Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/89/2011 z 17. 4. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 17. apríla 2012, sp. zn. 21S/89/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201099.1 Krajský súd Žilina | 21S/89/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011201099.1 | 2012-04-17 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7209334-631d-413a-aa12-0df60232b016 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201099.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/89/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201099
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201099.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Hradbyt, spol. s.r.o.,
Radlinského 6, 010 01 Žilina, IČO: 36393100, právne zastúpený advokátom: JUDr. Milanom Cíbikom,
advokát, Advokátska kancelária, I. X, XXX XX D., proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia,
Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 0100811/166/2011-SSI 61-Pu, zo dňa 5.9.2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 0100811/166/2011-SSI 61-Pu,
ktorým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Žilina č.
0500311/9/2011-SSI67-Sc zo dňa 28.03.2011, ktorá žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného
zákona uložila pokutu vo výške 1.500 Eur za to, že stavebne dokončené II. nadzemné podlažie
vstupného (uličného) traktu stavby Stavebné úpravy a nadstavba objektu č. 302 na W. ulici v U., ktorá je
umiestnená na pozemku parcela č. KN 1377 užíva bez kolaudačného rozhodnutia. V žalobe uviedol, že
žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti na W. ulici X od roku 2004, kedy predmetnú nehnuteľnosť odkúpil
od PAMIATKOSTAVU spol. s.r.o. a spolu s kúpou v roku 2004 prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti
predmetnej nehnuteľnosti spolu s právom svoje vlastníctvo užívať. Predchádzajúci vlastník TEST -
podnik ÚV Zväzarm, od ktorého kúpil nehnuteľnosti PAMIATKOSTAV užíval predmetnú nehnuteľnosť
a zároveň požiadal o vydanie stavebného povolania na prestavbu nehnuteľnosti. Okrem užívania
nehnuteľnosti mal v nej tiež sídlo. Následne bola táto nehnuteľnosť odkúpená PAMIATKOSTAVOM s.r.o.,
ktorý taktiež požiadal o vydanie stavebného povolenia na prestavbu už existujúcej nehnuteľnosti a taktiež
v nej mal sídlo a nehnuteľnosť užíval. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor životného prostredia
bolo vydané dodatočné stavebné povolenie č. 97/002914/OÚ-OdŽP-Db zo dňa 4.8.1997 ktoré v súlade s
§ 70 Stavebného zákona sa stalo záväzným aj pre žalobcu ako nového vlastníka nehnuteľností. Žalobca
poukázal na to, že nebolo preukázané v konaní, že žalobca užíva nehnuteľnosť na podnikateľské
účely. Takisto poukazoval na to, že mu nezaniklo právo nehnuteľnosť užívať, pričom poukaz zo strany
žalovaného na ust. 76 ods. 1 Stavebného zákona je v rozpore s právom žalobcu vec užívať, ktoré mu
garantuje § 123 Občianskeho zákonníka. Uviedol tiež, že žalobca odkúpil nehnuteľnosť - dom na W.
ulici X v U. so súp. č. 302, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Ide o dom, ktorý má pridelené súpisné
číslo a je zapísaný na LV ako dom. Status domu mu nijakým spôsobom nezanikol prevodom na nového
vlastníka. Pridelenie súpisného čísla je jedným z hlavných znakov toho, že sa jedná o nehnuteľnosť,
ktorá už v minulosti bola skolaudovaná, bola užívaná predchádzajúcimi vlastníkmi a toto užívanie bolo
aj zákonom povolené.



