{"guid": "55f6601a-684f-4f18-b5d2-101db75c7b6b:1c0e0e24-e9f3-4b08-97a2-57331d99d750", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1", "spisova_znacka": "21CoE/161/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21CoE/161/2012 z 11. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2012, sp. zn. 21CoE/161/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1", "identifikacne_cislo": "5197898074", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2012-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c0e0e24-e9f3-4b08-97a2-57331d99d750", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 21CoE/161/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5197898074\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5197898074.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.\nJozefom Kaduchom, so sídlom Exekútorského úradu V. Z. XX, XXX XX J., vo veci oprávneného: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: CONCORD,\nspol. s r.o. , naposledy so sídlom Dolný Val 40, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 940, vymazaný z obchodného\nregistra dňom 04.11.2008, o vymoženie 13 834,45 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti\nuzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 0Er/1652/1997-49 zo dňa 16.04.2012, takto jednomyseľne\n\nr o z h o d o l :\n\nuznesenie okresného súdu  potvrdzuje.\n\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. 0Er/1652/1997-49 zo dňa 16.04.2012\nokresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov\nexekúcie nepriznal.\n\nExekučný titul v konaní predstavoval vykonateľný platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina\nč. k. 200-62-2-96-MZ zo dňa 21.05.1996. Okresný súd mal preukázané, že povinný bol vymazaný z\nobchodného registra dňom 04.11.2008, teda stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo predstavuje\niný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, a preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku\nexekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil,\n\nO trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa\nktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov,\nvzhľadom k tomu rozhodoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ktorý neobsahoval\nustanovenie, podľa ktorého by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v prípade,\nkeď sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorá predchádzala jeho zrušeniu a výmazu\nz obchodného registra. Povinnosťou uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora nemohol zaviazať\npovinného, lebo tento už neexistuje, ale ani oprávneného, pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a\nani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR\nIV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú\nuspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.\n\nProti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote\nodvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na\nďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie zmenil tak, že mu prizná trovy exekúcie v plnom rozsahu, tak\nako si ich uplatnil v celkovej výške 132,47 Eur s DPH.\n\nV odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva,\nže súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času vždy.\nAk by zámerom zákonodarcu bolo ukrátiť exekútora na trovách exekúcie, dané ustanovenie by bolo\nformulované dispozitívne- súdnemu exekútorovi môže súd priznať odmenu, náhradu hotových výdavkov\na náhradu za stratu času. Súd musí zaviazať na úhradu buď povinného alebo oprávneného. Z ust. § 197\nods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie zvyčajne platí povinný. Ustanovenie § 203 ods. 1\nExekučného poriadku stanovuje, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie. Ohľadom výkladu tohto ustanovenia poukázal na uznesenie Krajského súdu\nv Košiciach 12Coe/53/2011, podľa ktorého úvaha súdu podľa § 203 Exekučného poriadku je možná\nlen vtedy, ak účastníkmi konania v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie je súdny exekútor,\noprávnený aj povinný. V prípade ak povinný, ktorý je právnickou osobou, počas konania zanikne bez\nprávneho nástupcu, zanikne aj jeho spôsobilosť na právne úkony a teda aj jeho procesná spôsobilosť.\nVtedy súd musí na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, keďže z ustanovení § 196  a § 200\nods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej\nčinnosti odmena a náhrady.\n\nPodľa súdneho exekútora, tak ako okresný súd tvrdí, že v Exekučnom poriadku neexistuje ustanovenie,\npodľa ktorého by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného z dôvodu zastavenia\nexekúcie pre nemajetnosť povinného, má za to, že rovnako v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku\nnie je daná možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Okresný súd uviedol,\nže oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia, teda a contrario odvolateľovi z toho vyplýva, že\nexekútor mal predvídať dôvod zastavenia, a preto ma znášať trovy exekúcie, ktoré vynaložil v prospech\npovinného, čo by znamenalo, že do roku 2002 nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie.\nOd roku 1996 do 2002 vedie na exekútorskom úrade 3 479 živných exekučných spisov.\n\nOhľadom argumentácie súdu uznesením Ústavného sud SR, ktoré sa opiera o rozhodnutie  Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983) namietal nesprávne\nposúdenie tohto prípadu, vytrhnuté pasáže z kontextu a uviedol analýzu tohto rozhodnutia.