Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/442/2011 z 28. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2012, sp. zn. 20S/442/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201179.2 Krajský súd Žilina | 20S/442/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011201179.2 | 2012-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 250j ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3916d13c-ed1f-44c2-bbb2-a655648d9ec5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201179.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/442/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201179
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201179.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX A. E. XXX, v zastúpení Advokátska kancelária s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, so sídlom Ul. A. Kmeťa
17, 010 01 Žilina, za účasti účastníkov konania: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E. XXX a T.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E. 297, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
2011/01586/KRA zo dňa 2. decembra 2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01586/KRA zo dňa 2.
decembra 2011 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Chovanca trovy
konania vo výške 300,17 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou na Krajský súd v Žiline dňa 23.12.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. 2011/01586/KRA zo dňa 2. decembra 2011, ktorým Krajský stavebný v Žiline zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č.j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011,
ktorým prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, stavebníkovi P. K., bytom A. E. XXX, na
nadstavbu rodinného domu č. XXX v kat.úz. A. E., na pozemku KNC č. 12/1, podľa § 117 ods. 1, § 62
ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb..

Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý
v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmal námietky žalobcu, že obvodové múry stavebníka v štíte
rodinného domu č. XXX treba zachovať a trval na vybudovaní múrika na lodžii tak, ako uviedol v
územnom konaní. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že túto námietku zamietol z dôvodu, že bola
už uplatnená v územnom konaní a o nej orgány v tomto konaní rozhodovali.

Žalovaný poukazoval na koncentračnú zásadu. V dôvodoch rozhodnutia k jednotlivým odvolacím
námietkam žalobcu konštatoval, že zo stavby na pozemkoch odstupové vzdialenosti od spoločných
hraníc ostávajú nezmenené a navrhovaná stavba rodinného domu stavebníka žiadnou svojou časťou
nezasahuje na susednú nehnuteľnosť. Konštatoval, že presah novej strešnej konštrukcie nad štítovým
múrom zo západnej strany je navrhnutý podľa výkresu č. AA010 v šírke 0,30 m, čo je menej ako
odstupová vzdialenosť domu od plota, ktorý je podľa merania 0,5 až 0,55 m. Ďalej konštatoval, že z



