Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/94/2011 z 26. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. augusta 2012, sp. zn. 14Cob/94/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011897066.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/94/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011897066.1 | 2012-08-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 101 ods. 2 OSP, § 226 OSP, § 115 ods. 2 OSP, § 49 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0957b230-45bb-4e7f-b81d-463366b9ab0e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011897066.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/94/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897066.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v obchodnej právnej veci žalobcu: SATEC SK a.s., so sídlom
Novozámocká 102, 949 05 Nitra, IČO: 36 684 961, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou
Konrádovou, advokátkou, so sídlom Z. X, XXX XX V., proti žalovanému: BIO ENERGO, s.r.o., so
sídlom Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 441 309, zastúpenému splnomocnencom Ing.
Jánom Šestinom, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. XXXX/XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie
6.730,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
5Cb/41/2010-62 zo dňa 24.02.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/41/2010-62 zo dňa 24.02.2011 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
6.730,57 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.12.2009 do zaplatenia a trovy
konania 1.844,85 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na vykonané
dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci a ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 411 OBZ, § 447
OBZ, § 448 ods. 1 OBZ, § 324 ods. 1 OBZ, § 340 ods. 1 OBZ, § 365 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, okresný
súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby (žalovaného nároku), čo do základu a výšky. Konštatoval,
že právny vzťah bol medzi účastníkmi konania založený kúpnou zmluvou, na základe ktorej žalobca
dodal žalovanému tovar špecifikovaný v objednávke ako aj v dodacom liste; vyfakturovanú kúpnu
cenu 6.730,57 Eur žalovaný doteraz nezaplatil. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore namietol žalovanú
sumu s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky, na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz,
v predmetnom konaní bol nečinný a neprodukoval žiadne dôkazy. Vzhľadom na zistené omeškanie
žalovaného s platením žalovanej kúpnej ceny, okresný súd žalobcovi priznal i nárok na 9% ročný úrok
z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (č. 2943201033 z 13.11.2009
splatnej 13.12.2009). O trovách prvostupňového konania žalobca rozhodol s poukazom na ust. § 142
ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietol v ňom s poukazom na
ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), e), f) OSP, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žalovaný eviduje voči žalobcovi
pohľadávku z titulu spôsobenej škody. Pohľadávka na náhradu škody je splatná, avšak žalobca ju do
dnešného dňa neuhradil, napriek viacnásobnej výzve žalovaného. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
25.11.2010 žalovaný navrhol žalobcovi, aby boli ich vzájomné pohľadávky započítané, pričom prejavil
vôľu dohodnúť sa na vyriešení tejto kauzy s tým, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške
6.730,57 Eur s príslušenstvom sa započíta s nárokom žalovaného a právom na zaplatenie škody vo



