Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/119/2012 z 26. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. apríla 2012, sp. zn. 8Co/119/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5310206916.3 Krajský súd Žilina | 8Co/119/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5310206916.3 | 2012-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19ed632f-a728-465d-aa0f-a2af3296790d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5310206916.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310206916
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310206916.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: W. J., rod. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V., ul. D. č. XXX/X, proti odporcovi: C. B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX T., SRN,
adresa pre doručovanie J., Z. č. XX, Česká republika, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Jozefom Varmusom, advokátom Stilo, s. r. o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203,
za účasti maloletého dieťaťa: D. R. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane matky
dieťaťa: Občianske združenie NÁRUČ - DKC, so sídlom Žilina, Zádubnie č. 56, organizačná zložka -
detašované pracovisko Čadca, ul. Májova č. 1099, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/150/2010-859 zo dňa 6. októbra
2011, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou D. R. S. J., nar. XX. XX. XXXX,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/150/2010-859 zo dňa 06. 10. 2011 Okresný súd Čadca rozviedol
manželstvo účastníkov konania C. B. J., nar. XX. XX. XXXX a W. J., rod. T., nar. XX. XX. XXXX,
uzavreté dňa 12. 09. 2003, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika
zväzok OM/41, ročník 2003, strana 127, poradové číslo 254. Maloleté dieťa D. R. S. J., nar. XX. XX.
XXXX, na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky, ktorú zároveň poveril zastupovaním
maloletej a správou majetku maloletej v bežných veciach. Odporcu zaviazal k povinnosti platiť výživné
na maloletú D. R. S. J., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 25,99 eur k rukám matky vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred. Styk s maloletou D. R. S. J., nar. XX. XX. XXXX, upravil tak, že otec má
právo stretávať sa s maloletou každý utorok v týždni v čase od 15.00 hod do 16.30 hod v priestoroch
vedľajšieho účastníka konania Občianske združenie Náruč - KC, Zádubnie 56, Žilina, v pobočke
organizačná zložka, detašované pracovisko Májová ulica 1099, Čadca pod dozorom vedľajšieho
účastníka konania prostredníctvom povereného pracovníka alebo psychológa VÚK v neprítomnosti
matky. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo
účastníkov je dlhodobo rozvrátené, pričom nie je ani nádej na obnovu spolužitia do budúcna. Manželia
nežijú spolu od decembra 2009 a ani nechcú spolu žiť, obaja súhlasili s rozvodom. Navrhovateľka
má dlhodobú intímnu známosť, s ktorou si chce založiť rodinu. Za daného stavu prvostupňový súd
konštatoval, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií podľa § 18 a § 19 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“). Príčiny rozvratu manželstva videl na strana obidvoch manželov.



Maloleté dieťa podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril okresný súd na čas po rozvode do
výchovy a starostlivosti matky za súhlasu kolízneho opatrovníka, rešpektujúc aj názor dieťaťa, ktoré
sa jednoznačne vyjadrilo, že chce žiť s matkou. Napokon zverenie dieťaťa matke doporučil aj znalec
- psychológ. Za týchto okolností mal okresný súd za to, že matka je väčšou zárukou stabilného
výchovného prostredia a zdravého vývoja dieťaťa ako otec. Tomuto súd vzhľadom na zverenie maloletej
do starostlivosti matky určil výživné, a to len v minimálnej výške 25,99 eur. V tomto smere súd na základe
zisteného skutkového stavu konštatoval, že odporca vo veku 38 rokov je sám odkázaný na výživu svojej
matky, poberá len dôchodok 587,80 eur, z čoho platí nájomné 500 eur mesačne. Nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť a nie je v žiadnom stabilnom pracovnom procese (ani ako podnikateľ, ani ako pracovník).
Okrem toho otec neposkytuje pre dieťa žiadnu osobnú záruku v oblasti výživy, osobnej výchovy, stability
výchovného prostredia. Naviac súd zvážil vek dieťaťa, kedy je naviazané viac na matku, citový vzťah
k matke, denný a školský režim, ktorý je stabilnejšie zabezpečený u matky, keďže otec sa zdržiava aj
v SRN a v Českej republike. Na rozdiel od odporcu navrhovateľka preukázateľne dobre zabezpečuje
výživu dieťaťa, prioritne sa venuje školskej a mimoškolskej výchove dieťaťa, nemení miesta pobytu,
dieťa má stabilné výchovné prostredie, matka dobrý zdravotný stav, dieťa k nej lipne viac ako k otcovi.
Matka je preto zárukou zdravšieho spôsobu života dieťaťa, aj stabilnejšieho spôsobu života.

