Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/428/2011 z 16. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 16. apríla 2012, sp. zn. 20S/428/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201100.1 Krajský súd Žilina | 20S/428/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011201100.1 | 2012-04-16 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 246c OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d78e2793-2bb3-48f3-903b-025237413ab6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201100.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/428/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201100
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201100.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: JUDr. T. B., nar. XX. XX. XXXX, V. XXXX/X, XXX XX F. K.,
v zast. JUDr. Martin Kováčik, advokát so sídlom S. N.. XXXX, F. K., proti žalovanému: Úrad verejného
zdravotníctva MDVRR SR so sídlom Nám. slobody č. 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 809 321, o návrhu
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 394/2011 zo dňa 01. 07. 2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému súd na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným na Krajský súd v Žiline dňa 23. 11. 2011 sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 394/2011 zo dňa 01. 07. 2011, ktorým správny orgán
ako orgán príslušný podľa § 3 ods. 1 písm. f/, ods. 2 písm. b/, § 7 písm. h/ zákona č. 355/2007 Z.z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007) podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku vo
veci uloženia opatrení na znížení imisií hluku vznikajúceho prejazdom cestných motorových vozidiel po
moste č. 59-073 na ceste č. I/59 v Dolnom Kubíne začatého z podnetu správneho orgánu v zmysle § 18
ods. 1 Správneho poriadku voči účastníkovi konania Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava,
IČO: 003328, zastavil konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu správneho
orgánu.

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že listom zo dňa 22. 07. 2010 požiadal Regionálny úrad verejného
zdravotníctva Dolný Kubín, aby začal konať vo veci ochrane jeho zdravia pred hlukom šíreným z blízkej
komunikácie. Toto podanie bolo postúpené žalovanému, ktorý mu oznámil, že vo veci začal konať
voči prevádzkovateľovi zdroja hluku Slovenskej správe ciest Bratislava pre porušenie povinnosti, ktoré
prevádzkovateľovi zdroja hluku vyplývajú z ust. § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.. Žalobca tvrdil, že
žalovaný v priebehu tohto správneho konania riadne nekonal, výsledok dokazovania, merania a celého
správneho konania sa žalobca dozvedel len nepriamo, a to z listu, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil,
že správne konanie bolo zastavené. Až na žiadosť žalobcu žalovaný mu doručil napadnuté rozhodnutie
dňa 21. 09. 2011, na ktorom bola už aj vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
s dátumom 07. 07. 2011.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na § 3 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ a § 7 písm. j/, k/ zákona
č. 355/2007 Z.z., v zmysle ktorých ustanovení správny orgán viedol správne konanie. Poukazoval na
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že správne konanie bolo vedené vo veci správneho
deliktu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. proti prevádzkovateľovi zdroja hluku Slovenská správa



ciest pre podozrenie, ženezabezpečil, aby hladina hluku bola čo najnižšia a neprekročila maximálne
prípustné hodnoty určené vyhláškou č. 549/2007 Z.z..

Žalobca tvrdil, že od začiatku správneho konania vedel žalovaný o jeho existencii a o zásahu Slovenskej
správy ciest do jeho práv a práv chránených záujmov a to práve z dôvodu, že z podnetu žalobcu
začal žalovaný právne konanie. Poukazoval na to, že žalovaný viedol správne konanie voči jedinému
účastníkovi Slovenskej správe ciest Bratislava, ktorý okrem iného je rozpočtovou organizáciou toho
istého zriaďovateľa, akým je zriaďovateľ žalobcu. Tvrdil, že žalovaný svojím postupom a rozhodnutím
porušil práva žalobcu, keď s ním nekonal ako s účastníkom konania a z tohto vyplýva aj následná
nezákonnosť vydaného rozhodnutia s pouk. na ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v spojení s § 59
ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z..

Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z materiálneho hľadiska, nakoľko podľa názoru
žalobcu neboli splnené podmienky pre postup podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb., lebo
vykonaným dokazovaním bola potvrdená existencia tých skutočností, ktoré tvrdil žalobca v podanom
podnete. Tvrdil, že je nesprávny a ničím nepodložený záver žalovaného o tom, že prevádzkovateľ zdroja
hluku spĺňa podmienky uvedené v bode 1.6 prílohy k vyhláške č. 549/2007 Z.z. a taktiež v konaní
nebolo vôbec ničím preukázané, prečo nie je možné existujúci hluk obmedziť dostupnými opatreniami
bez podstatného narušenia dopravného výkonu. Žalobca tvrdil, že použitie hlukových stien a zábran
je bežným štandardným a účinným opatrením pre riešenie aj obdobných problémov, ako aj problému
žalobcu. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným krajskému súdu 27. 12. 2011.
Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyjadril vo výrokovej časti a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, tvrdil, že žalobca bol priebežne informovaný o priebehu konania, o čom
vyhotovil žalovaný záznam zo dňa 12. 04. 2011, ktorý je súčasťou predloženého správneho spisu a
žalobca bol taktiež informovaný o postupe listom č. 395/2011 zo dňa 01. 07. 2011 a napokon bolo
žalobcovi aj doručené napadnuté rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil z dôvodu,
že žalobu podala neoprávnená osoba, nakoľko žalobca nemá status účastníka konania. Vyslovil právny
názor, že pri určovaní okruhu účastníkov aj v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ust. § 14 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb..