výške 11.300,- Eur s príslušenstvom. Podľa žalovaného jeho pohľadávka voči žalobcovi je nesporná a
prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu, čo ani žalobca nikdy nespochybnil. Napriek tomu, že žalovaný
disponuje nárokom na náhradu škody a plánoval si svoj nárok uplatniť na súde, bol dobrej vôle a
uveril žalobcovi, že situáciu súvisiacu s týmto konaním ako aj nárokom na náhradu škody vyriešia
zmierlivo a žalobca žalobu vezme v celom rozsahu späť tak, ako to bolo dohodnuté. Žalovaný sa aj
z tohto dôvodu nezúčastnil na pojednávaní dňa 24.02.2011, keď mal za to, že žaloba bude dovtedy
späťvzatá a pojednávanie sa neuskutoční. Podľa žalovaného bol žalobcom uvedený pri vzájomných
rokovaniach do omylu, na základe týchto skutočností sa ku konaniu nevyjadril, nepodal ani žalobu na
zaplatenie 11.300,- Eur a nežiadal o spojenie vecí. Z dôvodu uvedenia žalobcom žalovaného do omylu
pri vzájomných rokovaniach žalovaný tak nemal možnosť navrhovať dôkazy a opísať súdu skutkový
stav a nárok žalovaného, ktorý bezprostredne súvisí s predmetným konaním. Vo vzťahu k žalovanej
pohľadávke žalobcu s príslušenstvom žalovaný existenciu takéhoto záväzkového vzťahu nenamietol,
avšak argumentoval tým, že bezprostredne po vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, vznikla
pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Poukázal na právnu úpravu v § 580 Občianskeho zákonníka
o započítaní i ustanovenie § 98 OSP, § 268 ods. 1 písm. g) OSP, resp. § 57 ods. 1 písm. f) zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Ďalej uviedol, že síce mal
možnosť podať protižalobu a uplatniť si svoje právo na náhradu škody, avšak na základe dohody so
žalobcom sa dobromyseľne domnieval, že dôjde k uzatvoreniu zmieru. Ak na základe uvedenia do omylu
nemal možnosť uplatniť si svoje právo a navrhnúť vykonanie dôkazov, resp. podať protinávrh, mal za
to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a pri vydaní rozhodnutia sa unáhlil a nepovažoval
za potrebné vypočuť aj druhú stranu. Uvedený postup okresného súdu označil za taký, ktorým mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Bol názoru, že pojednávanie určené na deň 24.02.2011 sa
neuskutočnilo, nakoľko žalobca žalovaného uviedol do omylu, že svoju žalobu stiahne. Žalovaný preto
omylom stratil možnosť konať pred súdom a súd v zapätí rozhodol v jeho neprítomnosti bez toho, aby
ho čo i len vypočul. Žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu. Týmto postupom okresný
súd zabránil žalovanému, aby realizoval svoje práva účastníka konania - konkrétne právo žalovaného
zodpovedajúce právu žalobcu ako pána sporu (tzv. „dominus litis“), čím porušil právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 a nasl. Ústavy SR. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne
zo dňa 04.05.2011. Poukázal na to, že predmetom sporu bola dodávka z roku 2009, avšak doteraz
žalovaný u žalobcu nič nereklamoval, ani si žiadnu škodu neuplatnil. Predmet kúpnej zmluvy (kotol)
bol dodaný riadne a včas, čo bolo preverené aj u zákazníka žalovaného a dôkaz bol doložený do
spisu. Bolo povinnosťou žalovaného doložiť všetky namietané skutočnosti do spisu, aby ich mohol súd
posúdiť. Nie je pravdou, že žalovaný bol presviedčaný, aby nepodal žalobu na náhradu škody. Naopak
žalobca žalovaného vyzval, aby si svoj prípadný nárok uplatnil v samostatnom konaní, keďže žalovaný
nárok žalobcu je nesporný a v prípade žalovaného ide o náhradu škody, ktorej existenciu a výšku bude
potrebné dokazovať. Nie je pravdou, že by žalobca chcel zobrať žalobu späť, len bol ochotný vypočuť si
argumenty žalovaného, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako neopodstatnené. Súčasne žalobca
poukázal i na to, že pre konanie vo veci sú príslušné rôzne súdy, preto by veci nebolo ani možné
spojiť. Ani účastníci konania by neboli totožní. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v odvolaní potvrdil a
nijako nespochybnil existenciu svojho záväzku voči žalobcovi. K zápočtu pohľadávok nemohlo dôjsť,
pretože žalovaný si žiadnu reklamáciu ani pohľadávku u žalobcu nikdy neuplatnil, čo vyplýva aj zo
samotnej pripojenej žaloby o zaplatenie 11.300,- Eur. V priebehu prvostupňového konania k mimosúdnej
dohode účastníkov nedošlo. O späťvzatí žaloby a o neúčasti na pojednávaní dňa 24.02.2011 sa žalobca
so žalovaným nikdy nerozprávali a o takomto postupe ani neuvažovali. Žalovaný mal predvolanie na
pojednávanie riadne vykázané, jeho sídlo je v sídle súdu Okresného súdu Ružomberok, žalovaný
mal možnosť aj v deň pojednávania si telefonicky preveriť, či došlo nejaké ospravedlnenie žalobcu,
prípadne späťvzatie žaloby, čo však nevykonal. Žalovaný na pojednávanie neprišiel, svoju neúčasť
neospravedlnil, nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Pokiaľ žalobca (správne
malo byť žalovaný) podal podľa svojho vyjadrenia vo veci žalobu o náhradu škody na Okresný súd
Nitra, tak o nej bude rozhodovať tento súd, preto ani uvedená skutočnosť nie je dôvodom na zmenu
predmetného rozsudku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia vo výške
293,70 Eur.



Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212
ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Bolo zrejmé, že odvolacie dôvody žalovaného smerovali predovšetkým k procesnému postupu
okresného súdu v prvostupňovom konaní, a ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať
pred súdom. Pre posúdenie takto vymedzených odvolacích dôvodov sa odvolací súd oboznámil s celým
priebehom prvostupňového konania. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že žaloba žalobcu
došla na okresný súd dňa 28.05.2010, obsahovala opísaný skutkový stav, z ktorého žalobca odvodzoval
svoj nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru a k žalobe boli pripojené faktúry (č.l. 4-6 spisu).
Okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 2Rob/111/2010-13 zo dňa 08.09.2010, proti
ktorému žalovaný podal odpor, spochybnil pohľadávku žalobcu čo do dôvodu ako aj výšky. Okresný
súd vo veci nariadil viaceré pojednávania, a to na deň 14.10.2010, 21.10.2010, 11.11.2010, 25.11.2010,
13.01.2011 a napokon na deň 24.02.2011. Predvolanie na posledné uvedené pojednávanie prevzal
žalobca dňa 17.01.2011, jeho právna zástupkyňa dňa 17.01.2011 a žalovaný 17.01.2011. Okresný
súd však na pojednávanie na deň 24.02.2011 nepredvolal splnomocneného zástupcu žalovaného Ing.
Jána Šestinu, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. XXXX/XX I., podľa doloženého plnomocenstva zo
dňa 24.11.2010 (č.l. 45 spisu). S týmto splnomocnencom hoci okresný súd konal na pojednávaní dňa
25.11.2010, neskôr už, a to tak vo vzťahu k namietanému pojednávaniu 24.02.2011 ako ani vo vzťahu k
predvolaniu na pojednávanie 13.01.2011, nekonal. Z obsahu spisového materiálu nebolo zrejmé, že by
plnomocenstvo udelené žalovaným pre vyššie uvedeného splnomocnenca, a to okrem iného „na všetky
právne úkony“ súvisiace s konaním na Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 5Cb/41/2010, bolo odvolané
žalovaným alebo vypovedané splnomocnencom. V tomto prípade potom vo vzťahu k pojednávaniu dňa
24.2.2011 nebolo postupované podľa § 115 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 49 ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 49 ods. 1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba
zástupcovi.