„....Pokiaľ ide o styk otca s dieťaťom (teda odvolaním napadnutej časti rozsudku), podľa § 25 ods. 1 - 5
Zákona o rodine súd vychádzal aj z dôvodov, ktoré sú bližšie uvedené pri zverení dieťaťa do starostlivosti
matky. Vychádzal aj z doterajšieho zistenia a styku na základe predbežného opatrenia. Styk nariadený na
základe predbežného opatrenia u vedľajšieho účastníka konania - Náruč sa javí vhodnejší pre dieťa, ako
styk u kolízneho opatrovníka. Rovnaký názor zastáva znalec, ktorý pre zdravý kontakt otca s dieťaťom
doporučil chránený kontakt pod dozorom psychológa. Kolízny opatrovník s týmto stykom vyjadril súhlas.
Tento styk považuje za vhodnejší aj dieťa, aj matka. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že v „Náručí“ sa
matka nebojí nechať dieťa osamote, styk je menej kolízny a pre dieťa vhodnejší (dozor psychológa).

Z právoplatného rozhodnutia nemeckého súdu mal prvostupňový súd preukázané, že odporca musel
vrátiť dieťa na územie Slovenskej republiky , tým mal zároveň preukázané, že zneužil kontakt s dieťaťom
a odišiel s ním mimo územia Slovenskej republiky v rozpore s dohovorom s matkou, dieťaťom, ktoré
má preto strach. Zneužil svoje práva, porušil svoje povinnosti, v dôsledku toho sú jeho rodičovské práva
obmedzené v tom smere, že osoba odporcu nedáva záruku, že uvedené konanie nezopakuje. Preto
súd z hľadiska bezpečnosti a zdravého psychického vývoja dieťaťa vylúčil, aby styk otca s dieťaťom
bol mimo územia Slovenskej republiky, aby bol nechránený - bez prítomnosti detského psychológa a
odborného pracovníka vedľajšieho účastníka konania - Náruč, ktorí dávajú súdu záruku bezpečnosti
dieťaťa, zdravého vývoja dieťaťa, pretože zabezpečia bezkolízny kontakt, usmernia odborne otca,
dieťa, zabezpečia, aby otec nezneužíval kontakt s dieťaťom na iné účely (tak ako to bolo u kolízneho
opatrovníka). Účastníkom konania je otec, preto styk je upravený otcovi. To však nevylučuje, aby sa pri
dodržaní pravidiel stanovených súdom a vedľajším účastníkom konania - Náruč stretol otec s dieťaťom
aj za prítomnosti starej matky, resp. sestry. Pokiaľ otec bude trpezlivo rešpektovať pravidlá, odbúra
strach dieťaťa, získa si jeho dôveru a dôveru matky, môžu byť jeho rodičovské práva pri styku s dieťaťom
rozšírené. V opačnom prípade môžu byť ešte viac zúžené, resp. môže byť styk s dieťaťom zakázaný,
ak bude mať negatívny dopad na zdravý vývoj dieťaťa. S poukazom na už uvedené skutočnosti, že otec
nemá okrem dôchodku žiadny iný pravidelný príjem (ako sám uviedol, nie je v pravidelnom pracovnom
pomere, nie je živnostník, spoločník ani konateľ spoločnosti), nepreukázal žiadny pravidelný mesačný
príjem, nevlastní žiaden majetok, je sám odkázaný na výživu svojej matky. Preto súd určil výživné v
minimálnej hranici - 25,99 eur, čo predstavuje ku dňu rozhodovania súdu 30 % životného minima v
súlade so zákonom o rodine (§ 24 ods. 1, § 62 ods. 3 Zákona o rodine). Jediný príjem je dôchodok
587,80 eur, z ktorého platí nájomné 500 eur.

Súd sa napriek námietkam právneho zástupcu odporcu stotožnil v celom rozsahu so závermi znalca,
považoval ich za správne a úplné. Dopĺňať znalecký posudok v bode, ktorý zmaril samotný odporca,
považoval súd za účelový postup. Jeho závery sú logické, majú základ v zistenom skutkovom stave,
neprotirečia si. Znalecký posudok považoval súd za dostatočný pre rozhodnutie súdu. Podľa § 127 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.) posudzoval znalec tie skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti. Za situácie, že znalecký posudok spĺňa už uvedené formálne náležitosti znaleckého
posudku, závery sú v súlade so zisteným skutkovým stavom, sú logické, neprotirečivé, nemá právo
ani súd, ani účastník konania (právny zástupca) zasahovať do odbornej práce znalca, určovať mu
odborné postupy, kritizovať odborné postupy a závery. A to ani vtedy, keby sami mali odborné vzdelanie



uvedeného smeru. Odporca, ani jeho právny zástupca nepredložili také tvrdenia a dôkazy, ktorými
by spochybnili vierohodnosť, objektivitu znaleckého posudku. Znalec odpovedal na položené otázky
súdu úplne, presvedčivo, v súlade so zisteným skutkovým stavom, preto súd vychádzal zo znaleckého
posudku ako objektívneho, vierohodného dôkazu...“

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na ich náhradu konštatujúc, že išlo o konanie o rozvod manželstva, ktoré nezavinil len odporca,
ale aj navrhovateľka. V konečnom dôsledku si účastníci ani náhradu neuplatnili. Navrhovateľka bola
tiež zastúpená Centrom právnej pomoci, teda oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh.
Na odporcu nebolo možné aplikovať § 2 ods. 2 poplatkové zákona a zaviazať ho k plateniu súdneho
poplatku.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o úprave styku s maloletou, podali odvolanie tak
odporca, ako i vedľajší účastník konania.

Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o úprave styku zmenil tak, že je oprávnený stretávať sa s
maloletou D. R. S. J., nar. XX. XX. XXXX, každý týždeň od piatka 14.00 hod do nedele 19.30 hod bez
prítomnosti matky tak, že v stanovený čas si maloletú D. vyzdvihne v sídle kolízneho opatrovníka a po
uplynutí stanoveného času stretnutia ju odovzdá matke v mieste bydliska. Za ďalšie žiadal stýkať sa s
maloletou každý rok cez letné prázdniny od 01. 08. do 21. 08., tiež každý párny rok počas Vianoc od 22.
12. do 30. 12. a každý nepárny rok počas Vianoc od 30. 12. do 07. 01. Napokon aj každý druhý rok cez
Veľkonočné sviatky od piatku do pondelka. Matke žiadal uložiť povinnosť maloletú D. na stretnutie riadne
a v stanovený čas pripraviť a odovzdať ju otcovi a po uplynutí vymedzeného času stretnutia túto prevziať
od otca. Oboch rodičov žiadal zaviazať k povinnosti v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude
môcť realizovať, oznámiť takúto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred začatím styku.

Prvostupňovému súdu vytýkal to, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoční, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci.

V podrobnostiach uviedol, že znalecký posudok PhDr. C. E., CSc., aj na základe záverov ktorého
prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie, nemôže slúžiť ako podklad pre objektívne rozhodnutie,
pretože bol vypracovaný v rozpore so zaužívanými a štandardnými postupmi. Znalec vypracoval
znalecký posudok bez toho, aby skúmal kontakt maloletej D. s jej otcom, pričom postupom znalca bola
otcovi odopretá možnosť prezentovať svoj vzťah a svoju komunikáciu s maloletým dieťaťom. Otcovi
dieťaťa bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva pri vykonávaní dôkazu vypracovaním znaleckého
posudku, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Znalec vypracoval znalecký
posudok bez súčinnosti s otcom dieťaťa. Hospitalizácia odporcu počas vypracovania znaleckého
posudku nemala byť zo strany prvostupňového súdu posúdená ako úmyselný a účelový postup, ktorého
cieľom malo byť zmarenie znaleckého úkonu.

Z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 06. 10. 2011 vyplynulo, že znalec upustil od vyšetrovacieho
úkonu, v rámci ktorého by skúmal kontakt maloletej D. s otcom, pričom potvrdil, že takýto vyšetrovací
úkon by bol pre vypracovanie znaleckého posudku užitočný, avšak vzhľadom k súdom stanovenej
lehote na vypracovanie znaleckého posudku bol nútený znalecký posudok vypracovať v danej lehote.
Z uvedeného konania je dôvodné sa domnievať, že znalec pod vplyvom súdom stanovenej lehoty
vypracoval znalecký posudok bez toho, aby skúmal komunikáciu otca s maloletou, čo mohlo byť na
ujmu záverov znaleckých zistení. Takto vypracovaný znalecký posudok preto nemôže byť zákonným
dôkazným prostriedkom a nemôže slúžiť súdu na rozhodnutie vo veci. Pri vypracovaní znaleckého
posudku sa znalec vôbec nezaoberal tvrdeniami otca, že maloletá D. je popudzovaná voči nemu
samotnou matkou a že negatívny vzťah k otcovi bol vypestovaný matkou maloletej. Z doteraz
vykonaného dokazovania vyplýva, že pri styku s maloletou D. po určitom čase maloletá stratí zábrany
a ich vzťah sa rozvinie do vzájomného kontaktu bez zábran (viď vyjadrenie kolízneho opatrovníka).

Otec už v priebehu prvostupňového konania poukazoval na skutočnosť, že nie je vhodné, aby pri jeho
styku s maloletou boli tretie osoby, nakoľko dieťa je z takéhoto postupu frustrované, pričom matka



popudzuje dieťa voči vlastnému otcovi a dieťa potom nemá možnosť vybudovať si dostatočný vzťah k
otcovi.

Prvostupňový súd a rovnako i znalec pri vypracovaní znaleckého posudku ohľadom styku otca s
maloletým dieťaťom (raz týždenne 2,5 hodiny) nezobral do úvahy tú skutočnosť, že otec má bydlisko v
Nemecku a prechodný pobyt v Čechách, pričom na styk s dieťaťom musí dochádzať zo vzdialenosti viac
ako 1000 km, ktorý by mal trvať len 1,5 hodiny. S prihliadnutím na pracovnú zaneprázdnenosť a značnú
vzdialenosť otca od miesta styku je v podstate nemožné uskutočňovať styk s dieťaťom 1x týždenne v
rozsahu 1,5 hodiny počas pracovného týždňa a rovnako je to neúčelné pre maloleté dieťa, vzhľadom k
tomu, že je školopovinná a musí sa počas pracovného týždňa pripravovať do školy.

Prvostupňový súd tiež zaujal vo vzťahu k hodnoteniu odporcu ako človeka záver bez toho, aby skúmal
podmienky pre výchovu dieťaťa u neho, teda bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov ho vykreslil ako
človeka, ktorý nie je schopný postarať sa o dieťa. Ak aj okresný súd za ďalšie poukazoval na zdravotný
stav odporcu, nedávajúci záruku riadnej starostlivosti o dieťa, tak je pravdou, že odporca je po operácií
a má zhoršený zdravotný stav, avšak tento nemá vplyv na výchovu dieťaťa. Ohľadom zhoršeného
zdravotného stavu však odporca poukazoval v súvislosti s dochádzaním na miesto styku viac ako 1000
km od miesta bydliska. Z doterajšej praxe stretávania sa otca s maloletou (1,5 hodiny raz za týždeň)
je zrejmé, že pre nedostatok časového priestoru a prítomnosť iných osôb stráca takýto kontakt otca
s maloletou význam, pretože trvá dlhší čas, kým dieťa stratí zábrany a ich styk prebieha spontánne.
Prvostupňový súd upravil styk otca s maloletou ešte v užšom rozsahu ako bol nariadený predbežným
opatrením. Je v rozpore so zaužívanou praxou, a tiež záujmom maloletého dieťaťa, ktoré má právo
na výchovu oboma rodičmi, aby styk upravený v tak malom rozsahu, ako bol v zmysle predbežných
opatrení, bol rozhodnutím vo veci samej ešte zúžený bez toho, aby boli na takéto rozhodnutie dané
objektívne dôvody. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka pritom jasne vyplýva, že po určitom čase maloletá
postupne stratí voči otcovi zábrany a nadväzuje kontakt s otcom, avšak pre nedostatok časového
priestoru (1,5 hodiny týždenne) stráca takto upravený styk účinok a význam, keďže na ďalšom stretnutí
sa situácia znova opakuje - dieťaťu trvá istý čas kým sa vysporiada s danou situáciou a postupne
si nachádza cestu k otcovi, avšak stretnutie znova končí bezvýsledne. Z uvedeného je zjavné, že
styk, tak ako bol upravený predbežnými opatreniami, neprinášal žiadny posun vpred, ktorý by spočíval
v prehlbovaní citových väzieb dieťaťa k otcovi, a preto bo neefektívny. O to viac je nelogické, aby
prvostupňový súd takto upravený styk ešte zúžil, a tak úplne zmaril možnosť prehlbovať citový vzťah
medzi maloletou D. a otcom. Prvostupňový súd predmetným rozsudkom dokonca umožnil otcovi styk s
maloletou ešte v menšom rozsahu ako navrhoval znalec.

Realizácia styku otca s dcérou je navyše sťažená aj tým, že matka dieťaťa účelovo marí stretávanie sa
otca s dcérou, pričom vždy v deň keď sa má stretnutie uskutočniť, neodôvodnene uvedie, že dieťa je
nemocné a nemôže sa stretnutia zúčastniť. Matka sa pred otcom maloletej vyjadrila v tom smere, že D.
bude v čase úpravy styku vždy chorá. Z uvedeného správania sa matky je zjavné, že matka používa
dieťa ako nástroj za účelom vyvolávania neustálych nezhôd s otcom, pričom takéto umelo vytvorené
nezhody nepriaznivo vplývajú na zdravý vývoj maloletej.

Z potvrdenia OO PZ Čadca ČVS: ORP-1461/OO-CA-2011 zo dňa 10. 10. 2011 vyplýva, že matka podala
na otca trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy na maloletú D. podľa § 207 ods.
1 Trestného zákona. V zmysle § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bolo uvedené podozrenie z
prečinu zanedbania povinnej výživy odložené. Z uvedeného je zrejmé, že matka podala nedôvodné
trestné oznámenie s cieľom opätovne vyvolať nezhody, a tým pádom vykresliť otca ako zlého človeka.
Pritom matka maloletej má milenca, ktorý sa navrhovateľovi viackrát vyhrážal zabitím, o čom boli podané
viaceré trestné oznámenia. Súčasný partner matky nemá dobrý vplyv na zdravý vývoj maloletej D., čo
vyplýva z prekladu nahrávky maloletej, kde opisuje partnera svojej matky ako „zlého P.“.

Z výsluchu maloletej D. pred súdom nevyplynul záver, že má z otca strach, a preto sa javí otcovi
nepochopiteľný záver znalca a rovnako hodnotiaci úsudok prvostupňového súdu, že dieťa má negatívny
postoj k otcovi. Počiatočný negatívny postoj maloletej k otcovi na začiatku styku možno pripísať len tej
skutočnosti, že matka sa pred maloletou o otcovi negatívne vyjadruje. Jediným vhodným riešením na
odstránenie týchto negatívnych javov je úpravy styku v dlhšom časovom rozsahu, aby sa mohol plne
rozvinúť citový vzťah maloletej D. k otcovi.



V závere podaného odvolania odvolateľ ešte vytkol prvostupňovému súdu, že nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie, čím mu odňal možnosť na konanie pred súdom. V tejto súvislosti uviedol, že na
pojednávaní dňa 06. 10. 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal doplniť dokazovanie
dopracovaním znaleckého posudku. Rovnako žiadal prešetriť pomery otca z hľadiska starostlivosti o
maloleté dieťa orgánom, ktorý je na to príslušný v mieste jeho bydliska. Ďalej navrhol vypočuť matku
otca S. J., ktorá pozná príčiny rozvratu manželstva, keďže účastníci po uzavretí manželstva žili v SRN.
Matka pricestovala kvôli výsluchu až z Nemeckej spolkovej republiky. Prvostupňový súd zamietol návrhy
na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že ide o účelový postup odporcu.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu vo výroku o
úprave styku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že v uvedenej časti prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie tiež
spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Vedľajší účastník prvostupňovému súdu vytkol najmä to, že svojím rozhodnutím, keď realizáciu styku
medzi otcom a maloletou upravil v priestoroch vedľajšieho účastníka - Občianske združenie náruč
- Pomoc deťom v kríze, so sídlom Zádubnie 56, Žilina, preniesol právnu zodpovednosť za výkon
svojho rozhodnutia na akreditovaný subjekt - mimovládnu organizáciu. Svojím rozhodnutím tiež vytvoril
neželaný precedens, podľa ktorého by občianske združenia zodpovedali za výkon rozhodnutí súdu vo
veci samej, pričom súd má jednoznačne povinnosť v poručenských veciach zaviazať povinnosťami úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je potom vylúčené, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril
kontrakt aj s mimovládnou organizáciou - akreditovaným subjektom, ktorej za výkon práce aj zaplatí.
Právna zodpovednosť však zostane na pleciach štátnej organizácie, ktorá zo zákona poskytuje pomoc
a poradenstvo nielen občanom, ktorí sa na nich obracajú so žiadosťou pomôcť, ale zabezpečuje styk a
spoluprácu s orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy akreditovanými subjektmi.

Vedľajší účastník, ktorý vykonáva svoju činnosť v prenajatých priestoroch, nie je ani personálne,
organizačne a finančne vybavený tak, aby garantoval realizáciu výkonu rozhodnutia súdu do budúcna po
dobu mesiacov či rokov. Kedykoľvek môže nastať skutkový stav, že z nedostatku finančných prostriedkov
OZ Náruč ukončí činnosť detašovaného pracoviska, poradne v Čadci na ulici Májovej č. 1099. Realizácia
styku je navyše o to viac sťažená, že otec dieťaťa marí výkon styku svojím nastavením a komunikácia
s nimi je náročná, pretože samotných pracovníkov považuje za zaujatých a nepotrebných pri realizácii
styku.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 30. 11. 2011, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
v reakcii na odvolanie vedľajšieho účastníka poukázal len na tie skutočnosti, ktoré už produkoval v
priebehu či už prvostupňového, resp. odvolacieho konania.

Navrhovateľka v podanom vyjadrení zo dňa 12. 12. 2011, prostredníctvom svojho zástupcu odvolací
súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc
sa s jeho dôvodmi.

Nesúhlasila s vyjadreniami odporcu spochybňujúcimi odborné postupy ustanoveného znalca PhDr. C.
E., CSc. Uviedla, že nie je vecou súdu, ani účastníkov konania posudzovať, akým spôsobom má znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku postupovať. Podľa zákona č. 382/2004 Z. z., pri vypracúvaní
znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií
ministerstva. Odporca sa už počas znaleckého dokazovania pokúšal zasahovať do znaleckého procesu,
znalca poučovať a určovať mu znalecký posudok tak, ako je to uvedené na str. 25 znaleckého posudku.
Navrhovateľka je presvedčená, že svojím správaním sa odporca snažil zmariť priebeh znaleckej činnosti,
ako aj priebeh súdneho konania.

Za ďalšie, poukázala na písomné záznamy zo stretnutí medzi odporcom a maloletou D., ktoré
preukazujú, že napriek tomu, že stretnutia prebiehali pod dozorom, dochádzalo ku kolíziám a napätým
situáciám, ktoré negatívne vplývali na psychický vývoj maloletej. Ak by stretnutia prebiehali bez zábran,
tak ako sa to snaží vykresliť otec dieťaťa, nebolo by nutné, aby súd predbežným opatrením obmedzoval
jeho styk s maloletou, rovnako by nebolo potrebné znalecké dokazovanie. Neobstojí ani odporcovo
poukazovanie na značnú vzdialenosť, ktorý musí absolvovať na realizáciu styku s dieťaťom. Tieto