Ďalej uviedol, že pred rokom 1976 sa zapisovali nehnuteľnosti do pozemkovej knihy. Predmetná
nehnuteľnosť bola v minulosti riadne skolaudovaná a pripojená na všetky existujúce inžinierske siete a
následne bola zapísaná do pozemkovej knihy, pričom v roku 1976 došlo k prechodu zápisu predmetnej
nehnuteľnosti pozemkovej knihy do katastra nehnuteľností. Týmto prevodom zápisu užívacie právo
na nehnuteľnosti zaniklo a neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by s prevodom spájalo zánik
užívacieho práva k nehnuteľnosti. Aplikácia práva tak, ako to urobil žalovaný v zmysle ust. § 76
ods. 1 Stavebného zákona neponíma danú problematiku tak, že aj keď bola nehnuteľnosť v minulosti
riadne skolaudovaná, vydaním dodatočného stavebného povolenia vlastníkovi nehnuteľností zaniká
právo nehnuteľnosť užívať. Zákonný postup podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona má byť taký, že
vlastníkovi nehnuteľnosti vydaním stavebného povolenia nezaniká užívacie právo na nehnuteľnosť,
môže ju užívať a po vykonaní príslušných zmien na nehnuteľnosti v rozsahu stavebného povolenia podá
vlastník opätovnú žiadosť o vydanie nového kolaudačného rozhodnutia. Zároveň poukázal na to, že
nie je možné do katastra nehnuteľností zapísať dvojitý zápis nehnuteľnosti, to by bolo možné len na
základe zmeny účelu užívania nehnuteľnosti a tá však nenastala. Žalobca nekúpil pozemok na parcele č.
1377 a nepostavil na ňom stavbu na zelenej lúke, ktorú teraz neoprávnene užíva. Tvrdenie žalovaného,
že nadzemnú časť pôvodného objektu stavebník PAMIATKOSTAV, spol. s.r.o. zbúral až po základy
a následne na jeho základoch a pôvodnom suteréne vybudoval dvojpodlažnú murovanú nadstavbu
pôdorysného tvaru „U“ žalovaný ničím nepodložil, dokonca sa odvoláva na to, že takéto tvrdenie vyplýva
z vyjadrení účastníkov konania, pričom žalobca takéto skutočnosti nikdy netvrdil. Ani v tomto smere
nemá napadnuté rozhodnutie oporu vo vykonanom dokazovaní v správnom konaní. Žalobca kúpil už
existujúci dom pôdorysného tvaru „U“, ktorý zároveň zodpovedal zakresleniu v katastrálnej snímke
nehnuteľnosti a nemá vedomosť o tom, že by tvrdenie žalovaného bolo pravdivé.

Zároveň poukázal na to, že aj napriek uvedeným skutočnostiam žalobca predmetnú nehnuteľnosť
neužíval a ani neužíva, pričom žalovaný nemal dostatočne preukázané, že žalobca predmetnú
nehnuteľnosť mal užívať, čím by sa mal dopustiť správneho deliktu užívania časti stavby bez
kolaudačného rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2004 stavebník odkúpil nehnuteľnosť,
ktorá už bola zmluvne napojená na prípojky vody, elektriny a plynu. Tieto prípojky neboli zriadené ako
staveniskové, ale boli už z minulosti riadne zazmluvnené s odberateľom. K odberu energií dochádzalo
z toho dôvodu, že žalobca musí temperovať ohrievačom prízemné priestory a suterén v zimnom
období za tým účelom, aby chránil potrubia na požiarne účely. Takisto v snahe vyhnúť sa následným
škodám je nútený a povinný zabezpečiť temperovanie prízemných priestorov, aby predišiel prasknutiu
potrubia následnej vzniknutej škode. Žalobca taktiež uvádzal, že plynová kotolňa je v pôvodnom stave
tak, ako bola odkúpená v roku 2004. Jedinú vec, ktorú žalobca zmenil je, že do priestorov kotolne
namontoval nový kotol, ktorý spĺňa technické požiadavky. Žalobca disponuje revíziami od kotolne, od
kotla, ako aj revíziami od plynovej prípojky, ktoré potvrdzujú súlad s platnými normami a zákonmi.
Žaloba napriek tomu, že je oprávnený stavbu užívať na základe užívacieho povolenia, a však aj
napriek tomu žalobca tvrdí, že nehnuteľnosť neužíva, robí však všetky potrebné úkony v zmysle
zákona, aby zabránil vzniknutiu škody na majetku. Keďže všetky predmetné prípojky boli zriadené
už predchádzajúcim vlastníkom, neboli zriadené len ako staveniskové, v takomto prípade nemôže to
byť kladené za vinu žalobcovi, nakoľko v takomto stave ich žalobca kúpil. Požiadavka žalovaného
na skolaudovanie priestorov, aby mohla byť stavba užívaná je tiež v rozpore so zákonom. Stavebný
zákon ukladá stavebníkovi povinnosť v prípade prestavby, prístavby a nadstavby vykonať kolaudačné
konanie, táto skutočnosť nebráni, aby mohla byť nehnuteľnosť užívaná. Ďalej uviedol, že právne
predpisy platné v Slovenskej republike, konkrétne ust. § 43i Stavebného zákona, ust. § 13 Vyhlášky
č. 532/2002 Z.z. stanovujú minimálne požiadavky na vybavenie staveniska, ktoré musí stavebník, v
tomto prípade žalobca, spĺňať, je potrebné, že zákony neustanovujú maximálne obmedzenia vybavenia
staveniska. Žiadny zákon neustanovuje stavebníkom v prípade pozastavenia prác na nehnuteľnostiach
nehnuteľnosti zakonzervovať a všetko, čo tam bolo funkčné znefunkčniť a pozahadzovať. Žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti a má oprávnenie, doslova povinnosť zo zákona ju mať vybavenú tak, aby
spĺňala minimálne požiadavky stanovené zákonom a zároveň zákon žalobcovi nezakazuje mať na
svojej skolaudovanej nehnuteľnosti vybavenie. Zároveň poukázal aj na to, že štátny stavebný dohľad,
ktorý bol vykonaný dňa 26.1.2011 bol ohlásený žalobcovi listom zo dňa 10.1.2011, ktorým zároveň
uložil povinnosť žalobcovi predložiť doklady, ktoré sa týkajú predmetnej nehnuteľnosti a žalobca teda
zhromaždil všetky doklady na nehnuteľnosti, kde sa mal dohľad vykonať. Následne existenciu týchto
listín a papierov inšpektorát použil proti žalobcovi ako dôkaz, že by mal užívať nehnuteľnosť aj na
základe existencie listinných materiálov v nehnuteľnosti. Zdôraznil, že žalobca sa nevyjadril nikdy, že
nehnuteľnosť užívaná na účely zariadenia staveniska, ale žalobca zdôraznil a zdôrazňuje, že táto právna



