{"guid": "d0a54769-1ab5-436c-bffc-cf90620f86aa:9a724bc4-fb39-43f5-9f75-52f02193b7e8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4", "spisova_znacka": "8Co/328/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/328/2011 z 30. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2012, sp. zn. 8Co/328/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4", "identifikacne_cislo": "5011897780", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2012-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a724bc4-fb39-43f5-9f75-52f02193b7e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 8Co/328/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5011897780\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897780.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom\nH. - I. č. XXX, Q. R., 2/ O. F. Z., rod. Łabuda, nar. XX. XX. XXXX, bytom H. - I. č. XXX, Q. R., obaja\nzastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom S., ul. W. č. XXX/\nXX, proti odporcom: 1/ Ing. X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. C. č. X/XX, zastúpený splnomocnenou\nzástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom X., ul. Z. č. XX, 2/ KRAFT Foods Slovakia,\na. s., so sídlom Bratislava, ul. Račianska č. 44, IČO: 31 320 180, zastúpený splnomocneným zástupcom\nJUDr. Martinom Fritzom, advokátom so sídlom M., ul. Q. č. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane\nodporcov: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00\n151 700, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky 2/ a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu\nMartin č. k. 10C/87/1999-724 zo dňa 14. júna 2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nrozsudok okresného súdu     z r u š u j e    a vec mu     v r a c i a     na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne\nzaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ z titulu náhrady vecnej škody 549,38 eur istiny do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Odporcov 1/ a 2/ ďalej zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť\nnavrhovateľke 2/ z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 26.359,29 eur do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň rozhodol, že o\ntrovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím do troch dní po právoplatnosti rozsudku v merite\nveci.\n\nKonštatoval, že po vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania v zmysle intencií zrušujúceho\nuznesenia krajského súdu sp. zn. 8Co/40/2009 zo dňa 28. 08. 2009 mal zistené, že právoplatným\nrozsudkom Okresného súdu v Martine v konaní sp. zn. 2T/62/1998 zo dňa 31. 03. 1999 a v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/535/1999 zo dňa 27. 10. 1999 bol odporca 1/ uznaný\nza vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného\nzákona a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, pretože dňa 29.\n08. 1997 okolo 21.15 hod po požití alkoholických nápojov za stavu najmenej 2,4 promile viedol osobné\nmotorové vozidlo značky MAZDA 323 ŠPZ SEE 01-28 v úseku Sučany - Martin, pričom začal z dôvodu\nopitosti vľavo predchádzať pred ním idúce osobné motorové vozidlo nezistenej ŠPZ i keď v protismere\nprichádzalo osobné motorové vozidlo značky FORD SIERRA ŠPZ NOHN 9207 (PL) , v dôsledku čoho\ndošlo k vzájomnej zrážke vozidiel, pri ktorej sa zranila posádka vozidla s poľskou poznávacou značkou.\nNavrhovateľka 2/ utrpela pomliaždenie mozgu, zlomeninu očnice vpravo, pomliaždenie pravej očnej gule\ns jej následným operačným odstránením, zlomeniny hornej čeľuste vpravo, krčku a tela pravej stehennej\nkosti, dvojitú zlomeninu lakťovej kosti vpravo, otvorené zlomeniny II., III. a IV. záprstnej kosti pravej ruky,\nroztrhnutie pečene, pomliaždenie hrudníka s krvácaním do pohrudničnej dutiny a pomliaždenie hrubého\nčreva s práceneschopnosťou 1 rok, ktoré zranenie okrem už uvádzanej straty pravého oka zanechalo\nďalšie následky (stratu čuchu a obmedzenie hybnosti pravého zápästia).\n\nV súvislosti so zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline nároky týkajúce sa navrhovateľa 1/\nv časti, ktoré neboli dotknuté odvolaním, a to z titulu nepriznaného nároku na zvýšenie bolestného a\nsťaženia spoločenského uplatnenia sa stali právoplatné.\n\nNavrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ si spoločne voči odporcom 1/ a 2/ uplatňovali vecnú škodu, ktorá\nbola v priebehu konania medzi účastníkmi ustálená na sumu výšku 549,38 eur účastníkmi predmetného\nsporu, a v tejto čiastke bez vykonania ďalšieho dokazovania, vzhľadom na uznávací prejav odporcov 1/\na 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov, bola navrhovateľom 1/ a 2/  priznaná.\n\nZranenia navrhovateľky 2/ vyhodnotil MUDr. Q. P., primár Ortopedicko-traumatologickej kliniky MFN\nMartin, ktorý základnú výšku bolestného ohodnotil 1651,25 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia\n2080 bodov. Znalec uviedol, že pokiaľ ide o bolestné, toto bolo navýšené o 2116,75 bodu v\nsúvislosti s bolestivejším spôsobom liečby ako opakované infúzie, transfúzie, injekčná liečba a\nbolestivejšie vyšetrovacie metódy, viaceré operácie a reoperácie, takže celkový počet bodov vo vzťahu\nk navrhovateľke 2/ bol s navýšením na výšku 3768 bodov. Táto výška bodov, ktorá bola MUDr. Q.\nP. ustálená, bola prijatá a uznaná zo strany navrhovateľky 2/, ako aj odporcov 1/ a 2/ a vedľajšieho\núčastníka na strane odporcov a navrhli, aby podľa tohto bodového ohodnotenia súd vychádzal aj pri\nrozhodovaní o nárokoch navrhovateľky z tohto titulu.\n\nPodľa doplnku k znaleckému posudku č. 40/2007 z dňa 28. 09. 2010 v súvislosti s mimoriadnym\nzvýšeným za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúce sa navrhovateľky 2/ vyplynulo, že\nk ustáleniu zdravotného stavu možno určiť rok 2008, a to v období medzi vypracovaným znaleckým\nposudkom MUDr. P. (rok 2005) a vyšetreniami, ktoré vykonal ústav dňa 15. 