{"guid": "7ae901c7-0f0e-41a2-8f52-b541329d872b:32bd4682-0d26-47a1-82c0-aec6b226ff86", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1", "spisova_znacka": "22Sp/15/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/15/2012 z 16. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. augusta 2012, sp. zn. 22Sp/15/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1", "identifikacne_cislo": "5012200258", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2012-08-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32bd4682-0d26-47a1-82c0-aec6b226ff86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200258
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo, Lesné a pasienkové spoločenstvo Komposesorát Folkušová,
so sídlom Folkušová, IČO: 30233780, právne zastúpený JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom so
sídlom ul. O. XXXX/X, X. N., proti odporcovi: Krajský úrad životného prostredia v Žiline, so sídlom Nám.
M. R. Štefánika 1, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. 2012/122/Kr
zo dňa 09.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2012/122/Kr zo dňa
09.03.2012    z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l
ods. 2 O.s.p. a vec   v r a c i a   správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca   j e    p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vincenta Pribulu vo výške  495,04 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.k. 2012/122/Kr zo dňa 09.03.2012 odporca rozhodol podľa § 61 ods. 8
písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon) o zániku nároku náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch na lesných pozemkoch C-KN p. č.
1191, časť 1188, časť 1193 a časť 1196, prekrytých parcelami E-KN p. č. 1596/1, 1596/2 - časť, 1596/3
- časť a 1598 a prekrývajúcich lesné porasty podľa programu starostlivosti o lesy (ďalej PsoL) pre lesný
hospodársky celok (ďalej LHC) Blatnica na roky 2000 - 2009, označené ako jednotky priestorového
rozdelenia lesa (ďalej JPRL) č. 149, 150, 151 a 152 na území národnej prírodnej rezervácie (ďalej
NPR) Tlstá s piatym stupňoch ochrany podľa zákona, vo vlastníctve a obhospodarovaní žiadateľa v
katastrálnom území Z., okres W., vo výške 85.544,98 Eur. V odôvodnení správny orgán konštatoval,
že výpočet znalca v predloženom znaleckom posudku, ktorý tvorí prílohu k žiadosti o úhradu náhrady
za obmedzenie bežného obhospodarovania v JPRL, je nepresný a nezodpovedá skutočnosti, a to ako
v určení výšky ťažby, tak aj v odhade jej sortimentácie a stanovení ceny približovania v JPRL č. 151
a 152. Po zvážení podmienok a stavu porastov do úvahy prichádza náhrada ujmy v JPRL č. 149 a
150, avšak pri zreálnení (v podstatnom znížení) navrhovanej ťažby a úprave sortimentácie. V porastoch
č. 151 a 152 sa s náhradou nedá uvažovať. Ďalej uviedol, že Ministerstvo životného prostredia SR
usmernilo listom zo dňa 16.06.2011 všetky krajské úrady životného prostredia v súvislosti s rozsudkom
NS SR č.k. 6Sžp 3/2010 zo dňa 30.03.2011 tak, že ministerstvo má za to, že doterajšia prax KÚŽP
pri neposkytovaní náhrady uplatňovanej v ochranných lesoch podľa prvej časti vety pred bodkočiarkou
ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona, resp. jej poskytovaní iba v prípadoch uvedených v druhej
časti vety tohto ustanovenia je v súlade s citovaným ustanovením zákona. Paragraf 61 ods. 8 písm.
i) zákona odkazuje na tú podkategóriu lesov osobitného určenia, ktoré boli vyhlásené podľa § 2 ods.
3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. lesy v chránených územiach a



iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody. Pojem lesy v chránených územiach a iné časti
lesov významné z hľadiska ochrany prírody je jednoznačným prebratím terminológie vyhlášky a okrem
citovaného ustanovenia sa v zákone nenachádza. Bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa nárok na náhradu
neposkytoval (zanikol) v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom
osobitného určenia jedine podkategórií lesov osobitného určenia - lesom v chránených územiach a
iným častiam lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Správny orgán preto zaujal právny názor,
že pokiaľ si vlastník pozemkov uplatnil nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania
pozemkov v súvislosti so zákazom ťažby v piatom stupni v ochranných lesoch, náhradu mu nie je možné
priznať z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) Zákona o ochrane prírody.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že faktickým
dôvodom nepriznania úhrady náhrady je, že sa jedná o ochranné lesy, čo vyplýva aj z výrokovej časti
rozhodnutia, keďže podľa názoru odporcu ochranné lesy nepodliehajú režimu § 61 ods. 8 písm. i)
zákona, znenie pred bodkočiarkou. Medzi účastníkmi nie je sporné, že sa jedná o lesné pozemky,
nachádzajúce sa v národnej prírodnej rezervácii Tlstá s piatym stupňom ochrany v zmysle § 16 zákona.
Navrhovateľ sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku NS SR č.k. 6Sžp 3/2010 zo dňa 30.03.2011, pričom
konštatuje, že nie je možné žiadny zákon aplikovať v rozpore s gramatickým a logickým výkladom.
Súčasné znenie § 61 ods. 8 písm. i) v plnej miere rieši situácie, za ktorých majú dotknuté subjekty
zákonný nárok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Na predmet tohto
konania sa vzťahuje znenie uvedeného ustanovenia pred bodkočiarkou. Je zrejmé, že náhrada patrí
tak v lesoch osobitného určenia, ako aj v ochranných lesoch, čo je zrejmé z textu, kde zákonodarca
položil spojku „a\", ktorá má v gramatike zlučovaciu funkciu a teda nie je možné jednu kategóriu lesov
uprednostniť na úkor druhej, keďže v ďalšom texte je použitý už iba jednotný termín s výnimkou „lesov\"
v chránených územiach. Ochranné lesy, ktoré sú predmetom tohto správneho konania, nachádzajúce
sa v JPRL č. 149, 150, 151 a 152, sú všetky v lesnom hospodárskom celku Z. a nachádzajú sú v NPR
Tlstá s piatym stupňom ochrany. Ako ochranné lesy, tak aj lesy osobitného určenia, ak sa nachádzajú
v chránených územiach, spadajú pod nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Z
tohto dôvodu navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 22.05.2012. Zotrval na svojom právnom
posúdení veci, pričom dodal, že pretože odporcovi nevznikol nárok na náhradu za obmedzenie podľa §
61 ods. 8 písm. i) zákona, nie je dôvod na kontrolné znalecké dokazovanie.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250l a nasl. O.s.p. v medziach
opravného prostriedku (§ 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2
O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:

