Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/16/2012 z 4. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. septembra 2012, sp. zn. 21S/16/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200150.2 Krajský súd Žilina | 21S/16/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200150.2 | 2012-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd1db752-6d82-44cf-9432-4a30af637165 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200150.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200150
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200150.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobkyne: Ing. B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, P. E., zastúpená advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, M. X, J., proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie a
rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.03.2012, doručenému súdu dňa 09.03.2012 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. KRPA-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012. Napadnutým rozhodnutím
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -
Disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č.
2 zo dňa 10.01.2012, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie a to
zníženie služobného platu o 7% na dobu dvoch mesiacov v úhrnnej výške 165,48 Eur za porušenie
§ 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bola uznaná vinná zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch.

V žalobe namietala, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci pred rozhodnutím o vine
a treste žalobkyne, a preto rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné. Úlohou konajúcich orgánov
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom a spáchala ho
žalobkyňa. Administratívny spis v aktuálnej kvalite neposkytuje istotu o spáchaní priestupku žalobkyňou,
a preto nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie viny. Vzhľadom na názory konajúcich orgánov
prezentovaných v rozhodnutí č. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012 je možné konštatovať,
že na uznanie viny za priestupok postačovala skutočnosť, že žalobkyňa má poškodenú prednú časť
svojho vozidla a z toho dôvodu porušila § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a naplnila skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb..

Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že disciplinárnym rozkazom jej bolo uložené podľa § 53 ods. 1 písm.
b) Zákona o štátnej službe disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 7% na dobu dvoch
mesiacov v úhrnnej výške 165,48 Eur, pretože dňa 28.07.2011 o 11:30 hod. viedla v okrese Žilina po
ceste prvej triedy č. 64 v smere jazdy zo Žiliny do Rajeckých Teplíc osobné motorov vozidlo Škoda Fabia,
evidenčné číslo ZA-157 BO, pričom v obci Rajecké Teplice - O. v blízkosti rodinného domu č. X narazila
prednou časťou vozidla, evidenčné číslo ZA-157 BO do zadnej časti už stojatého osobného motorového



vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo 4Z3 4040, MPZ: CZ vodiča M. Y., ktorý viedol motorové vozidlo
v rovnakom smere a ktorý s vozidlom zastavil za motorovým vozidlom Škoda Fabia, evidenčné číslo
ZA-591 BM vodičky B. E., ktorá s vozidlom zastavila vedľa už stojatého motorového vozidla Renault
Megane, evidenčné číslo ZA-304 BH vodiča Q. C.. Pri dopravnej nehode k zraneniam osôb nedošlo.

Podľa § 238 ods. 1 Zákona o štátnej službe za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne
zistený skutočný stav veci. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť
vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalovaný sa týmito ustanoveniami zák. č. 78/1998
Z.z. neriadil.

Žalobkyni nebola daná možnosť sa oboznámiť s dôkazmi a vyjadriť sa k týmto dôkazom, ktoré boli
zabezpečené až v odvolacom konaní a žalobkyňa bola nútená k týmto dôkazom vyjadriť sa až v žalobe.

Už počas správneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, tak aj v odvolaní namietala rozpornosť
výpovedí svedkov pani B. E.. Z výpovede pána Q. C. taktiež vyplýva, že nebol dôvod na zastavenie
vozidiel v strede jazdného pruhu, nakoľko jeho vozidlo sa dalo bezpečne obísť bez toho, aby vodiči
prechádzali do protismerného jazdného pruhu. Z výpovede pani B. V. vyplýva, že vodička B. E. chcela
obísť stojace vozidlo, bolo by jeho obídenie podľa názoru bezpečné, ale vodička pani B. E. s vozidlom
Škoda Fabia za vozidlom Renault Megane radšej zastavila. Z listinného dôkazu Zápisnica o obhliadke
miesta dopravnej nehody č. ORP-P-357/ODI-V-2011 časť II. opis stôp bod 5 vyplýva, že vozidlom Škoda
Octavia, evidenčné číslo 4Z3 4040, predtým ako zastavilo vozidlo brzdilo v takej intenzite, že po tomto
brzdení ostala na vozovke viditeľná brzdná stopa. Z takéhoto konania vodiča Škoda Octavia vyplýva,
že takto reagoval na nebezpečenstvo, ktoré vzniklo pred jeho vozidlom. Ak vodič vozidla Škoda Octavia
takto reagoval, tak potom tvrdenie pani B. E., že jej brzdenie nebolo vôbec intenzívne a jednalo sa
o plynulé zastavenie, nie je pravdivé a pani B. E. nemala dôvod svoje vozidlo zastaviť, pretože v jej
jazdnom pruhu nebola žiadna prekážka, tak potom jej konanie bolo v rozpore s § 4 ods. 2 písm. k) Zákona
o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak si
to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.

