{"guid": "cb240966-244f-4437-8474-88eead3a1aa0:bea4552c-56cd-4dcf-ae04-9aca918b17a3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1", "spisova_znacka": "22Sp/14/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/14/2012 z 30. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. augusta 2012, sp. zn. 22Sp/14/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1", "identifikacne_cislo": "5012200264", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2012-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bea4552c-56cd-4dcf-ae04-9aca918b17a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200264.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovouv právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Správa katastra Martin, so sídlom Severná 15, Martin, za účasti účastníka konania: L. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. T. č. XXXX/XX, L. - U., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra
Martin č. V 237/2012 zo dňa 24. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Martin č. V 237/2012 zo dňa 24.02. 2012   p o t v r
d z u j e .

Navrhovateľovi  a účastníkovi  konania  L.  F.  náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 237/2012 zo dňa 24.02.2012 Správa katastra Martin zamietla návrh na
vklad zmluvy o zriadení záložného práva.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a L. F. ako účastníkom konania zastúpeným ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra rozhodla
takto podľa ust. § 31 ods. 1, § 31 ods. 3  katastrálneho zákona a § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázala na to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a
Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve  je absolútne neplatná a v tomto smere
sa stotožnila s rozhodnutím NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007. Dohoda o splnomocnení je neplatná pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Táto bola spísaná ako predtlačený formulár, ktorý obsahoval
meno zástupcu dlžníka, ktorý mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci bezplatnej právnej
pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečím záväzku dlžníka voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Do
takéhoto formulára je možné vpísať aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy
budú v splnomocniteľovom vlastníctve, tiež sa uvádza, že nehnuteľnosti  budú bližšie špecifikované v
priloženom LV, pričom nie je zrejmé, k čomu má byť LV priložený. Splnomocniteľ teda nevedel, ktoré
z jeho nehnuteľností budú založené. Z uvedeného je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje
s navrhovateľom a háji záujmy tejto spoločnosti. Tiež poukázala na to, že sa nerešpektuje ani
vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu a tým sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného dôvodu a tým sa ohrozujú dobré mravy. Taktiež nemala správa
katastra preukázané oprávnenie Petra Mamojku podpísať dohodu o splnomocnení v mene združenia.



Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny poriadok ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa
katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie
bolo uvedené v predtlači. Zo splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol
sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú
zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k rozporu zmluvy
o úvere s dobrými mravmi je nedostatočné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Vo vzťahu k požadovaniu preukázania právnej subjektivity občianskeho združenia ProHelp
navrhovateľ namietal, že návrh na vklad a dohoda o splnomocnení spĺňali všetky zákonom požadované
náležitosti. V predložených dokladoch sa nachádzali všetky identifikačné údaje občianskeho združenia,
ako aj údaje o osobe oprávnenej konať v mene občianskeho združenia.  Správa katastra teda
nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa
udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ
žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania sa písomne k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 31.8. 2012. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania, pričom doručenie
predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v
neprítomnosti účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom opravným prostriedkom
navrhovateľa podľa § 250l a nasledujúce O.s.p., pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné,
a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva   č. 022/2011-ŠTE zo dňa 20. 12. 2011, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako
príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená
medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania L. F. v zastúpení na
základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v
spoluvlastníctve účastníka. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy)
sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného
veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 608900618 zo dňa 03. 06. 2011 uzavretej medzi



záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 250 €, poplatku vo výške 242 €, úrokov
z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb, pokút a ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom L. F.  a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače ( formulára ),
kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že
táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. ( bod 2.dohody ) vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi
bezplatne, 2. ( bod 3. dohody ) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a
všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníctve
splnomocniteľa podľa čísla pozemku, ich druhu a ich výmery,  súpisného čísla rodinného domu
postaveného na označenej parcele, označenia listu vlastníctva, katastrálneho územia a veľkosti podielu.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom  práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené      v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.



Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote           do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv               na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.



Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým orgánom štátu, ktorý v
rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná
smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k
Občianskemu zákonníku bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne, tiež
s tvrdením, že dohoda o plnomocenstveje  absolútne neplatným právnym úkonom. Správny orgán jej
neplatnosť videl v rozpore záujmov dlžníka a zástupcu a v tom, že samotná dohoda je predtlačený
formulár, ktorý obsahuje meno zástupcu a je doňho možné vpísať nehnuteľnosti až potom, čo bude
splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Všetky tieto argumenty možno subsumovať do termínu
„neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ktoré sú podľa § 53
ods. 5 OZ absolútne neplatné. Súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení je potrebné
nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú  na tento účel poskytovateľom úveru
- navrhovateľom, obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko
mu je predložená v jednom  ,,balíku“  s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v
plnomocenstve bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, a
tiež formulár navodzoval možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve. Zo záveru odporcu, že plnomocenstvo je absolútne neplatné správne vyvodil, že nebolo možné,
aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52  ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané,
že by si účastníčka konania brala úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej
obchodnej činnosti    (t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere
sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy
vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania ako fyzickou osobou. Tzn.
že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj  dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných



podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody),  je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si
splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto
dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že
nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola
vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi  konania pri uzatváraní
úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto
spotrebiteľ nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca)
v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné
podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu
splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o
splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku,  a teda  za neplatnú  podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene
splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1
katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil. Ďalšie námietky navrhovateľa
ohľadne neexistencie rozporu s dobrými mravmi a preukázania existencie právnej subjektivity
splnomocnenca už nebolo potrebné vecne posudzovať, keďže k zamietnutiu návrhu na vklad došlo z
iných, právne relevantných dôvodov.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250kods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": []}