Zo správneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že jednotky priestorového rozdelenia
lesa č. 149, 150, 151 a 152 sa nachádzajú na území národnej prírodnej rezervácie Tlstá s piatym
stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a sú vo vlastníctve a
obhospodarovaní navrhovateľa. Odporca vo vzťahu k týmto jednotkám neposkytol žiadateľovi náhradu
za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v týchto jednotkách priestorového
rozdelenia lesa zaradených do kategórie ochranných lesov, pretože podľa jeho právneho názoru ust. §
61 ods. 8 písm. i) zák. č. 543/2002 Z.z. upravuje výnimku zo zániku tohto nároku, ktorá platí iba vo vzťahu
k lesom osobitného určenia a to konkrétne k podkategórii týchto lesov - lesom v chránených územiach a
iným častiam lesov významným z hľadiska ochrany prírody (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z.).

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 534/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastník pozemku je
povinný strpieť obmedzenie a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody



a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto
obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške
zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného
chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v
tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.

Podľa § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada
uplatňuje v ochranných lesoch93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených
územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody;93b) nárok nezaniká v prípade,
ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie
s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných
predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch.93c)

93a) § 23 zákona č. 61/1977 Zb.

93b) § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 5/1995 Z.z.

93c) § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z..

Podľa § 61 ods. 9 citovaného zákona o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa
odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku
na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd.

Krajský súd v Žiline má za to, že v tomto prípade je potrebné ustáliť, či patrí náhrada v zmysle § 61
ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov len za pozemky v lesoch osobitného určenia
alebo aj za pozemky v kategórii ochranných lesov, ak obe kategórie lesov sa nachádzajú v chránených
územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Je teda potrebné zaujať právny
názor ohľadne výkladu § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 1/2010 zo dňa 27. apríla 2011, ktorý sa touto právnou
problematikou zaoberal, pričom krajský súd zaujal k tejto právnej otázke rovnaký postoj.

Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska,
ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval
naplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako
celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých častí predmetu právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) pred
bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil žalovaný správny orgán. Zo zákonného znenia
právnej normy v      § 61 ods. 8 písm. i) nevyplýva, že by zákonodarca zánik nároku rozdelil podľa toho,
či žiadateľ uplatnil tento nárok k ochranným lesom (odkaz 93a) na § 23 zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch v
znení neskorších predpisov je neúčinný, pretože v súčasnosti sú ochranné lesy ako kategória upravené
v § 13 z. č. 326/2005 Z.z.), alebo k lesom osobitného určenia. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane
prírody ako aj s Ústavou SR, ak by vlastníkovi ochranného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia
a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného
obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného
obhospodarovania.

Krajský súd v Žiline na margo preskúmavaného prípadu uvádza, že odporca vykladal zákonné
ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. nesprávnym spôsobom a to tak, že výnimku,
pri naplnení ktorej nedochádza k zániku nároku na náhradu, aplikoval len na lesy osobitného určenia a
to zrejme z dôvodu, že slovné spojenie za slovom „výnimkou\", t.j. slovné spojenie „lesov v chránených
územiach a iných častí lesov významným z hľadiska ochrany prírody\", je totožné s charakteristikou
lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z., na ktorú aj odkazuje odkaz
93b). K tomu treba povedať, že takýto výklad nie je správny, pretože ak chcel zákonodarca vyjadriť,
že výnimka platí len na lesy osobitného určenia a to konkrétne na lesy uvedené v § 2 ods. 3 písm.
e) citovanej vyhlášky, mal do gramatického textu túto skutočnosť i expressis verbis uviesť, t.j. výnimka
sa mala týkať len lesov osobitného určenia v chránených územiach a iných častí lesov významných z



hľadiska ochrany prírody. Ak tak neučinil, je potrebné konštatovať, že výnimka platí na všetky kategórie
lesov uvedené v písmene i) pred slovom výnimkou, t.j. na ochranné lesy a lesy osobitného určenia,
čiže na obidve kategórie lesov a to v prípade, ak sa nachádzajú v chránených územiach a iných
častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Iný výklad tejto právnej normy nie je v súlade s
gramatickým a teleologickým výkladom tejto časti zákona. Preto ak správny orgán výnimku uplatnil len
na kategóriu lesov osobitného určenia a z tohto dôvodu náhradu nepriznal aj za obmedzenie bežného
obhospodarovania v ochranných lesoch, hoci sa taktiež nachádzajú v chránených územiach, čo bolo
nesporné, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone. Keďže Krajský súd v Žiline zastáva iný právny názor
na výklad a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia ako odporca, bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p..

Na záver súd uvádza, že špecifikácia výnimky na lesy v chránených územiach a iné časti lesov
významných z hľadiska ochrany prírody sa vzťahuje na teritoriálne vymedzenie konkrétneho lesa, ktoré
musí spĺňať práve podmienku, že les sa musí nachádzať v chránených územiach alebo v častiach lesov
významných z hľadiska ochrany prírody. Pritom sa musí jednať o jednu z kategórii lesov uvedených v §
61 ods. 8 písm. i), t.j. buď ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia.

Z týchto dôvodov sa súd ďalej nezaoberal ďalšími dôvodmi, pre ktoré nebolo vyhovené návrhu
navrhovateľa, ktoré spočívali v namietaní znaleckého posudku č. 6/2011, ktorý bol predložený spolu so
žiadosťou o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v JPRL, ktorý vypracoval Ing.
Z. L..

Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto má podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním advokátom.
Advokát si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote v zmysle § 151 O.s.p. v celkovej sume
495,04 Eur a to za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 Eur + režijný paušál
7,63 Eur, návrh na súd 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur a účasť na pojednávaní dňa 17.08.2012
- 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur), za stratu času dňa 17.08.2012 - 50,88 Eur za štyri polhodiny
(jedna polhodina 12,72 Eur) a za náhradu za použitie osobného motorového vozidla 39,79 Eur.

Krajský súd v Žiline preskúmal návrh na náhradu trov konania z hľadiska účelnosti jednotlivých trov, ako
aj z hľadiska správneho vyčíslenia týchto trov, pričom zistil nasledovné.

Trovy právneho zastúpenia boli posudzované  podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba „vyhláška\"). Súd preskúmal
písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom  navrhovateľa a priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 495,04 €, tak ako bola uplatnená v písomnej
špecifikácii. Súd vychádzal pri posudzovaní výšky trov konania z výšky výpočtového základu podľa § 1
ods. 3 vyhlášky, ktorá pre rok 2012 predstavuje sumu 741 €.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby podľa špecifikácie, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za písomné podanie na súd podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
b) vyhlášky a za účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 17.8.2012 podľa ust. § 14
ods. 1 písm. c) vyhlášky. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje
sumu 127,16 €. Za úkony právnej služby navrhovateľovi náhrada vo výške 381,48 € (3x 127,16 €).

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a mieste prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 7,63 €.
Táto náhrada patrí ku každému úkony právnej služby a preto predstavuje sumu 22,89 € (3x 7,63 €).



Súd zároveň priznal i náhradu za stratu času, ktorá predstavuje čas strávený právnym zástupcom
navrhovateľa na ceste z X. N. do Žiliny, celkovo v trvaní 4 polhodín. Podľa ustanovenia § 15 písm. b)
vyhlášky má advokát nárok na náhradu za stratu času. V súlade s ustanovením § 17 ods. 1 vyhlášky
pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu pre rok
2012 predstavuje sumu 12,72 €. Preto súd priznal náhradu za stratu času vo výške 50,88 €, t.j. za 4
polhodiny (4x 12,72 €).

Súd v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s ustanovením § 7 ods. 2 a 4 zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a ustanovenia § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, uznal náhradu cestovných výdavkov
osobným motorovým vozidlom na trase X. N. - Žilina a späť (celkovo 130 km) vykonanej dňa 17.8.2012 v
súvislosti s pojednávaním pred Krajským súdom v Žiline. Táto náhrada pozostáva zo základnej náhrady,
ktorá predstavuje 23,79 € (vzdialenosť v kilometroch x suma základnej náhrady, t.j. 130 x 0,183) a
náhrady za spotrebované pohonné hmoty vo výške 16,00 € (spotreba vozidla x cena pohonných hmôt
x vzdialenosť v kilometroch, t.j. 0,08 x 1,539 x 130). Náhrada za použitie osobného motorového vozidla
predstavuje sumu 39,79 € (23,79 € + 16,00 €).

Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 495,04
€ (381,48 € + 22,89 € + 50,88 € + 39,79 €).

Odporca  je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 495,04 € podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vincenta Pribulu,  so sídlom O. XXXX/X, XXX XX X. N.,
vedeného  vo O., a.s., č. účtu: XXXXXX-XXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy



b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}