Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoE/60/2012 z 21. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 21. októbra 2012, sp. zn. 5CoE/60/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5312201757.1 Krajský súd Žilina | 5CoE/60/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5312201757.1 | 2012-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46ade7cc-67da-4704-baa0-251d9298cacc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5312201757.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312201757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5312201757.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom
Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD.,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie P. X, XXX XX X., proti povinnému: G. A., bytom M. XXX/XX,
XXX XX V., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1327,94 € s príslušenstvom, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.
k. 11Er/193/2012-8 zo dňa 9.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc na ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm.
d), Exekučného poriadku; § 45 ods. 1,2,3 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tým, že
rozhodcovská doložka uvedená v čl. IX. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.7.2008 a čl. IX.
Záverečných ustanovení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.4.2008 je neprijateľnou podmienkou,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinného) a teda je neplatná. Nekalý charakter rozhodcovskej doložky videl okresný súd
v dojednaní doložky, ktoré nebolo vykonané individuálne, ale doložka splýva s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré boli predformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto
zmluvné dojednanie, len ho prijať ako celok. Všeobecné podmienky sú napísané drobným, nahusteným
a ťažko čitateľným textom, čo podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom.
V niektorých prípadoch značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj
geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania rozhodcovského konania,
spotrebiteľ tak stráca právo brániť sa voči nárokom zo zmluvy na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Spotrebitelia nie sú konkrétne informovaní o dôsledkoch rozhodcovskej doložky. Konanie
sa uskutočňuje podľa interných rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľom sprístupnené.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Nekalá povaha rozhodcovskej doložky nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, na
rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá
na celé exekučné konanie a teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože rozhodca, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá je v zmysle zákona neplatná.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie oprávnený. Predovšetkým poukazoval na to, že zmluvné podmienky oboch zmlúv zaväzovali
obe strany zmluvného vzťahu komplexne, teda bez použitia ďalších všeobecných obchodných
podmienok. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je
rozhodcovská doložka nijakým spôsobom pozornosti spotrebiteľa ukrývaná, ustanovenie o nej nie je
ani zmenšené ani nečitateľné, jej zahrnutie medzi ostatné rovnako dôležité ustanovenia zmluvy teda
nemožno chápať ako konanie nekalé alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je rovnako zrejmé,
že zmluvné strany sa týmto ujednaním podrobne zaoberali ešte pred podpisom zmluvy o úvere, t.j.
pri samotnom vzniku záväzkového vzťahu. Pri podpise, a to najmä zmluvy č. 0100800104 sa totiž
vyžaduje aktívny úkon, ktorým dlžník vylúči jednu z uvedených možností. Pritom je jednoznačné, že
krížikom je preškrtnuté slovo nesúhlasí. Z toho vyplýva, že dlžník pred podpisom zmluvy pozitívnym
úkonom, t.j. preškrtnutím slova nesúhlasí slobodne a jednoznačne vybral z ponuky dvoch možností takú,
ktorá dovoľuje použitie rozhodcovskej doložky a vlastným rozhodnutím takto prorogoval rozhodcovský
súd, čiže fakticky a nezávisle mohol ovplyvniť obsah tohto ustanovenia, a zároveň, že takúto zmluvnú
podmienku možno bez pochýb považovať za individuálne dojednané ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy. Z ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy môžu
obsahovať aj tzv. „neprijateľné podmienky“, ak tieto boli individuálne dojednané. Zmluvné ustanovenie
čl. IX. bod 1. je nevyhnutné považovať za individuálne dojednané. Výkladom a contrario možno
skonštatovať, že zmluvné ustanovenia, ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť mohol, sa považujú za
individuálne dojednané. Z toho dôvodu zastával názor, že predmetnú rozhodcovskú doložku už nemožno
posudzovať podľa ust. § 53 ods. 4. Ak by súd aj skonštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,
nemožno vysloviť záver, že je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5, ale je potrebné aplikovať špeciálne
pravidlo z ust. § 53 ods. 1 veta druhá. Z označeného ust. § 53 ods. 1 vyplýva, že spotrebiteľské
zmluvy môžu obsahovať aj tzv. neprijateľné podmienky, ak tieto boli individuálne dojednané. Ak zákon
povoľuje existenciu takýchto zmluvných ustanovení, nemôžu byť neplatné, a preto sú platné. V tomto
prípade generálna klauzula svojím pravidlom v druhej vete ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zabráni, aby osobitné dojednanie rozhodcovskej zmluvy bolo posúdené ako neprijateľná podmienka.
Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie neprijateľnosti individuálne dojednanej zmluvnej podmienky
súdu neprislúcha, pretože je neopodstatnené a neodôvodnené. Svojím záverom o neplatnosti sa
okresný súd dopustil hrubého zásahu do právnej istoty a do zákonom chránených záujmov a práv
subjektov a narušil ich postavenie v súkromnoprávnom vzťahu. Podľa oprávneného súd musí skúmať
všetky konkrétne dôsledky rozhodcovskej doložky, nie len jej teoretickú spôsobilosť založiť v generálnej
klauzule predpokladanú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd v tejto súvislosti neskúmal rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
pri IUDEX, nezaoberal sa skutočnosťou, že konanie pred týmto rozhodcovským súdom vychádza
z ustanovení O.s.p. a preto nemôže žiadnym spôsobom ukrátiť povinného na jeho právach, a
nezaoberal sa ani hmotnoprávnym vzťahom medzi oprávneným a povinným. Keďže posudzovanie
týchto dokumentov absentuje v rozhodovaní okresného súdu, mal oprávnený za to, že okresný súd
v uznesení dostatočne nepreukázal neprimeranosť rozhodcovskej doložky a na základe takéhoto
nedostatočného postupu vyhlásil dotknutú zmluvnú podmienku za neplatnú. Zároveň sa okresný súd zo
všetkých zmluvných ustanovení zaoberal iba povahou rozhodcovskej doložky a označil ju za neprijateľnú
v zmysle § 53, pričom nespochybnil možnosť, dovolenosť alebo rozpornosť plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodnutie okresného súdu považoval oprávnený za značne formalistické a nedostatočne
odôvodnené. Ak postup exekučného súdu vo svojich dôsledkoch vedie k zániku možnosti účelne
vymáhať pohľadávku oprávneného voči povinnému, je potrebné pred vydaním takéhoto rozhodovania
sa zaoberať aj hmotnoprávnym základom sporu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhoval
oprávnený, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na nové konanie.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu postupovala
podľa ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a predložila vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie, nakoľko
odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť. Stotožňovala sa s dôvodmi napadnutého uznesenia, v
prvom rade s vyhodnotením rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
0100810001 zo dňa 3.7.2008.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného



súdu v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v súlade s ust. §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03) vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný
obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi
zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.
je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s ním
musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí súd vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. S poukazom na ust. § 167
ods. 2 O.s.p. uvedené platí aj pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia.

Podľa záveru odvolacieho súdu písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia okresného súdu vyššie
uvedené požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. §167 ods. 2 O.s.p. nespĺňa.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci súdny exekútor JUDr. Ing.
Štefan Hrebík požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX č. i2550.2374 zo dňa 9.8.2011.
Dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa č. 0100800104 zo dňa 8.4.2008 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
0100810001 zo dňa 3.7.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
má povahu spotrebiteľského právneho vzťahu, okresný súd postupoval správne, keď preskúmaval,
či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok, bolo potrebné v prvom rade zistiť, či ide o exekučný titul materiálne vykonateľný,
čo okrem iného zahŕňa aj posúdenie, či bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vo veci konať a teda



za týmto účelom bolo potrebné zo strany exekučného súdu preskúmať povahu rozhodcovskej doložky,
ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

V oboch zmluvách je zakomponovaná rozhodcovská doložka, a to v článkoch IX. bod 1 v znení: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe
Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, ako aj spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr uzatvorených
zmlúv, alebo súvisiacich s týmito zmluvami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik týchto zmlúv,
predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu pri IUDEX, s.r.o.
so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť
rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany
konečné a záväzné.“

V poslednej vete však rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou zmluvy č. 0100800104 zo dňa 8.4.2008
obsahuje ustanovenie v znení: „Dlžník so znením tohto bodu súhlasí - nesúhlasí. (Nehodiace sa
preškrtnite krížikom). Ak nesúhlasí, právomoc rozhodovať spory zo Zmluvy budú mať všeobecné súdy.“
V zmluve je prečiarknuté slovo „nesúhlasím“.

V zmluve č. 0100810001 zo dňa 3.7.2008 posledná veta rozhodcovskej doložky znie: “Dlžník je
oprávnený podať žalobu aj na príslušnom všeobecnom súde.“

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia absolútne nevysporiadal s odlišným znením
rozhodcovskej doložky v každej z týchto zmlúv. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
v oboch prípadoch založil iba na všeobecných úvahách a konštatovaniach, ktoré nijakým spôsobom
neodôvodnil žiadnymi relevantnými úvahami.

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na znenie rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve zo dňa
8.4.2008, kde povinný - spotrebiteľ mal možnosť vyznačiť, či súhlasí alebo nesúhlasí so znením čl. IX.
bod 1 ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, či v danom prípade
formulácia rozhodcovskej doložky skutočne umožňuje dlžníkovi rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku
akceptuje alebo nie, pri zohľadnení povahy zmluvy ako zmluvy formulárového charakteru. Rovnako
sa nevysporiadal s tým, či možno potom takúto rozhodcovskú doložku považovať za individuálne
dojednanú.

Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou okresného súdu vziať do úvahy argumenty
oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by sa mal v prvom rade náležitým spôsobom
tiež vysporiadať aj s tým, ako by mala byť dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá by bola zo strany
exekučného súdu akceptovateľná a nebola by považovaná za neprijateľnú podmienku. Okresný súd vo
veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s
ust. § 167 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo z neho zrejmé, akými
úvahami sa riadil a z akých skutočností vychádzal pri rozhodovaní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.