vytyčovacieho náčrtu č. 121/11, ktorý vypracoval oprávnený geodet Ing. V. C., bolo preukázané, že
skutočný priebeh hranice medzi parcelami žalobcu KNC 12/2, 13 a 14/2 a parcelou, na ktorej má byť
postavený dom stavebníka, CKN 12/1, nezodpovedá priebehu jestvujúceho oplotenia, pretože v tejto
časti je odstupová vzdialenosť spoločnej hranice pozemkov od stavby stavebníka 1 m a v najužšom
mieste 0,80 m, pričom ohliadkou vykonanou na mieste stavby dňa 01.12.2011 správne orgány zistili,
že stavba rodinného domu stavebníka je umiestnená z južnej strany od jestvujúceho oplotenia vo
vzdialenosti 0,55 m a od rodinného domu žalobcu 1,90 m, pričom v najužšom mieste je vzájomná
odstupová vzdialenosť rodinných domov 0,9 m a vzdialenosť od plota 0,50 m. Žalovaný konštatoval,
že námietky žalobcu ohľadne umiestnenia predmetnej stavby a zásahov do pozemku a stavby žalobcu
neboli preukázané a tieto námietky zamietol. Ďalej neakceptoval námietku žalobcu, ktorý trval na tom,
aby terasa, ktorá bude vytvorená nad prvým nadzemným podlažím zo západnej strany objektu bola
opatrená murivom vo výške 1,5 m. Žalovaný konštatoval, že terasa je prístupná z obývacej miestnosti
a zo spálne a v dvoch tretinách je prekrytá strechou, pričom bude opatrená kovovým zábradlím,
nakoľko takéto riešenie umožní dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie
obývacej miestnosti, čo by nenastalo v prípade, že by terasa bola opatrená namiesto zábradlia
murivom do výšky 1,5 m. Ďalej k námietke žalobcu, že zmenou dispozície stavby bude zasiahnuté
do súkromia žalobcu a obmedzí sa jeho nehnuteľnosť v miere zákonom neprípustnej, poukázal, že
tzv. obťažovanie pohľadom možno označiť ako imateriálne imisie a podľa jeho právneho názoru, s
poukazom na 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jedná sa o občiansko-právnu vec, ktorú môže
žalobca v občianskoprávnom konaní uplatňovať. Ďalej žalovaný konštatoval, že stavebník pripúšťa, že
pri uskutočňovaní stavby zváži aj alternatívne riešenie zábradlia zo západnej strany lodžie (žalobca
trval, aby toto zábradlie bolo nahradené múrikom vo výške 1,5 m) navrhované oceľové zábradlie
nahradí vymurovanie múrika do jedného metra pozdĺž celej západnej šírky lodžie, ktoré bude zvrchu
opatrené oceľovým madlom do výšky 1,2 m od úrovne lodžie, pričom zábradlie zo severnej strany
terasy ostane podľa pôvodného návrhu, teda nie vo forme oceľového zábradlia. K námietke žalobcu, že
navrhované riešenie nadstavby obmedzí žalobcu v budúcich stavebných aktivitách na jeho pozemku a
aj z hľadiska uvažovanej nadstavby jeho rodinného domu, považuje žalovaný za účelové, ktoré nemá
oporu v zákone. Poukazoval, že návrh prestavby rodinného domu žalobcu stavebný úrad nepodal, ani
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť námietky v obmedzovaní jeho práv.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobcu žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie žalovaného
zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobných bodoch poukazoval na skutočnosť,
ktorú namietol aj v zápisnici z územného konania zo dňa 08.12.2010, že v projektovej dokumentácii
sú uvedené odstupové vzdialenosti od nehnuteľnosti žalobcu, teda KNC 13, 14/2 a 14/3, v rozpore so
skutočným stavom. Tvrdil, že doložil k projektovej dokumentácii snímku z pozemkovej mapy a situačný
návrh, v ktorom sú uvedené iné odstupové vzdialenosti, ako vzdialenosti zamerané reálne v teréne.
Tvrdil, že v projektovej dokumentácii, ktorá je súčasťou spisu na prvostupňovom správnom orgáne, boli
skutočné odstupové vzdialenosti vyšrafované, vybielené, teda neviditeľné, aby nemohli byť prekážkou
vydania stavebné povolenia, a že skutočné odstupové vzdialenosti označil na fotokópii situačného
snímku z projektu žltou farbou. Vyslovil názor, že nesúhlas reálneho stavu so stavom evidenčným má byť
predmetom skúmania v stavebnom konaní a mal sa s touto skutočnosťou stavebný úrad vysporiadať.
Súčasne navrhol žalovanému, aby reálne vytýčil nehnuteľnosti a lokalizoval tak stavbu žalobcu, ako aj
stavbu stavebníka.

Ďalej poukazoval, že nemôže súhlasiť s navrhovaným riešením nadstavby rodinného domu žalobcu a
so zmenou dispozície stavby, pretože táto zasahuje do jeho súkromia a obmedzuje jeho nehnuteľnosť
v miere zákonom neprípustnej. Tvrdil, že skutočný stav je taký, že nehnuteľnosť žalobcu, ako aj
nehnuteľnosť stavebníka, neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosť druhého účastníka navzájom, avšak
navrhované riešenie (riešenie nadstavby), v ktorom navrhuje stavebník vybudovať lodžiu otočenú
výhradne smerom do nehnuteľností žalobcu, obmedzí ho v budúcich stavebných aktivitách, pretože aj
on uvažuje s nadstavbou svojej nehnuteľnosti, pričom má obavy, že stavebný úrad následne, pokiaľ by
lodžiu stavebníka povolil tak, ako ju žiada v projekte, žalobcovi nadstavbu jeho rodinného domu nepovolí.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je nesporné, že nadstavba rodinného domu stavebníka poruší
jestvujúcu hranicu medzi nehnuteľnosťami žalobcu a stavebníka a poukázal medzi nehnuteľnosťami
účastníkov stavebného konania, je vybudovaný plot, postavený ešte právnymi predchodcami žalobcu P.
C., začiatkom 50. rokov. Tvrdil, že tento plot prechádza, podľa jeho názoru, v nezmenenej línii a stavebné
úpravy podľa napadnutého stavebného povolenia, s ohľadom na nesúlad odstupových vzdialeností



so skutočným stavom, túto hranicu porušujú, keď umožňujú, aby ostrešie nadstavby rodinného domu
stavebníka zasahovala do nehnuteľností žalobcu.