02. 2008 v rámci dostupných\ninformácií zo zdravotnej dokumentácie. Tento termín ustálenia zdravotného stavu možno akceptovať,\npretože pri vyšetrení dňa 15. 02. 2008 išlo o stav trvalý. Pokiaľ ide o ustálenie bolestného, bol určený deň\n16. 04. 2007. V tejto súvislosti potom neobstojí vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho\núčastníka pokiaľ ide o nárok navrhovateľky 2/ nad ňou požadovanú výšku zvýšenia 8-násobku.\n\nSúd dospel k právnemu záveru, že podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákona sa právo na náhradu škody\npremlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (ide\no subjektívnu premlčaciu dobu). Základom pre ustálenie, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o jej\nvýške treba vychádzať z preukázanej výšky škody, nielen predpokladanej vedomosti poškodeného o\nvzniku škody a jej rozsahu. Bolesť, ktorá sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňuje je aj bolesť,\nktorú poškodený trpí aj napr. pri rehabilitačnej starostlivosti a ďalších medicínskych úkonoch. Preto sú\nokolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného známe zásadne až za celý liečebný proces skončený,\nalebo trvale ustálený. Poškodený sa až vtedy dozvie o tejto škode, ale najmä o jej výške.\n\nO sťažení svojho spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví má\npre neho preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony, pre uspokojovanie jeho zdravotných\na spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Vzhľadom na vyššie uvedené\nobdobie, kedy znalci ustálili dobu stabilizovania, či už bolestného alebo sťaženia spoločenského\nuplatnenia a v súvislosti s uplatnením si nárokov navrhovateľky 2/ súd prijal právny záver, že si tieto\nnároky uplatnila včas.\n\nPodľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd rozhoduje na základe\nskutočného stavu veci, a je preto jeho povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p. riadne\nzistiť skutkový stav veci. Súd pritom vyhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti , pričom prihliadne ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli počas\nkonania najavo s prihliadnutím na výpovede samotných účastníkov ( § 132 O. s. p.).\n\nPodľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n\nPodľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu\nzodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný\nprevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.\n\nPodľa § 441 Občianskeho zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu\npomerne ; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znášajú sám.\n\nV otázke spoluzavinenia navrhovateľky 2/ z vykonaného dokazovania v priebehu tohto sporového\nkonania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by pri vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví\nspôsobenú pri dopravnej nehode odporcom 1/ mohli viesť k záveru, že na vzniku škody svojim konaním\nparticipovala aj navrhovateľka 2/. Ako príčinu a zodpovednosť za škodu súd už s prihliadnutím na\ncitované zákonné ustanovenia posúdil v súvislosti s § 438 Občianskeho zákona spoločne a nerozdielne\nu odporcov 1/ a 2/.\n\nU navrhovateľky 2/ súd konštatoval rozsah poškodenia zdravia pri dopravnej nehode ktoré utrpela, ktoré\nsi vyžiadalo niekoľko operácií a reoperácií, ako aj ďalších bolestivých spôsobov liečby, vyšetrovacích\nmetód, na ktoré poukázali aj znalci vo svojich znaleckých posudkoch, ktoré u navrhovateľky vyvolali\ntrvalé zdravotné zmeny. Základnú výšku bolestného 1651,25 bodov súd so zreteľom na zvlášť bolestivý\nspôsob liečby zvýšil na 8-násobok, čo predstavuje čiastka (pri hodnote 1 bodu 30,- Sk) 396.300,- Sk,\nt. j. 13.154,75 eur. Z uvedenej sumy súd odpočítal 36.000,- Sk, t. j. 1.194,98 eur, ktoré z tohto titulu už\nbolo navrhovateľke 2/ zo strany vedľajšieho účastníka vyplatené a zostáva jej zaplatiť z titulu bolestného\n360.300,- Sk, t. j. 11.959,76 eur.\n\nPokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia , znalec ohodnotil 2080 bodov (pri hodnote 1 bodu\n30,- Sk) je to suma 62.400,- Sk, t. j. 2.071,30 eur. Súd ju zvýšil z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3\nvyhlášky č. 32/1965 Z. z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia  spoločenského uplatnenia vzhľadom na\nrozsah poškodenia zdravia čiastku 499.200,- Sk, t. j. 16.570,40 eur. Zo strany vedľajšieho účastníka\nnavrhovateľke 2/ bola vyplatená suma 62.400,- Sk, t. j. 2.071,30 eur, ktorú súd odpočítal a zostáva\ndoplatiť čiastka 436.800,- Sk, t. j. 14.499,10. Spolu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť 794.100,- Sk, t.j. 26.359,29 eur.\n\nPodľa vyhlášky č. 32/1965 Z. z. § 2 ods. 1, odškodnenie za bolesť za poskytuje za bolesti spôsobené\npoškodením na zdraví, jeho liečení, alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a\nsadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe\npoškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa ods. 3 citovaného paragrafu odškodnením za bolesť\nsa neodškodňujú straty na zárobku.\n\nPodľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) sa odškodňuje,\nak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre\nuspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.\nOdškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v\nrozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa ods.\n3 citovaného ustanovenia odškodnením za SSU sa neodškodňujú straty na zárobku.