Podľa § 250 ods. 1 prvá veta účastníkom konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 250 ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s
účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 štátny zdravotný dozor je dozor nad
dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho
vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor
je pri plnení svojich úloh oprávnená

a) požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho
zdravotného dozoru,

b) vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, ktoré súvisia s predmetom štátneho
zdravotného dozoru, a požadovať potrebné sprevádzanie,

c) odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonávať ich odborné
posúdenie,



d) vykonávať zistenia vrátane potrebnej fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov,

e) požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady, nazerať do príslušných dokladov,

f) ukladať namieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov.

Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
podľa odseku 1 písm. f) sú

a) zákaz výroby, manipulácie alebo uvádzania do obehu výrobkov, ktoré odporujú požiadavkám
ustanoveným týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu
verejného zdravia,

b) príkaz na stiahnutie výrobkov z obehu, ak predstavujú riziko vážneho poškodenia verejného zdravia,

c) príkaz na zneškodnenie výrobkov podľa písmena a) pri preukázaní ich zdravotnej škodlivosti,

d) zákaz používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná (§ 17 ods. 2),

e) zákaz využívania vody na kúpanie, ak nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona a vykonávacieho
predpisu podľa § 62 písm. e),

f) zákaz používania prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí,

g) nariadenie uzatvorenia prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí
také porušenie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu
verejného zdravia, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí,

h) zákaz výroby a uvádzania do obehu zdraviu nebezpečných potravín, pokrmov alebo iných výrobkov,

i) nariadenie vykonania špeciálnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu
škodlivých faktorov a ich vplyvu na verejné zdravie.

Podľa § 57 ods. 20 zákona č. 355/2007 Z.z. k 31. 12. 2011 správneho deliktu na úseku verejného
zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z
povinností podľa § 27 ods. 1.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré
používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,
33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a
prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov
hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola
čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom
podľa § 62 písm. m).

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, 68) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.



Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

Z ust. § 3 zákona č. 355/2007 vplýva, že orgánmi verejného zdravotníctva je aj Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva § 3 ods. 1 písm. b/ a c/
zákona č. 355/2007 Z.z..

Z ust. 36, ktorý upravuje kompetenciu regionálnych úradov verejného zdravotníctva vyplýva, že
Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonáva štátny dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na
odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a § 55, (pod
písm. j) prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosti nahradiť náklady podľa §
56 až § 58 (pod písm. k). Obdobnú kompetenciu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva má Úrad verejného zdravotníctva ako orgán verejného
zdravotníctva, ktorého kompetencia je upravená v § 5 ods. 4 písm. v) a w) zákona č. 355/2007 Z.z..

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že správny orgán konal na základe podnetu žalobcu a začal konanie
ex offo vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa §
57 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa mal dopustiť účastník konania Slovenská správa ciest.

Konanie vo veciach priestupkov a iných právnych deliktov upravuje desiata časť zákona č. 355/2007 Z.z..
V § 57 je úprava konania iných správnych deliktov, teda aj deliktu, pre podozrenie spáchania ktorého
začal správny orgán voči Slovenskej správe ciest Bratislava konanie (§ 57 ods. 20 zákona č. 355/2007
Z.z.) konať.

Ustanovenie § 57, ani iné ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. neupravujú špeciálne okruh účastníkov
konania v konaní o iných správnych deliktoch. Okruh účastníkov konania, čo sa týka priestupkov
upravených v § 56, čo upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko konanie o iných
správnych deliktoch podľa zákona č. 355/2007 nemá v ustanoveniach upravený okruh účastníkov
konania, aplikujúc ust. § 59 zákona č. 355/2007 Z.z. je potrebné na vymedzenie okruhu účastníkov
aplikovať príslušné ustanovenia Správneho poriadku, ust. § 14 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb..

Z ust. § 14 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa názoru krajského súdu, status
účastníka konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 57 zák. č. 355/2007 Z.z.
žalobcovi nevyplýva. Podľa názoru krajského súdu účastníkom konania o iných správnych deliktoch
je osoba, vo vzťahu ku ktorej sa správne konanie vedie. Teda je osoba, vo vzťahu ku ktorej sa koná
v správnom konaní o tom, či konkrétneho správneho deliktu sa dopustila a teda, či sú aj splnené
predpoklady pre uloženie zákonom stanovených sankcií za spáchanie konkrétneho správneho deliktu,
tejto osobe.

Súdu je známa skutočnosť, že v Slovenskej republike je právna úprava zodpovednosti za správne
delikty značne roztrieštená a v súčasnosti je platných asi 150 právnych predpisov, ktoré upravujú
skutkové podstaty právnych deliktov, pričom chýba osobitná úprava správneho konania o správnych
deliktoch. Zák. č. 355/2007 Z.z. vo vzťahu k iným správnym deliktom upraveným v § 57, nevymedzil
okruh účastníkov konania, preto, podľa názoru krajského súdu, bolo potrebné aplikovať všeobecné
ustanovenia zákona o správnom konaní. Podľa názoru krajského súdu účastníkom konania vo veci o
inom správnom delikte je osoba, u ktorej je podozrenie, či sa dopustila ako prevádzkovateľ zdrojov hluku,
itrazvuku a vibrácií porušenia niektorých z povinností upravených v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007.

