{"guid": "e732e082-1ad8-4577-9161-d5356f68aa9d:7faf167f-34f2-4dff-a9aa-40bcdf83c24c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1", "spisova_znacka": "9Co/347/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/347/2011 z 1. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 1. februára 2012, sp. zn. 9Co/347/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1", "identifikacne_cislo": "5110204309", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2012-02-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7faf167f-34f2-4dff-a9aa-40bcdf83c24c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/347/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204309
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110204309.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.
XXXX/XX, E., právne zastúpená JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom M.R.O., XX, E., proti odporcovi:
O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W., právne zastúpený AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom J. Milca 11,
Žilina, IČO: 36 854 956 v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na odvolanie
účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 17C/37/2010-84 zo dňa 8.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e   a  vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol, odporcovi náhradu trov konania, postupom podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keď pri posudzovaní dôvodov hodných. osobitného zreteľa prihliadol na
skutočnosť, ktorá viedla navrhovateľku k uplatneniu práva požiadať súd o vyporiadanie BSM. Prihliadol
na charakter sporu - vyporiadanie BSM s tým, že spôsob vyporiadania bol v záujme obidvoch účastníkov
konania. Pokiaľ sa týkalo odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, poukazoval na ust. § 149 ods. 1,
§ 149 ods. 2 OZ, skutočnosť, že medzi účastníkmi v konaní bolo nesporne preukázané, že uzavreli
dohodu o vyporiadaní BSM 27.8.2008 a z ich následného správania sa po jej uzatvorení (odovzdanie
hnuteľných vecí, prijatie peňažnej sumy navrhovateľkou titulom vyrovnania, nehnuteľnosti vyporiadané
touto dohodou, považoval vôľu zmluvných strán za nepochybnú. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky,
že zmluva je neplatná z dôvodu absentujúcej neúplnej identifikácie predmetu vyporiadania spoločného
majetku. Uviedol, že vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré
patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj vzájomne vyporiadanie všetkých
pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva podľa zásad, uvedených v § 150 OZ. Zastal
názor, že za neurčitý možno považovať iba taký prejav, ktorého neurčitosť sa nedá odstrániť ani
výkladom, pričom určitosť majetku, ktorý patril do BSM a teda predmet vyporiadania dohodou zo dňa
27.8.2008 vyplýva priamo z článkov II. a III. dohody a tiež z nepochybne prejavenej vôle a správania
sa zmluvných strán. V konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v
zmysle ust. § 38 OZ, t. j. dôkaz o tom, že navrhovateľka v okamihu uzatvárania predmetnej dohody
konala v duševnej poruche, či už v prechodnej alebo trvalej. Taktiež s poukazom na ust. § 149 ods.
3 OZ ustálil, že vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy až v prípade, ak nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou, t. j. keď sa manželia nedohodli. V danom prípade existencia dohody o
vyporiadaní BSM manželov zo dňa 27.8.2008 bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym
rozhodnutím, treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli platnú dohodu, týkajúcu sa vyporiadania vecí
patriacich do BSM.

V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu doručila odvolanie navrhovateľka aj odporca.



Navrhovateľka v podanom odvolaní zotrvala na podanom návrhu s tým, že rozsudok okresného súdu
považovala za vecne nesprávny, okresný súd podľa nej dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu I. stupňa v
neposlednom rade trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Súd I. stupňa podľa nej nezistil reálne existujúci skutkový stav veci, čo svedčí o zjavnej jednostrannosti
posúdenia celého prípadu a opomenutia rozhodných skutočností. Poukazovala, že v zmysle dohody o
vyporiadaní BSM zo dňa 27.8.2008 došlo k vyporiadaniu bytu č. 12 v dome súp. č. 3449 na ulici W. Z. v
E. bytu č. XX, súp. č. XXXX na Q.j ulici v E., hnuteľných vecí označených sumárne ako zariadenie bytu
č. 12 a bytu č. 24 spoločných záväzkov z titulu úverov v X. banke M., a.s. a v M. M., a.s. troch záväzkov
z poistných zmlúv. Počas manželstva so žalovaným však do BSM nadobudli aj iné majetkové hodnoty
a hnuteľné veci, napr. obchodný podiel vo výške 40 % v obchodnej spoločnosti Priestor, s.r.o., Žilina,
osobný automobil značky Škoda Octávia strieborná metalíza, osobný automobil značky Škoda Fábia
bielej farby, osobný automobil značky Volkswagen Polo, peňažný výťažok z predaja chaty v obci N. č.
XXX, zariadenie bytov na K. a M., tak ako vymenovala, finančné sumy na bankových účtoch, vedených
v J., a.s.,  v X. banke a.s., v M. M. a.s., v G., a.s. a O., a.s.. V tejto súvislosti poukazovala na ust. § 143
OZ, § 879 k OZ, rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/83/1998, rozsudok najvyššieho súdu SR z
31.marca 2006 pod sp. zn. 2Cdo/168/2005. Za nesporné považovala, že spísaná dohoda nevyporiadáva
všetok majetok a všetky majetkové hodnoty, ktoré podľa zákona ako aj podľa rozhodovacej praxe súdov
vyporiadať mala. Podľa právnej úpravy, účinnej ku dňu podpisu predmetnej dohody musí byť totiž BSM
vždy vyporiadané ako celok, inak je takáto dohoda od počiatku absolutne neplatná a to i bez ohľadu na
vykonaný zápis v katastri ako i bez ohľadu na to, či dohoda obsahuje (nepravdivú) deklaráciu účastníkov,
že dohoda zahŕňa všetok majetok a hodnoty, patriace do BSM. Ďalej poukazovala, že okresný súd
v konaní nevykonal ani jeden dôkaz, ktorý navrhla, tak v samotnej žalobe ako i v priebehu konania,
pričom svoj postup v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil. Pokiaľ by bol vykonal navrhovateľkou
navrhované dôkazy, zistil by, že masa BSM v dohode o vyporiadaní BSM bola zjavne neúplná (išlo iba o
časť vecí a majetkových hodnôt) čo má zásadný vplyv na zistenie skutkového stavu a následne právne
posúdenie veci. V odvolacom návrhu žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v podanom odvolaní namietal rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o
trovách prvostupňového konania. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odôvodnenie
okresného súdu s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p a čl. 46 ods. 1 ústavy SR považoval za absolutne
nedostačujúce s tým, že súd je povinný v rozhodnutí o trovách konania zdôvodniť nielen existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale i výnimočnosť konkrétneho prípadu. Poukazoval na to, že
navrhovateľka sama iniciovala uzavretie dohody o vyporiadaní BSM. O tom, že si plne uvedomovala
platnosť dohody, svedčí jej následne správanie. Účelovým vyvolaním sporu o vyporiadanie BSM chcela
odporcovi len znepríjemniť život a pomstiť sa mu za to, že sa s ňou rozviedol, čo nemôže podľa odporcu
požívať právnu ochranu. V odvolacom návrhu preto žiadal priznať náhradu trov nielen prvostupňového,
ale i odvolacieho konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, ako správny potvrdiť. Poukazoval na to, že pri uzatváraní
dohody sa plne aplikuje princíp zmluvnej voľnosti. Ako vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu ČR z 31.
júla 2000, sp. zn. 22Cdo/726/1999 dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov
nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ.
V nadväznosti na uvedené, nesúhlasil s názorom navrhovateľky o tom, že dohoda, ktorá nevyporiadáva
majetok ako celok je absolutne neplatná. Uviedol, že judikatúra na ktorú sa odvoláva navrhovateľka je v
tomto smere prekonaná a ako to správne konštatoval okresný súd existencia dohody o vyporiadaní BSM
bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Taktiež, pokiaľ sa týkalo tvrdenej
absolutnej neurčitosti dohody ohľadne hnuteľných vecí ako i financií v tomto smere sa stotožnil s
odôvodnením rozhodnutia okresným súdom a poznamenal, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré
by síce potvrdzovali žalobcovo tvrdenie, avšak výsledok sporu by neovplyvnili.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nenesie zodpovednosť za to že, okresný súd
nevykonal na základe novo navrhnutých dôkazov absolutne nič, pričom zo sumy odporcom požadovanej
náhrady trov konania vyvodila, že obohatiť sa v danej veci má záujem odporca a nie ona.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V prvom rade krajský súd považoval za potrebné uviesť, že po preskúmaní veci sa plne stotožnil s
postupom okresného súdu, pokiaľ vylúčil navrhovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM
zo dňa 27.8.2008 z dôvodu neurčitej a neúplnej identifikácie predmetu vyporiadania spoločného majetku.
V tomto sa stotožnil s názorom okresného súdu o tom, že za neurčitý možno označiť iba prejav, ktorý
sa nedá odstrániť ani výkladom, že určitosť majetku, ktorý patril do BSM vyplýva priamo z článkov II. a
III. dohody a tiež z nepochybne prejavenej vôle a správania sa zmluvných strán.

V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné dodať, že Občiansky zákonník nestanovuje
pre dohodu o vyporiadaní BSM žiadnu formu. Bezpodieloví spoluvlastníci sa môže dohodnúť nielen
písomne, alebo ústne, ale aj konkludentne, avšak iba za predpokladu, že je možné z tohto právneho
úkonu bezpečne usúdiť, že ich prejavy vôle smerovali k tomu, aby bolo vykonané vyporiadanie BSM a
tiež spôsob, akým sa toto vyporiadanie malo uskutočniť.

Ustanovením § 149 ods. 2 OZ je uložená iba povinnosť, aby si účastníci dohody na požiadanie vydali
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Dohoda o vyporiadaní BSM sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa § 143 OZ náleží do BSM a
ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Z toho, že sa dohoda o vyporiadaní BSM musí týkať
všetkých vecí v tomto spoluvlastníctve, ktoré existovali v dobe jeho zániku, nemožno však vyvodiť, že by
v tejto dohode museli byť menovite uvedené všetky tieto veci, ak totiž nie je pre túto dohodu predpísaná
žiadna forma a môže byť uzatvorená aj konkludentne stačí, že obom účastníkom je pri jej uzatvorení
jasné, čoho sa týka, akým spôsobom sa vyporiadávajú.

Pokiaľ sa týka ďalšieho udávaného dôvodu absolutnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM
spočívajúceho v takom psychickom a duševnom rozpoložení navrhovateľky, ktorý ju diskvalifikoval robiť
platné právne úkony týkajúce sa majetku, považoval krajský súd za potrebné uviesť, že neplatnosť
právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu
rozhodnutím súdu zbavený alebo obmedzený spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho
úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu
nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť.

Strata spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy pri
ktorej je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V takomto prípade sa nevyžaduje
súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, stačí dôkaz o tom, že
osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných
vedných odborov (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa
viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v
prechodnej, alebo trvalej duševnej poruche so zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba.

V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdenú absolutnú neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM z dôvodu ust.
§ 38 ods. 2 OZ považoval krajský súd za potrebné uviesť, že je síce pravdou, že dôkazné bremeno je v
tomto smere na navrhovateľke, ona má povinnosť svoje tvrdenie preukázať, produkovať dôkazy, avšak
na druhej strane nemožno bez poskytnutia reálnej možnosti dôkazy predložiť ňou tvrdenú absolutnú
neplatnosť dohody z dôvodu § 38 ods. 2 OZ vylúčiť. V tomto smere bude potrebné zistiť v akom
časovom limite od návratu navrhovateľky z protialkoholického liečenia došlo k uzatvoreniu dohody o
vyporadaní BSM, zabezpečiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára prípadne psychiatra k zdravotnému stavu
navrhovateľky v čase uzatvorenia predmetnej dohody, a k tomu či v čase uzatvorenia predmetnej dohody
bola schopná posúdiť následky svojho konania a teda či nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila
na takýto právny úkon neschopnou.



Taktiež sa krajský súd nie celkom stotožnil so záverom okresného súdu, že pokiaľ účastníci konania
uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, nie je možné vyhovieť návrhu na jeho vyporiadanie súdnym
rozhodnutím a treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli platnú dohodu, týkajúcu sa vyporiadania vecí
patriacich do BSM.

Je pravdou, že treba rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavierať dohody týkajúce sa vyporiadania
jednotlivých vecí patriacich do BSM s tým, že len v sporných veciach (nevysporiadaného zvyšku) bude
rozhodovať súd. V praxi nie sú vylúčené situácie, keď po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom alebo dohodou sa objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý do tohto vyporiadania, v
takom prípade po troch rokoch od zániku BSM by sa na tento majetok mala vzťahovať právna úprava
obsiahnutá v ust. § 149 ods. 4 OZ. V prípade ak sa takýto majetok objaví do troch rokov od zániku BSM,
možno o ňom uzavrieť dohodu, alebo podať návrh na súd.

V danom prípade podľa tvrdenia navrhovateľky účastníci o celom, všetkom majetku dohodu neuzatvorili.
Navrhovateľka návrh na vyporiadanie BSM i so zahrnutím takéhoto majetku podala do troch rokov od
zániku BSM. Podľa názoru krajského súdu by mal preto okresný súd postupovať tak, že v prípade ak sa
nepreukáže absolutná neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008
v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ nadviazať na predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM a vyporiadať iba
ten majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do tohto vyporiadania.
Obsahom vyporiadania BSM je totiž všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho
zániku. Z dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008 nevyplýva, že by účastníci
vzájomnou dohodou vylúčili vyporiadanie i ohľadne tých vecí, ktoré podľa navrhovateľkou podaného
návrhu neboli zahrnuté do predmetnej dohody, resp. že by účastníci uzatvorili o takomto majetku iné
dohody.

V tejto súvislosti krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ani rozhodnutie najvyššieho súdu ČR
z 31.7.2000 o tom, že dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne
podstatne menší podiel, príp. nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Oz nič nemení na zásade,
že je potrebné vyporiadať všetok majetok. Iba spôsob vyporiadania závisí na dohode účastníkov, resp. na
rozhodnutí súdu. Poukazované rozhodnutie najvyššieho súdu totiž pojednáva o spôsobe vyporiadania
majetku patriaceho do BSM avšak nie o mase BSM ako takej.

Okresný súd krajským súdom naznačeným spôsobom v konaní nepostupoval, nie dostatočne sa
vysporiadal s poukazom navrhovateľky na neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM v zmysle ust. § 38
ods. 2 OZ a nezaoberal sa ani tým, či v prípade nepreukázania sa neplatnosti dohody v zmysle tohto
zákonného ustanovenia nevyplýva potreba dovyporiadať majetok, ktorý sa objavil po uzatvorení dohody
o vyporiadaní BSM a ktorý do takejto dohody zahrnutý nebol. Z týchto dôvodov potom krajský súd
rozhodnutie okresného súdu ako predčasné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetné rozhodnutie prijal senát krajského súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/37/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}