\n\nPodľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov,\nktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu\nbodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený\nvo veku v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v\ndôsledku poškodenia obmedzené, alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť\nuplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho\nsebavzdelávania ; pritom sa prihliada na to, či ide o muža, alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých\nnásledkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.\n\nVychádzajúc z týchto citovaných zákonných ustanovení nároky, ktoré si navrhovateľka 2/ uplatňovala\na to z titulu bolestného a SSU jej ich zvýšením až na 50-násobok, súd vychádzal práve z citovaných\nustanovení, keď konštatoval, že v čase dopravnej nehody dosiahla fyzický vek 24 rokov. Bola vydatá a\nbolo to obdobie, v ktorom sa reálne dalo očakávať, že v blízkej budúcnosti si založí vlastnú rodinu spolu\ns manželom, t. j. navrhovateľom 1/. V dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 1997 sa jej tieto\nmožnosti podstatne zúžili. Keďže odškodnenie za SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za\npreukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného , pre jeho uspokojovanie\njeho životných i spoločenských potrieb, súd nemohol prehliadnuť, že už samotné bodové ohodnotenie\n(§ 6 ods. 1 vyhlášky) zohľadňuje okolnosť, že poškodená je vplyvom negatívnych následkov utrpeného\nzranenia obmedzená vo svojich možnostiach (napr. spoločenského, kultúrneho, športového vyžitia, ale\naj pracovného uplatnenia). Primerané zvýšenie (§ 6 ods. 2 vyhlášky) až na dvojnásobok predpokladá\nexistenciu ďalších skutočností umožňujúcich zaver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno\n\nvyjadriť len základným odškodnením; toto zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok\nporovnania zdravotného stavu pred zranením apo ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie\nnepostačuje ku kompenzácií dôsledkov zhoršenia zdravotného stavu.\n\nPreto súd s prihliadnutím na § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky vzhľadal podmienky pre zvýšenie odškodnenia\nSSU, preto že už poukazujúc na následky dopravnej nehody tieto predpoklady navrhovateľka v rade 2\nspĺňala. Primeranosť tohto mimoriadneho zvýšenia však súd videl len vo výške 8-násobku, ktorá čiastka\nje primeraná všetkým tým negatívnym následkom, ktoré u navrhovateľky boli preukázané v súvislosti\ns j ej obmedzeniami a sťažením do jej budúceho života. Došlo podstatne k zúženiu týchto reálnych\nmožností, no treba uviesť aj to, že tieto možnosti jej nezanikli celkom, pretože ide o osobu, ktorá je\nmobilná, nie je odkázaná pri pohybe na pomoc okolia a môže sa venovať aj svojim záujmom, ktoré\nvykonávala pred úrazom, aj keď teda v obmedzenej miere.\n\nPokiaľ ide o bolestné, tie isté podmienky pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej\nvyhlášky, pretože základné odškodnenie a jeho zvýšenie tak, ako to ustálil znalec, súd považoval\nza nie dostatočné, aby vystihlo stupeň navrhovateľkou v rade 2 pretrpenej bolesti, ktoré ako žena\npodľa lekárskych posudkov musela podstúpiť a ktoré jej privodili až mučivé a bolestivé stavy s ťažkými\nkomplikáciami v súvislosti s podrobením sa viacerých náročných a bolestivých operácií. Aj u tejto položky\nbolestného súd zvýšil základné bodové ohodnotenie na 8-násobok. Oba druhy odškodnenia slúžia k\ntomu, aby postihnutý mohol si obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení,\nstrastí a obmedzení v živote. Výšku odškodnenia za bolesť súd priznal do výšky 8-násobku, ktorý jej\npatrí za bolesť vytrpenú (bod I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacu prílohu\nVyhlášky č. 32/1965 Zbierky). Nad uvedený násobok súd považoval navrhovateľkou 2/ uplatnený nárok\nza nedôvodný a v tejto časti návrh zamietol.\n\nTakisto súd zamietol ďalšie nároky navrhovateľky 2/, ktoré si uplatňovala, a to náhradu za stratu na\nzárobku za dobu od 30. 08. 1997 do 31. 05. 20011 výške 71.911,24 eur, mesačnú rentu vo výške 673,30\neur od 01. 06. 2011 až do 65 fyzického veku, pretože súd nemal preukázaný základ pre priznanie\ntýchto nárokov. Navrhovateľka tak ako tvrdila, pred úrazom nebola v pracovnom pomere, ale mohla\ndosahovať predpokladanú resp. primeranú mzdu a v dôsledku utrpených zranení a následnej invalidity\na nemožnosti ďalej pracovať došlo u nej k strate možného zárobku, ktorý si určila ako rozdiel medzi\nprijatými dávkami zo sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike a priemerným zárobkom pracovníka v\nnárodnom hospodárstve v poľskej republike, ktoré by mohla dosahovať a rozdiel medzi týmito plneniami\npredstavuje stratu na zárobku.\n\nPodľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje\nsa peňažným dôchodkom. Pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred\npoškodením dosahoval.\n\nPodľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti\npoškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom poistení.\n\nPodľa citovaných zákonných ustanovení môže dôjsť za predpokladu aj vtedy, že poškodená v dobe\núrazu nepracovala, avšak preukázateľne mala do zamestnania nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak\nnestalo. Toto navrhovateľka nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdila, že sa zaujímala o\nprácu na obecnom úrade. Z uvedeného Obecného úradu v Lipnici Wielkie bolo súdu na jeho dotaz\noznámené listom zo dňa 28. 06. 2010, že ich obecný úrad do roku 2000 neeviduje a v archívoch\nsa nenachádzajú osoby uchádzajúce sa o prácu, teda ani navrhovateľka 2/. Iné dôkazy zo strany\nnavrhovateľky 2/ na preukázanie tvrdení v súvislosti s týmto nárokom neboli produkované a preto v\ntejto časti návrh ako aj s ním súvisiace ďalšie nároky podľa § 445 a nasl. súd zamietol ako právne\nneopodstatnené.\n\nO trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci (§ 151 ods.\n3 O. s. p.).