\n\nK podanému odvolaniu sa vyjadril oprávnený, ktorý navrhol, aby súd odvolanie súdneho exekútora\nzamietol a potvrdil napadnuté uznesenie. Povinný namietal oneskorenosť podaného odvolania. Vo veci\nsamej uviedol, že z ust. §196 Exekučného poriadku platného do 31.01.2002 nevyplýva, že súdnemu\nexekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času vždy. Poukázal na to,\nže z ust. § 203 cit. zákona vyplýva, že súd len môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť exekútorovi\ntrovy exekúcie. Oprávnený v čase podávania návrhu nemohol predpokladať, že povinný sa v priebehu\nkonania stane nemajetným, a že zanikne. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 14.07.1997. Povinný\nbol vymazaný z obchodného registra až 14.11.2008.\n\nSudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa\n§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p.\"), predložil na rozhodnutie odvolaciemu\nsúdu.\n\nArgument exekútora o tom, že povinný bol faktický nemajetný, by akceptoval. Pokiaľ ide o novelu\nExekučného poriadku v § 203, dôvod pri zrušení spoločnosti (adekvátny nemajetnosti) bolo možné\ndovodiť aj zo znenia zákona do roku 2012. Neakceptuje však druhý odvolací dôvod exekútora, ktorý\nžiada priznať trovy vo výške 132,74 Eur. Nepriznal by náhradu výdavkov za obal, obálky, kopírovanie,\ninternet, odmenu za administratívne úkony (registrácia spisu), ďalej duplicitnú odmenu (získanie\npoverenia paušálna aj časová odmena), neprimeranú časovú špecifikáciu za rutinné úkony a DPH, ktorej\nplatcom je súdny exekútor až po dobe, kedy prvýkrát žiadal o zastavenie exekúcie.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi\nkonania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Exekučný poriadok\") proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§\n58 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 238 ods. 2 Exekučného poriadku), bez nariadenia\n\nodvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne\npotvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.\n\nOdvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 14.07.1997, a preto v zmysle\nprechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je nutné použiť znenie Exekučného\nporiadku ku dňu 31.01.2002, s použitím výnimiek v ust. § 238 ods. 2 a § 240 ods. 2 až 4 Exekučného\nporiadku, z ktorých vyplýva (konkr. z § 238 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) aj\nprípustnosť odvolania, ktoré by stratilo opodstatnenie, keby sa za osobu opravenú podať odvolanie\nnepovažoval aj súdny exekútor.\n\nV predmetnej veci bolo sporné nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči\noprávnenému, pričom odvolateľ sa domnieva, že je potrebné mu odmenu a náhrady priznať vždy, a\nkeďže nie je možné zaviazať na ich úhradu povinného, musí túto povinnosť znášať oprávnený. Právny\nzáklad vzniku nároku na náhradu považuje ust. § 196 Exekučného poriadku v spojení s 200 ods. 2\nExekučného poriadku.\n\nV rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 43/2002 zo dňa 27.08.2003,\nuverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 4 roč. 2004 pod publikačným číslom 60/2004\ntento vyslovil „Ak v čase, keď bol vyhlásený konkurz, nebol ešte speňažený majetok povinného, nemá\npohľadávka postavenie privilegovanej pohľadávky proti podstate a exekútor má postavenie veriteľa s\nbežnou pohľadávkou, ktorú môže prihlásiť do konkurzu a ktorá bude uspokojená v rámci rozvrhu.\" V\ndanej veci pohľadávku predstavovali trovy exekučného konania špecifikované súdnym exekútorom v\nprihláške ako náhrada hotových výdavkov za jednotlivé úkony exekútora pri jeho exekučnej činnosti-\nvymáhaní pohľadávky. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR ďalej uviedol: „Pravosť pohľadávky\nodvolaním napadnutá nebola a právo žalobcu vyplýva z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, podľa\nktorého za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada\nza stratu času. Tieto náklady uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekútor má vždy\nprávo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za\núkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení\nani prerušenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa\nexekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká\nproti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť\nv exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter\npohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Pohľadávky konkurzných veriteľov\nsa uspokojujú podľa rozvrhového uznesenia.\"\n\nV označenom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení právnych otázok súvisiacich s\nvyhlásením konkurzu (podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) a náhradou trov súdneho\nexekútora poukázal na to, že samotné prerušenie exekučného konania (podľa § 14 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) nemení nič na tom, že súdny exekútor má právo\nna náhradu trov, ktoré mu vznikli výkonom exekučnej činnosti a zároveň si musí pohľadávku prihlásiť\ndo konkurzu. Predmetom sporu v danej veci bolo pôvodne popretie pravosti pohľadávky exekútora\nsprávcom konkurznej podstaty, avšak už prvostupňový súd považoval túto pohľadávku za zistenú a\nnaďalej predmetom sporu zostalo jej zaradenie medzi pohľadávky proti podstate alebo do tretej triedy.