Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/336/2011 z 27. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. septembra 2012, sp. zn. 6Co/336/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011896907.1 Krajský súd Žilina | 6Co/336/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011896907.1 | 2012-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/205758c0-d2fe-4315-aaa1-c43d33bb73a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011896907.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/336/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011896907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011896907.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. L. U. Q. X/X, I XXXXX G., Taliansko, občianka Talianska, zastúpená advokátom Mgr. Branislavom
Samcom, so sídlom V., S. H. č. XXX, proti odporcovi: F. H., nar. X.X.XXXX, bytom X., Ul. W. č. X,
zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Záborským, so sídlom X., E. B. H. č. X, o zaplatenie 20.000,-
eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/193/2006-258 zo dňa 14. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie žalovanej sumy zo
zmluvy o pôžičke. Zároveň týmto rozsudkom uložil navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť
uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania odporcu v sume 5.911,23 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k jednoznačnému záveru, že peňažné
prostriedky, ktoré sú predmetom konania, nepatrili navrhovateľke.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd absolútne nerešpektoval
závery odvolacieho súdu vyjadrené v skoršom zrušujúcom uznesení. Dokazovanie, ako aj samotné
vyhodnocovanie dôkazov realizoval naďalej v tendenčnej línii nastúpenej už v predchádzajúcom
konaní. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre závažné nedostatky spočívajúce vo vykonaní
dokazovania, pri ktorom nebol rešpektovaný právny názor odvolacieho súdu. Nedostatok odôvodnenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
konania na spravodlivý proces, ktoré zaručuje Ústava SR, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd sa
musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v rozhodnutí dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti
zistené dokazovaním, ale tiež poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne
a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých rozsudkov, ale má byť
v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v
právnom posúdení veci. V napadnutom rozhodnutí chýba vyhodnotenie listinných dôkazov predložených
navrhovateľkou ešte v konaní pred vydaním zrušujúceho uznesenia krajského súdu, vysporiadanie sa
s námietkou premlčania vznesenou odporcom, zdôvodnenie právomoci súdu z hľadiska prítomnosti
cudzieho prvku v konaní, jednoznačné označenie toho, čo mal súd preukázané a čo naopak nie,



odôvodnenie toho, prečo odmietol vykonať výsluch navrhovateľky dožiadaným súdom, keďže sa táto
ako matka nedávno narodeného dieťaťa nemohla dostaviť na Slovensko. Ak prvostupňový súd dospel k
presvedčeniu, že navrhovateľke nepatria peniaze na účte, mal sa vysporiadať s predloženým dôkazom
- vyjadrením R. O., podľa ktorého je navrhovateľka výlučnou majiteľkou účtu. Je nepochybné, že medzi
navrhovateľkou a bankou došlo k uzavretiu zmluvy o vklade, na základe ktorej navrhovateľka (a nikto
iný) vložila na účet peňažné prostriedky. V takomto prípade sa prezumuje, že vlastníkom peňažných
prostriedkov je vkladateľ, čo platí aj o prostriedkoch, ktoré sú pripisované v prospech účtu aj v priebehu
trvania vkladového vzťahu, a to s poukazom na nadobúdanie vlastníctva zmiešaním alebo iným zlúčením
peňazí ako vecí druhovo určených. Všetky prostriedky na účte teda patrili jej a Z. Q. nemohla s nimi
nikdy disponovať ako so svojimi, t.j. nemohla ich ani požičať svojmu bratovi - odporcovi. Navrhovateľka
trvala na tom, že peniaze požičala odporcovi na základe neformálne uzavretej dohody o pôžičke. Zmluva
o pôžičke predložená v konaní odporcom, uzavretá medzi ním a jeho sestrou Z. Q. je simulovaným
právnym úkonom. Predložené listiny navyše vôbec nepreukazujú poskytnutie financií v mesiacoch júl
a august 2003. Okresný súd tiež mylne konštatoval, že Z. Q. mala obmedzené právo vyberať peniaze
z účtu. V skutočnosti mohla vyberať prostriedky neobmedzene, avšak pri výbere nad sumu 2.500,- eur
bola osoba oprávnená disponovať s účtom povinná informovať navrhovateľku. Súd prvého stupňa odňal
navrhovateľke možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jej požiadavku na jej výsluch dožiadaným
súdom. Z dôkazov prezentovaných navrhovateľkou je zjavné, že peniaze boli odporcovi požičané z jej
účtu.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke a navyše je jej
nárok premlčaný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú
povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak, aby
jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.



Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že prvostupňový súd sa
uvedenými kritériami pre odôvodňovanie rozhodnutí neriadil, a to aj napriek tomu, že mu obdobné
nedostatky boli vytknuté Krajským súdom v Žiline, ktorý uznesením zo dňa 30.4.2008 sp. zn.
6Co/355/2007 zrušil rozsudok okresného súdu pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočne vykonané
dokazovanie.

V stručnom odôvodnení rozhodnutia sa okresný súd nijako nevysporiadal s množstvom vykonaných
dôkazov, nezaujal stanovisko k predloženým listinným dôkazom, nevysvetlil, prečo nevykonal dôkaz
výsluchom navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného súdu, nezaujal stanovisko k prítomnosti
cudzieho prvku v právnom vzťahu medzi účastníkmi, ani k vznesenej námietke premlčania. Rozhodnutie
neobsahuje logickú a štruktúrovanú argumentáciu, ktorá by dala ucelený obraz o predmete konania,
vykonaných dôkazoch a myšlienkových postupoch súdu. Z tohto dôvodu je krajský súd opätovne nútený
konštatovať, že kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. splnené neboli,
ktorá skutočnosť viedla odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie
konanie.

Pre úplnosť je nutné dodať, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79
ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia
základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy,
prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie bez zreteľa na všetky
zistené skutočnosti, nezaoberal sa dôsledne súvislosťami medzi vykonanými dôkazmi, tieto riadne
nevyhodnotil a následne jednoducho vyvodil záver prezentovaný v stručnom a nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia.

Ak súd prvého stupňa riadne neodôvodnil rozhodnutie a nedostatočne zistil skutkový stav, potom si
taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah
základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov.
Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, ktorý
je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom
fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v § 1 v
spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvostupňového súdu.
Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v
ktorom dôjde k riadnemu vykonaniu dokazovania, zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom
výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia aj v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. V
novom rozhodnutí tiež rozhodne okresný súd o trovách štátu.



Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.