\n\nV zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka 2/, a to do tej výrokovej časti\nrozsudku, ktorou súd zamietol jej návrh týkajúci sa zvýšenia odškodnenia z titulu bolestného a sťaženia\n\nspoločenského uplatnenia nad súdom priznanú sumu 26.359,29 eur a ktorým návrh navrhovateľky na\npriznanie náhrady za stratu na zárobku a mesačnej renty v súvislosti s invaliditou zamietol.\n\nUvádzala, že okresný súd v konaní nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu podľa uznesenia sp.\nzn. 8Co/40/2009, ktorým Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 06. 140. 2008.\nPoukázala na to, že za v podstate nezmenenej dôkaznej situácie čo do základu a doplnení dôkazov\ntýkajúcich sa presnej špecifikácii jej nárokov sa okresný súd vrátil vo svojom rozhodnutí k pôvodnému\nrozsudku, ktorého vady mu krajský súd vytkol. Okresný súd doplnil dokazovanie najmä na otázku\nkedy došlo k ustáleniu jej zdravotného stavu a vyžiadal si správu o PMZ v Poľskej republike, ale tieto\ndôkazy nevyhodnotil správne a v podstate sa svojím rozsudkom vrátil k rozsudku zo dňa 08. 10. 2008.\nPovažovala rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné vo vzťahu k jednotlivým výrokom a najmä\nk výroku o výške zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ku tej časti, ktorou\nvo zvyšku súd návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov bolo nesporné,\nže v dôsledku dopravnej  nehody zavinenej výlučne odporcom 1/ došlo u nej k masívnemu poškodeniu\nzdravia v mladom veku 24 rokov, ktoré zranenia zanechali také trvalé následky, ktoré jej nikdy neumožnia\nviesť plnohodnotný život a je úplne invalidná až do konca života. Okrem trvalého poškodenia zdravia\nutrpenými zranenia došlo aj k jej zohyzdeniu, čo má zvlášť nepriaznivý účinok na jej psychiku ako aj to\nako ju vníma okolie, teda ako je vnímaná v styku s inými ľuďmi. Z tohto dôvodu najmä ako žena sústavne\ntrpí. Je nesporné a zo znaleckého posudku MUDr. Gemeša jednoznačne vyplýva, že sa u nej jedná o\ntaké trvalé následky, ktoré ju postihujú vo všetkých oblastiach života s prihliadnutím na to, že je žena, a\npreto zvýšenie základnej sadzby odškodnenia v ňou navrhovanej výške je plne odôvodnené. Súd síce\nakceptoval jej návrh na zvýšenie základného bodového ohodnotenia, ale zvýšenie len o 8-násobok nie\nje dostatočné.\n\nOkresný súd sa tiež nevysporiadal s jej návrhom na priznanie náhrady za stratu na zárobku\npočas práceneschopnosti a uplatneným nárokom na náhradu straty na zárobku po skončení\npráceneschopnosti. Pred úrazom nebola v pracovnom pomere. Pracovala na ich poľnohospodárstve.\nSúd neposúdil správne ňou predložené dôkazy. Uvádzala, že pred dopravnou nehodou nepredkladala\nv Poľskej republike daňové priznanie. Nemala žiaden príjem. Predložila však doklady aký zárobok by\nmohla dosiahnuť ak by bola zamestnaná vzhľadom na jej vzdelanie.\n\nPokiaľ súd v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu nároku na náhradu mzdy a renty sa odvolal\nna list Obecného úradu v Lipnici Wielkie zo dňa 28. 06. 2010, tak tento list len informuje, že úrad Gminy\nnevedie vo svojich archívoch evidenciu osôb uchádzajúcich sa o prácu v roku 2000. To však neznamená,\nže ona sa o prácu neuchádzala, ale len to, že úrad nevedie evidenciu takýchto osôb. Poukázala na\nto, že predložila súdu dôkaz o tom, že sa zaujímala o možnosť zamestnania v roku 1997. V čase\ndopravnej nehody bola v Poľskej republike vysoká nezamestnanosť a ona predložila súdu potvrdenie, že\nza predpokladu zamestnania mohla dosiahnuť predpokladaný príjem 1.182 zlotých, ktorý by zodpovedal\njej dosiahnutému vzdelaniu. Vyjadrila názor, že okresný súd v tomto smere nesprávne vyhodnotil dôkazy\na pochybil, ak jej nepriznal náhradu za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti a rentu.\n\nPoukázala na rozhodnutie R 29/2004, podľa ktorého nárok na náhradu straty na zárobku po skončení\npráceneschopnosti má poškodený aj v prípade ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval\nžiaden zárobok. Poškodený v takomto prípade musí preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti\nsa chcel stať zárobkovo činnou osobou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia zdravia. Pri určení\nvýšky nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti treba vychádzať z\npravdepodobného zárobku, ktorý by poškodený dosiahol nebyť poškodenia zdravia.\n\nUvádzala, že po skončení práceneschopnosti v dôsledku trvalej invalidity sa nemohla uchádzať o\nzamestnania. Súdu však predložila doklad o možnom - predpokladanom zárobku. Podľa jej názoru súd\nv tomto smere nezaujal správny právny názor a pochybil ak jej nepriznal nárok na náhradu straty na\nzárobku po dobu práceneschopnosti a nárok na rentu po odpočte ňou poberaných dávok v invalidite\nv Poľskej republike.\n\nNavrhla, aby odvolací súd vo výrokoch, ktoré napadla týmto odvolaním, rozsudok okresného súdu zmenil\na jej žalobe vyhovel.\n\nV zákonnej lehote proti tej výrokovej časti rozsudku, ktorou súd solidárne zaviazal odporcov 1/, 2/ na\núhradu vecnej škody, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľom 1/, 2/, podal\nodvolanie odporca 1/. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom\nvýroku a zaviazal na zaplatenie vecnej škody v sume 549,38 eur pre navrhovateľov 1/, 2/ a zaplatenie\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 26.359,29 eur navrhovateľke 2/ len odporcu 2/.