou barlou.
CT a MRI vyšetrenie ramena a chrbtice doposiaľ neabsolvovala, nakoľko neurologička, ku ktorej aktuálne
chodí, ju tam ešte neodoslala. Namietala, že odborné posudky o jej zdravotnom stave neobsahujú všetky
lekárske nálezy a diagnózy, ktoré k dátumu podania posudku mala navrhovateľka vo svojej zdravotnej
dokumentácii. Rovnako nesúhlasila s postupom posudkového lekára sociálneho poistenia pri vydávaní
druhostupňového posudku o jej invalidite dňa 25. 1. 2011, ktorý napriek tomu, že navrhovateľka uviedla,
že ju čakajú ďalšie vyšetrenia, na tieto nevyčkal, ani nekonzultoval zdravotný stav navrhovateľky s
odbornými lekármi, s jej praktickým lekárom, prípadne revíznym lekárom zdravotnej poisťovne, ale hneď
podal posudok o jej zdravotnom stave. Keďže zdravotný stav navrhovateľky nebol zistený úplne, navrhla,
aby súd vykonal znalecké dokazovanie na zistenie zdravotného stavu navrhovateľky ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia. Ochorenia navrhovateľky, ktorými trpí, sú dlhodobé, chronické, a preto znalec
v prípade nariadenia znaleckého dokazovania môže zistiť aj spätný dátum, ku ktorému by navrhovateľka
spĺňala podmienku invalidity. Judikatúra, ktorú odporkyňa uviedla vo svojom vyjadrení k návrhu sa na
prejednávanú vec nevzťahuje.

Odporkyňa prostredníctvom svojho povereného pracovníka vo svojej výpovedi          na pojednávaní
žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Poukázal na skutkový stav veci, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia na správnom
orgáne a so skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožnil. Po
podaní opravného prostriedku bol opätovne preskúmaný zdravotný stav navrhovateľky a posudkoví
lekári sociálneho poistenia prvého i druhého stupňa zhodne uviedli, že navrhovateľka nie je invalidná.
Posudkový lekár sociálneho poistenia postupoval pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky v



súlade s ust. § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Hoci od posledného posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia uplynula doba už takmer rok, navrhovateľka
ani   na dnešnom pojednávaní nepredložila súdu komplexné funkčné vyšetrenia, ktoré by mohli zmeniť
posudkové závery posudkových lekárov. Súčasne poukázal pri svojom vyjadrení aj     na znenie ust. §
71 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne (dávkovým spisom
a lekárskym dokumentačným materiálom) a ostatným spisovým materiálom.

Z obsahu posudkového spisu vyplýva, že navrhovateľka svojou žiadosťou                z 27. 4. 2010
požiadala u odporkyne o invalidný dôchodok. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa, pobočka
Žilina na rokovaní dňa 5. 5. 2010 preskúmala zdravotný stav navrhovateľky a v z lekárskej správy -
posudku vyhotovenom posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. B. L. zo dňa 5. 5. 2010 vyplýva,
že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola u navrhovateľky stanovená na 30 %, s tým, že invalidita nevznikla.

Na základe vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom, pri zohľadnení nasledujúcich záznamov zo
zdravotnej dokumentácie navrhovateľky: neurologického vyšetrenia                  zo 4. 12.
2009, ortopedického vyšetrenia z 29. 4. 2010, interného vyšetrenia z 26. 11. 2009, psychiatrického
vyšetrenia z 19. 2. 2010 a psychologického vyšetrenia z 18. 3. 2010 lekár konštatoval, že navrhovateľka
trpí nasledovnými chorobami: nešpecifikovaná úzkostná porucha, obojstranná primárna gonartróza,
artériová hypertenzia II. štádia WHO, hyperlipoproteinémia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie lekár
považoval neurotické poruchy, ktoré podľa Kapitoly V., položky 4., písmena a/ ohodnotil mierou poklesu
zárobkovej činnosti vo výške 20 % pri jej rozmedzí za toto postihnutie od 15 do 20 %. Zároveň pre iné
zdravotné postihnutie v súlade s ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. lekár zvýšil mieru poklesu
zárobkovej činnosti u navrhovateľky o 10 % za obmedzenie pohyblivosti kolenných kĺbov ľahkého stupňa
podľa Kapitoly V., oddielu G, položky 50a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

Celkový posudok na navrhovateľku bol nasledovný: Posudzovaná stredoškolsky vzdelaná, t. č.
nezamestnaná je liečená psychiatrom od decembra 2008 pre nešpecifikovanú úzkostnú poruchu. Pri
liečbe psychologické vyšetrenie nepotvrdilo známky depresie, zachovaný je kontakt s realitou, prítomné
querulačné tendencie, ide o osobnosť premorbídne abnormne štruktúrovanú. Miera poklesu zárobkovej
činnosti je na hornej hranici rozpätia        20 %, vzhľadom k trvaniu neurotickej poruchy, túto zvýšil o 10
%, pre obmedzenie pohybu v kolenných kĺboch ľahkého stupňa, výraznejšie vľavo na celkových 30 %.