Podľa ust. § 115 ods. 2 OSP, predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Vo vzťahu k pojednávaniu, ktoré okresný súd vykonal dňa 24.02.2011, odvolací súd konštatoval, že
nedošlo k účinnému predvolaniu na pojednávanie na strane žalovaného, a to tým, že okresný súd
opomenul predvolať na pojednávanie splnomocneného zástupcu žalovaného s plnomocenstvom pre
celé konanie. Tým nebolo možné konštatovať dodržanie ustanovenia § 115 ods. 2 OSP ako podmienku
riadneho doručenia predvolania účastníkovi vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP
pre možnosť vykonať pojednávanie i v neprítomnosti žalovaného.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že ust. § 101 ods. 2 OSP upravuje možnosť súdu
meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, avšak za splnenia viacerých kumulatívnych
zákonných podmienok. V prvom rade ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal
účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z ust. § 115 ods. 2 OSP,
spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky nedošlo na strane
žalovaného, ak bolo opomenuté predvolať i jeho splnomocneného zástupcu pre celé konanie, Ing. Jána
Šestinu, nar. XX.XX.XXXX. Za absencie splnenia predmetnej kumulatívnej zákonnej podmienky neboli
splnené podmienky pre možnosť vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods.
2 OSP. Tým okresný súd postupoval vo vzťahu k žalovanému spôsobom, ktorý predstavoval odňatie



možnosti žalovanému konať pred súdom a z tohto dôvodu (procesnej vady konania) bolo nevyhnutné
podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Na dotvrdenie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa poukazuje i na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR, konkrétne na jeho rozhodnutie sp.zn. 1Obdo V 12/2009 (Ro 4/2012), podľa
právnej vety ktorého, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd
povinný doručovať písomnosť tomuto zástupcovi. Nesprávny postup pri doručovaní má za následok jeho
neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd doručí rozhodnutie účastníkovi konania. Pri takomto procesnom
pochybení sú splnené dôvody dovolania podľa § 237 písm. f) OSP, t.j., že účastníkovi sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Rovnako sa a contrario poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo 33/2010 (Rc 42/2010), podľa právnej vety ktorého, pokiaľ účastník konania bol
zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie a v odvolacom konaní nemal osobne niečo
vykonať, bol postup odvolacieho súdu, ktorý predvolanie na odvolacie pojednávanie doručil len tomuto
zástupcovi, v súlade s § 49 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a nemal za následok
odňatie možnosti takto zastúpeného účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP rozumie taký závažný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť tak činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ako aj samotným rozhodnutím a o taký prípad ide aj vtedy, ak prvostupňový
súd nedodržal zákonný postup pri doručovaní predvolania na pojednávanie, na ktorom došlo k vykonaniu
a skončeniu dokazovania a následne k vyhláseniu meritórneho rozhodnutia.

Z ustanovenia § 49 ods. 1 prvá veta OSP možno dovodiť, že pokiaľ účastník je zastúpený zástupcom
s plnomocenstvom pre celé konanie, súd má zákonnú povinnosť doručiť písomnosť primárne tomuto
splnomocnenému zástupcovi. Ak tak vo vzťahu k predvolaniu na pojednávanie na deň 24.02.2011 (ale
ani vo vzťahu k pojednávaniu na deň 13.01.2011) okresný súd v danom prípade nevykonal, tak tento
jeho postup znemožnil realizáciu žalovanému tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, a to právo na zastúpenie splnomocneným zástupcom pre celé konanie.

Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom odvolací súd už nemal priestor pre vyhodnocovanie ďalších,
vecno-právnych námietok žalovaného ako odvolateľa.

V ďalšom konaní okresný súd opätovne vec prejedná a rozhodne za dodržania všetkých procesných
ustanovení o postupe v prvostupňovom konaní, predovšetkým vo vzťahu k žalovanému za rešpektovania
doloženého plnomocenstva na č.l. 45 spisu.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

S poukazom na § 224 ods. 3 OSP o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodované súdom prvého
stupňa v rámci nového rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.