Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/13/2012 z 12. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 12. júna 2012, sp. zn. 21S/13/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200140.2 Krajský súd Žilina | 21S/13/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200140.2 | 2012-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7a6549f-4388-433d-9644-da84684db539 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200140.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200140
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200140.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: R. U., bytom L. XXXX/XX, V. W. Y., toho času Ústav
na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, priečinok 42/VD, 937 17 Želiezovce, proti žalovanému:
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozkazu generálneho riaditeľa žalovaného č. 3/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

II. Súd žalobcu neodkazuje na Centrum právnej pomoci vo vzťahu k jeho žiadosti o ustanovenie
advokáta.

III. Súd konanie zastavuje.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou prijatou na tunajšom súde dňa 20.02.2012 sa žalobca domáhal podľa § 250j ods. 2 písm. a),
d), e) O.s.p. zrušenia rozkazu generálneho riaditeľa žalovaného č. 3/2007 a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie, z dôvodu, že podľa žalobcu je tento rozkaz nesúladný s čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 9 ods. 1
a 2 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, s čl. 20 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Ústavy SR
ako aj s § 371 ods. 1 a § 372 ods. 1 a nasl. Trestného zákona. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) napadnutého
rozkazu bol obvineným a odsúdeným bez ohľadu na vek zakázaný prístup k informáciám a tlačovinám
s erotickým a pornografickým obsahom.

Žalobca zároveň v existencii tohto rozkazu videl opakovaný zásah do namietaných práv žalobcu
vo forme nesprístupňovania legálnych erotických a pornografických tlačovín vrátane nemožnosti ich
predplatenia z ponukového katalógu Slovenskej pošty, a.s. a domáhal sa, aby súd zakázal žalovanému
pokračovať v porušovaní žalobcových základných práv garantovaných podľa vyššie uvedených
ustanovení a súčasne prikázal žalovanému obnoviť stav pred protiprávnym zásahom tak, že zosúladí
ust. § 2 ods. 2 písm. h) rozkazu s namietanými právami alebo ho zruší.

Z podaného návrhu súd zistil, že žalobca v druhej časti žaloby uvádzal skutočnosti, ktoré podľa obsahu
tvoria samostatnú žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom, pričom tento zásah spočíval v
existencii rozkazu žalovaného a jeho dôsledkoch, t.j. nemožnosti objednať si požadované tlačoviny,
ktorého zrušenia sa žalobca domáha v prvej časti žaloby, preto súd konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom vylúčil na samostatné konanie.



Podľa obsahu a povahy podania súd posúdil prvú časť podania žalobcu ako žalobu v zmysle § 249
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu
a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. -
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

I.

V žalobe zo dňa 05.02.2012 žalobca zároveň požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov a trov advokáta. Svoju žiadosť bližšie neodôvodnil.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh súd môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníkov odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov možno priznať, len ak sú kumulatívne splnené dve podmienky:

a/ odôvodňujú to majetkové, resp. širšie pomery žiadateľa majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú
len prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom či sčasti nemôže splniť poplatkovú
povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať,

b/ zároveň sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva žiadateľa.

Vzhľadom na to, že sa jedná o kumulatívne podmienky a súd mal v danom prípade preukázané, že
sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, keďže žalobca sa domáha prieskumu rozhodnutia
vylúčeného zo súdneho prieskumu, musel súd konštatovať, že na strane žalobcu nie sú predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto rozhodol tak, že návrh zamietol.

II.

Žalobca zároveň v žalobe požiadal, aby mu súd podľa § 30 O.s.p. ustanovil za právneho zástupcu
Centrum právnej pomoci- kancelária Bratislava, Námestie slobody č. 12, 810 05 Bratislava, ak je to
procesne nevyhnutné k meritórnemu rozhodnutiu.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd túto žiadosť ako žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov.

Novela § 30 O.s.p. vykonaná zákonom č. 332/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 odňala
súdom rozhodovaciu právomoc ustanovovať účastníkovi právneho zástupcu na účely poskytovania
kvalifikovanej právnej pomoci. Túto právomoc preniesla na Centrum právnej pomoci.

V prípade, že účastník požiada o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a súd má za to, že u
účastníka sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, je povinný odkázať ho na Centrum
právnej pomoci, v opačnom prípade, túto povinnosť odkázania nemá. Táto skutočnosť sa odráža
korešpondujúcej povinnosti súdu počkať na výsledku správneho konania o nároku na poskytnutie
právnej pomoci, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi
skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive, pričom táto povinnosť vyčkať výsledok
správneho konania vyplýva z ústavného garantovaného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR).



V prípade, ak súd dôjde k záveru, že u účastníka nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, nemusí konanie prerušiť do výsledku správneho konania a môže vo veci samej rozhodnúť
bez toho, aby účastník bol právne zastúpený a neporuší sa tým jeho ústavné právo na právnu pomoc.

Vzhľadom na to, že súd zamietol žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov vo výroku č. I
z dôvodov tam uvedených, rozhodol súd tak, že neodkazuje žalobcu na Centrum právnej pomoci vo
vzťahu k jeho žiadosti o ustanovenia advokáta.

III.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom súdneho prieskumu podľa podanej žaloby ju preskúmanie rozkazu generálneho riaditeľa
Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 3/2007, v ktorej žalobca namieta súlad ust. § 2 ods. 2 písm. h) tohto
rozkazu s čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 9 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd,
s čl. 20 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Ústavy SR ako aj s § 371 ods. 1 a § 372 ods. 1 a nasl. Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že tento rozkaz je verejne prístupný v Zbierke rozkazov generálneho riaditeľa
Zboru väzenskej a justičnej stráže, súd si tento rozkaz zadovážil do spisu a zistil, že sa jedná o
rozkaz generálneho riaditeľa vydaný v zmysle § 9 ods. 4 rozkazu ministra spravodlivosti č. 1/2011, v
znení rozkazu ministra spravodlivosti č. 12/2011, ktorým sa vydáva Organizačný poriadok Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorého generálny riaditeľ v súlade s osobitnými
predpismi upravuje svojimi rozhodnutiami a rozkazmi činnosť a vzťahy v zbore, vo výkone väzby a
výkone trestu odňatia slobody, ak úprava týchto vzťahov nepatrí do výlučnej právomoci ministra alebo
ak si ich úpravu minister nevyhradil.



Napadnutým rozkazom č. 3/2007 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone väzby a výkone trestu
odňatia slobody generálny riaditeľ zboru upravil postup pri manipulácii, prijímaní, vydávaní a odosielaní
balíkov.

Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany
práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí, že bol ukrátený na
svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z právomoci súdu nemôže
byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V prípade žalôb
podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie,
individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré
zákon pripúšťa.

V predmetnom prípade sa žalobca domáha prieskumu rozkazu generálne riaditeľa Zboru väzenskej a
justičnej stráže, pričom tento predstavuje tzv. normatívny (abstraktný) správny akt upravujúci postup
ústavov a príslušníkov zboru pri manipulácii s balíkmi.

Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v
každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať či sú splnené podmienky súdneho konania v
prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.

Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. Právomoc
vymedzuje vzťahy medzi súdmi a inými orgánmi. Právomoc súdov sa následne člení podľa odvetví práva
na civilnú, trestnú atď..

Právomoc súdov v správnom súdnictve vyplýva z § 7 ods. 2 O.s.p. a následne je konkretizovaná v §
244 O.s.p. V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej
časti O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje pre to, aby mohlo dôjsť k preskúmavaniu rozhodnutí a
postupov v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality - tzv. spôsobilý predmet
preskúmavania- pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a negatívne
vymedzený (§ 248 O.s.p.).

Zákonodarca v § 244, § 247 a § 248 O.s.p. síce nepoužil pojem právomoc, ale tým, že zadefinoval,
čo môže byť predmetom prieskumu a čo nie, vymedzil de facto právomoc súdu v správnom
súdnictve. Keďže správne súdnictvo neupravuje špeciálny predpis, ale je súčasťou Občianskeho
súdneho poriadku, môžeme hovoriť o tom, že osobitná podmienka konania v správnom súdnictve tzv.
spôsobilý predmet preskúmavania pozitívne a negatívne vymedzený je popri § 7 O.s.p. vlastne ďalším
vymedzením civilnej právomoci súdu v slovenskom kódexe civilného procesu- Občianskom súdnom
poriadku. Následok nedostatku právomoci je rovnaký ako pri právomoci vo všeobecnom zmysle (§ 104
ods. 1 O.s.p.), t.j. zastavenie konania, v tomto prípade podľa § 250d ods. 3 O.s.p, t.j. podľa ustanovenia
špeciálneho k § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného je rozhodnutím
správneho orgánu, ktoré jednoznačne nespĺňa charakter individuálneho správneho rozhodnutia, čím je
vylúčené zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy, V. časti O.s.p., a preto súd rozhodol s odkazom na ust.
§ 244 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. o zastavení konania.

IV.



Občiansky súdny poriadok v piatej časti neobsahuje právnu úpravu o trovách konania, v prípade, že
bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c), kedy žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Tento postup predstavuje primeranú
aplikáciu ustanovení tretej časti Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa trov konania vyhovujúc
požiadavkám piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a jej zásade priznávania náhrady trov konania
v správnom súdnictve podľa úspešnosti len žalobcovi a v prípade späťvzatia žaloby žalobcom aj
žalovanému.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.