\n\nNamietal, že prvostupňový súd zaviazal spoločne a nerozdielne jeho a odporcu 2/ na úhradu náhrady\nvecnej škody navrhovateľom 1/, 2/ a zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia\nnavrhovateľke 2/ len odporca 2/. Namietal, že prvostupňový súd konštatoval, že je daná solidárna\nzodpovednosť za škodu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak toto tvrdenie\nnijakým spôsobom bližšie neodôvodnil. Súd sa v rámci rozhodovania vôbec nezaoberal námietkou\npasívnej legitimácie odporcu 1/, ktorú v konaní namietal. Stotožnil sa s tvrdením odporcu 1/, že v čase\ndopravnej nehody bol v pracovnom pomere s odporcom 2/ a že k dopravnej nehode došlo počas výkonu\npracovných povinností odporcu 1/, a preto vyslovil solidárnu zodpovednosť odporcov 1/, 2/ za spôsobenú\nškodu. Uvádzal, že pasívnu legitimáciu namietal aj odporca 2/, ktorý v konaní tvrdil, že k spôsobeniu\nškody odporcom 1/ nedošlo pri plnení pracovných povinností pre neho, ani v priamej súvislosti s nimi.\nSúd sa s námietkou pasívnej legitimácie odporcu 2/ nestotožnil a vyhodnotil, že tak ako odporca 1/, aj\nodporca 2/ sú zodpovední za spôsobenie škody.\n\nUvádzal, že bol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 06. 1994 v pracovnom pomere s\nČokoládovny - Slovakia, spol. s r. o., ako so zamestnávateľom, teda odporcom 2/. Pracovná zmluva\nbola uzatvorená ako typ manažérskej zmluvy, na základe ktorej vykonával funkciu oblastného vedúceho.\nZ tejto funkcie pre neho vyplývalo, že prácu mal vykonávať v rozsahu podľa potreby zamestnávateľa,\nzároveň mal oprávnenie a povinnosť jednať a konať v mene spoločnosti, a to nielen počas pracovnej\ndoby, ale i v práci nadčas, ktorá práca nadčas bola zohľadnená v dohodnutej mzde, ako to vyplynulo z\npredložených listín. Medzi ním a zamestnávateľom nebolo dohodnuté a ani sa tak nikdy nepraktizovalo\na nerobilo, že by oznamoval alebo mal oznamovať plán svojich pracovných ciest a ani nebolo dojednané\na ustálené dávať schvaľovať dopredu alebo následne plán pracovných ciest, ktoré uskutoční a jediným\nkritériom bolo plnenie ukazovateľov, ktoré stanovil a určil zamestnávateľ.\n\nDňa 29. 08. 1997 uskutočňoval pracovnú cestu do Obce Turčianska Štiavnička, kde sa stretol so\nstarostom. Prejednávali spolu požiadavku obce voči Čokoládovny - Slovakia, spol. s r. o., na poskytnutie\nsponzorského daru pre žiakov tamojšej základnej školy v súvislosti so začiatkom školského roku\n1997/1998. Aj poskytovanie sponzorského príspevku či reklamy vo zverenom regióne patrilo do jeho\npracovnej činnosti. Túto jeho pracovnú cestu a stretnutie potvrdil aj sám starosta obce Q. J. (potvrdenie\nz 03. 03. 2008). Právny zástupca odporcu v konaní namietal, že nebolo v jeho kompetencii dojednávať\nreklamu tým spôsobom ako to dojednával v deň kedy sa stala nehoda, a že to patrilo do kompetencie\nvedenia firmy. Tieto tvrdenia právneho zástupcu odporcu 2/ však on rozporoval v konaní a poukázal\nokrem svojho tvrdenia aj na písomné prehlásenie Ing. X. U. zo dňa 11. 02. 2010, v ktorom tento prehlásil,\nže počas výkonu práce u zamestnávateľa Čokoládovny - Slovakia, s. r. o., Senica bol na takej istej\npracovnej pozícii ako odporca 1/ a jeho pracovnou náplňou bolo dojednávanie marketingu a reklamy\nspoločnosti v danej oblasti, ako i kontrola plnenia stanovených cieľov a podriadených zamestnancov.\nZa účelom operatívneho plnenia úloh mal zverené osobné motorové vozidlo, ktoré používal podľa\nsvojho uváženia a neobmedzene na výkon práce v danej oblasti, pričom na jazdu nikdy nepotreboval,\nani nedostával predchádzajúci ani následný príkaz a pracovné cesty sa ani nikdy neodsúhlasovali.\nPoukázal na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že vodič prevádzkovateľa\ndopravného prostriedku nie je zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku,\nak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda použil v rámci svojej činnosti\npre prevádzkovateľa. Samostatne by bol voči prevádzkovateľovi zodpovedný len vtedy, ak by bola\nsplnená podmienka ustanovená v § 430, t. j. namiesto alebo okrem prevádzkovateľa zodpovedá aj iná\nosoba. Podľa § 430 ods. 1, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez\nvedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Mal za to, že v uvedenom prípade nemožno toto ustanovenie\npoužiť, pretože pracovné vozidlo nikdy nepoužíval bez vedomia alebo proti vôli zamestnávateľa. Takisto\nto bolo aj v prípade použitia vozidla v čase kedy došlo k nehode.\n\nV končenom dôsledku svedčí aj tá skutočnosť, že zamestnávateľ nežiadal od neho náhradu škody a\nškoda ani nikdy nebola prejednávaná ako škodová udalosť. Toto vozidlo mohol používať neobmedzene\na podľa potreby. V inkriminovanom čase aj sám odporca 2/ bral túto udalosť ako udalosť, ktorá vznikla pri\nplnení úloh organizácie, a teda ju neposudzoval ako porušenie pracovnej disciplíny a ani z toho dôvodu\n\nnerozviazal s ním pracovný pomer. Ak by to nesúviselo s prácou a výkonom práce, zamestnávateľ\nby to riešil výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, čo sa však nestalo. Sám\nzamestnávateľ uznal, že išlo o výkon práce.\n\nV súvislosti s ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázal na rozhodnutie R 109/1967. V\ntejto súvislosti uvádzal, že objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného\nprostriedku, upravené v Občianskom zákonníku takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa.\nExistujú výnimky, ktoré liberáciu pripúšťajú. V tomto smere poukázal na rozhodnutie R 80/1970 a R\n3/1984.\n\nNapriek skutočnostiam, ktoré tvrdí odporca 2/, podľa jeho názoru v danom prípade nie sú splnené\nzákonné predpoklady na liberáciu odporcu 2/. Napriek tomu, že ku škode došlo a bola spôsobená\njeho protiprávnym konaním, nemôže sa odporca 2/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým\nbola spôsobená škoda, zbaviť zodpovednosti za túto škodu voči poškodenému tým, že bude za škodu\nzodpovedný iba vodič motorového vozidla, ktorý svojím protiprávnym konaním škodu zavinil. Napriek\ntomu, že on zavinil spôsobenú škodu, v tomto prípade pre zodpovednosť odporcu 2/ platí ust. § 420 ods.\n2 Občianskeho zákonníka a ust. § 428 prvá veta  Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že škoda\nbola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere poukázal na rozhodnutie\nR 29/1979. Mal za to, že na základe vyššie uvedených skutočností on nenesie solidárnu zodpovednosť\nza spôsobenú škodu, ktorá sa stala pri výkone jeho práce, ktorá pre neho vyplývala z pracovnej zmluvy,\nale za spôsobenú škodu zodpovedná len odporca 2/ ako právnická osoba - zamestnávateľ, keď škoda\nbola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosťou použili.\n\nOdporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky 2/ navrhol, aby nárok\nnavrhovateľky bol zamietnutý. Stotožnil sa v tomto smere s názorom prvostupňového súdu.\n\nPovažoval vzhľadom na rozsah zranení navrhovateľky 2/ jej zdravotné poškodenie, utrpené bolesti\na rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšené bodovým ohodnotením o 8-násobok za\ndostačujúce. S poukazom na primeranosť zvýšenia čiastky zodpovedajúce základnému počtu bodov\nzisteného lekárom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 10. 1988 sp. zn.\n1Cz/60/1988, R 10/1992. Uvádzal, že u navrhovateľky síce došlo k podstatnému zúženiu možnosti\nspoločenského uplatnenia, avšak nezanikli celkom, nakoľko ide o osobu, ktorá je mobilná, nie je\nodkázaná na pomoc okolia, môže sa venovať svojim záujmom, ktoré vykonávala pred úrazom, aj keď v\nobmedzenej miere. Jej zdravotný stav bol ustálený, dokonca došlo k miernemu zlepšeniu pohyblivosti\na k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu, ako to uviedla znalecká komisia v znaleckom posudku\nč. 40/2007 Znaleckého ústavu ÚPJŠ v Košiciach.\n\nNavrhovateľkou 2/ požadovaný nárok na mesačnú rentu vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom\na invalidným dôchodkom a náhradu straty na zárobku za dobu od 30. 08. 1997 do 31. 05. 2011, nebol\npodľa jeho názoru hodnoverne preukázaný a navrhovateľka nepreukázala, že by v dôsledku nehody\nmalo u nej dôjsť k strate na zárobku, nakoľko pred nehodou nebola zamestnaná a neuniesla ani dôkazné\nbremeno, že by sa pred nehodou mala uchádzať o prácu na Obecnom úrade v Lipnici Wielke. Nakoľko\npodľa oznámenia obecného úradu, tento neeviduje, ani v archíve sa nenachádza zmienka o tom, že by\nsa tam navrhovateľka mala o prácu zaujímať.\n\nVedľajší účastník na strane odporcov, Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s., vo svojom písomnom vyjadrení\nk odvolaniu navrhovateľky 2/ uvádzal, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach vo veci.\n\nNestotožňuje sa s právnym názorom navrhovateľky 2/, podľa ktorého mal okresný súd pochybiť, ak\njej priznal len 8-násobok mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.\nPodľa jeho názoru okresný súd správne posúdil primeranosť mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU\na prihliadol na vznesené námietky premlčania a práve z tohto dôvodu priznal navrhovateľke  len 8-\nnásobné zvýšenie. Je nepochybné, že navrhovateľka utrpela masívne poškodenie zdravia vo veľmi\nmladom veku 24 rokov, v dôsledku ktorého sa stala úplne invalidnou. Na druhej strane však poškodenie\njej zdravia a vzniknuté trvalé následky neboli také devastujúce, že by bola v dôsledku úrazu úplne\nvyradená zo spoločenského života. Aplikácia ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v rozsahu žalobou\n\nuplatneného nároku je vyhradená práve prípadom, keď je poškodený v dôsledku úrazu úplne vyradený\nzo spoločenského života a nie je schopný samostatne vykonávať ani základné samoobslužné úkony.\n\nRozsudok okresného súdu považoval za vecne správny aj v druhej časti, v ktorej navrhovateľke 2/\nnepriznal právo na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a pravidelnú mesačnú\nrentu. Práve s poukazom na rozhodnutie R 29/2004 uvádzal, že navrhovateľka 2/ neuniesla dôkazné\nbremeno ohľadom tej skutočnosti, že sa skutočne mal zamestnať na Obecnom úrade vo Wielke a len v\ndôsledku škodovej udalosti s tak nestalo. Z predložených dokladov len vyplýva, že ak by sa zamestnala,\ndosahovala by určitý príjem, čo však neznamená, že bola úspešnou uchádzačkou o zamestnanie a že\nvyhrala výberové konanie a len v dôsledku nehody nemohla do práce nastúpiť.\n\nV prejednávanej veci navrhovateľka preukázala iba to, že v prípade ak by sa zamestnala, by dosahovala\nurčitý príjem. Nedokázala však preukázať, že sa skutočne uchádzala o pozíciu administratívnej\npracovníčky, ale len v dôsledku úrazu túto pracovnú pozíciu nebola schopná vykonávať. Z vykonaného\ndokazovanie vyplýva, že bola aj pred nehodou dlhodobo nezamestnaná a zo žiadneho z objektívnych\ndôkazov nevyplýva, že by sa reálne zaujímala o zmienenú pracovnú pozíciu, ani to, či si vôbec podala\nprihlášku o prijatie do zamestnania u označeného zamestnávateľa.\n\nOdporca 2/ sa k odvolaniam navrhovateľky 2/ a odporcu 1/ písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastník konania\n(§ 204 ods. 1, § 201 veta prvá O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným\nprostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa ust. § 202\nO. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v\nnapadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného\nsúdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:\n\nOdvolací súd po preskúmaní spisu prvostupňového súdu mal preukázané, že navrhovatelia 1/, 2/\nsa návrhom podaným na Okresnom súde v Martine dňa 13. 08. 1999 domáhali voči odporcovi 1/ a\nprávnemu predchodcovi odporcu 2/ náhrady škody, ktorá im vznikal v súvislosti s dopravnou nehodou zo\ndňa 29. 08. 1997. Domáhali sa náhrady vecnej škody, ako aj náhrady škody z ublíženia na zdraví z titulu\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka 2/ sa domáhala aj mesačnej renty čo\ndo budúcnosti, a to do 65-teho roku veku, ako aj rozdielu medzi priemerným zárobkom a invalidným\ndôchodkom.\n\nV priebehu konania podaniami zo dňa 12. 03. 2004 a 02. 09. 2005 navrhovatelia 1/, 2/ sa domáhali\nzvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 50-násobok. Počas konania preukazovali,\nže dopravná nehoda bola spôsobená odporcom 1/, a tento spôsobil dopravnú nehodu vozidlom, ktorého\nprevádzkovateľom bol právny predchodca odporcu 2/.\n\nOkresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 10C/87/1999-501 zo dňa 06. 10. 2008. Týmto rozsudkom zaviazal\nodporcov 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ vecnú škodu v sume\n16.550,60 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh na zaplatenie vecnej škody\nzamietol. Súčasne zamietol návrh navrhovateľa 1/ na zvýšenie bolestného  a sťaženia spoločenského\nuplatnenia. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 2/ z\ntitulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 794.100,- Sk do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky 2/ zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania.\n\nVoči rozsudku okresného súdu sa odvolala navrhovateľka 2/, a to do všetkých ňou uplatnených\nnárokov, ako aj odporca 1/. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/40/2009-551 zo dňa 28. 08. 2009\nrozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie\nnavrhovateľky 2/ považoval za dôvodné, a to v tom smere, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil\ndôkazy v súvislosti so zvýšením bolestného a sťažením spoločenského uplatnenia, keď navrhovateľke\npriznal len 8-násobok uplatnenej náhrady. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne\nnevyhodnotil znalecký posudok MUDr. Q. P. a zároveň aj znalecký posudok č. 40/2007 Univerzity P.\n\nJ. Šafárika v Košiciach, lekárskej fakulty, ohľadne bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.\nPovažoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné aj ohľadne nepriznania jej nárokov z titulu straty na\nzárobku počas práceneschopnosti a po ukončení práceneschopnosti a vytýkal prvostupňovému súdu\nnedostatočné vyhodnotenie dôkazov, ktoré navrhovateľka predkladala.\n\nPokiaľ sa týkalo odvolania odporcu 1/, pre nedostatok dôvodov uvádzaných v odvolaní odporcu 1/\npovažoval odvolací súd rozsudok, ktorým boli odporcovia 1/, 2/ zaviazaní nahradiť navrhovateľom\nnáhrady spoločne a nerozdielne, za nepreskúmateľný.\n\nPrvostupňový súd po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol, pričom ohľadne výšky\nuplatnených náhrad zotrval na rozhodnutí č. k. 10C/87/1999-501 zo dňa 06. 08. 2008.\n\nKrajský súd po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov sa oboznámil s pripojeným spisom\nokresného súdu sp. zn. 10C/87/1999, najmä podaniami navrhovateľky 2/ zo dňa 22. 05. 2011 na č. l.\n690, 691-692, 693, 694-696 spisu). Uvedenými podaniami navrhovateľka 2/ podala návrh na zmenu\nnávrhu a žiadala, aby odporcovia 1/, 2/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť jej z titulu bolestného\nsumu 190.169,25 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia 1/, 2/ boli povinní spoločne a\nnerozdielne zaplatiť jej z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 225.655,89 eur do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Odporcovia 1/, 2/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť jej náhradu za\nstratu na zárobku za obdobie od 30. 08. 1997 do konca mesiaca máj 2011 v sume 71.911,24 eur do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku a boli povinní spoločne a nerozdielne platiť jej mesačnú rentu vo výške\n673,30 eur, počínajúc dňom 01. 06. 2011 vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca do 65-teho roku jej\nveku. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania a trov jej právneho zastúpenia.\n\nV týchto podaniach navrhovateľka 2/ uvádzala, že podľa vyjadrenia znalcov podávajúcich posudky k jej\nzdravotného stavu, tento je z medicínskeho hľadiska trvalý, neovplyvniteľný, pretrvávajú trvalé následky\nzranení a bez predpokladov zlepšenia jej zdravotného stavu. Pokiaľ sa týkalo bolestného obodovaného\nvýškou 3768 bodov, čo vo finančnom ekvivalente predstavuje pri hodnote 30,- Sk/1 bod sumu 113,40\nSk, v priebehu konania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k čiastočnému uspokojeniu tohto nároku,\na to sumou 36.000,- Sk. Podľa nej ostáva uhradiť suma 2.557,25 eur, pričom navrhla zvýšiť bolestné\no 50-násobok na sumu 187.612 eur. Pokiaľ sa týkalo sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo\nstanovené na 2.080 bodov, čo vo finančnom vyjadrení pri hodnote 1 bodu/30,- Sk predstavuje 2.124,41\neur. Táto suma bola v priebehu konania vedľajším účastníkom na strane odporcov uhradená, pričom\nona navrhla zvýšiť túto sumu o 50-násobok, na sumu 225.655,90 eur. Pokiaľ sa týkalo nároku na stratu\nna zárobku ako rozdielu medzi priemerným zárobkom, možným dosiahnuteľným príjmom zo zárobkovej\nčinnosti vo výške PMZ v národnom hospodárstve v Poľsku a poskytovanie sociálnej dávky - renty vo\nvýške 570.100,- Sk, t. j. 18.923,85 eur, tento nárok špecifikovala podľa jednotlivých rokov za rok 2004,\n2005, 2006, 2007, 2009, 2009, 2010 a od 01. 01. do 31. 05. 2011.\n\nNa pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 01. 06. 2011 splnomocnený zástupca navrhovateľky\n2/ uvádzal, že uvedené podanie je upresneným konečným návrhom pod bodmi 1/ až 4/, a túto zmenu\nnávrhu, ktorú vo vzťahu k súdu učinil faxovým podaním a následne písomne dňa 25. 05. 2011 žiada,\naby súd pripustil, resp. aby rozhodol podľa takto vykonanej špecifikácie návrhu, ktorý bol naposledy\nzmenený a o tom aj súd rozhodol samostatným uznesením na č. l. 202 spisu.\n\nOdporca 1/ sa k podaniu navrhovateľky 2/ vyjadril na pojednávaní dňa 01. 06. 2011 a uviedol, že pokiaľ\nide o uplatnenú rentu tak ako bola vyšpecifikovaná v poslednom podaní zo dňa 22. 05. 2011 a faxom 25.\n05. 2011, v minulosti došlo k zmene petitu návrhu v tejto časti týkajúcej sa renty a ak by táto renta, ktorú\nsi navrhovateľka 2/ uplatňuje bola vyššia ak v tom uplatnenom nároku, v tom prípade navrhla zaoberať\nsa otázkou premlčania.\n\nNavrhovateľka 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu uvádzala, že podľa nej sa jedná o\nvyšpecifikovaný nárok v súvislosti s nárokmi uplatnenými v roku 2005 a otázku, či ide o zmenu návrhu\nponechala na zvážení súdu.\n\nPrvostupňový súd o takomto návrhu navrhovateľky 2/ nerozhodol.\n\nV odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu zo dňa 14. 06. 2011 nie je uvedené o akom návrhu\nnavrhovateľky, v akej výške uplatňovaných nárokov navrhovateľky rozhodoval a v akej výške jej nárok\nzamietol. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu, pokiaľ sa týkalo solidárnej zodpovednosti\nodporcov 1/, 2/ je uvedené (na str. 8 rozsudku okresného súdu zo dňa 14. 06. 2011, že ako príčinu a\nzodpovednosť za škodu súd už s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie § 438 Občianskeho\nzákonníka zaviazal spoločne a nerozdielne odporcov 1/, 2/.\n\nOdvolací súd považoval odôvodnenie solidárnej zodpovednosti odporcov 1/, 2/ za nedostatočné a v\ntomto smere rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný.\n\nPokiaľ sa týkalo uplatnených nárokov navrhovateľky 2/ podaním zo dňa 25. 05. 2011, odvolací súd\nv súlade s podaním (č. l. 690 spisu) považoval podanie navrhovateľky za zmenu návrhu, o ktorom\nprvostupňový súd v konaní nerozhodol. Takýto postup prvostupňového súdu považoval odvolací súd za\nvadu konania, ktorá viedla odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu.\n\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu o návrhu na zmenu zo dňa 25. 05.\n2011 rozhodnúť uznesením. Pokiaľ sa týka uplatnených nárokov navrhovateľky, odvolací súd s\npoukazom na doplnené dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom spisu prvostupňového súdu\nmal za to, že prvostupňový súd všetky dôkazy, ktoré v konaní boli produkované nevyhodnotil\nsprávne a v zmysle ust. § 132 O. s. p. Odvolací súd považoval zvýšenie bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia len na 8-násobok za nízke. Prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval\nrozsah poškodení na zdraví navrhovateľky 2/ a výrazné zhoršenie zdravotného stavu, ako aj zúženie\nmožnosti uplatniť sa vo všetkých sférach súkromného, pracovného a spoločenského života, avšak\nvzhľadom na takéto odôvodnenie a konštatovanie je zvýšenie na 8-násobok neakceptovateľné. Súd\nzároveň neodôvodnil prečo považoval zvýšenie na 50-násobok základného bodového ohodnotenia za\nneprimerané. Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s nárokom navrhovateľky 2/ na náhradu\nza stratu na zárobku počas práceneschopnosti, ako aj uplatneným nárokom na náhradu straty na\nzárobku po skončení práceneschopnosti. Nevyhodnotil dostatočne všetky dôkazy v tomto smere, ktoré\nnavrhovateľka 2/ produkovala a ktoré si zadovážil aj prvostupňový súd dopytom na úrady v Poľskej\nrepublike.\n\nNavrhovateľka 2/ dňa 21. 05. 2012 doručila krajskému súdu podanie, ktorým predložila dôkazy ohľadne\njej uplatnených nárokov. Ide o listiny preukazujúce skutočnosť, že pred úrazom bola evidovaná na\npríslušnom úrade práce v Poľskej republike.\n\nOdškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo\nodstraňovaním jeho následkov. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na\nzdraví a priebehu liečenia.\n\nSťaženie spoločenského uplatnenia sa priznáva v prípade, že ujma na zdraví má vážne negatívne\ndôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských  potrieb\nalebo na plnenie jeho spoločenských úloh.\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadne zvýšenia\nzákladného bodového ohodnotenia za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia v rovnakej\nvýške za nesprávne právne posúdené. Odvolací súd poukazuje na to, že náhradu za bolesť treba\nodlišovať od náhrady za sťaženie spoločenského uplatňovanie a pri ich zvyšovaní sa vychádza z iných\nkritérií. Odškodňovanie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť.\n\nS poukazom na uvedené odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu uvedené vzhľadom k\ntomu, že rozhodol o zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rovnakej výške, čomu\nnezodpovedá vykonané dokazovanie a odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere.\n\nPre uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu bol pre odvolací súd nepreskúmateľný a najmä\nprocesná vada v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu o zmene návrhu navrhovateľky 2/.\n\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľky 2/ zo dňa\n25. 05. 2011 a opätovne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí podrobne odôvodniť priznanie nárokov\nnavrhovateľke 2/ z titulu bolestného, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj vyhodnotiť\ndôkazy predložené navrhovateľkou 2/ k jej uplatnenému nároku ohľadne straty na zárobku, ako aj\nmesačnej renty, ktorú si uvedeným návrhom uplatnila. Pokiaľ prvostupňový súd opätovne vo veci\nrozhodne, v tomto rozhodnutí sa vysporiada s tým, či zaviaže odporcu 2/ alebo odporcu 1/, alebo\nsolidárne oboch. Aj toto rozhodnutie podrobne odôvodní, najmä v súvislosti s námietkami odporcu 1/ v\njeho odvolaní zo dňa 08. 07. 2011.\n\nV novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/87/1999", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b7bffe1e-e214-4cfa-8231-640a0489b45f:896d4371-7105-4578-91f9-ebc06151a2fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5799899740.8", "spisova_znacka": "8Co/248/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/248/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5799899740.8"}]}