Pracovná rekomandácia bola u navrhovateľky navrhnutá tak, že môže sa uplatniť       na pôvodnom
pracovisku, ako aj na trhu práce, s obmedzením schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí
bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže. Môže vykonávať prácu v administratíve zodpovedajúcu
vzdelaniu a podobne.

K rovnakým posudkovým záverom dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka MUDr. M. J. na rokovaní dňa 8. 10. 2010.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003
Z.z., alebo zákon o sociálnom poistení) podmienky nároku na invalidný dôchodok vo svojom ustanovení
§ 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na
starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V zmysle ust. § 70 ods.
2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia    18 rokov
veku.



Postup pri určení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť upravuje zákon o sociálnom poistení v ust. § 71 ods. 1 až 9 tak, že
poistenec je  invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a
ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu  schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené  na nárok na invalidný, výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácii ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie, alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v príloha č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého stavu, najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Rozhodnutie o invalidnom dôchodku je nepochybne rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje
do práv žiadateľa invalidnej dávky. Najmä z toho dôvodu také rozhodnutie musí byť založené na takých
podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný
dôchodok musí byť určený tak, aby bolo nepochybné, že spĺňa medicínske podmienky pre poberanie
invalidnej dávky, rovnako dôsledne je potrebné presne zistiť potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia žiadateľa o túto dávku. Za tým účelom organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorou je
Sociálna poisťovňa, ústredie (§ 179 ods. 1 písm. a) bod I. zákona o sociálnom poistení), je povinná
obstarať potrebné podklady   na rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení
a vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona.  Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka konania, listinné dôkazy a pod. Okrem
dôkazov navrhnutých účastníkmi je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré
účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie
pracovisko Žilina za rozhodujúce zdravotné postihnutie z lekárskej dokumentácie (záznamov z
odborných vyšetrení a z nálezov zo zdravotnej karty navrhovateľky) považovali neurotické poruchy
(Kapitola V., položka 4., písmeno a/ prílohy    č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kde je dané rozmedzie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 15 do 20 %, a túto stanovili zhodne na
20 %). Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo teda zaradené do Kapitoly V. - Duševné choroby a
poruchy správania, ktorá je súčasťou prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Všeobecné posudkové
hľadisko k tejto kapitole je také, že pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné
prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie,    na vplyvy
prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pod položkou 4., písmena a/ sa nachádzajú
neurotické, stresové a somatoformné poruchy, stredne ťažké formy. Ako už bolo konštatované vyššie,



miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pod touto položkou v rozmedzí od 15 do 20
%. Rovnako je nepochybné, že posudkoví lekári sociálneho poistenia prvého i druhého stupňa zistili
u navrhovateľky aj ďalšie ochorenia, a preto zvýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti u nej o maximálnu možnú mieru, t. j. o 10 % v súlade s ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z. z. (za bolesti chrbtice v krčnej a driekovej oblasti bez známok útlaku nervových štruktúr, arterialnu
hypertenziu, poruchu lipoproteínového metabolizmu).

Hoci navrhovateľka pri posudzovaní svojho zdravotného stavu u posudkových lekárov sociálneho
poistenia prvého i druhého stupňa uvádzala, že ju čakajú ďalšie vyšetrenia, ktoré by mohli objektivizovať
jej zdravotný stav - najmä u odborného lekára - neurológa, ani jeden z posudkových lekárov sociálneho
poistenia nedoplnil dokazovanie v tomto smere, t. j. nevyžiadal si odborné vyšetrenie tohto druhu, ani
nenariadil znalecké dokazovanie                 na objektívne zistenie zdravotného stavu navrhovateľky.

Spornou v prejednávanej veci teda zostala skutočnosť, či navrhovateľka spĺňa (alebo nespĺňa)
medicínske predpoklady na priznanie invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval
dokazovanie vykonané odporkyňou v predmetnom konaní za dostatočné a v súlade so zákonom o
sociálnom poistení. Treba tiež prihliadnuť, že posledné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo
ku dňu 25. 1. 2011, jej zdravotný stav sa od toho času nezlepšil, práve naopak - pri chôdzi si pomáha
francúzskou barlou.

Zákon č. 461/2003 Z. z. jednoznačne upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 ods. 1 cit. zák.). Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ust. § 209
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa ust. § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,
prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi
konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V zmysle ust.
§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom                  na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva,
že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie
je zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. Zákon o sociálnom
poistení výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala. Odôvodnenie má totiž presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu.

Z obsahu predloženého správneho spisu mal súd preukázané, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie
riadne neodôvodnila a v tomto jej rozhodnutí absentujú náležitosti stanovené v ust. § 209 ods. 1 a
4 zákona č. 461/2003 Z. z. Samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko dôvody, o ktoré sa
výrok rozhodnutia správneho orgánu opiera, absentujú. Nie sú v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Rozhodnutie správneho orgánu je
nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci
dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie
je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre
ostatných účastníkov konania.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného
považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na posúdenie veci a za rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a



pre nedostatok dôvodov, pre ktoré ho v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. s použitím ust. §
250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Zároveň súd poznamenáva, že návrh navrhovateľky na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto
konaní zamietol, nakoľko úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správneho
orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava.

Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v
ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, konkrétne, aby si pred rozhodnutím zadovážila potrebné
podklady na rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a vykonala dokazovanie podľa         § 196 tohto zákona, či už vypočutím
navrhovateľky, zadovážením si odborných posudkov a znaleckých posudkov, ako aj iných dôkazov
nenavrhnutých účastníkom konania za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci, z ktorého
by bolo možné ustáliť, či navrhovateľka je alebo nie je invalidná. Po opätovnom posúdení zdravotného
stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý podá vo veci odborný posudok o invalidite
navrhovateľky, následne odporkyňa opätovne vydá rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní v zmysle ust. §
209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a vyporiada sa aj s tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými
v administratívnom i tomto súdnom konaní.

Navrhovateľke bol v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. v konaní ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr.
Mgr. Štefan Bucha (uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/29/2011-44 zo dňa 11. novembra 2011).

JUDr. Mgr. Štefan Bucha si uplatnil náhradu trov konania v sume 492,95 eur, pričom vychádzal zo
základnej sadzby tarifnej odmeny vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. - 1/6
výpočtového základu, ktorá je pre rok 2011 vo výške 123,50 eur a výšky režijného paušálu v sume 7,41
eur = 130,91 eur a pre rok 2012 vo výške 127,16 eur + režijný paušál 7,63 eur = 134,79 eur, ktorá je
stanovená podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokátov. Uviedol, že v konaní boli
vykonané tieto úkony právnej pomoci: prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 19. 11. 2011 (§ 14
ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) v sume 130,91 eur, písomné podanie na súd - stanovisko navrhovateľky na
vyjadrenie zo dňa 9. 2. 2011 napísané dňa 13. 1. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) v sume 134,79
eur, ďalšia porada s klientom  dňa 15. 5. 2008 (§ 14 ods. 2 písm. a) cit. vyhl.) v sume 92,46 eur a 1x
pojednávanie na Krajskom súde v Žiline dňa 16. 1. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) v sume 134,79
eur.

Súd preskúmal uplatnené trovy konania a konštatoval, že JUDr. Mgr. Štefan Bucha vyčíslil hodnotu
jednotlivých úkonov právnej služby, a to tak za rok 2011, ako aj za rok 2012 v nesprávnej výške s
poukazom na ust. § 11 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo
veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.. V dávkových veciach sociálneho poistenia,
vo veciach sociálnych služieb a vo veci preskúmania rozhodnutia o priestupkoch, patrí však odmena za
jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. Predmetom tohto konania bola dávková
vec sociálneho poistenia (invalidný dôchodok), hodnota jedného úkonu právnej služby v obidvoch
rokoch, ktorá prináleží advokátovi navrhovateľky prestavuje 1/13 výpočtového základu. Z toho vyplýva,
že za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19.
11. 2011 prináleží advokátovi tarifná odmena v sume 57,00 eur    (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.), za
úkony právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa        13. 1. 2012 - stanovisko navrhovateľky na
vyjadrenie zo dňa 9. 2. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) a 1x účasť na pojednávaní na Krajskom súde
v Žiline dňa 16. 1. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) v čase od 9:30 hod. do 11:23 hod., mu prináleží
tarifná odmena v sume 2 x 58,69 eur. Uvedené úkony právnej služby sú primerané a účelné, pričom ku
nim advokátovi prináleží režijný paušál, a to ku prvému 1 x 7,41 eur a ku druhým dvom 2 x 7,63 eur.
Odmena ustanoveného zástupcu, vrátane režijného paušálu prestavuje potom sumu 197,05 eur.

Priznané trovy konania súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporkyni zaplatiť ustanovenému
zástupcovi navrhovateľky.



Za úkon právnej služby: ďalšia porada s klientom dňa 15. 5. 2008 v hodnote 92,46 eur podľa § 14 ods. 2
písm. a) cit. vyhl. súd nepriznal advokátovi navrhovateľky odmenu, keďže k takémuto úkonu v súvislosti
s týmto konaním nemohlo dôjsť - advokát bol ustanovený navrhovateľke rozhodnutím súdu až dňa 11.
11. 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo zrušené napadnuté rozhodnutie odvolanie  n i e    j e  p r
í p u s t n é  (§ 250s O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym  skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu  (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do  rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon  č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).

V Žiline, dňa 16. januára 2012

JUDr. Jana Urbanová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}