Z výpovede pána Q. C. vyplýva, že so svojím vozidlom zastavil pred rodinným domov č. X na chodníku
pred vchodom do rodinného domu. Jednalo sa o vydláždený chodník, rozšírený na vjazd a výjazd
vozidiel. Z výpovede pani B. E. vyplýva, že vozidlo Renault Megane pred rodinným domom č. X na
vydláždenej vstupnej ploche do dvora rodinného domu. Z výpovede pani B. V. vyplýva, že pred rodinným
domom už parkovalo vozidlo Renault Megane. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný vo svojom
rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Podľa názoru žalobkyne kolíznu situáciu vyvolal niektorý z účastníkov cestnej premávky, ktorí sa
nachádzali pred vozidlom Škoda Octavia a to porušením pravidiel cestnej premávky a na túto okolnosť
reagoval náhlym intenzívnym brzdením vodič vozidla Škoda Octavia pán M. Y., ktorý pri rýchlosti ako
sa pohyboval zanechal po brzdení na ceste viditeľnú brzdnú stopu v dĺžke 11,8 m. Vodič vozidla Škoda
Octavia začal takto reagovať v čase, keď žalobkyňa ešte sledovala situáciu v protismernom jazdnom
pruhu, z dôvodu plnenia si povinnosti, ktoré jej zákon ako vodičke pri vykonávaní úkonu obchádzania
ukladá. V tom čase už vodič vozidla Škoda Octavia intenzívne brzdil a vzdialenosť medzi vozidlami
sa rýchlo zmenšovala. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil skutočnosť ohľadom
postavenia vozidla Škoda Fabia, evidenčné číslo ZA-591 BM a Renault Megane, keď uviedol, že
samotná poloha týchto vozidiel po ich zastavení nemala vplyv na vznik a príčinu nehodovej udalosti.

Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaný sa počas konania nevysporiadal s tvrdením žalobkyne
a na to tvrdenie nezabezpečil ani žiadne dôkazy, že za vozidlom idúcim pred ňou dodržala takú
vzdialenosť, aby mohla včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, a ak tak urobil vodič vozidla
jazdiaceho pred ňou, a teda neporušila § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Vozidlo Renault Megane
stálo sčasti na vozovke a pri obchádzaní bolo potrebné vybočiť do protismerného jazdného pruhu,
žalobkyňa sledovala situáciu v cestnej premávke aj v tomto jazdnom pruhu, pretože pri obchádzaní
vozidla, ktoré stojí nesmie obchádzajúci vodič ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie
ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Pritom ako sledovala situáciu v
protismernom jazdnom pruhu a za svojím vozidlom periférnym videním videla, že vozidlo Škoda Octavia



intenzívne brzdí, pretože sa mu zdvihla zadná časť vozidla. Periférne videnie má inú kvalitu vnímania
ako zrakový vnem, na ktorý sa vodič cieľavedome zameriava a zvlášť za okolnosti, ked žalobkyňa
svoju pozornosť predovšetkým sústredila na to, či bude môcť so svojím vozidlom bezpečne prejsť do
protismerného jazdného pruhu, hodnotila v akej vzdialenosti sú vozidlá v protismernom jazdnom pruhu
od jej vozidla a aké je ich priečne postavenie na vozovke. Taktiež sledovala situáciu za svojím vozidlom,
či sa pri stredovej čiare za jej vozidlom alebo vedľa jej vozidla nenachádza nejaký motocyklista, ktorého
by mohla svojím prechodom za stredovú čiaru zraziť. Za týchto okolností periférnym videním videla,
že vozidlu idúcemu pred ňou sa zodvihla zadná časť vozidla a toto bol podnet, ktorý vrátil pozornosť
žalobkyni späť do jej jazdného pruhu, kde videla, že vozidlo idúce pred ňou intenzívne brzdí. Následne
videla, že mu svietia brzdové svetlá, preto aj ona začala intenzívne brzdiť, avšak aj napriek tomu
došlo ku kontaktu medzi jej vozidlom a vozidlom Škoda Octavia. Za tento časový úsek sa žalobkyňa
so svojím vozidlom pohybovala nezmenenou rýchlosťou, pričom vozidlo idúce pred ňou už intenzívne
brzdilo, to znamená vzdialenosť medzi vozidlami sa rýchlo zmenšovala. Podľa názoru žalobkyne jej
nemožno klásť za vinu, že z dôvodu plnenia si povinnosti, ktoré jej zákon ako vodičovi pri vykonávaní
úkonu obchádzania ukladá, reagovala na brzdiace vozidlo idúce pred ňou v čase, kedy toto vozidlo
už intenzívne brzdilo a vzdialenosť medzi vozidlami sa rýchlo zmenšovala. Skutočnosť, že vozidlo
Škoda Octavia brzdilo intenzívne vyplýva aj z toho, že pri rýchlosti ako sa pohybovalo zanechalo na
vozovke viditeľnú brzdnú stopu v dĺžke 11,8 m. Takáto dopravná situácia nie je bežná, vodič sa s ňou
na pozemných komunikáciách stretával výnimočne, nie je na ňu pripravovaný a za tohto stavu ju musí
riešiť vo veľmi krátkom reakčnom čase. Podľa názoru žalobkyne k posúdeniu tohto, či za danej situácie
porušila § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, boli potrebné odborné znalosti znalca z odboru doprava
cestná, odvetvie dopravnej nehody, čo bolo prvostupňovému orgánu aj uložené.

