Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/53/2012 z 25. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. júna 2012, sp. zn. 8CoP/53/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5111232725.1 Krajský súd Žilina | 8CoP/53/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5111232725.1 | 2012-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52ab6e31-963a-4a5a-a819-73c4081b89c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5111232725.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232725
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111232725.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako
opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: N. O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. T. č. X, zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom Z., ul. M. R. P. č. X a otca:
Ing. T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. R. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom
JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom so sídlom Z., ul. P. C. č. XXXX/XX, o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
30P/281/2011-135 zo dňa 26. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu
maloletého K. výživným vo výške 130 eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2011 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletého a ktorým vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a vo
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroky odvolaním nenapadnuté, ktorými súd zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky a
upravil styk otca s maloletým K. každý párny týždeň v čase od soboty od 9.30 hod do nedele do 17.30
hod, kedy otec prevezme maloletého od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia
odovzdá matke v mieste bydliska maloletého a matku zaviazal k povinnosti maloletého na stretnutie
riadne pripraviť, zostávajú n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal
k povinnosti prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 130 eur mesačne, s účinnosťou od
01. 10. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Určil, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým K. každý párny týždeň v čase od soboty od 9.30 hod do nedele do 17.30 hod.
Otec prevezme maloletého od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá
matke v mieste bydliska maloletého. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Vo
zvyšnej časti návrh matky zamietol. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti
k maloletému K. vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že zatiaľ sú
manželia a na tunajšom súde prebieha konania o rozvod manželstva rodičov pod sp. zn. 30P/281/2011.



Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, otec súhlasil jeho zverením do
starostlivosti matky, súd preto maloletého do starostlivosti matky zveril.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého K.. Mal preukázané, že matka v súčasnej dobe
nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Je práceneschopná
vzhľadom na zhoršený psychický stav. Otec je od 03. 08. 2011 zamestnaný a jeho priemerný mesačný
čistý zárobok podľa oznámenia zamestnávateľa predstavoval 875 eur. Otec po odchode zo spoločnej
domácnosti prispieval na výživu maloletého K. matke od podania návrhu na rozvod manželstva a prispel
na za október, november a december 2011 za každý mesiac sumou 200 eur. V mesiaci január, február a
marec za každý mesiac 100 eur. Poukázal na to, že maloletý K. navštevuje materskú školu, kde poplatok
za škôlku a za stravu mesačne predstavuje okolo 36 eur. Matka má ďalej výdavky so stravou a ošatením.
Podľa tvrdenia matky táto býva v byte plnoletého syna, ktorému platí nájomné 220 eur mesačne.

Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 130 eur s účinnosťou od 01. 10.
2011, kedy bol podaný návrh na rozvod manželstva. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd
prihliadol na tú skutočnosť, že otec platí maloletému životné poistenie vo výške 20 eur a maloletému
prispieva aj inými vecnými plneniami, napríklad nákupom oblečenia. Súd prihliadol tiež na to, že
predbežným opatrením okresného súdu vo veci určenia manželského výživného, ktorá je vedené pod
sp. zn. 30P/35/2012, bol otec zaviazaný prispievať matke maloletého manželské výživné vo výške 50
eur mesačne. Časť odôvodnených potrieb maloletého matka môže uhrádzať aj z rodinného prídavku,
ktorý na maloletého poberá mesačne vo výške 22,01 eur.

Vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, súd upravil stretávanie sa maloletého s
otcom, tak ako to navrhovala matka. Otec s takouto úpravou súhlasil. Podľa názoru súdu úprava styku
je v záujme maloletého K..

Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 350 eur, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“).

V zákonnej lehote proti tej výrokovej časti rozsudku, ktorou súd rozhodol o výživnom, podala odvolanie
matka dieťaťa.

