{"guid": "f17b6455-74f0-452c-85cc-b47e9fe07020:ff64ed69-c952-475f-af30-26c808dbe899", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1", "spisova_znacka": "7CoE/50/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoE/50/2012 z 25. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2012, sp. zn. 7CoE/50/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1", "identifikacne_cislo": "5607208070", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2012-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff64ed69-c952-475f-af30-26c808dbe899", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607208070
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5607208070.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Martinom Máčajom, K. XX, XXX XX G.,
proti povinnému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX, o zaplatenie 753,60 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/805/2007-11
zo dňa 22.júna.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd ako súd prvého stupňa podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“)
exekúciu  zastavil v časti  vymáhanej pohľadávky 481,08 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom z
omeškania zo sumy 481,08 Eur od 20.01.2007 do zaplatenia, v časti vymáhania 81,75 % ročných úrokov
z omeškania zo sumy 361,81 Eur od 20.01.2007 do 15.06.2007, zo sumy 245,63 Eur od 16.06.2007 do
zaplatenia a časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 109,84 Eur.

Prvostupňový súd v odôvodnení poukázal na to, že exekúcia sa vykonávala na základe tuzemského
rozhodcovského rozsudku. Právnym dôvodom pre konanie pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie
si záväzkov povinného zo Zmluvy o úvere č. 5370793 zo dňa 24.11.2006 uzavretej podľa ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Súd vychádzal pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinným ako spotrebiteľského vzťahu z obsahu predmetnej zmluvy, z ktorej vyplývalo, že veriteľ
(oprávnený v exekúcií) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v
exekúcií) peňažné prostriedky vo forme úveru. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
negatívne vymedzil jednotlivé druhy zmlúv, na ktoré sa nevzťahoval a nakoľko zmluva o úvere nespadala
pod tento taxatívny výpočet bolo nutné na vzťahy z nej vzniknuté aplikovať ustanovenia predmetného
zákona. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil,
že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej absentuje ročná percentuálna miera nákladov (ďalej iba „RPMN“). Rozhodcovský súd v rozpore
s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a
priznal 0,25 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. Preto
ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25
% ročne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky
z omeškania niekoľkonásobne prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii
úpravy v Občianskom zákonníku v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. V spotrebiteľských
zmluvách je dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami
spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania, ako napr.
neuvedenie úroku, dohodou o voľbe práva a podobne. Takýmto obchádzaním zákona dochádza k
popretiu zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady



č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do
právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiada ho zrušiť. Uviedol, že v dobe uzavretia zmluvy
o úvere (24.11.2006) išlo o tzv. absolútny obchod a nebolo možné ju vtedy podradiť pod platný právny
režim spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na to, že nebolo možné túto zmluvu považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, tak nebolo možné vyžadovať ani uvedenie RPMN. Oprávnený namietal aj
to, že predmetná zmluva neobsahuje všeobecné náležitosti, ktoré sú pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyžadované, pretože oprávnený poskytuje peňažné prostriedky a nie tovar alebo služby. Pokiaľ
ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uvádza, že povinný
podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle
bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z
omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný
celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len
v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Preto podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov
0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj
vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie
pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému. V
nadväznosti na uvedené poukázal oprávnený na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Obdo/34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Obdo/26/2004 zo dňa 22. 09. 2005 a sp. zn. 2Obdo/28/2004 zo dňa 22. 09. 2005. Najvyšší súd
sa v nich zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom
zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v
čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o
úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o
úvere zaväzuje. Oprávnený zdôrazňuje, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka,
ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je
pritom elementárnou zásadou zmluvného práva.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie a bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením  podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na doplnenie považoval
krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní,
pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere
zo dňa 24.11.2006 bolo nutné posúdiť jednoznačne podľa ustanovení zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.2007. Uvedená právna úprava
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/
zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v
závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa
§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý



spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je  špeciálnou úpravu zmluvy o
úvere definovanej v Obchodnom zákonníka vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa.

Zmluva o úvere zo dňa 24.11.2006 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej
činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala (a aj v súčasnosti poskytuje) úvery z vlastných zdrojov,
a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Povinný teda v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú
ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemala význam dohoda
účastníkov zmluvy o tom, že ich vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka,
ani fakt, že inak sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom,
ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu.

Nadväzujúc na uvedené sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom okresného súdu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa ust. § 4 ods. 1,2  zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom jednou z nich je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je vyjadrením
skutočnej ceny spotrebiteľského úveru a ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky s poskytnutím úveru
spojené, ale aj časové obdobie ich splácania, pričom ak ročná percentuálna miera nákladov nie je v
zmluve o spotrebiteľských úveroch uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3).

Zároveň odvolací súd konštatuje, zhodne so súdom prvého stupňa, že v zmluve o úvere dohodnutá
výška denného úroku z omeškania 0,25%, t.j. 91,25 % ročne, je vo všeobecnosti neprimerane vysoká
a je v rozpore s normami určenými na ochranu spotrebiteľa. Priznaná výška úrokov 91,25 % ročne
odporuje ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenia  nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a v ktorom je
určená horná hranica výšky úrokov z omeškania. Z uvedeného okresný súd vyvodil správny záver, že ak
rozhodcovský rozsudok priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25%
ročne, svojim rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené.

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať
na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade
zistenia, že nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Odvolateľ konkrétne nenamietol záver okresného súdu o zastavení exekúcie v časti trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. S poukazom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi
odvolania, nebol odvolací súd oprávnený vykonať prieskum napadnutého uznesenia v dotknutej
(odvolaním nenapadnutej) otázke.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.
244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/805/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0d911a4c-f69d-4b13-aba4-6bd96a9bf7fe:749ec038-4e09-41bb-96ae-478936c0e951", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/805/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3Er/805/2007 z 5. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2015-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0d911a4c-f69d-4b13-aba4-6bd96a9bf7fe:749ec038-4e09-41bb-96ae-478936c0e951"}], "citovane_v": []}