skutočnosť vyplýva žalobcovi ako stavebníkovi priamo zo zákona a priznáva mu povinnosť minimálneho
vybavenia staveniska.

Žalovaný sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nezaoberal bodom III. rozhodnutia a porušil ust. § 59
Správneho poriadku. Poukázal na to, že adresa sídla stavebníka je totožná s adresou predmetnej
nehnuteľnosti a že tento fakt podporuje tvrdenie inšpektorátu, že sa užíva nehnuteľnosť na vykonávanie
podnikateľskej činnosti, pričom zdôraznil, že je irelevantná a zavádzajúca a taktiež nijako nedokazuje
užívanie nehnuteľnosti. Takisto sa nezaoberal tými časťami odvolania vo vzťahu k Inšpektorátu práce
Žilina, stavebného dozoru Ing. arch. A.. Vo vzťahu k Ing. arch. A. uviedol, že táto neplnila predmet
zmluvy a lehoty v nej stanovené, čím spôsobovala žalobcovi nemalú škodu, rozhodol sa vzhľadom na
to, že táto neplnila predmet zmluvy a lehoty v nej stanovené, čím spôsobovala žalobcovi nemalú škodu,
vo vzťahu k nej žalobca odstúpiť od zmluvy, keďže svoje pochybenia v predmete diela Ing. arch. A.
neodstránila. Zároveň bola podaná sťažnosť na Slovenskú komoru architektov, pričom žalobca nikdy
nebol upozornený Ing. arch. A., aby neužíval predmetnú nehnuteľnosť a to z dôvodu toho, že žalobca
ju doteraz ani nezačal užívať. Žalobca žiadal rozhodnutie druhostupňového, ako aj prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, podaním zo dňa 9.2.2012. Konanie žalobcu
bolo prvostupňovým správnym orgánom kvalifikované ako porušenie ust. § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976
Zb., podľa ktorého dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú
časť stavby, na ktorej sa vykonávala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali
stavebné povolenie, možno užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia. S uvedenou kvalifikáciou
sa stotožnil aj druhostupňový správny orgán. S výkladom tohto ustanovenia tak, ako ho uviedol žalobca
v bode II. žaloby nie je sa možné stotožniť, nakoľko je bezpochyby v rozpore s účelom kolaudačného
konania a v konečnom dôsledku neguje jeho samotnú existenciu v právnom poriadku. Užívaním stavby
na účely tohto ustanovenia, nie je možné chápať len užívanie stavby na podnikateľské účely, nakoľko
vo vzťahu k prípadom, keď stavbu stavia fyzická osoba (nepodnikateľ) by vôbec nebolo možné toto
ustanovenie aplikovať. Účelom tohto ustanovenia je nepochybne to, aby na určenom okruhu stavieb,
bez ohľadu na to, či je stavebníkom fyzická alebo právnická osoba, či stavba má slúžiť na podnikateľské
účely alebo pre osobnú potrebu, sa uskutočnilo kolaudačné konanie, v ktorom stavebný úrad skúma,
či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
v stavebnom povolení a ďalej v ňom stavebný úrad skúma, či skutočné zrealizovanie stavby alebo
jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia
osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Výsledkom tohto je vydanie
kolaudačného rozhodnutia, ktorým stavebný úrad povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je
to potrebné, určí aj podmienky užívania stavby. V súlade s výkladom, ktorý poskytol žalobca by bolo
možné pokojne užívať nedokončenú stavbu, napriek skutočnosti, že v takomto prípade ide fakticky o
stavenisko, ktoré podlieha právnemu režimu a obmedzeniam uvedeným v § 43i Stavebného zákona.
Žalovaný zotrval na názore, že užívacie právo žalobcu garantované v ust. § 123 Občianskeho zákonníka
je obmedzené ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona z dôvodu, že na pôvodnom dome boli vykonané
stavebné úpravy a nadstavba v rozsahu uvedenom v dodatočnom stavebnom povolení, v zmysle ktorého
stavbu v ňom uvedenú možno užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia. Nakoľko kolaudačné
rozhodnutie nebolo vydané, do jeho právoplatnosti je užívacie právo účastníka v rozsahu uvedeného
ustanovenia obmedzené. Ďalej mal za to, že hoci pôvodný dom bol v čase, kedy bol jeho vlastníkom
TEST - podnik ÚV Zväzarm skolaudovaný a zapísaný do katastra nehnuteľností, následkom realizácie
stavebných úprav a nadstavby obchodnou spoločnosťou PAMIATKOSTAV spol. s.r.o., pri ktorých bol
pôvodný dom zbúraný a zostali z neho zachované iba základy a suterén, došlo k zániku právnych
účinkov pôvodného kolaudačného rozhodnutia viažuceho sa na pôvodné vyhotovenie stavby. Samotný
zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a pridelenie súpisného čísla nehnuteľnosti sú z pohľadu
predmetu uskutočneného správneho konania irelevantné, avšak treba zdôrazniť, že nie samotný zápis
do katastra nehnuteľností má konštitučné účinky na vznik užívacieho práva k stavbe, ale nadobudnutie
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktoré takémuto zápisu musí predchádzať. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu, kde spochybňuje užívanie stavby s tým, že v roku 2004 odkúpil dom už napojený
na prípojky vody, elektriny a plynu spolu so zariadenými administratívnymi priestormi a sociálnymi
zariadeniami. V danom správnom konaní bolo preukázané na základe vyjadrení jednotlivých správcov



