{"guid": "aff7e84c-37e5-4dfe-a5d0-03472b3d7f31:7103e0ea-41d7-4c8a-8d1b-e39f921482de", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1", "spisova_znacka": "7CoP/40/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/40/2012 z 11. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. septembra 2012, sp. zn. 7CoP/40/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1", "identifikacne_cislo": "5310202041", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2012-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7103e0ea-41d7-4c8a-8d1b-e39f921482de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 7CoP/40/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5310202041\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku\na z členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o\nmaloleté deti: I. E., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym\nopatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov: otca - Ing. Q. E., nar.\nX.X.XXXX, bytom E., Z. ul. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so\nsídlom v E., Ul. Q. XXX a matky - Mgr. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, Z. - B., Ul. V. XX/XXX,\nprávne zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v E., Q. XXXX, o zmenu úpravy práv\na povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.\n15P/45/2010-406 zo dňa 20. februára 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú I. a H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že\ntáto je povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné\nna maloletú I. vo výške 90 eur mesačne a na maloletú H. vo výške 80 eur mesačne, vždy k 15. dňu v\nmesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku. Ďalej upravil styk\notca s maloletými. Matke uložil povinnosť obe deti na styk s otcom riadne pripraviť a tieto mu odovzdať.\nKonštatoval, že  týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 8C/130/2003-100\nzo dňa 11.11.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/238/2005-264 zo dňa\n4.5.2006 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Rozhodnutie o\ntrovách konania ponechal na čas po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že od\nposledného súdneho rozhodnutia, ktorým boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti otca a matke\nbola uložená povinnosť platiť na ne výživné, došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých\ndetí, ktorá odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia. Maloleté deti vo svojich vyjadreniach pred\nsúdom, školským pedagógom, ako aj v rámci vykonávaného znaleckého dokazovania jednoznačne\nvyjadrili túžbu žiť v spoločnej domácnosti s matkou s tým, že otca budú ďalej navštevovať. Za nedôvodnú\npovažoval námietku otca, že vyjadrenie maloletých pred znalkyňou bolo zmanipulované matkou, ktorá\nich k znalkyni priviedla. Konštatoval, že znalkyňa je dostatočne odborne skúsená osoba, ktorá využíva\nrôzne metodické postupy, na základe ktorých možno určiť, či je dieťa manipulované a výchova ktorého\nz rodičov je pre neho vhodnejšia. Rovnako výsluch maloletých pred súdom nepovažoval okresný súd za\nzmanipulovaný. Tento bol vykonávaný v konaniach sp. zn. 5P/177/2007 a 5P 134/2009 bez prítomnosti\nrodičov a maloleté  spontánne uviedli, že chcú bývať s matkou a s otcom sa chcú stretávať. Okresný\nsúd pri svojom rozhodovaní ďalej prihliadal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa uviedla,\nže obe maloleté prichádzajú do obdobia dospievania, kedy začínajú mať svoj názor, ktorý dokážu\nvyjadriť samostatne, obe majú nadpriemerné intelektuálne schopnosti a primeraný osobnostný vývin a\nsú spôsobilé vyjadriť sa k otázke, u ktorého z rodičov by naďalej chceli zotrvať v osobnej starostlivosti.\n\nAplikujúc ustanovenia článku 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods.\n1 zákona č. 36/2005 Z.z. (citované v napadnutom rozhodnutí) prihliadal súd na takto vyslovený názor\nmaloletých detí. Tým, že ide o deti s nadpriemernými intelektovými schopnosťami, konštatoval, že sú\ndostatočne adaptabilné, aby sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam, novému prostrediu.\n\nPri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca konštatoval, že príjem, ktorý je uvedený v jeho daňovom\npriznaní je značne podhodnotený, pretože otec pracuje v oblasti programovania, v ktorej mzdy patria\nmedzi najvyššie na území SR. Podľa štatistických údajov priemerná mesačná mzda za rok 2010 v tomto\nodbore predstavovala sumu 1.572 eur a v roku 2011 1.736 eur. Prihliadajúc na uvedené skutočnosti\nurčil výživné na maloletú I. v sume 90 eur a maloletú Ivanu v sume 80 eur, zohľadňujúc ich potreby. Pri\nrozhodovaní o úprave styku prihliadal na to, aby maloleté mohli naďalej udržiavať a rozvíjať svoj vzťah\ns otcom, ako aj závery znaleckého posudku a tento upravil tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého\nrozsudku. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\nv súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa alternatívne\ndomáhal jeho zmeny tak, že návrh matky na zmenu starostlivosti bude zamietnutý, alebo jeho\nzrušenia a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní\nnepostupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce\nrozhodnutie v predmetnej veci a to, že nezisťoval všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na zmenu\nvýchovného prostredia maloletých. Poukazoval na to, že maloleté aktuálne žijú v Slovenskej republike\na na základe rozhodnutia súdu by mali začať žiť v Českej republike, čo môže mať vplyv na ich\npsychiku, najmä v súvislosti s prechodom na inú školu, odlišný vyučovací proces. Bol toho názoru, že\nna posúdenie uvedených skutočností bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru\nškolská psychológia. Ďalej namietal, že maloleté sú zo strany matky manipulované, čo bolo preukázané\naj v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/134/2009, v ktorom bolo predložené čestné prehlásenie maloletej\nH.. Na základe ďalšieho dokazovania v tomto konaní bolo zistené, že uvedené čestné prehlásenie jej\ndiktovala matka. Táto sa snaží detí navádzať proti otcovi. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd\nmal vychádzať aj zo znaleckého posudku MUDr. U. E., ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, kde\nsa konštatuje dobrý vzťah maloletých k jeho osobe. Tiež bolo potrebné, aby súd zohľadnil pochybenie\nmatky pri akútnom zápale slepého čreva u H., kde táto odmietla dať súhlas na jej operáciu, čo mohlo mať\nnegatívny vplyv na zdravie, dokonca život maloletej. Okrem toho sa okresný súd nedostatočne zaoberal\nzistením, kto je vlastníkom domu, v ktorom matka aktuálne býva a aké má vytvorené podmienky pre\nbývanie. Otec ďalej namietal neprimeranú  výšku výživného, vzhľadom na jeho mesačný príjem 397 eur.\nZ tohto musí uhrádzať sumu 127,65 eur za elektriku a bývanie. Nemôže preto platiť výživné v rovnakej\nvýške, ako bolo dovtedy určené matke, pri ktorej sa vychádzalo z príjmu 18.448 Kč.\n\nMatka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdiť. Poukázala na závery znaleckého posudku vyhotoveného Mgr. R. P., z ktorého vyplýva, že\nmaloletí sa vo výchovnom prostredí matky cítia lepšie a slobodnejšie ako vo výchovnom prostredí otca,\na teda sa neobáva ich začlenenia do českej školy, nakoľko ovládajú český jazyk a sú výborné žiačky.\nPokiaľ išlo o námietku otca v súvislosti s jej aktuálnym bývaním, uviedla, že rodinný dom, v ktorom žije\nso svojim manželom, patrí do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň poukázala na to, že rovnako otec\nmaloletých býva v byte, ktorý nevlastní, nakoľko vlastníkmi sú jeho rodičia. Výšku výživného, ktorú určil\nokresný súd, považovala za primeranú, zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca. Tvrdila, že\notec maloleté deti používa ako zbraň voči jej osobe, vôbec nepozerá na ich záujmy a tieto nechráni.\n\nKolízny opatrovník vo svojom vyjadrení, rovnako ako matka, žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.\nUviedol, že otec v odvolaní používa rovnaké argumenty ako v konaní  pred prvostupňovým súdom, a s\nktorými sa tento v celom rozsahu dôsledne vysporiadal.\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2. písm.\na/ O.s.p.  a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie\n§ 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n\nOdvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov v rozsudku\nokresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné\nskutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.\n\nNezodpovedá stavu veci tvrdenie otca, že prvostupňový súd nepostupoval v ďalšom konaní v intenciách\nuznesenia krajského súdu, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené.\nNaopak, tento z jeho záverov dôsledne vychádzal a vykonal šetrenie pomerov, v ktorých by sa mali\nmaloleté deti nachádzať v prípade ich zverenia do starostlivosti matke. V súvislosti s týmto šetrením sa\noboznámil so zoznamom ponúkaných aktivít školských zariadení, ktoré by mali maloleté navštevovať,\nako aj so správou Mesta Havířov, týkajúcou sa povesti matky.\n\nAko účelová sa odvolaciemu súdu javila námietka otca o prípadnej manipulácií maloletých matkou. Na\ntúto okolnosť bolo vykonané znalecké dokazovanie a znalkyňa sa v záveroch znaleckého posudku k\notázke, či je niektoré z detí ovplyvňované rodičmi, jednoznačne vyjadrila, že zo strany rodičov takéto\novplyvňovanie zistené nebolo. V tomto smere možno prisvedčiť aj záverom okresného súdu, ktorý\npoukázal na to, že možnosť manipulácie maloletých bola vecou odborného posúdenia ustanovenou\nsúdnou znalkyňou Mgr. R. P..\n\nPokiaľ otec poukazoval na závery znaleckého posudku MUDr. U. E., vyhotoveného v rámci trestného\nkonania, ktoré bolo vedené proti jeho osobe (na základe trestného oznámenia matky maloletých),\nkde tento konštatuje dobrý vzťah maloletých k otcovi, možno konštatovať, že túto skutočnosť nikto\nnespochybňoval. Táto vyplýva aj zo znaleckého posudku Mgr. P., vyhotoveného v predmetnom konaní.\nZnalkyňa po vykonaní šetrenia uviedla, že maloleté majú k otcovi, rovnako ako k matke, vzťah pozitívny,\navšak menej intenzívny a pozerajú sa na neho kriticky. Krajský súd zdôrazňuje, že dôvodom zmeny\nrozhodnutia o tom, komu budú maloleté zverené do výchovy, bola skutočnosť, že tieto jednoznačne\nvyjadrili svoje prianie žiť v spoločnej domácnosti s matkou, ktorú, ako vyplýva zo záverov znaleckého\nposudku, aktuálne postrádajú a je pre nich najdôležitejšou osobou a vo vzťahu k nej majú vytvorenú\nnajintenzívnejšiu citovú väzbu.\n\nV tomto prípade, rovnako ako okresný súd, krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o tom, ktorému z\nrodičov žijúcich oddelene  má byť dieťa zverené do výchovy, zvažuje súd tiež prianie dieťaťa, najmä ak\nmôže dieťa už samé posúdiť, aká úprava pomerov je pre neho najvýhodnejšia a je schopné vytvárať\nsi primeraný úsudok o svojich vzťahoch k rodičom, ako aj osobám, s ktorými žijú rodičia v spoločnej\ndomácnosti, o svojich potrebách a podobne.\n\nDieťa má právo vyjadriť slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine a jednak v\nsúdnom konaní. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa\nsa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Týmto právam\ndieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho\nveku a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, t.z. že rodič\nnie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné\nposúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa\npri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné z ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť\nvyjadriť samostatne svoj názor.\n\nOkresný súd pri rozhodovaní o výchove maloletých vychádzal dôsledne z vyššie uvedených výkladových\npravidiel a  dospel k správnemu záveru, že je v záujme oboch maloletých , aby boli zverené do výchovy\nmatke. U oboch rodičov sú splnené podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy oboch maloletých detí\na ani u jedného z rodičov nemožno konštatovať, že zverenie detí do jeho výchovy by malo za následok\nnedostatky v starostlivosti, avšak bolo potrebné prihliadať na vyslovený názor maloletých, ktoré ako\nvyplýva zo záverov znaleckého dokazovania z ohľadom na zistenú rozumovú a emocionálnu vyspelosť,\nsú spôsobilé k takejto otázke sa vyjadriť. Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd preto rozsudok\nokresného súdu vo výroku o zverení maloletých do výchovy matke, ako vecne správny potvrdil. Rovnako\nza vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými. Tento bol\nupravený v dostatočne širokom rozsahu, preto, aby styk s otcom bol intenzívny.\n\nKrajský súd sa stotožnil aj so závermi okresného súdu týkajúcimi sa vyživovacej povinnosti a v\npodrobnostiach naň poukazuje. Námietku otca o neprimeranosti určenej výšky výživného, vzhľadom\nk výške jeho príjmu, nepovažoval za dôvodnú. Pre posúdenie schopnosti a možnosti rodiča nie sú\nrozhodné jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané, mimo iného, jeho\nfyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí  a pracovných skúseností atď. Okresný súd správne\npoukázal na to, že otec je vysokoškolský vzdelaný, pracujúci v oblasti informatiky, kde podľa záverov\nštatistického úradu možno dosahovať príjmy podstatne vyššie, než sú ním prezentované v podanom\ndaňovom priznaní. Tieto okolnosti potom správne vyhodnotil pri určení výšky vyživovacej povinnosti.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko v preskúmavanom\nrozsudku nebolo rozhodnuté prvostupňovým súdom o trovách konania z dôvodu jeho postupu podľa\n§ 151 ods. 3 O.s.p. Tento v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o trovách tohto\nodvolacieho konania.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/45/2010", "guid": "43a91625-6432-4eff-9fd5-9a39e33871cf:028efa29-7634-4716-b409-5b6ae2f68355", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "aff7e84c-37e5-4dfe-a5d0-03472b3d7f31:fb9d7871-9f95-49d1-8b19-a9aab06e519e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1", "spisova_znacka": "7CoP/40/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/40/2012 z 11. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-09-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1"}], "citovane_v": []}