Nakoľko žalobca nenaplnil status účastníka správneho konania, nie je možné, aby mal aktívnu
legitimáciu čo do prieskumu napadnutého rozhodnutia a teda súd sa nemohol nielen meritom veci
zaoberať, ale zaoberať sa argumentmi, či boli splnené podmienky na zastavenie predmetného konania,
a ani nemohol preskúmať, či napadnuté rozhodnutie vydal vecne a miestne príslušný orgán vykonávajúci



zdravotný dozor podľa zákona č. 355/2007 Z.z., a či rozhodnutie má všetky formálne náležitosti tak, ako
rozhodnutie vydané podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. má mať.

Ako vyplýva z obsahu spisu, správne konanie začal žalovaný - orgán verejného zdravotníctva z podnetu
žalobcu a konanie sa začalo a viedlo voči Slovenskej správe ciest Bratislava pre podozrenie zo
spáchania iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 20 zákona č. 355/20007 Z.z.. Podľa názoru krajského
súdu, vo vzťahu k takto začatému konaniu mal byť formulovaný výrok rozhodnutia a konanie malo byť
práve vo vzťahu k formulácii začatého správneho konania zastavené.

Napriek tejto skutočnosti súd skúmal, či žalobca je účastníkov konania mal byť účastníkom správneho
konania aj v konaní vo veci uloženia opatrení na zníženie imisií hluku vznikajúcich prejazdom cestných
motorových vozidiel na predmetnej komunikácii, vo vzťahu ku ktorému konaniu, správny orgán konanie
zastavil.

Súd poukazuje na kompetenciu Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného
zdravotníctva, ktoré sú vymedzené v § 3 a nasl. zákona č. 355/2007. Súd poukazuje, že štátny zdravotný
dozor je vymedzený v § 54 citovanej právnej normy a v § 55 ods. 1 písm. f/ je určená kompetencia
orgánom vykonávajúcich štátny dozor, okrem iného ukladať na mieste výkonu štátneho zdravotného
dozoru opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Vychádzajúc však z ust. § 55 ods. 2 písm.
a) až i) zákona č. 355/2007 Z.z., podľa názoru krajského súdu, vo vzťahu k ukladaniu opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov nie je daná príslušným orgánom vykonávajúcich štátny zdravotný
dozor podľa zákona č. 355/2007 Z.z., teda ani Úradu zdravotníctva MDVRR SR, regionálnym úradom
verejného zdravotníctva, kompetencia ukladať opatrenia charakteru napríklad tak, ako požadoval
žalobca, vybudovanie konkrétnych hlukových opatrení alebo konkrétnych technických prostriedkov,
ktoré by fyzicky namerané zvýšené hladiny hluku eliminovali.

Nakoľko z ust. zákona č. 355/2007 Z.z. nevyplýva kompetencia orgánom štátneho zdravotného dozoru,
a teda aj žalovaného, ukladať opatrenia tohto druhu (povinnosti zabezpečiť realizáciu protihlukových
stien alebo iných obdobných zariadení na príslušnom cestnom úseku), nie je teda daná podľa názoru
krajského súdu ani kompetencia žalovaného ako orgánu štátneho zdravotného dozoru podľa zákona
č. 355/2007 Z.z. ukladať účastníkovi konania Slovenskej správe ciest Bratislava uvedené opatrenia.
Podľa názoru krajského súdu z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že žalobca mal mať status
účastníka konania v konaní žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia opatrení na zníženie imisií
hluku vznikajúcich prejazdom cestných motorových vozidiel po predmetnej komunikácií účastníkovi
konania Slovenskej správe ciest Bratislava. Súd dospel k záveru, že účastníctvo žalobcu (z ust. zákona
č. 355/2007 § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 14 a § 15 zákona č. 71/1967 Zb.)
nevyplýva, to znamená - žalobca ani v konaní vo veci uloženia opatrenia na zníženie imisií hluku, vo
vzťahu ktorému konanie bolo zastavené a ani v konaní vo veci podozrenia zo spáchania správneho
deliktu, nemá status účastníka správneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby proti napadnutému správnemu rozhodnutiu žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá v
preskúmavanom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nebola a nemala
byť ani účastníkom správneho konania, preto pri aplikácii § 250d ods. 3 prvá veta O.s.p. súd konanie
zastavil.

Pri aplikácii § 246c v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý
zavinil, že súd konanie zastavil, nakoľko žaloba bola podaná neoprávnenou, nemá právo na náhradu
trov konania. Žalovaný má právo na náhradu trov konania, nakoľko však trovy konania mu nevznikli, ani
si ich neuplatnil, súd z tohto dôvodu mu náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 246c v spojení
s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.