tvrdenia navrhovateľka označila za účelové, poukazujúc na skutočnosť, že odporca žije a podniká
v Českej republike. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Mestského súdu v Brne vo veci sp. zn.
12T/5/2009, ako aj konanie na Okresnom súde Bratislava I., sp. zn. 1P/234/2010 o návrhu otca na
navrátenie maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Ak by obvyklým pobytom odporcu nebola
Česká republika, vyžiadal by súd, aby vrátil dieťa do Českej republiky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1, 2 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie či už vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s celým radom listinných
dôkazov vrátane znaleckého posudku, pričom skutkový stav zistil úplne a správne keď konštatoval, že
na strane matky dieťaťa sú lepšie predpoklady pre ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej D., a
preto jej aj dieťa zveril do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené správne tiež prvostupňový súd
upravil styk otca s maloletou, rešpektujúc pritom denný režim maloletého dieťaťa. Keďže z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi rodičmi dieťaťa vládne napätie, odvolací súd by sa
aj stotožnil s tým, aby stretnutie otca s maloletou D. prebiehalo v priestoroch vedľajšieho účastníka,
avšak jedine za predpokladu, že by tento s tým sám súhlasil. Vzhľadom na jeho nesúhlasné stavisko s
takouto formou stretávania sa a ním uvádzané presvedčivé argumenty odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu by bol v napadnutom výroku nevykonateľný, resp. nerealizovateľný.
Uvedeným spôsobom by skutočne došlo k preneseniu zodpovednosti za riadny výkon rodičovských práv
na neziskovú organizáciu, ktorá na to z dlhodobého hľadiska nemusí byť ani dostatočne materiálne a
personálne vybavená. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, ktorý odvolací súd viedol k zrušeniu rozsudku
okresného súdu v napadnutom výroku.

V ďalšom konaní bude potrebné, aby prvostupňový súd upravil styk otca s maloletou D. v súčinnosti
s kolíznym opatrovníkom, prípadne aj vedľajším účastníkom iným spôsobom. V prípade vedľajšieho
účastníka však len s jeho súhlasom. Odvolací súd má pritom za to, že forma stretávania sa otca s
dieťaťom v priestoroch iného vo veci nezainteresovaného subjektu len napomôže k odbúraniu napätia a
k zvýšeniu pocitu bezpečnosti či už na strane dieťaťa, resp. matky. To odvolací súd uvádza v súvislosti
s tým, že v minulosti bolo dieťa v rozpore s dohodou rodičov prevezené na územie Spolkovej republiky
Nemecko. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd bude potrebné, aby otec najskôr nadviazal
s dieťaťom vzťah založený na dôvere a aby aj rozptýlil obavy matky o jeho bezpečnosť. Preto až v
ďalšom období si môže otec dieťaťa požiadať návrhom zmenu úpravy stretávania sa s dieťaťom, a
to prípadne na dlhšie obdobie, resp. počas školských prázdnin. Vzhľadom na súčasný stav, tak ako
vyplynul z vykonaného dokazovania, sa však pre odvolací súd forma stretávania raz týždenne javila ako
najvhodnejšie. Pokiaľ však ide o časový rozsah, v tomto smere by mal ešte raz prvostupňový zvážiť,
či 1,5 hodiny je časový priestor na styk otca s dieťaťom postačujúci práve preto, že s dieťaťom by sa
stretával len raz týždenne, ako ja s ohľadom na vzdialenosť, ktorú má od miesta bydliska dieťaťa.

Čo sa týka vytýkaných procesných pochybení v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a s
vykonávaním dokazovaním, odvolací súd oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu nezistil
na strane prvostupňového súdu žiadne pochybenie. Znalecký posudok bol riadne vypracovaný, pričom
znalec vychádzal z takého stavu, aký mu bol z dostupných poznatkov známy. Závery znaleckého
posudku sú aj pre odvolací súd dostatočne zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Nebol preto žiaden
dôvod, aby prvostupňový súd nariadil vo veci doplnenie znaleckého dokazovania už aj s ohľadom na
tú skutočnosť, že dieťa je právoplatne zverené (keďže napadnutý bol len výrok o úprave styku) do
starostlivosti matky.



Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 221
ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto bude prvostupňový súd vychádzať z
právneho názoru vysloveného odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .