Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/11/2012 z 11. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. apríla 2012, sp. zn. 9CoP/11/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5311209035.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/11/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5311209035.1 | 2012-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b472c8d0-80c6-4e3b-b997-fea0376330bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5311209035.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311209035
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311209035.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka JUDr., Jany Kotrčovej v právnej veci starostlivosti o maloletého J. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Čadci, dieťa rodičov matky: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XX, a otca: J. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., V. XXXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vaňom, advokátom so sídlom v R., V. XXXX v konaní
o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Čadci 11P 23/2011-100 zo
dňa 31.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého J.
P. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 22.9.2011. Nedoplatok na
výživnom v sume 60,- Eur súd povolil otcovi splácať po 20,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
opravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Čadci 5P 63/2009 zo dňa 28.1.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7CoP/38/2010 zo dňa 28.7.2010) došlo medzi účastníkmi
k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Zmena
pomerov nastala najmä na strane maloletého dieťaťa, keď od poslednej úpravy výživného matka prestala
poberať rodičovský príspevok a maloleté dieťa nastúpilo do materskej školy. Otec uzavrel manželstvo
dňa 28.8.2010, z ktorého pochádza maloletý syn O., nar. XX.X.XXXX. Pokiaľ matka žiadala zaviazať
otca na úhradu nákladov spojených so zariadením detskej izby, ako i k povinnosti prispievať okrem
určeného výživného 5 krát do roka sumou 50,- Eur, v tejto časti súd jej návrh zamietol ako nedôvodný,
lebo zvýšené náklady zohľadnil už pri určení výšky výživného.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa.
Poukazovala na to, že s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca ako i jeho majetkové pomery súd
mohol priznať výživné aspoň vo výške 200,- Eur. Otec svojej manželke a druhému synovi dopraje všetko
aj to, čo nie je nevyhnutné, kupuje značkové veci, dovolí si drahé autá, dovolenky a výlety niekoľkokrát
ročne na úkor maloletého J.. Ak aj manželka otca chcela študovať, mala možnosť využiť dennú formu
štúdia, ktorá je ešte stále bezplatná, nakoľko je nezamestnaná, pričom ona ako matka takúto možnosť



nemala, pretože sa o svojho syna stará sama a rodičia nie sú denne doma, aby jej mohli pomôcť. V čase,
keď otec opustil spoločnú domácnosť, kvôli terajšej svojej manželke sľúbil, že dá maloletému všetko, čo
bude potrebovať a takto to bolo vždy, keď niečo potreboval pre maloletého sľúbil, ale nesplnil. Aj keď si
uvedomuje, že sľuby nie sú právne záväzné, chcela tým poukázať len na charakter osobnosti otca.

Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody osobné rozhodnutia o výživnom, možno zmeniť ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia ak od poslednej
úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia
o výživnom pre maloleté dieťa. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto
prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov spojených
s prípravou na ďalšie povolanie a pod., ale i na strane povinného (v tomto prípade otca maloletého
dieťaťa) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu
vyživovacích osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmene výživného je povinný vždy skúmať k akej zmene
pomerov medzi účastníkmi od poslednej úpravy došlo, či sa jedná o zmenu trvalého charakteru, pričom,
ale už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o
neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné
poukázať na to, že od poslednej úpravy výživného (tak ako to konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia) uplynula veľmi krátka doba a preto v tomto prípade ani nebolo možné hovoriť
o výraznej zmene pomerov na strane účastníkov konania. Samotná skutočnosť, že matka prestala
poberať rodičovský príspevok ešte sama o sebe neodôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre
maloleté dieťa a to s prihliadnutím už i na tú skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletému synovi O., pričom sa jeho majetkové pomery oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu
výrazným spôsobom nezmenili. Keďže, ale otec opravný prostriedok proti prvostupňovému rozsudku
nepodal, ani odvolaciemu súdu neprislúchalo v tomto smere zasahovať do výšky výživného tak, ako
bola určená prvostupňovým súdom (i keď je toho názoru, že na zmenu pomerov, ktorá tu nastala
od posledného rozhodnutia je zvýšenie výživného o 30,- Eur v tomto prípade neprimerané), preto
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ matka vo svojom návrhu požadovala úhradu ďalších nákladov, tak ako ich špecifikovala v návrhu
v tomto smere prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh zamietol, lebo náklady na výživu a
výchovu maloletého dieťaťa sú obsiahnuté vo výške výživného, ktorú určoval prvostupňový súd.

Tak ako je už i vyššie uvedené v konaní o zvýšenie výživného súdu neprislúcha už posudzovať výšku
pôvodne určeného výživného, ale môže len vyhodnotiť zmenu pomerov, ktorá tu nastala od posledného
rozhodnutia. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by otec od posledného rozhodnutia získal
majetok vyššej hodnoty, alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá by zdôvodňovala zvýšenie výživného,
pričom na strane maloletého dieťaťa v dôsledku jeho fyzického vyspievania za dobu od posledného
rozhodnutia taktiež k výraznej zmene dôjsť nemohlo. Pokiaľ otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletému synovi O., nemožno mu vytýkať ani skutočnosť, kedy na zabezpečenie potrieb rodiny si
zobral úver, ktorý v súčasnej dobe spláca.



O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa tu jednalo
o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.