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 nevzhliadal\nv postupe všeobecných súdov, kedy zamietli žiadosť súdneho exekútora o rozhodnutie o trovách\nexekúcie a odkázaní súdneho exekútora na prihlásenie pohľadávky do konkurzu (už za účinnosti zákona\nč. 7/2005 Z.z.), neústavnosť. Súdny exekútor ako sťažovateľ v danej veci namietal, že týmto postupom\nje od neho požadované, aby sa proti svojej vôli stal veriteľom. Ústavný súd vyslovil: „Exekútor má vždy\nprávo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu\nza úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom\nnemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti\nktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi\n\nvzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku\nuspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda\ncharakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Tento výklad zákonných\nustanovení všeobecného súdu je podľa názoru ústavného súdu ústavne konformný, a preto rozhodol vo\nveci sťažovateľky tak, že ju odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.\"\n\nZávery Ústavného súdu SR o prihlasovaní pohľadávok exekútora do konkurzu sú významné pre\nkonštatovanie, že tento postup exekučných súdov (odkazovanie súdneho exekútora na prihlásenie\npohľadávky do konkurzu) je ústavne konformný a takáto bola aj aplikačná prax súdov pred novelizáciou.\nZákon č. 348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, zaviedol v novom § 203 ods. 3 Exekučného\nporiadku úpravu náhrady trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu, že na majetok povinného bol\nvyhlásený konkurz.\n\nUznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 76/96 zo dňa 17.03.2005, uverejneného v\nObchodnom vestníku dňa 30.03.2005, vydal súd rozvrhové uznesenie a následne uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 76/96-Dz-164 zo dňa 24.05.2006, uverejneného v Obchodnom\nvestníku dňa 06.06.2006, bol konkurz vyhlásený na majetok povinného zrušený po splnení rozvrhového\nuznesenia. Vychádzajúc z rozvrhového uznesenia, k uspokojeniu pohľadávok všetkých veriteľov malo\nbyť použité 1 220 875,60 Sk, pričom pohľadávka prihlásená JUDr. Kaduchom, Exekútorsky úrad, vo\nvýške 15 010 Sk nebola uspokojená. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nemožno uvažovať\no nemajetnom povinnom. Výklad o povinnosti hradiť trovy súdneho exekútora vždy oprávneným, pokiaľ\npovinný zanikol, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné akceptovať bezpodmienečne. Je potrebné\nvziať do úvahy dátum začatia exekučného konania a procesné predpisy o náhrade trov exekúcie- §\n203 Exekučného poriadku, ktorý bol od. 01.12.1995 do 31.01.2002 v takom znení, že síce umožňoval\npreniesť náhradu trov exekúcie na oprávneného, avšak len výnimočne. Vychádzajúc z uznesenia\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, Exekučný poriadok v znení do\n31.01.2002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných\nprípadoch uvedených v § 203 bolo možné zaviazať oprávneného. A prípad zániku právnickej osoby,\nak bola zachovaná náležitá opatrnosť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, pod procesné zavinenie\nnespadá. Tento právny názor je v zásade rovnaký, k akému dospel aj Ústavný súd Českej republiky vo\nveci sp. zn. III. ÚS 455/08. Až následne právna prax si vyžiadala zavedenie § 203 ods. 2 Exekučného\nporiadku a zatiaľ len v dôsledku pomerne novej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR sa toto\nustan. použije ako právny základ nároku na priznanie náhrady trov exekúcie aj po smrti či zániku\nnemajetného povinného.\n\nOhľadom otázky náhrady trov exekúcie pri strete exekučného konania s konkurzom, existovala už\nskôr judikatúra Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR (odkázanie exekútora na prihlásenie\nsvojej pohľadávky do konkurzu), pričom zákonodarca pri novelizácii, zvedení tretieho odseku v § 203\nExekučného poriadku, zvolil odlišný postup. Nový § 203 ods. 3 Exekučného poriadku by mal zabrániť\ntakým prípadom, kedy treba riešiť dôvod zániku povinného a v konečnom dôsledku znamená, že súdny\nexekútor má zaručenú náhradu nevyhnutných trov exekúcie.\n\nV predmetnom prípade odvolací súd v dôsledku prechodných ustanovení musel teda použiť znenie § 203\nExekučného poriadku do  31.01.2002. Zároveň odvolací súd nevzhliadal u oprávneného ani procesné\nzavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie  dňa 14.07.1997,\nKrajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil konkurz uznesením zo dňa 25.09.1998, súdny exekútor mal viac\nako rok na vymoženie pohľadávky oprávneného. Zároveň súd nepovažoval povinného za nemajetného,\nkedy by v dôsledku najnovšej rozhodovacej činnosti mal zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.\n\nKeďže odvolací súd potvrdil výrok o trovách exekúcie, rozhodol o nárokoch na náhradu trov exekúcie\nv tomto exekučnom konaní v celom rozsahu, s tým, že zohľadnil aj nároky na náhradu trov konania v\nsúvislosti s týmto odvolacím konaním nasledovne:\n\nSúdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu v dôsledku neúspechu právo na\njej priznanie nevzniklo. Oprávnený si v súvislosti s odvolaním súdneho exekútora ďalšie trovy exekúcie\nneuplatnil.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0Er/1652/1997", "guid": "46f896bd-ff0b-4198-adfa-394fb5197a75:38efe6ad-1bb4-4b56-b117-cac3971ad625", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f31423a-15fc-467f-80fa-9ae9db544490", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 297/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010 z 31. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-31", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f31423a-15fc-467f-80fa-9ae9db544490"}, {"guid": "ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 319, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290"}], "citovane_v": []}