Podľa názoru žalobkyne ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke je potrebné vykladať v
súvislosti so štandardnou cestnou premávkou a nie v súvislosti s ohrozujúcou situáciou, ktorú porušením
pravidiel cestnej premávky vyvolal iný účastník cestnej premávky, a to s poukazom na ust. § 3 ods.
1 citovaného zákona. Citovaný zákon neukladá účastníkovi cestnej premávky povinnosť bezdôvodne
predpokladať, že iný účastník cestnej premávky poruší pravidlá cestnej premávky a tomu predpokladu
prispôsobovať svoje správanie sa cestnej premávke.

V závere žaloby uvádza, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali so zistením, že skutočnosťami
svedčiacimi v prospech žalobkyne, jednotlivé vyjadrenia svedkov sú rozporné a vzbudzujú pochybnosť
o udalostiach opísaných v napadnutom rozhodnutí.

Navrhuje preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa v žalobe písomne vyjadril, vo vyjadrení uviedol, že nakoľko druhostupňový správny
orgán v rozhodnutí č. KRPZ-2-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 02.03.2012, dostatočnou mierou zabezpečil a vykonal všetky dôkazy potrebné pre
náležité posúdenie a objasnenie daného skutku, stotožňuje sa v plnej miere s týmto rozhodnutím.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a



povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Z administratívneho spisu súd zistil, že riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského
riaditeľstva PZ v Žiline disciplinárnym rozkazom č. 2 zo dňa 10. januára 2012 uložil podľa § 53 ods. 1
písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie žalobkyni - zníženie služobného platu o 7% na dobu
dvoch mesiacov v úhrnnej výške 165,48 Eur preto, že dňa 28.07.2011 o 11:30 hod. viedla v okrese Žilina
po ceste prvej triedy č. 64 v smere od Žiliny do Rajeckých Teplíc osobné motorové vozidlo zn. Škoda
Fabia, EČ: ZA-157 BO, pričom v obci Rajecké Teplice - O. v blízkosti rodinného domu č. X narazila
prednou časťou vozidla do zadnej časti už stojaceho motorového vozidla značka Škoda Octavia, EČ:
4Z3 4040, MPZ: CZ vodiča M. Y., ktorý viedol vozidlo v rovnakom smere a ktorý s vozidlom zastavil za
motorovým vozidlom značky Škoda Fabia, EČ: ZA-591 BM vodičky B. E., ktorá za vozidlom zastavila
vedľa už stojaceho motorového vozidla značky Renault Megane, EČ: ZA 304 BH vodiča Q. C.. Žalobkyňa
týmto svojím konaním porušila ust. § 17 ods. 1 zák. č 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Prvostupňový správny orgán vychádzal z množstva listinných podkladov:

1. náčrt miesta dopravnej nehody,

2. fotografické zdokumentovanie miesta dopravnej nehody,

3. záznam dopravnej nehody,

4. zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody,

5. zápisnica o podaní oznámenia M. Y., vodiča vozidla Škoda Octavia, do ktorého narazila vodička kpt.
Ing. B. M.,

6. zápisnica o podaní oznámenia O. G., spolujazdkyne na vozidle Škoda Octavia, ktoré viedol M. Y.,

7. zápisnica o podaní vysvetlenia Q. C., vodiča vozidla Renault Megane, ktorý predmetné vozidlo zastavil
pri rodinnom dome č. 2,

8. zápisnica o podaní vysvetlenia B. E., vodičky vozidla Škoda Fabia, ktorá zastavila pri vozidle Renault
Megane, nakoľko jeho vodič Q. C. sa z vozidla chystal vystúpiť,

9. zápisnica o podaní vysvetlenia B. V., spolujazdkyne na vozidle Škoda Fabia, ktoré viedla B. E.,

10. zápisnica o podaní vysvetlenia Ing. B. M.,

11. písomné vyjadrenie kpt. Ing. B. M., doručené dňa 13.09.2011, 12.12.2011 a 16.12.2011,

12. výpovede svedkov dopravnej nehody.

Z týchto listinných dôkazov prvostupňový správny orgán ustálil priebeh kolízneho deja tak, že vodič
Q. C. zastavil svoje vozidlo Renault Megane, EČ: ZA-304 BH pri rodinnom dome č. X tak, že časťou
vozidla stál na chodníku a časť vozidla zasahovala do krajnice a pravého jazdného pruhu v smere od
Žiliny do Rajeckých Teplíc. Po tom, ako ostal s vozidlom stáť v smere od Žiliny do Rajeckých Teplíc ho
obišlo motorové vozidlo nezistenej značky a evidenčného čísla, následne sa pozrel do ľavého spätného
zrkadla, či môže bezpečne vystúpiť. Nakoľko videl vozidlá prichádzajúce v smere od Žiliny v dostatočnej
vzdialenosti cca 50 metrov tak z vozidla vystúpil a popred prednú časť vozidla smeroval k rodinnému
domu č. X, kam išiel na návštevu. Následne sa vozidlo Škoda Fabia, EČ: ZA-591 BM, ktoré viedla
vodička B. E. smerom od Žiliny do Rajeckých Teplíc približovalo k odstavenému vozidlo Renault Megane,
EČ: ZA-304 BH. Vodička B. E. spozorovala vpravo na kraji cesty odstavené vozidlo Renault Megane,
EČ: ZA-304 BH, v ktorom sa nachádzal vodič, z ktorého pohybu usúdila, že bude z vozidla vystupovať.
Potom ako sa na vozidle otvorili dvere, tak vodička B. E. ešte viac spomalila svoje vozidlo a nakoľko
sa považuje za opatrnú vodičku a v protismere išlo nákladné motorové vozidlo a nechcela sa tlačiť k



stredovej čiare, tak radšej úplne zastavila vozidlo. Za vozidlom Škoda Fabia, EČ: ZA-591 MB, ktoré
viedla B. E. prichádzalo v smere od Žiliny do Rajeckých Teplíc vozidlo Škoda Octavia, EČ: 4Z3 4040,
ktoré viedol vodič M. Y.. Tento spozoroval, že vozidlo Škoda Fabia, EČ: ZA-591 BM, ktoré jazdilo pred
jeho vozidlom pred rodinným domom č. X spomalilo a zastavilo v strede jazdného pruhu. Keďže v
protismernom jazdnom pruhu bola hustá premávka, obídenie vozidla Škoda Fabia, EČ: ZA-591 BM
nebolo možné, musel vodič M. Y. svojím vozidlom zastaviť v jazdnom pruhu. Po tom, ako M. Y. s vozidlom
úplne zastavil, sledoval situáciu v cestnej premávke a v spätnom zrkadle videl, ako sa na zadnú časť
jeho vozidla rúti za ním idúce zelené vozidlo značky Škoda Fabia, EČ: ZA-157 BO, ktoré viedla Ing. B.
M. a toto vozidlo následne zozadu narazilo do jeho vozidla.

Na základe uvedeného nadriadený zastáva názor, že v tomto prípade išlo o jazdu v kolóne vozidiel,
jazdiacich v rovnakom jazdnom pruhu, kde vodič je povinný za vozidlom pred ním dodržiavať takú
vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič pred ním zníži
rýchlosť jazdy, prípadne zastaví. S touto bezpečnou vzdialenosťou úzko súvisí dĺžka dráhy pred
zastavením vozidla tak, aby nedošlo ku kolíznej situácii, zrážky za sebou idúcich vozidiel pri vybočení,
náhlom zabrzdení a podobne. Táto dráha pre zastavenie vozidla je tvorená dvoma údajmi - reakčnou
dráhou a vlastnou brzdnou dráhou. Reakčná dráha je dráha, ktorú vodič prejde s vozidlom od okamžiku
rozpoznania kritickej situácie, spracuje ju a začne brzdiť. Tento čas - reakčný čas sa vo všeobecnosti
udáva asi za jednu sekundu, závisí od rýchlosti reakcie vodiča. V tom čase sa však vozidlo pohybuje
nezmenenou rýchlosťou. Až potom sú aktívne brzdy a nastáva vlastná brzdná dráha, ktorá závisí od
počiatočnej rýchlosti, ale aj na vonkajších podmienkach a vlastnostiach vozidla pri brzdení. Je nestranný
predpoklad u vodičov, ktorí si myslia, že dokážu reagovať, brzdiť a úplne zastaviť vozidlo v rovnakej
vzdialenosti, ako vozidlo pred nimi. To je dôvod, prečo vodiči jazdiaci v nebezpečnej vzdialenosti od
vozidla pred nimi nemôžu vozidlo dostatočne včas ubrzdiť, keď uvidia brzdové svetlo vozidla pred sebou,
pretože tento vodič už má za sebou čas potrebné na uvedomenie si rizika (reakčný čas).

Prvostupňový správny orgán zastáva názor, že na základe uvedeného a predloženého spisového
materiálu dospel k záveru, že žalobkyňa svojím konaní porušila ust. § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú
vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Toto konanie vyhodnotil ako priestupok podľa ust. § 22
ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko žalobkyňa svojím konaním porušila
všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku
vznikla dopravná nehoda. Za tento priestupok možno podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 372/1990
Zb. uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do 3 rokov.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Na odvolanie žalobkyne prvostupňový
správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012 odvolanie ako
bezdôvodné zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny
orgán rozhodnutie č. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29.02.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako správne vecne potvrdil.

Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu
protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na
doterajšie postupy polície tak plneniu si služobných povinností. Vzhľadom k tomu, že odvolateľke
nebolo v posledných dvoch rokoch uložené žiadne disciplinárne opatrenie a priestupok spáchala z
nedbanlivosti, prvostupňový orgán stanovil výšku zníženia služobného platu tak, aby čo najviac sa
priblížila k dolnej hranici pokuty stanovenej v Zákone o priestupkoch (150 Eur).

Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v súlade s ust. § 234 ods.
2 zákona, podľa ktorého sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu, posúdenie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia po skutkovej a právnej stránke dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje
náležitosti predpísané ust. § 241 zákona. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že preskúmaním
predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov, napadnuté
rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného
dodržania príslušných ustanovení zákona. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.



Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska, funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením.

Podľa § 241 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná a žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, k tejto námietke
krajský súd uvádza, že po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že
žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nepochybili pri jeho zisťovaní.

Prvostupňový správny orgán z listinných dôkazov:

1. náčrt miesta dopravnej nehody,

2. fotografické zdokumentovanie miesta dopravnej nehody,

3. záznam dopravnej nehody,

4. zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody,

5. zápisnica o podaní oznámenia M. Y., vodiča vozidla Škoda Octavia, do ktorého narazila vodička kpt.
Ing. B. M.,

6. zápisnica o podaní oznámenia O. G., spolujazdkyne na vozidle Škoda Octavia, ktoré viedol M. Y.,

7. zápisnica o podaní vysvetlenia Q. C., vodiča vozidla Renault Megane, ktorý predmetné vozidlo zastavil
pri rodinnom dome č. 2,

8. zápisnica o podaní vysvetlenia B. E., vodičky vozidla Škoda Fabia, ktorá zastavila pri vozidle Renault
Megane, nakoľko jeho vodič Q. C. sa z vozidla chystal vystúpiť,

9. zápisnica o podaní vysvetlenia B. V., spolujazdkyne na vozidle Škoda Fabia, ktoré viedla B. E.,

10. zápisnica o podaní vysvetlenia Ing. B. M.,

11. písomné vyjadrenie kpt. Ing. B. M., doručené dňa 13.09.2011, 12.12.2011 a 16.12.2011,

12. výpovede svedkov dopravnej nehody,

mal jednoznačne preukázané, že dopravnú nehodu spôsobila žalobkyňa.

Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia,
vzhľadom na to, že porušila ust. § 17 ods. 1 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke, z tohto dôvodu bola
uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Hlavná námietka žalobkyne spočívala v tom, že jej
zákon neukladá ako účastníčke cestnej premávky bezdôvodne predpokladať, že iný účastník cestnej
premávky poruší pravidlá cestnej premávky a k tomuto predpokladu prispôsobovať svoje správanie sa
v cestnej premávke. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej nebola možnosť oboznámiť sa s dôkazmi



a vyjadriť sa, tak túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na to, že toto tvrdenie
nemá oporu v administratívnom spise.

Krajský súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má všetky formálne a obsahové
náležitosti, uvedené rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni trovy konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..