Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/242/2012 z 24. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2012, sp. zn. 13Cob/242/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5110236239.4 Krajský súd Žilina | 13Cob/242/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5110236239.4 | 2012-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e07cc8e3-bcec-4593-8891-bd11f8c15e14 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110236239.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/242/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236239
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110236239.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Prvý
správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35
959 665, správca úpadcu: SOIC, s.r.o., so sídlom J. Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 369
276, proti žalovanému: AP - MONT, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 997, 034 95 Likavka, IČO: 36 426
431, zastúpenému BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 4.791,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-81 zo dňa 14. decembra 2011 v
spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-99 zo dňa 02.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-81 zo dňa 14. decembra 2011 v spojení s
uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/4/2011-99 zo dňa 02.07.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 214,32 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške
1.702,10 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobou podanou dňa 30.11.2010 na Okresnom súde Žilina si žalobca uplatnil právo na zaplatenie
sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom. V žalobe okrem iného uviedol, že uznesením Okresného súdu
Žilina č.k. 1K/18/2009-56 zo dňa 21.09.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu SOIC, s.r.o.,
J. Ťatliaka 1785/6, so sídlom v Dolnom Kubíne. Za správcu úpadcu bol ustanovený žalobca ako
osoba zapísaná v zozname správcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR pod číslom 1131.
Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone svojej činnosti zistil, že žalovaný dlhuje žalobcovi sumu v celkovej
výške 4.791,45 Eur z titulu neuhradenej odplaty za stavebné práce objednané žalovaným a vykonané
úpadcom. Odplata bola vyfakturovaná faktúrami č. 600126 zo dňa 30.11.2006, ktorá bola splatná dňa
21.12.2006 v sume 4.475,44 Eur a faktúrou č. 600133 zo dňa 30.11.2006, ktorá bola splatná dňa
14.12.2006 a bola vystavená na sumu 316,01 Eur. Žalovanú istinu žiadal priznať spolu s príslušenstvom.
V rámci vykonaného dokazovania žalobca v konaní uviedol, že z dokladov, ktoré mal k dispozícii od
konateľa úpadcu, zistil existujúci dlh v žalovanej výške, predložil faktúru č. 600133 zo dňa 08.12.2006,
ktorá bola splatná dňa 14.12.2006 a bola vystavená na sumu 9.520,- Sk, predložil fotokópiu knihy
odoslaných faktúr, výpisy z knihy neuhradených faktúr. Iné doklady žalobca ako správca konkurznej
podstaty úpadcu k dispozícii nemal. Za účelom objasnenia žalobou uplatneného nároku žalobca navrhol



vypočuť v konaní ako svedka Ing. P. E.. Okresný súd vo veci vypočul žalobcu, svedka Ing. P. E.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi. S odkazom na ust. § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1
O.s.p. uviedol, že jedinou nepochybnou skutočnosťou v predmetnej veci bola okolnosť, že na majetok
spoločnosti úpadcu SOIC, s.r.o., bol uznesením Okresného súdu Žilina vyhlásený konkurz a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalobca v dokladoch pripojených k žalobe predložil len
výpis z knihy neuhradených faktúr vystavených ku dňu 04.09.2009, v ktorom zozname sa nachádzajú
dve faktúry: č. 600126 a č. 600133. Až dňa 24.10.2011 predložil faktúru č. 600133 a fotokópiu knihy
odoslaných faktúr. Iné dôkazy žalobcom produkované neboli. Naproti tomu žalovaný už v písomnom
stanovisku k žalobe uviedol, že žiada o doručenie príloh k žalobe, aby sa mohol vyjadriť k predmetu
veci. Žalobca opieral svoj návrh o údajné stavebné práce, ktoré mal úpadca vykonávať pre žalovaného.
Naproti tomu vo vyššie citovanej faktúre išlo o úplne iný právny titul, a to o refakturáciu nákladov
spojených s vykonaním školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, práce vo výškach, ako aj
iné nároky. O existencii druhej faktúry svedčí len zoznam pohľadávok a kniha odoslaných faktúr.
Okresný súd vychádzajúc z dokladov, ktoré predložil žalovaný, ktorý spochybnil tvrdenie žalobcu o
skutočne vykonanom školení, resp. o výške hodnoty takéhoto školenia vo vzťahu k predchádzajúcej
veci, ktorá bola riešená pred Okresným súdom Ružomberok, mal pochybnosti aj v dôveryhodnosti
tejto faktúry. Uviedol, že dôkazné bremeno jednoznačne stojí na žalobcovi, tým skôr, že ako správca
konkurznej podstaty, ako to vyplynulo aj z obsahu prednesov jednotlivých splnomocnených zástupcov
úpadcu, tento si neplní svoje povinnosti tak, ako mu to ukladá zákon, nepodnikol také kroky, ktorými
by dosiahol uspokojenie pohľadávok (na uspokojenie pohľadávok veriteľov bolo vyhlásené konkurzné
konanie), a s odstupom viacerých rokov sa domáhať vykonávania dôkazov pred Okresným súdom
Ružomberok sa súdu javí ako nenáležité a nehospodárne. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nekonal ako správca konkurznej podstaty s náležitou odbornou
starostlivosťou, nepodnikol kroky smerujúce k dosiahnutiu adekvátneho výsledku konkurzného konania,
preto súd jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), c), d), f) O.s.p.. Poukázal na to, že dňa 14.12.2011 bol na pojednávaní vypočutý svedok
Ing. P. E., bývalý konateľ úpadcu, ktorý uviedol, že žalovaný vykonával pre úpadcu práce súvisiace
s výstavbou priemyselného parku Levice Geňa. Z jeho výpovede vyplynulo, že keďže nie všetci
subdodávatelia mali pre svojich pracovníkov zabezpečené preškolenie v oblasti BOZP, zabezpečil ho
úpadca prostredníctvom osoby oprávnenej na vykonávanie takýchto školení. Hodnota školenia bola
úpadcovi vyúčtovaná, a tento ju následne vyfakturoval. Podľa výpovede svedka sa tohto školenia určite
zúčastnili aj pracovníci žalovaného, inak by nebola vystavovaná faktúra č. 600133, ktorá bola predložená
okresnému súdu ako listinný dôkaz. Ďalej svedok uviedol, že touto problematikou sa zaoberal Ing. B..
Po vypočutí uvedeného svedka žalobca navrhol vypočuť i svedka Ing. B. a zároveň navrhol, aby mu
súd uložil edičnú povinnosť podľa § 129 O.s.p., ktorý návrh bez náležitého odôvodnenia okresný súd
zamietol. Čo sa týka nároku vyúčtovaného faktúrou č. 600126 zo dňa 30.11.2006 na sumu 4.475,44
Eur, žiadali, aby bola Ing. P. E. uložená povinnosť predložiť túto faktúru, pričom okresný súd Ing. E. k
tejto povinnosti nezaviazal. Mal za to, že si je vedomý, že v sporovom konaní je nositeľom dôkazného
bremena po tom, ako sa na pojednávaní z výsluchu svedka dozvedel o osobe, ktorá vie podať o veci
úplnejšie a podrobnejšie informácie, ihneď navrhol súdu prvého stupňa, aby túto osobu predvolala a
taktiež, aby jej uložil povinnosť predložiť všetky dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré majú význam
pre prejednávanie veci. Okresný súd však takýto návrh na vykonanie dôkazu zamietol, a tým zabránil
dôkladnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci. Odkázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., avšak s odkazom
na § 157 ods. 2 O.s.p. je povinný súd v odôvodnení uviesť, prečo takýto dôkaz nevykonal, nie je
možné len stroho konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd v rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. nevysvetlil, prečo zamietol návrh na vypočutie svedka Ing. B., i napriek tomu, že
svedok Ing. E. uviedol, že Ing. B. sa v spoločnosti SOIC, s.r.o., problematikou BOZP zaoberal. Poukázal
súčasne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 114/08. Mal za to, že tým, že okresný súd
nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a svojej konanie neodôvodnil, naplnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p.. Z rozsudku ďalej vyplýva, že okresný súd vychádzal pri rozhodnutí aj z dôkazu
predloženého žalovaným, podľa ktorého sa suma fakturovaná úpadcovi autorizovaným bezpečnostným
technikom Ing. W. M. za vykonanie školenia BOZP + PO + práce vo výškach a viazači odlišovala od sumy,
ktorú následne refakturoval žalovanému. Žalobca nespochybnil rozdielnosť vo fakturovaných sumách.
Žalovaný predložil súdu prvého stupňa listinný dôkaz dňa 14.12.2011 po ukončení výsluchu svedka.



Žalobca však nemal k tomuto dôkazu možnosť zaujať stanovisko, čo je v rozpore s § 123 O.s.p.. Okresný
súd však tento dôkaz využil pri odôvodnení svojho rozsudku. Uviedol, že v civilnom konaní sú pozitívnym
predmetom dokazovania skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, ktoré sú medzi účastníkmi
sporné. V predmetnej veci boli predložené dve faktúry, v ktorých sa fakturovaná suma za poskytnuté
služby podstatne odlišovala, avšak okresný súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k faktúre predloženej
žalovaným. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca opieral návrh o vykonanie stavebných prác úpadcom,
pričom v predloženej faktúre išlo o iný právny titul, pričom uviedol, že za stavebné práce vykonané
úpadcom boli v zmysle predloženého dôkazu - záznamu odoslaných faktúr, fakturované faktúrou č.
600126 a refakturácia nákladov za vykonané školenia bola vykonaná faktúrou č. 600133. Mal za to,
že postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, obhájiť svoje
práva. Ďalej okresný súd zaviazal žalobcu k úhrade trov konania v rozpore s § 100 ods. 2 písm. a)
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdenia, ktorými sa žalobca
pokúšal preukázať svoje nároky, ostali len tvrdeniami bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o ich
pravdivosti. Naproti tomu, žalovaný v konaní preukázal, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Ide najmä
o spochybnenie vyjadrenia svedka Ing. P. E., ktorý tvrdil, že cenu údajných školení úpadcu len
„prefakturovával“ bez akejkoľvek prirážky. To, že to nie je pravda, vyplýva z porovnania faktúr, ktoré
vystavil úpadca žalovanému a faktúr, ktoré dostal úpadca od svojho pôvodného dodávateľa školení (Ing.
W. M.). Cena za školenia sa v týchto prípadoch diametrálne líši. Naviac, žalobca nepredložil ani jeden
dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti, chýbajú zmluvy, zápisy, záznamy o školeniach a
iné písomné doklady, na ktoré sa odvolával. Žalobca mal v priebehu konania dostatok času a možností,
aby svoje tvrdenia preukázal v časti odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu o trovách prvostupňového
konania, uviedol, že toto konanie vyvolané činnosťou správcu pri správe a speňažovaní majetku úpadcu.
Toto konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzným konaním, keďže by mohlo prebehnúť aj bez
konkurzného konania, teda nároky v tomto konaní uplatňované by si mohol úpadca uplatniť aj vtedy, ak
by sa nenachádzal v konkurze. Naopak, konanie súvisiace s konkurzným konaním môže prebehnúť len
a počas konkurzu alebo reštrukturalizácie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/242/2012-107 zo dňa 17.09.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16. októbra
2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v
Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe aplikácie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v
medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.01.2012.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré sa vzťahovali k výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, krajský súd uvádza, že ako rozhodné bolo posúdenie
uplatneného nároku žalobcu vo väzbe na dôkazný stav zistený vykonaným dokazovaním, ktorým bol



krajský súd viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek
uvádzaných v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Nepochybne s uplatneným nárokom žalobcu, ktorým
bol nárok na zaplatenie sumy 4.791,45 Eur s príslušenstvom, bola spojená dôkazná povinnosť žalobcu
podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu
po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel
k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov, ktoré vytvárali dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho výroku rozsudku súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti
mal za preukázané a ktoré nie, ďalej uviedol a zhodnotil unesenie dôkazného bremena žalobcu, uviedol,
ako vec správne právne posúdil a z akých dôvodov.

Len na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu
k aplikácii ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena žalobcom poukazuje
krajský súd na ust. § 79 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie je určujúce v tom zmysle, že v rámci procesných
princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je práve žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý
v procesno-právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa
táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak,
ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1, § 120 ods. 4 O.s.p.. Realizácia týchto povinností zo strany žalobcu, v
rovine povinností tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie jeho nároku, v tomto prípade žaloba o zaplatenie
sumy 4.791,45 Eur jeho vymedzením v žalobe. Teda v danom prípade bolo ........ vo vzťahu k nároku
na zaplatenie peňažnej čiastky predmetný nárok jednoznačným a jasným spôsobom zadefinovať,
zdôvodniť ho vo vzťahu k jednotlivým faktúram, a to faktúre č. 600126, č. 600133, ktoré žiadal žalobca
zaplatiť. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil existenciu odplaty za stavebné práce, pričom však už v
samotnej žalobe netvrdil základ uplatneného nároku, a to existenciu zmluvného, resp. bezzmluvného
vzťahu medzi účastníkmi. Teda, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obsah zápisníc o pojednávaní
pred súdom prvého stupňa, a to konkrétne zápisnicu zo dňa 14.12.2011 vo vzťahu k zdôvodneniu
uplatneného nároku žalobcom, že ani z jednej zápisnice, a to konkrétne ani z poslednej zápisnice o
pojednávaní, na ktorej bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
tvrdený základ uplatneného nároku, tento len poukazoval na výpoveď svedka Ing. P. E. tak, ako to
vykonal i v podanom odvolaní, avšak pri podaní žaloby sám v konaní pred súdom prvého stupňa základ
nároku vo vzťahu k vystaveným faktúram žalobca netvrdil a ani nedokazoval. Z tohto dôvodu, potom
pokiaľ sám žalobca netvrdil základ nároku vo vzťahu k vystaveným faktúram, teda existenciu zmluvného
vzťahu, resp. bezzmluvné plnenie, potom ani nebolo namieste, aby sa vo faktúre č. 600133, ku ktorej sa
vyjadroval Ing. P. E., vyjadroval aj navrhovaný svedok p. B., keďže ani svedok P. E. nepreukázal základ
pre vystavenie samotnej faktúry.

Tak vo vzťahu k nároku na zaplatenie faktúry č. 600133 okresný súd správne uzavrel, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, zvýrazňuje krajský súd, že ak síce svedok - Ing. P. E. potvrdil, že
predmetnou faktúrou bolo refakturované žalovanému vykonanie školenia na stavbe Priemyselný park
Levice - Geňa, tak v rámci konania pred súdom prvého stupňa nevyplývalo uzavretie zmluvného vzťahu,
t.j. základ nároku, neboli preukázané podstatné náležitosti takejto dohody, naviac, nebolo preukázané
ani reálne naplnenie takejto dohody, teda realizovanie školenia pre pracovníkov žalovaného, ktorú
okolnosť žalovaný popieral. Sám svedok sa jednoznačne k predmetnej faktúre nevyjadril, potvrdil jej
existenciu i skutočnosť, že ju vystavila jeho účtovníčka. V tejto súvislosti, i pokiaľ sám svedok Ing. P. E.
potvrdil vystavenie faktúry, tak krajský súd uvádza, že len samo o sebe vystavenie faktúry ešte nemá
za následok vznik nároku na zaplatenie tejto faktúry, už bez vyššie zdôvodneného nepreukázaného
základu a titulu, z ktorého bola predmetná faktúra uhradená. Vo vzťahu k faktúre č. 600126, ktorá
okresnému súdu predložená nebola a vyplývala len z knihy neuhradených faktúr (č.l. 8 spisu), tak
krajský súd uvádza, že vo vzťahu k tejto faktúre nebolo možné posúdiť ani jej obsah, žalovaný existenciu
takejto faktúry popieral a žalobca sa bližšie k tejto faktúre nevyjadril. Pokiaľ žalobca namietal, že
okresný súd nevyhovel jeho návrhu zaviazať povinnosťou predložiť listinné dôkazy svedkom, tak je v
prvom rade žalobca tou osobou, ten pán sporu, ktorý je povinný tvrdiť a dôkazy predkladať. Súhlasí
krajský súd so žalobcom, že podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.12.2011 navrhol súdu,
aby svedkovi P. E. uložil edičnú povinnosť vydať príslušné doklady, ktorý návrh bol zo strany žalobcu



zamietnutý, pričom po poučení žalobca iný návrh na dokazovanie nemal. Vo vzťahu k takémuto návrhu
dopĺňa krajský súd, že takýto návrh je potrebné zdôvodniť, čo však pre uloženie svedkovi, ktorý nie je
účastníkom konania, teda tretej osobe stojacej mimo tohto sporového občianskeho súdneho konania,
pričom žalobca okolnosť uloženia tejto povinnosti svedkovi v rámci konania pred súdom prvého stupňa
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, teda neosvedčil, že vynaložil maximálne úsilie vo svojom osobitnom
postavení, a to v postavení správcu konkurznej podstaty na zabezpečenie predložených relevantných
dôkazov k uplatnenému nároku.

Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, ktorý na základe vykonaných dôkazov zhodnotených
postupom podľa 132 O.s.p. žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu
zamietol. Mal krajský súd za to, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom, a to v otázke vyjadrovania sa, k žalovaným predloženej faktúre, keďže zástupca
žalobcu sa na nariadenom pojednávaní, kde sa predmetný listinný dôkaz vykonával, zúčastnil, ako aj, že
neuložením edičnej povinnosti svedkovi došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď práve žalobca
je ten, ktorý uplatňuje a zdôvodňuje svoj návrh, pričom bez riadneho zdôvodnenia, prečo má byť tretej
osobe stojacej mimo sporového konania uložená takáto povinnosť, správne postupoval okresný súd, ak
návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Z týchto dôvodov bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd uvádza, že v danom
prípade ide o spor, ktorý vyvolal správca konkurznej podstaty vo svojom postavení v zmysle ust. §
84 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to uplatnil pohľadávku úpadcu proti
žalovanému. Ide o klasické sporové konanie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorého
je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzať z posúdenia úspechu
a neúspechu účastníkov konania vzhľadom k výsledku sporu. Keďže v danom prípade bol žalobca
neúspešný, v súlade so znením ust. § 142 ods. 1 O.s.p. správne postupoval okresný súd, pokiaľ rozhodol
o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 03.02.2012 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z odmeny za 1 úkon právnej
služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 170,97 Eur, 1 x 7,63 Eur
režijný paušál + 20 % DPH, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
214,32 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.