Na pojednávaní vytýčenom vo veci trval žalobca na podanom žalobnom návrhu, ako dôkaz krajskému
súdu predložil zameranie pozemku a stavieb žalobcu, ako aj stavebníka, realizovanou metódou GPS,
z ktorého, podľa názoru žalobcu, je zrejmé, že je tu nesúlad medzi realizovanou stavbou a skutočným
osadením stavby vzhľadom na existujúce odstupové vzdialenosti.

Žalovaný správny orgán žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a stotožnil sa so
skutkovými a právnymi závermi v napadnutých rozhodnutiach. Žiadal žalobu zamietnuť vzhľadom na
skutkové a právne dôvody námietkam žalobcu v konaní nevyhovel a ktoré sú obsiahnuté v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Súd uznesením č.k. 20S/442/2011-22 zo dňa 7. februára 2012 pribral do konania stavebníka P. K. a
T. K., ktorý je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele jednej
polovice, na ktorom je zapísaná aj CKN par.č. 12/1, na ktorej sa nachádza stavba, vo vzťahu ktorej vydal
prvostupňový správny orgán stavebné povolenie. Pribratí účastníci sa k veci písomne nevyjadrili a na
vytýčený termín pojednávania sa nedostavili.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p., rozhodnutie žalovaného zrušil a to z nasledovných
dôvodov.

Z obsahu spisu a pripojeného správneho spisu, ako skutočností zistených na pojednávaní dňa
29.05.2012, súd mal preukázané, že napriek výzve súdu z 05.01.2012 - č. listu 13 spisu, nebol
krajskému súdu predložený kompletný, úplný, žurnalizovaný, zviazaný, očíslovaný, originálny správny
spis prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
dňa 29.05.2012 potvrdila, že súčasťou správneho spisu nie je kompletná projektová dokumentácia, tzv.
architektúra.

Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu
so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1
640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči
rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu
súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z obsahu spisu krajského súdu sp.zn. 20S/442/2011 bolo jednoznačne preukázané, že zo
strany žalovaného správneho orgánu nebol predložený úplný (chýbala podstatná časť projektovej
dokumentácie povoľovanej stavby), zviazaný (nebol predložený žurnalizovaný ani správny spis
prvostupňového, ani druhostupňového orgánu), očíslovaný spis. V zmysle ustálenej judikatúry
správne orgány sú povinné predkladať úplné, žurnalizované, zviazané a očíslované originály spisov
prvostupňových a druhostupňových správnych orgánov. Na takéto predloženie správneho spisu boli
súdom riadne vyzvaní, výzvu zo dňa 05.01.2012, ktorú prevzal žalovaný dňa 10.01.2012, avšak, ako
vyplýva z obsahu predloženého správneho spisu, tento správny spis nepredložil úplný. Na pojednávaní
dňa 29.05.2012 krajský súd zistil, že pre posúdenie veci je podstatné, aby mal k dispozícii aj túto časť
projektovej dokumentácie, aby bolo zrejmé a ustálené, v ktorej časti má byť umiestnená z hľadiska
projektu lodžia na prvom nadzemnom podlaží nadstavby rodinného domu stavebníka, akým spôsobom
je projektované zábradlie nielen zo severnej, ale aj z južnej strany tak, aby mohol súd aj námietkami
žalobcu vznesenými v žalobných bodoch sa zaoberať. Nakoľko v súlade so zákonom nebol súdu
predložený zo strany žalovaného riadny správny spis, súd musel konštatovať splnenie podmienok
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 3 O.s.p., na základe ktorého aj
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.



Okrajovo súd poznamenáva, že napriek rozhodnutiu vo veci z dôvodu nepredloženia originálneho
kompletného správneho spisu, uvádza, že bolo v kompetencii žalovaného sa námietkami žalobcu,
týkajúcim sa umiestnenia lodžie v nadstavbe rodinného domu, zaoberať. Neobstojí tvrdenie žalovaného,
že v územnom konaní bola táto námietka vznesená a túto námietku správne orgány v územnom konaní
ako správnom konaní prejednali a o nej aj rozhodli. Ako vyplýva z pripojeného správneho spisu, ktorého
súčasťou je aj zápisnica z územného konania zo dňa 08.12.2010, súd z obsahu tejto zápisnice zistil, že
žalobca vzniesol pripomienku k novovybudovanej lodžii v tom zmysle, aby tá časť stavby zo západnej
strany stavebníka bola opatrená murivom, nie zábradlím a to do výšky 1,5 m. Ako vyplýva z obsahu
správneho spisu (týkajúceho sa stavebného konania), zo zápisnice zo stavebného konania, ktoré bolo
konané 21.07.2011 pred prvostupňovým správnym orgánom, súd zistil, že žalobca vzniesol v lehote na
podanie námietok, námietku, ktorú špecifikoval nasledovne: „Obvodové múry v štíte rodinného domu č.
XXX (stavebníka) zachovať, alebo alternatívne vybudovať múrik na lodžii tak, ako uviedol v územnom
konaní. Podľa názoru krajského súdu nemožno konštatovať, že žalobca v územnom konaní a stavebnom
konaní vo vzťahu k lodžii vzniesol obdobné námietky. Je preukázané, že námietku v stavebnom konaní
koncipoval alternatívne, teda buď múrik zo západnej strany lodžie v nadstavbe žalobcu vo výške 1,5 m,
alebo iná možnosť - zachovať murivo v štíte.

Vzhľadom na uvedené súd okrajovo poznamenáva, že podľa jeho právneho názoru je povinný žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán, sa takouto námietkou jednoznačne zaoberať, vyhodnotiť ju a o nej
rozhodnúť tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi právami a povinnosťami žalobcu a stavebníka.
Nie je možné, aby práva jednej osoby boli stavané na popretí práv inej osoby. Ďalej súd uvádza, že
obťažovanie pohľadom nemožno subsumovať pod pojem imisie, a teda aplikovať na tento druh zásahu
ust. § 127 Občianskeho zákonníka.

Bude povinný ďalej prvostupňový správny orgán sa vysporiadať so vznesenými námietkami žalobcu a
postupovať tak, aby práva žalobcu na zabezpečenie súkromia na jednej strane a právo stavebníka na
dostatočné presvetlenie obytných miestností, ktoré ústia do lodžie, boli v rovnováhe.

Ďalej súd má zato, že bude potrebné, aby správne orgány sa zaoberali aj vnesenými námietkami
týkajúcimi sa odstupových vzdialeností medzi rodinným domom žalobcu a stavbou stavebníka tak,
aby jednoznačne bolo preukázané, že povoľovaná nadstavba rodinného domu stavebníka v žiadnom
prípade nebude zasahovať do vlastníckych práv žalobcu v súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a
pozemkov.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p.,
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká proti žalovanému právo na
náhradu trov konania.

Súd žalobcovi v súlade s citovaným ustanovením priznal trovy konania a to vo výške zaplateného
súdneho poplatku 66,- € - zaplateného v kolkoch a trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci:
prevzatie a príprava - 57,- €, v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.“) + 7,41 € režijný paušál,
v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. = 64,41 €, podanie žaloby na súd - 57,- €, v zmysle § 11
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 7,41 € režijný paušál, v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. =
64,41 € a účasť na pojednávaní dňa 29.05.2012 - 58,69 €, v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. +
7,63 € režijný paušál, v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. = 66,32 € + 20 % DPH 39,03 €, spolu
trovy právneho zastúpenia 234,17 €. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 300,17 €.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Podľa § 250ja O.s.p. ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na
pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu
alebo samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo
najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným účastníkom oznámi termín
vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.