inžinierskych sietí, ako aj vyjadrení žalobcu, že cez prípojky inžinierskych sietí dochádzalo k odberom
elektrickej energie, plynu, vody a napojeniu kanalizácie. Tieto prípojky, ako aj kotolňu s plynovým kotlom
žalobca užíval, napriek skutočnosti, že novovybudované prípojky boli podľa podmienky č. 9 bod 3
druhá veta dodatočného stavebného povolania súčasťou predmetnej stavby a ich riadne užívanie bolo
možné len na základe kolaudačného rozhodnutia. Taktiež bolo preukázané záznamom Inšpektorátu
Žilina z miestnej obhliadky zo dňa 26.1.2011 a vyhotovenou fotodokumentáciou, že administratívne
priestory, sociálne zariadenia, plynová kotolňa a kuchynský kút, sa nachádzali, boli umiestnené v
novovybudovanej neskolaudovanej nadstavbe druhého nadzemného podlažia stavby a následne boli
ako zariadenia staveniska žalobcom užívané. V prípade, že žalobca chcel legalizovať svoje konanie
pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, mohol a mal požiadať príslušný stavebný úrad o povolenie na
predčasné užívanie stavby podľa § 83 zák. č. 50/1976 Zb.. Žalovaný mal za to, že druhostupňový správny
orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 18.4.2012. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.4.2012 a to z dôvodu kolízie s termínom pojednávania v inej
právnej veci pred Okresným súdom v Žiline, nežiadal pojednávanie odročiť. Zároveň vyslovil súhlas s
prejednaním veci a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že
obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne, vo veci bol správne zistený skutkový stav
veci a na takto zistený skutkový stav veci bol správne aplikovaný právny predpis a z tohto dôvodu bola
žaloba žalobcu vyhodnotená súdom ako nedôvodná a zamietnutá podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu na pojednávaní sa pridržiaval písomného
vyjadrenia k žalobe, vrátane napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v prípadoch v ktorých fyzická
osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zák. č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie, štátnu správu na úsekoch územného plánovania, stavebného poriadku a bývania
vykonávajú Slovenská stavebná inšpekcia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona - zák. č. 50/1976 Zb. dokončenú stavbu, prípadne jej časť
spôsobilú na samostatné užívanie, alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie
práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného
rozhodnutia.

Podľa § 106 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do
5.000.000,- Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez
kolaudačného rozhodnutia, alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby, či iný oprávnený na jej
užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore
s ním.

Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Žilina rozhodnutím pod č. 0500311/9/2011-SSI 67-Sc zo
dňa 28.3.2011 žalobcovi uložila podľa § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona pokutu vo výške
1.500 Eur za to, že stavebne dokončené II. NP vstupného (uličného) traktu stavby, stavebné úpravy
a nadstavba objektu č. 302 na W. ulici v U., ktorá je umiestnená na pozemku parcela KNC č. 1377
žalobca užíva bez kolaudačného rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že výkonom



dohľadu, ktorý bol spojený s miestnou ohliadkou priestorov stavby žalobcu boli zistené skutočnosti,
že na uskutočnenie prestavby pôvodného objektu dňa 24.10.1986 MNV v Žiline, odboru územného
plánovania vydal stavebné povolenie pod č. ÚP 761/C-2859/85 s názvom stavby Rekonštrukcia domu
na ul. W. v U., na pozemku parcela č. 1377 pre TEST - podnik ÚV Zväzarm, následne Okresný
úrad Žilina, odbor životného prostredia dňa 4.8.1997 vydal dodatočné povolenie na uskutočnenie
stavby - stavebné úpravy a nadstavba objektu č. 302 na W. ulici v U.. Prvostupňový správny orgán
zistil, že sa jedná o novovybudovanú dvojpodlažnú murovanú nadstavbu pôdorysného tvaru U na
základoch pôvodnej stavby, s pôvodným suterénom, zastrešená je valbovou strechou s využiteľným
podkrovím. Ďalej zistil, že stavba nie je dokončená z dôvodu realizácie ďalších podstatných zmien,
ktoré uskutočnil stavebník ako nový vlastník, ktoré nie sú stavebným úradom povolené a je v štádiu
rozostavanosti hrubej stavby porovnateľnej s rozostavateľnosťou zistenou vykonaným dohľadom dňa
28.9.2006 a následne v roku 2007, kedy stavebník rešpektoval výzvu orgánu štátneho stavebného
dohľadu a v uskutočňovaní stavby nepokračoval. Ďalej bolo zistené, že stavebne dokončené je druhé
novovybudované nadzemné podlažie vstupného - uličného traktu stavby tak, ako bolo zistené už v roku
2006 a následne preverené výkonom dohľadu v roku 2007. Ďalej päť miestností tejto časti stavby je
zariadených kancelárskych nábytkom (stoly, stoličky, skrine a podobne), koženou sedacou súpravou,
na podlahách sú uložené koberce, na stoloch sa nachádza funkčná výpočtová technika, v čase výkonu
dohľadu sa na kancelárskych stoloch nachádzali bližšie nešpecifikované spisy, listinné materiály, v stave,
ktoré naznačujú, že sa s nimi v čase blízkom výkonu dohľadu pracovalo, kuchynský kút je zariadený
kuchynským nábytkom a na elektrickú sieť pripojený funkčnými elektrospotrebičmi, ďalej je tu funkčné
a hygienickými potrebami vybavené sociálne zariadenia, WC ženy, WC muži, priestory sú vykurované,
zdrojom je nová plynová kotolňa umiestnená v m.č. 107 na druhom nadzemnom podlaží. V čase výkonu
dohľadu nebol zaznamenaný pohyb iných ďalších osôb. Prvostupňový správny orgán uviedol, že takéto
zariadené priestory majú charakter administratívny a slúžia na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu
podľa sídla uvedeného v Obchodnom registri. Vo vzťahu k takémuto záveru vyslovil námietku žalobca, že
predmetné administratívne priestory sú využívané ako priestory pre zariadenie staveniska. Inšpektorát
vychádzal zo zistených skutočností a z dokladov, ktoré boli v rámci výkonu dohľadu dostupné, najmä
teda z dodatočného stavebného povolenia, ktoré je naďalej platné a vykonateľné, podľa ust. § 70
Stavebného zákona je záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania, t.j. aj pre stavebníka.
Poukázal na to, že vzhľadom na stav zistený v dohľadoch v roku 2006 a 2007, ktorý naďalej pretrváva
a vzhľadom aj na nedostupnosť pôvodnej kompletnej projektovej dokumentácie mal inšpektorát za to,
že rozsah administratívnej časti zariadenia staveniska, s akou stavebník disponuje nie je štandardný.
Ďalej poukázal aj na následné vyjadrenia príslušných orgánov samosprávy a správcov inžinierskych
sietí, ktoré skutočnosti dokazujú, že stavebník časť predmetnej stavby užíva v rozpore s ust. § 76 ods.
1 Stavebného zákona. Z odpovedi Mesta Žilina zo dňa 9.2.2001, z ktorého vyplynulo, že nebolo vydané
kolaudačné rozhodnutie na plynovú kotolňu umiestnenú v miestnosti č. 107 na druhom nadzemnom
podlaží objektu na ulici W. č. X. Ďalej aj z vyjadrení správcov sietí vyplynuli závery, že nešlo o
staveniskové prípojky. Taktiež poukázal na vyjadrenie stavebného dozoru Ing. arch. Z. A., ktorá ukončila
u stavebníka stavebno-technický dozor na predmetnej stavbe z dôvodu, že aj napriek jej upozorneniu
stavebník, čiže žalobca nedokončenú stavbu užíval.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 5.9.2011 pod č. 0100811/166/2011-SSI 61-Pu tak, že
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Druhostupňový správny orgán skonštatoval
správnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko bolo preukázané, že žalobca užíva stavebne
dokončené druhé nadzemné podlažie vstupného - uličného traktu dodatočne povolenej stavby, stavebné
úpravy a nadstavba objektu č. 2 na W. ulici v U. bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca uvedeným
konaním predovšetkým porušil ust. § 76 ods. 1 zák. č. 50/76, čím naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu uvedenú v ust. § 106 ods. 3 písm. d) zák. č. 50/1976 Zb.. Výška uloženej pokuty je v určenom
rozpätí uvedená v § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, pričom Inšpektorát Žilina ju v napadnutom
rozhodnutí riadne odôvodnil. K námietkam, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, žalovaný poukázal na
to, že nadobudnutím vlastníctva prešlo na účastníka konania tak užívacie právo k nehnuteľnosti, ako
aj ostatné práva ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 123 Občianskeho
zákonníka musí vlastník svoje práva realizovať v medziach zákona. Týmto zákonom, ktorý obmedzil
užívacie právo účastníka konania k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že v čase prevodu boli na nej
vykonávané stavebné úpravy a nadstavba v rozsahu uvedenom v dostatočnom stavebnom povolení
Okresného úradu v Žiline, odboru životného prostredia č. 97/002914/OU-ODŽP-DB zo dňa 4.8.1997,



ktoré sa podľa § 70 zákona č. 50/1976 stalo právne záväzným aj pre účastníka konania, kde bezpochyby
aj zákon č. 50/1976, konkrétne jeho ustanovenie § 76 ods. 1, v zmysle ktorého stavbu vedenú v
predmetnom dodatočnom stavebnom povolení možno užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia.
Nakoľko kolaudačné rozhodnutie nebolo doposiaľ vydané, do jeho právoplatnosti je užívacie právo
účastníka v rozsahu uvedenom ustanovenia obmedzené. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie
účastníka konania, že predmetná nehnuteľnosť bola v čase, kedy bol jej vlastníkom TEST - podnik
ÚV Zväzarm Žilina skolaudovaná. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia a jeho záznamu z
miestnej ohliadky zo dňa 26.1.2011, ako aj z vyjadrení účastníka konania vyplýva, že nadzemnú časť
pôvodného objektu stavebník PAMIATKOSTAV spol. s.r.o. Žilina zbúral až po základy a následne
na jeho základoch a pôvodnom suteréne vybudoval dvojpodlažnú murovanú nadstavbu pôdorysného
tvaru U. Stavebník na stavbe na stavbe zrealizoval okrem iného aj plynovú kotolňu, priestory, ktoré
využíval na administratívne účely, sociálne zariadenia a trvalé, nie staveniskové prípojky na inžinierske
siete (voda, kanalizácia, elektrická energia a plyn). Rozostavaná stavba, na ktorej neprebehlo žiadne
kolaudačné konanie, bolo následne prevedené na vlastníka účastníka konania. Vo vzťahu k inžinierskym
sieťam, ako aj kotolni s plynovým kotlom, že tieto užíval, tieto podľa bodu IX. odseku 3, posledná veta
dodatočného stavebného povolenia sú súčasťou predmetnej stavby a ich riadne užívanie bolo možné
len na základe kolaudačného rozhodnutia. Tvrdenie, že k odberu energií dochádzalo z dôvodu ochrany
potrubia pred zamrznutím, nie je možné kvalifikovať ako relevantný liberačný dôvod, na ktorého by ho
bolo možné žalobcu zbaviť zodpovednosti za uvedený správny delikt. Ani revízne správy od plynového
kotla a plynovej prípojky neoprávňovali stavebníka novú kotolňu užívať, tieto v kolaudačnom konaní by
slúžili ako podklad pre riadne posúdenie stavby. Ďalej uviedol, že zariadené administratívne priestory,
sociálne zariadenie atď. boli umiestnené bez povolenia príslušného stavebného úradu, napr. s povolením
na predčasné užívanie stavby podľa § 83 zákona stavebného do novovybudovanej neskolaudovanej
nadstavby druhého nadzemného podlažia a následne ako zariadenie stanoviska boli aj účastníkom
konania užívané, došlo týmto k porušeniu ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona a naplnenia skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Možno tiež konštatovať, že
tvrdenie žalobcu o užívaní zariadenia staveniska, konkrétne administratívnych priestorov stavebníkom
ho z vyššie uvedených dôvodov nezbavuje zodpovednosti za jeho protiprávne konanie. Vo vzťahu k
námietkam k Ing. arch. Z. A. a k tvrdeniu Inšpektorátu práce v Žiline uviedol, že na tieto neprihliadol.

Žalobné námietky žalobcu súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového
rozhodnutia ako aj ich postupov vyhodnotil ako nedôvodné. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu
súd zaujíma nasledovné stanoviská:

Hlavnou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie žalobcu vo vzťahu k danej nehnuteľnosti, resp.
k stavbe, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca odkúpil v roku 2004 od PAMIATKOSTAVU spol.
s.r.o. so všetkými právami a povinnosťami vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti - stavbe, pričom
aj predchádzajúci vlastník predmetnú nehnuteľnosť užíval, pričom podľa jeho názoru dodatočným
povolením stavby mu nezaniklo užívacie právo vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Odkazoval aj na
§ 123 Občianskeho zákonníka podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Na druhej strane nelogicky
podľa názoru tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť - stavbu neužíval a ani neužíva. Tieto žalobné námietky
žalobcu súd považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti, ktorá vyplýva za daný správny
delikt, teda uloženiu pokuty vo výške 1.500 Eur zo stavebného zákona. V tomto smere podľa názoru
súdu je zrejmý skutkový a právny záver žalovaného správneho orgánu, s ktorým sa stotožňuje aj správny
súd s tým, že na základe rozhodnutia - dodatočného stavebného povolenia vydaného Okresným úradom
v Žiline, odborom životného prostredia Žilina č. 97/002914/OÚ-OdŽP-Db zo dňa 4.8.1997 bolo vydané
vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu vo vzťahu k PAMIATKOSTAVU spol. s.r.o. Žilina dodatočné
stavebné povolenie pre stavbu: Stavebné úpravy a nadstavba objektu č. 302 na W. ulici v U., v kat.
území U., na pozemku parcela č. 1377, pričom pre dokončenie stavby boli stanovené podmienky v
danom stavebnom povolení v bodoch 9.1 až 9.9 rozhodnutia, pričom v bode podmienok 9.3 bolo taktiež
stanovené, že objekt bude napojený na jestvujúce inžinierske siete novými prípojkami vody, kanalizácie,
elektrickej energie, plynu a telefónu na ulici W.. Taktiež v bode 9.2 je uvedené, že počas výstavby je
potrebné viesť stavebný denník a po ukončení prác požiadať o kolaudáciu.

V zmysle § 70 zák. č. 50/1976 (Stavebný zákon) stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho
platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania. To znamená, že dodatočné stavebné povolenie



bolo v zmysle uvedeného ustanovenia § 70 záväzné aj pre právneho nástupcu pôvodného stavebníka
PAMIATKOSTAV spol. s.r.o. a to práve žalobcu, nakoľko nebolo sporné, že nehnuteľnosť, predmetnú
stavbu v roku 2004 kúpil od Pamiatkostavu, spol. s r.o. Žilina. V rámci správneho konania bola vykonaná
obhliadka na mieste samom a to konkrétne dňa 26.1.2012. Uvedené vyplýva zo záznamu, resp.
zápisnice č. 9/2011-SSI 67/1. Takisto z predmetnej nehnuteľnosti bola vykonávaná aj fotodokumentácia
nachádzajúca v správnom spise, z ktorej je nepochybne zrejmé, že daný objekt - stavba sa užíva v
takom rozsahu, ako uvádzali správne orgány.

Zo zápisnice, resp. z obhliadky na mieste samom nepochybne vyplýva, v akom štádiu rozostavanosti
stavba sa nachádza, resp. z tohto záznamu a ohliadky bolo zistené, že stavebne dokončené
novovybudované druhé nadzemné podlažie vstupného - uličného traktu stavby, ktoré bolo predtým
zistené aj dohľadom z roku 2006 a 2007 sa užíva tak, ako toto je špecifikované v takom rozsahu
v prvostupňovom rozhodnutí, v jeho odôvodnení. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v časti poukazu na ust. § 76 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré
fakticky obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľnosti (tej časti nehnuteľnosti, pre ktoré
bolo vydané stavebné povolenie pre nadstavbu, prestavbu priestorov), teda až do vydania kolaudačného
rozhodnutia. To znamená práve vydaním dodatočného stavebného povolenia zo dňa 4.8.1997, ktorým
bol už obmedzený právny predchodca žalobcu v užívaní priestorov, ktoré upravoval, nadstavoval, na
ktoré užívanie je potrebné kolaudačné rozhodnutie podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, bol aj žalobca
obmedzený v užívaní tejto stavby.

Námietka zápisu sídla žalobcu do Obchodného registra podľa názoru súdu je vo vzťahu k predmetnej
veci irelevantná. Nakoľko z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo skutočne
preukázané, že predmetná neskolaudovaná stavba (nadstavba, prestavba predmetného domu) sa
skutočne užívala bez kolaudačného rozhodnutia. O uvedenom svedčia aj užívané neskolaudované
prípojky, keď bolo preukázané na základe vyjadrení správcov inžinierskych sietí, ako aj samotného
vyjadrenia žalobcu, že cez prípojky inžinierskych sietí dochádzalo k odberom elektrickej energie,
plynu, vody a napojeniu na kanalizáciu. Právne bezvýznamnú považoval námietku žalobcu, že takéto
prípojky už boli realizované, keď predmetnú nehnuteľnosť kupoval od pôvodného vlastníka. Súd takisto
poukazuje na podmienku bodu č. 9.3 dodatočného stavebného povolenia, keď užívanie predmetných
prípojok bolo možné len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Takisto súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že teda žalobca nestaval dom na zelenej lúke a
že o tomto nebolo v prvostupňovom rozhodnutí ani zmienky, súd poukazuje na zistenia prvostupňového
správneho orgánu na strane 2 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého bolo zistené,
že sa jedná o novovybudovanú dvojpodlažnú murovanú nadstavbu pôdorysného tvaru „U“ na základoch
pôvodnej stavby s pôvodným suterénom, zastrešená je valbovou strechou s využiteľným podkrovím.
Takže v danom prípade sa nejedná o novú skutočnosť, ktorú by správny orgán vo svojom rozhodnutí
neuvádzal. Takisto správne vyhodnotil žalovaný správny orgán, resp. poukazoval na to, že pri zistenom
skutkovom stave nevychádzal z tvrdení Inšpektorátu práce Žilina, resp. ani zo stanoviska stavebného
dozoru Ing. arch. Z. A.. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, že zariadenie staveniska, resp. že
predmetnú časť nehnuteľnosti užíval žalobca ako zariadenie staveniska, túto žalovaný správny orgán
akceptoval a zároveň sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného správneho orgánu, že platné, všeobecne
záväzné právne predpisy ( § 43i zák. č.50/1976 a vyhl. č. 532/20012 Z.z. ) stanovujú len minimálne
požiadavky na vybavenie staveniska, avšak zariadenie staveniska, t.j. zariadené administratívne
priestory, sociálne zariadenie boli umiestnené bez povolenia príslušného stavebného úradu - povolenie
na predčasné užívanie stavby podľa § 83 zákona č. 50/1976 do novovybudovanej neskolaudovanej
nadstavby druhého nadzemného podlažia a následne ako také boli užívané, došlo týmto k porušeniu
§ 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a z uvedeného vyplýva aj teda správny záver žalovaného správneho
orgánu, že tvrdenie účastníka, že danú časť užíva ako zariadenie staveniska, konkrétne administratívny
priestor stavebníka ho nezbavuje zodpovednosti za jeho protiprávne konanie. Žalovaný správny orgán
správne konštatoval, že upustil od tvrdenia, že žalobca stavbu užíva na podnikateľské účely, akceptoval,
že ju mal žalobca užívať na účely zariadenia staveniska, to ho však ani podľa názoru súdu nezbavilo
zodpovednosti za jeho protiprávne konanie, užívanie neskolaudovanej časti stavby tak ako bolo uvedené
vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia s poukazom na § 76 ods. 1 Stavebného zákona bez



kolaudačného rozhodnutia, čo naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 pís. d)
Stavebného zákona.

V rámci správneho konania žalovaný správny orgán zistil skutkový stav, ktorý nasvedčoval vo vzťahu
k žalobcovi k spáchaniu správneho deliktu na základe dôkazov nazhromaždených v rámci správneho
konania, rozhodnutie žalovaného netrpí nedostatkom dôvodov, nakoľko žalovaný sa vysporiadal s
odvolacími dôvodmi podstatnými pre danú vec. Vzhľadom na to postup a aj rozhodnutia obidvoch
správnych orgánov súd považuje za zákonné. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, Krajský súd
v Žiline považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné a preto žalobu pri aplikácii ust.
§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nebol úspešným účastníkom konania. Súd tak rozhodol podľa § 250k
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.