Poukazovala na to, že návrhom sa domáhala určenia výživného na dieťa 300 eur mesačne a 50 eur na
tvorbu úspor pre dieťa. S výškou výživného, ktorú určil súd, vyjadrila nesúhlas. Poukazovala na to, že
takto určená výška výživného nezohľadňuje jednak odôvodnené potreby dieťaťa a jednak možnosti a
zárobkové pomery rodičov a ani spravodlivé porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov. Súd podľa nej neprihliadol na jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a zabezpečovanie
bytových potrieb ako matkou dieťaťa. Náklady na výživu dieťaťa sú spojené so stravou asi 5 eur denne,
s ošatením 35 eur mesačne, s príspevkom na prevádzku materskej škôlky 13 eur mesačne, stravou v
škôlke 26 eur mesačne, s výdavkami na ZRŠ 21 eur polročne a výdavkami spojenými s bývaním, ktoré
znáša matka. Poukázala tiež na hygienické potreby rodiny. Dieťa má svoje záľuby, výdavky na knihy,
farbičky, výkresy, hračky, ktoré mu kupuje ona, matka, s ktorou trávi voľný čas, a tento je spojený s
ďalšími výdavkami.

Poukázala na to, že už dlhšiu dobu je práceneschopná. Jej sociálnoprávne postavenie je také, že je
na predĺženej materskej dovolenke do 6 rokov veku dieťaťa. Nemá žiaden príjem, poberá len rodinné
prídavky vo výške 22,01 eur mesačne. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, či sociálne dávky.
Na životné potreby jej finančné prostriedky pravidelne požičiavajú rodičia. Nemá žiaden hnuteľný,
ani nehnuteľný majetok. Výživné na manželku bolo stanovené predbežným opatrením pod sp. zn.
30P/35/2012, a toto je stanovené len na určitú dobu, pokiaľ manželstvo trvá. Na okresnom súde prebieha
konanie o rozvod manželstva. Otec dieťaťa má v súčasnosti čistý mesačný príjem 875 eur a zo súdneho
spisu vyplýva, že v čase kedy bol nezamestnaný, platil dieťaťu výživné vo výške 200 eur mesačne. Otec
dieťaťa je spoluvlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu i bytu, teda má majetok značnej hodnoty.
Svoje nehnuteľnosti si zveľaďuje a rekonštruuje. Na bývanie so svojou matkou prispieva zo sumy 190



eur mesačne 150 eur, pričom jeho matka má nepochybne svoj starobný dôchodok. K argumentom
otca na pojednávaní uviedla, že nákup oblečenia dieťaťu je zo strany otca len veľmi sporadické, napr.
nohavice a topánky, čo je z celkových výdavkoch na dieťa veľmi málo. Vzhľadom k porovnaniu možností
a schopností oboch rodičov a vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého K. sa o dieťa osobne stará,
bol prvostupňový súd povinný spravodlivo zvážiť akým pomerom sa má podieľať otec na výdavkoch
dieťaťa. Súd mal prihliadnuť na ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o
rodine“), že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v tomto prípade otca. Podľa názoru
matky sa otec v súčasnosti, keď je matka na predĺženej materskej dovolenke, má podieľať na výdavkoch
dieťaťa asi 80 %. Súd sa nezapodieval otázkou, či si otec neuplatňuje na dieťa daňový bonus.

Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že otec
dieťaťa je povinný prispievať na výživu dieťaťa sumou 220 eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2011
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd má povoliť splácať otcovi zameškané výživné v splátkach po 30
eur mesačne spolu s bežným výživným.

Opatrovník dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa navrhol, aby súd zaviazal
otca prispievať vyšším výživným, a to minimálne 200 eur mesačne.

Podľa jeho názoru je to v schopnostiach a možnostiach povinného otca.

Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Poukázal na to, že maloletý K. netrpí žiadnym ochorením a jeho zdravotný stav zodpovedá jeho veku.
Žiadal, aby bolo zohľadnené, že sa podieľa na výžive maloletého okrem výživného i úhradou poistky
v prospech maloletého mesačne vo výške 20,02 eur a zároveň mu zakupuje potreby, a to sezónne
oblečenie, hračky, prípadne iné potreby, ktoré určí matka.

Uvádzal, že výživné je v zmysle ustanovení Zákona o rodine určené na úhradu nákladov spojených s
výživou dieťaťa, pričom matka má v úmysle použiť súdom určené výživné na úhradu svojich nákladov
spojených s bývaním, čo je v rozpore so zákonom, ako i účelom inštitútu výživného. Vyjadril názor,
že súdom určené výživné pokrýva v plnom rozsahu náklady maloletého dieťaťa a zároveň z uvedenej
čiastky je možná i tvorba úspor.

Matka dieťaťa počas nariadených pojednávaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby ho súd zaviazal k úhrade čiastky 50 eur mesačne na tvorbu úspor. Poukazoval
na to, že matka dieťaťa si účelovo predĺžila materskú dovolenku. Napriek tomu maloletý K. navštevuje
predškolské zariadenie, pričom účelom predĺženej materskej dovolenky je celodenná starostlivosť matky
o dieťa a prehĺbenie starostlivosti o dieťa.

Poukazoval na to, že matka nepreukázala, že by jej zdravotný stav znemožňoval zamestnať sa a
nepreukázala ani samotnú snahu zamestnať sa. Skutočnosť, že zdravotný stav matky nie je vážny
potvrdzuje i to, že všeobecný lekár i napriek údajnému častému výskytu respiračných ochorení matky ju
neodoslal na ďalšie odborné vyšetrenia. Tým matka neuniesla dôkazné bremeno o tom, že jej zdravotný
stav znemožňoval zamestnať sa a zároveň nepreukázala ani snahu zamestnať sa, napr. potvrdením o
uchádzanie sa o zamestnanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., a to z
nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia



prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V súvislosti s určením výživného okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový
stav, pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (maloleté dieťa má 4 roky, navštevuje
predškolské zariadenie) i možnosti a schopnosti oboch rodičov v súvislosti s ich majetkovými,
zárobkovými a osobnými pomermi. Bolo preukázané, že priemerný zárobok otca podľa oznámenia jeho
zamestnávateľa predstavuje sumu 875 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť otec, ani matka nemajú.
Matka v súčasnej dobe nie je zamestnaná, jej príjem predstavuje manželské výživné, na ktoré bol
zaviazaný otec mesačne v sume 50 eur podľa Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/35/2012. Matka býva
v byte, ktorý patrí jej staršiemu plnoletému synovi.

V konaní bolo preukázané, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletého
K. dobrovoľne, a to za mesiace október, november december po 200 eur a za mesiace január, február
a marec po 100 eur. Bolo preukázané, že otec okrem finančných prostriedkov na výživné zakupuje
maloletému aj oblečenie, ktoré skutočnosti matka nepoprela. Otec mesačne platí synovi poistné vo výške
20,02 eur. Matka je na predĺženej materskej dovolenke, nepoberá žiadne sociálne dávky, ani dávky v
hmotnej núdzi. Vzhľadom k tomu, že maloletý K. navštevuje materskú školu, matka má výdavky s tým
spojené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.
Prvostupňový súd na základe rozhodujúcich skutočností, ktoré v konaní mal preukázané dospel k
správnemu právnemu záveru, keď zaviazal otca poskytovať výživné mesačne vo výške 130 eur a
vo zvyšku návrh matky zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením zákonných kritérií pre
určenie výživného a považoval výživné určené mesačne sumou 130 eur za primerané veku maloletého
dieťaťa. Rozsudok okresného súdu spĺňal všetky náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Jeho
odôvodnenie je vyčerpávajúce, zohľadňujúce všetky skutočnosti ohľadne majetkových, zárobkových a
osobných pomerov rodičov, a preto odvolací súd sa s týmto rozsudkom stotožnil, ako vecne správny ho
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu ako odvolaním nenapadnutý, nedotknutý.

Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti
je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.



Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .