{"guid": "3a4efa05-13eb-40c5-9574-70c42da29e9b:2bb8e3e6-8550-4359-ab27-5669b99a9ff3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1", "spisova_znacka": "8Co/201/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/201/2012 z 27. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. augusta 2012, sp. zn. 8Co/201/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1", "identifikacne_cislo": "5611206241", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2012-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bb8e3e6-8550-4359-ab27-5669b99a9ff3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 8Co/201/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5611206241\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611206241.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne Zuzany J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.\nK., ul. C. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Laššák, s. r. o., so\nsídlom Banská Bystrica, ul. Robotnícka č. 6, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: Liptovská nemocnica\ns poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. Palúčanská č.\n25, IČO: 17 336 163, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom so\nsídlom Q. K., R. V. č. XX, P.O.BOX 128, IČO: 37 980 548, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti\nčiastočnému rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/182/2011-89 zo dňa 22. februára\n2012, čo do výroku o určenie, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trvá, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nčiastočný rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia, že pracovný\npomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá,    z r u š u j e     a vec mu      v r a c i a     na\nďalšie konanie.\n\nVo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu     n e d o t k n u t é .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom č. k. 8C/182/2011-89 zo dňa 22. 02. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš určil,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.\n1, písm. b/ Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni písomnosťou z 12. 05. 2011, je neplatné. Žalobu\nv časti určenia, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá zamietol. Rozhodnutie\no nároku žalobkyne o náhradu mzdy a o trovy konania si vyhradil na konečné rozhodnutie.\n\nRozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala jednak určenia neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru z 12. 05. 2011 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny\npodľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer naďalej trvá, ako aj priznania\nnáhrady mzdy ako nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru. Po vykonanom\ndokazovaní prvostupňový súd konštatoval, že „...Medzi účastníkmi konania nebol sporným platný vznik\npracovnoprávneho vzťahu žalobkyne a žalovaného. Dňa 02. 02. 2002 bola medzi nimi uzatvorená\npracovná zmluva (reagujúca na prijatie právnej úpravy o verejnej službe); je v nej konštatované, že\npracovný pomer zmluvných strán trvá od 23. 01. 1984. Zamestnanec sa stáva dňom 01. 04. 2002\nzamestnancom podľa zákona o verejnej službe vo funkcii samostatný odborný referent. Následnými\npísomnými dodatkami bola pracovná zmluva menená, avšak vždy len v časti týkajúcej sa mzdových\ndojednaní. Písomnosťou z 12. 05. 2011 žalovaný ako zamestnávateľ prejavil vôľu skončiť pracovný\npomer so žalobkyňou okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako vyplýva z obsahu\nokamžitého skončenia pracovného pomeru z          12. 05. 2011, boli zachované všetky jeho formálne\nnáležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené v písomnej forme, obsahuje skutkové\nvymedzenie jeho dôvodu, ktoré nie je zameniteľné s iným dôvodom a bolo v lehote podľa § 68 ods. 2\nZákonníka práce doručené zamestnankyni dňa 13. 05. 2011. Zamestnávateľ sa dozvedel o skutku, v\n\nktorom vidí dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru (preberanie čistiacich prostriedkov zo\nskladu žalobkyňou a jej kolegyňou O. J., ktoré neboli použité na účely plnenia pracovných úloh, ale\nvzaté zamestnankyňami domov, čím bola spôsobená škoda 353,28 eur) po vykonaní kontroly spotreby\nčistiacich prostriedkov a niektorých kancelárskych potrieb. Kontrola bola vykonaná 16.3.2011, protokol z\nnej bol vyhotovený 27. 04. 2011. Zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so zamestnankyňou\nv dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel (najskôr 16. 03. 2011,\nnajneskôr 27. 04. 2011). Prihliadajúc na znenie Pracovného poriadku žalovaného článku 8 ods. 8 písm.\nb/  súd konštatoval, že aj keď inventarizácia bola vykonaná 16. 03. 2011 (teda porovnanie stavu zásob\ns údajmi na výdavkových dokladoch), k spracovaniu jej výsledkov relevantným spôsobom došlo až 27.\n04. 2011. Je preto zachovaná aj jednomesačná lehota v zmysle Pracovného poriadku (ktorá však bola\nprebratá z vtedy platného Zákonníka práce). Rovnako nebolo preukázané dodatočné menenie dôvodu\nuvádzaného v okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd skúmal aj zachovanie lehoty v zmysle §\n77 Zákonníka práce. Žaloba bola faxovým podaním doručená tunajšiemu okresnému súdu dňa 11. 07.\n2011 o 14.05 hod, doplnená písomným podaním z toho istého dňa, ktoré bolo tunajšiemu okresnému\nsúdu doručené 13. 07. 2011. Keďže pracovný pomer žalobkyne mal skončiť dňa 13. 05. 2011, žaloba je\npodaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n\nSúd vykonaným dokazovaním zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu,\nže nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. K okamžitému skončeniu pracovného\npomeru žalobkyne malo dôjsť 13. 05. 2011, teda za účinnosti Zákonníka práce do jeho novelizácie\nzákonom č. 257/2011 Z. z., ktorou bolo ustanovenie § 74 o povinnosti zamestnávateľa prerokovať\nokamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov pod sankciou jeho neplatnosti\nzrušené. Podľa prechodných ustanovení (§ 252 g/ ods. 1 Zákonníka práce) je ust. § 74 potrebné\nvzhľadom na dobu vzniku právneho vzťahu účastníkov aplikovať aj po 01. 09. 2011. Keďže u žalovaného\nako zamestnávateľa nie je zriadená zamestnanecká rada, subjektom oprávneným na prerokovanie\nokamžitého skončenia pracovného pomeru je v zmysle ust. § 129 ods. 4 Zákonníka práce odborová\norganizácia. Štatutárnym zástupcom odborovej organizácie u žalovaného je predseda závodného\nvýboru S. X., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že prerokovanie skončenia pracovného pomeru\npatrí do kompetencie závodného výboru. Toto tvrdenie svedka korešponduje aj s článkom 36 písm. b/\nStanov odborovej organizácie, ktorý zakotvuje, že výbor základnej odborovej organizácie je v súlade s\nustanoveniami Zákonníka práce príslušným odborovým orgánom; rovnaká úprava je obsiahnutá v čl. 8\nods. 14 Pracovného poriadku žalovaného. Svedok S. X. vo svojej výpovedi uviedol, že na požiadanie\nštatutárneho zástupcu nemocnice zvolal zasadanie výboru odborovej organizácie, ale nekonalo sa na\nžiadosť štatutára žalovaného odôvodnenú tým, že nie je potrebné. Aj keď nevedel uviesť presný dátum,\nkedy mal výbor odborovej organizácie zasadať uviedol, že to bolo v máji 2011 a jej predmetom bolo\nprerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Tvrdenie v okamžitom skončení pracovného\npomeru z 12. 05. 2011 o tom, že odborový orgán s okamžitým skončením pracovného pomeru súhlasil\nnie je pravdivým. Svedok takto vypovedal napriek tomu, že je stále zamestnancom žalovaného, súd\nnemal dôvod jeho výpovedi neuveriť. Súd poznamenal, že podmienkou platnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru je jeho prerokovanie s odborovým orgánom vopred, keď takýto časový moment\nv uvedenom tvrdení okamžitom skončení pracovného pomeru z 12. 05. 2011 tiež nie je uvedený.\nJe nelogickým, aby svedok vôbec zvolal zasadnutie výboru odborovej organizácie v prípade, že\nokamžité skočenie pracovného pomeru so žalobkyňou už bolo vopred prerokované. Možno sa stotožniť\ns obranou žalovaného, že pre platnosť prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru nie\nje obligatórnou písomná forma. Takýmto prerokovaním však nie sú rozhovory riaditeľa nemocnice a\npredsedu odborového orgánu. Svedok X. nepoprel, že o skončení pracovného pomeru so štatutárnym\nzástupcom žalovaného komunikoval, uviedol však, že osobne s Ing. C. hovoril o tom, že chce zvolať\nvýbor, pretože končí pracovný pomer so žalobkyňou pre rozkrádanie. Svedok reagoval vyjadrením, že\no tom nemôže rozhodovať sám. Ak by bolo postačujúcim prerokovanie skončenia pracovného pomeru\nso žalobkyňou štatutárnym zástupcom žalovaného a štatutárnym zástupcom odborovej organizácie,\npotom je nelogickým, aby bolo zvolané zasadanie závodného výboru, dokonca v zasadačke riaditeľa\nnemocnice.\n\nAko ďalší dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa uviedla nenaplnenie\nmateriálnych znakov skutku, ktorý má zakladať závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktorý spočíva\nv tom, že spolu so svojou kolegyňou O. J. pre celé oddelenie preberala (fasovala) toaletný papier,\nmydlo a Indulonu. Rovnako preberala čistiace prostriedky, ktoré nepoužila na plnenie svojich pracovných\núloh, ale brali si ich domov, čo priznala p. J. v elektronickej správe z 11. 04. 2011, ktorú podpísala\n\naj menom žalobkyne. Zamestnávateľovi tým mali spôsobiť škodu 353,28 eur. Okamžité skončenie\npracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru, ktorý\nby sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa\nvyžadovať trvanie pracovného pomeru od zamestnanca počas plynutia výpovednej doby. Závažné\nporušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať. U zamestnanca právna\núprava vyžaduje aspoň nedbanlivostné zavinenie. Výpoveďou žalobkyne je preukázané porušenie jej\npracovných povinností vymedzených pracovnou zmluvou, keď nad ich rámec spolu s kolegyňou A.\nJ. preberala zo skladu kancelárske potreby, čistiace a hygienické pomôcky pre celé oddelenie. Aj\nkeď na výdavkových pokladničných dokladoch je podpis kolegyne J., žalobkyňa nepoprela, že tieto\npomôcky v sklade spolu s O. J. prevzala a odniesla na pracovisko. Išlo však o dlhodobo zaužívanú\nprax u žalovaného, keď výsluchom svedkýň PhDr. U., Z. Z. aj žalobkyne bolo zistené, že až do\nuskutočnenia kontroly v marci 2011 neboli stanovené limity počtu týchto prostriedkov na ich čerpanie za\nisté časové obdobie. Hygienické prostriedky (toaletný papier, Indulonu a mydlo) následne žalobkyňa a jej\nkolegyňa odovzdávali ostatným zamestnancom úseku, ktorých bolo jedenásť. Rámec takejto kolegiálnej\nvýpomoci však presahovalo odoberanie čistiacich prostriedkov. Žalobkyňa nepracovala u žalovaného\nako upratovačka a rovnako nebol dôvod pre preberanie čistiacich prostriedkov a pracieho prášku na\njej osobné použitie tak, ako to bolo pri hygienických prostriedkoch. Zamestnávateľ zabezpečil riadne a\nvčasné upratovanie kancelárie, v ktorej žalobkyňa svoju prácu vykonávala. Ak mala žalobkyňa problém\ns dezinfekciou odtoku umývadla alebo nedostatočným uprataním kancelárie, zistené nedostatky mala\nsignalizovať zodpovedným zamestnancom. Na pojednávaní žalobkyňa poprela, že si čistiace prostriedky\nbrala domov pre svoju osobnú potrebu. Svedkyňa J. potvrdila, že email s priznaním tejto skutočnosti\npodpísala aj priezviskom žalobkyne bez jej vedomia a súhlasu. Súd však nemohol opomenúť, že\nemail bol odoslaný z počítača svedkyne J., keď žalobkyňa svojím vlastným počítačom, svojou vlastnou\nemailovou adresou u svojho zamestnávateľa nedisponovala. Rovnako súd poznamenal, že tieto tvrdenia\nboli prednesené žalobkyňou aj svedkyňou až v tomto súdnom konaní, teda ich zo strany žalobkyne\npovažoval za účelové. V čase uvedených zistení sa obidve zamestnankyne snažili celú záležitosť so\nzamestnávateľom vyriešiť, hovorili s jeho kontrolórkou, Z. Z. aj riaditeľom nemocnice. Možno to bol\nmotív odoslania uvedeného emailu p. J. a jeho podpísania aj priezviskom žalobkyne. Ak by aj žalobkyňa\nčistiace prostriedky bola použila pre svoju osobnú potrebu v domácom prostredí, zo škody vyčíslenej\nv okamžitom skončení pracovného pomeru 353,28 eur by v prípade spoločného konania žalobkyne\na A. J. jedna polovica pripadajúca na žalobkyňu bola vo výške 176,64 eur. Kvalifikačným znakom\ntrestného činu krádeže je pritom podľa ustanovení trestného práva škoda spôsobená vo výške minimálne\n266 eur. Z tohto pohľadu nie je možné u žalobkyne uvažovať o podozrení zo spáchania trestného\nčinu krádeže, do úvahy prichádza priestupková zodpovednosť. Závažné porušenie pracovnej disciplíny\ndefinuje Pracovný poriadok žalovaného ako konanie, ktorým zamestnanec porušil právny predpis,\nak tým spôsobil škodu alebo ujmu dobrému menu. Aj priestupok je porušením právneho predpisu.\nAko príklad závažného porušenia pracovnej disciplíny definuje Pracovný poriadok preukázanú krádež\nalebo spoluúčasť na krádeži v jeho vlastníctve, čo z hľadiska pojmového výkladu trestného zákona\nnie je prípad žalobkyne. U žalobkyne nemožno hovoriť o trestnej činnosti. Žalovaný voči nej doposiaľ\nneinicioval trestné stíhanie, neuplatnil si voči nej doteraz právo na náhradu škody. Pri skúmaní, či\nzamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom je súd\npovinný prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, na jeho funkciu a doterajší postoj k plneniu pracovných\núloh, dobu a situáciu porušenia pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu\nporušenia jeho konkrétnych pracovných povinností a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre\nzamestnávateľa. Žalobkyňa aj v prípade, ak by použila čistiace prostriedky pre osobnú potrebu,\nbola dlhoročnou zamestnankyňou žalovaného, zo strany ktorého voči jej plneniu pracovných úloh\nneboli za celú dobu trvania pracovného pomeru vznesené žiadne výhrady. Žalobkyňa nebola vedúcou\nzamestnankyňou, konania nad rámec svojej pracovnej náplne sa dopustila v snahe pomôcť kolegyni.\nAj z tohto hľadiska by aj v prípade, ak by bolo žalobkyni preukázané spáchanie trestnej činnosti, bolo\nskončenie pracovného pomeru okamžite nedôvodné, pretože porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne\nby nebolo možné hodnotiť ako závažné. Súd nemohol opomenúť, že žalovaný ako zamestnávateľ\npri vykonávaní kontroly spotreby čistiacich, hygienických prostriedkov postupoval neštandardne, keď\nvopred zamestnancom neurčil limity ich spotreby. Bolo potom obtiažnym definovať, čo je to nadmerná\nspotreba takýchto prostriedkov. Až po vykonaní kontroly na jar v roku 2011 žalovaný pristúpil k určeniu\nlimitov prideľovania hygienických, čistiacich prostriedkov.\n\nKeďže žalobkyňa písomným podaním z 26. 5. 2011, ktoré bolo žalovanému doručené 30.5.2011\noznámila, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na tom, aby bola naďalej zamestnávaná, s\n\nprihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru,\nže žalobe nie je možné vyhovieť v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej pracovný\npomer doposiaľ trvá. Od žalovaného ako zamestnávateľa totiž podľa súdu nemožno spravodlivo\npožadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Situácia na trhu práce na území Slovenskej\nrepubliky je v dôsledku hospodárskej krízy vypuknutej približne v roku 2008 ťaživá. Zvlášť nepriaznivá je\nv hornatom regióne Liptova, kde je fungujúcich iba niekoľko priemyselných podnikov, ktoré zredukovali\nstavy zamestnancov. Žalobkyňa je od roku 2008 starobnou dôchodkyňou, najskôr bola v predčasnom\nstarobnom dôchodku a súčasne pracovala, teraz má nárok na starobný dôchodok v plnej výške, ktorý\npoberá v sume 330 eur, teda jej príjem je o niečo nižší než minimálna mzda. Došlo k zhoršeniu jej\nzdravotného stavu, zrejme aj v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru.\nSamotná žalobkyňa na pojednávaní nevedela uviesť, či by naďalej vzhľadom na svoj zdravotný\nstav zvládla vykonávanie doterajšej práce, najmä ak by mala sama plniť pracovné úlohy, ktoré v\nminulosti plnili dve pracovníčky. Aj žalovaný ako zamestnávateľ sa v dôsledku hospodárskej krízy\nmusel správať zodpovednejšie, šetrnejšie narábať s finančnými prostriedkami. Dôsledkom toho nie\nje len vykonanie kontroly spotreby hospodárskych a čistiacich prostriedkov, ale aj racionalizácia\nvykonávaných prác. Súd prihliadal aj na to, že žalovaný je zdravotníckym zariadením, ktorého prioritou\nje predovšetkým poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej financovanej z prostriedkov verejného\npoistenia. Nie je spravodlivé požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnal žalobkyňu, ktorá navyše nie\nje bytostne odkázaná na príjem zo zamestnania, keďže je poberateľkou dôchodkovej dávky. Vzhľadom\nna celospoločenskú ekonomickú situáciu musel súd prihliadať aj na sociálne aspekty rozhodnutia...“.\n\nRozhodnutie o trovách konania, ako aj o nároku žalobkyne na náhradu mzdy si prvostupňový súd\nvyhradil na konečné rozhodnutie vo veci samej.\n\nProti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa, čo do výroku, ktorým súd zamietol žalobu o\nurčenie, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá prostredníctvom svojho\nsplnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného\nsúdu v napadnutej časti zmenil a určil, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá.\n\nPrvostupňovému súdu vytýkala, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a to vo vzťahu k napadnutému výroku, ako aj to, že iniciatívne a nad rámec konania\nrozhodol vo výrokovej časti v prospech žalovaného ako zamestnávateľa, keďže zamietol žalobu v časti\no určenie trvania pracovného pomeru. V priebehu celého konania nebolo totiž zo strany žalovaného\nani len naznačené, že by súd mal ukončiť pracovný pomer medzi ním a žalobkyňou z toho dôvodu, že\nnemožno od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobkyňu naďalej\nzamestnával. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že neexistujú relevantné dôvody, na základe ktorých\nmal súd o danej veci rozhodnúť, tak ako rozhodol. O to viac, keď žalovaný ani raz nedeklaroval, že nie\nje schopný zamestnávať žalobkyňu vo svojich vyjadreniach, nikdy neargumentoval zlou hospodárskou\nsituáciou v regióne, nezdôrazňoval, že by sa nachádzal v zlej finančnej situácii, ktorá by viedla k\nprepúšťaniu zamestnancov. Zovšeobecňovať hospodársku situáciu v regióne Liptova a prirovnávať ju k\nstavu u zamestnávateľa je neakceptovateľné, a týmto konaním prvostupňový súd išiel nad rámec svojich\nmožností, keďže žalovaný počas celého prebiehajúceho konania nevyjadril, že by od neho nebolo možné\nz akéhokoľvek dôvodu spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Naopak, ako sa v\npriebehu konania preukázalo, žalovaný obsadil pracovné miesto po žalobkyni bez výberového konania\nprotežovaným uchádzačom bez adekvátneho vzdelania, ktorý je navyše v priamom príbuzenskom\nvzťahu s primárom jedného z oddelení žalovaného. Aj z uvedeného je zrejmé, že ekonomická situácia\nu žalovaného nie je taká, ako bola vykreslená dotknutým rozhodnutím. O uvedenej skutočnosti\nnasvedčuje tiež fakt, že na internetovej stránke žalovaného sú aj v súčasnosti zverejnené 4 pracovné\nponuky. S poukazom na uvedené žalobkyňa vyslovila názor, že súdny proces neprebehol podľa zásad\nspravodlivého konania. V tomto smere poukázala na znenie ust. § 46 ods. 1, § 48 ods. 2 Ústavy SR.\nĎalej na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je absolútne irelevantné,\naby sa súd zaoberal celospoločenskou ekonomickou situáciou a hospodárskou krízou, ktorá prebiehala\npred viac ako štyrmi rokmi a na jej základe prijímal neopodstatnené závery. Dôvody napadnutého\nrozhodnutia sú tiež diskriminačné, pretože žalobkyňu ako starobnú dôchodkyňu zvýhodňujú na trhu\npráce s odôvodnením, že poberá starobný dôchodok v sume 330 eur mesačne. Pritom rok 2012 bol\n\nvyhlásený za európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Rozhodnutie okresného\nsúdu odvolávajúce sa a zohľadňujúce pri posudzovaní trvania pracovného pomeru dôchodkový vek\nžalobkyne je preto v priamom rozpore s ust. §13 Zákonníka práce. Navyše žalobkyňa uviedla, že\nvzhľadom na svoj ako aj prekonané zdravotné problémy je plne schopná vykonávať všetky práce\nprideľované zamestnávateľom v zmysle platnej pracovnej zmluvy.\n\nOdvolateľka namietla konštatovanie prvostupňového súdu, podľa ktorého nevedela na pojednávaní\nuviesť, či by naďalej vzhľadom na svoj zdravotný stav zvládla vykonávať doterajšie práce, najmä ak by\nmala sama plniť pracovné úlohy, ktoré v minulosti plnili dve pracovníčky, a tiež nerozumie prečo by nad\nrámec dojednanej pracovnej zmluvy a jej náplne práce mala plniť pracovné úlohy za dve pracovníčky.\nZa nemiestne a neadekvátne označila úvahy okresného súdu odvolávajúce sa na dopady hospodárskej\nkrízy, v dôsledku ktorej je situácia na trhu práce na území Slovenskej republiky ťaživá obzvlášť v\nhornatom regióne Liptova. Nevidí seba menší dôvod, prečo by práve ona mala znášať dôsledky a byť\npoškodená, keď po odpracovaní viac ako 40 rokov pre žalovaného, počas ktorých vždy zodpovedne a\nsvedomito pristupovala k svojej práci, bol práve s ňou neprimerane, v rozpore s právnymi predpismi, teda\nneplatne ukončený pracovný pomer výnimočným spôsobom, a to okamžitým skončením pracovného\npomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Napadnutým rozhodnutím vôbec neboli zohľadnené\njej sociálne aspekty a nebola zohľadnená jej súčasná situácia, keď je stále zo strany bývalých kolegov\nzo zamestnania vnímaná ako osoba, ktorá mala byť z práce okamžite vyhodená z dôvodu preukázania\nkrádeže majetku vo vlastníctve žalovaného. Prihliadajúc na sociálne aspekty zamestnávateľa s viac ako\n550 zamestnancami a uprednostňujúc jeho záujmy pred záujmami žalobkyne je nelogické a v rozpore\nso základnými princípmi a zásadami upravenými Zákonníkom práce, aby nebolo žalobkyni aj v ďalšej\nčasti podanej žaloby vyhovené.\n\nSúčasne s podaním odvolania si žalobkyňa uplatnila trovy odvolacieho konania.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 05. 2012 odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu\nv napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.\n\nPodľa jeho názoru okresný súd napadnutým rozhodnutím nerozhodol ultra petitem, pretože jeho\ncieľom bolo žalobu v celom rozsahu zamietnuť, teda docieliť právny stav, keď žalobkyňa nebude jeho\nzamestnancom, čo v sebe zahŕňa aj zamietnutie určenia, že pracovný pomer žalobkyne aj naďalej trvá.\nAk by sa aj napadnuté rozhodnutie súdu vymykalo návrhom účastníkov konania, súd by tak mohol\nrozhodnúť podľa § 153 ods. 2 O. s. p., pretože spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi vyplýva\nz § 79 ods. 1 Zákonníka práce.\n\nVo vzťahu k ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní žalovaný uviedol, že nepopiera existenciu\npríbuzenského pomeru novoprijatého uchádzača o zamestnanie na vypísané voľné pracovné miesto.\nZ odvolania však nie je zrejmé na základe čoho žalobkyňa dospela k ňou uvedenému hodnoteniu\ndotknutého zamestnanca. Jej tvrdenia nie sú ničím podložené a vo vzťahu k dotknutému zamestnancovi\nby ich bolo možné považovať aj za urážlivé. Pokiaľ aj uviedla, že na internetovej stránke žalovaného\nsú zverejnené 4 pracovné ponuky je treba uviesť, že ide o pozície výlučne zdravotníckych pracovníkov.\nZdravotníci pracovníci sú pritom rozhodujúcou kategóriou zamestnancov žalovaného. Sú to tí\nzamestnanci, ktorí tvoria samostatnú podstatu existencie žalovaného a ktorí pre žalovaného  vytvárajú\nkonečný produkt - poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Existencia takýchto voľných pracovných pozícii\nu žalovaného sa tak nijako nedotýka záverov súdu, že ďalšie zamestnávanie žalobkyne, ktorá bola\ntechnicko-hospodárskou pracovníčkou, by bolo pre žalovaného neúčelné a neefektívne.\n\nZa ďalšie je pravdou, že globálna hospodárska kríza prepukla približne pred 4 rokmi, ale doposiaľ\nneskončila. Kríza prepukla v USA a až následne sa presunula do Európy. V Európskej únii, v štátoch\npatriacich do menovanej únie, je hospodárska kríza v súčasnosti mimoriadne zjavná. Hospodársky rast\nsa v prevažnej väčšine štátov zastavil alebo výrazne znížil. Mnohé postihla recesia. Preto je námietka\nžalobkyňa, že kríza pominula nesprávna a nemôže tak spochybniť napadnuté rozhodnutie súdu. To,\nže žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou bol len jedným z dôvodov, ktoré prvostupňový súd viedli\nk zamietnutiu žaloby v časti o určenie trvania pracovného pomeru. Rozhodujúcim pritom nebol vek\nžalobkyne, ale to, že aj po skončení pracovného pomeru bude mať pravidelný príjem. O diskriminácii\nžalobkyne tiež nemožno hovoriť aj z toho dôvodu, že z odvolania nie je zrejmé v porovnaní s čím, kým, by\nmala byť diskriminovaná. Súčasne s podaním vyjadrenia si žalovaný uplatnil trovy odvolacieho konania.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania\n(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§\n201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1, 2 O. s. p.) z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak\ns ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s\nvýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada\npatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá\nna ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd\nrozhodne o skončení pracovného pomeru.\n\nDomáhať sa rozhodnutia, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával, bude na zamestnávateľovi. Toto právo môže uplatniť podaním samostatného\nnávrhu na začatie konania alebo uplatnením vzájomného návrhu (§ 97 O. s. p.) v konaní o náhradu\nmzdy. Naliehavý právny záujem na takomto určení zamestnávateľ nemusí preukazovať.\n\nVychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj oboznámiac sa s obsahom celého spisového\nmateriálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné v tom bode, v ktorom\nvytýkala okresnému súdu, že rozhodol nad rámec toho, čo bolo predmetom konania. V žiadnom, či už\nústnom, resp. písomnom prednese žalovaného odvolací súd nezistil, že by sa domáhal rozhodnutia\no tom, že nemožno od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej\nzamestnával. I keď uvedená otázka nie je výslovne upravená v ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, odvolací\nsúd vychádzajúc z publikovaných komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu dospel k záveru,\nže pokiaľ žalovaný chcel, aby okresný súd aplikoval uvedené ustanovenie na prejednávanú vec, mal\ntakýto návrh v konaní výslovne vzniesť. Keďže tak doposiaľ neučinil, odvolaciemu súdu neostávalo nič\niné, ako napadnutý výrok podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie.\n\nZo zhora uvedených dôvodov sa odvolací súd nezaoberal tým, či dôvody prvostupňového súdu, pre\nktoré „zamietol žalobu o určenie trvania pracovného pomeru“ sú alebo nie sú správne. Navyše je\npotrebné podotknúť, že okresný súd mal pri svojom rozhodovaní zjavne namysli to, že od žalovaného\nako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu aj naďalej zamestnával, a preto\naj takto mal napadnutý výrok formulovať.\n\nAj napriek tomu, že rozsudok okresného súdu bol v napadnutej časti zrušený, žalovanému podľa názoru\nodvolacieho súdu nič nebráni, aby v priebehu ďalšieho konania (o náhradu mzdy) požiadavkou o ďalšom\n„nezamestnávaní“ žalobkyne vzniesol. Až potom a po ďalšom dokazovaní sa bude môcť odvolací súd\nvyjadriť k správnosti záverov prvostupňového súdu, keďže v tomto smere by boli jeho úvahy vzhľadom\nna súčasný stav konania ešte predčasné.\n\nV novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).\n\nVo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd určil, že okamžitého skončenie pracovného pomeru pre závažné\nporušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni\npísomnosťou zo dňa 12. 05. 2011 je neplatné, zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže\nnebolo napadnuté odvolaním.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e    j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1404d286-35df-401c-8639-98f06ac2533d:d5cf8cb2-66bc-423e-8922-e0f8ac8143df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7112228807.1", "spisova_znacka": "9Co/242/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/242/2015 z 20. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7112228807.1"}, {"guid": "192a991c-753c-4136-b5b8-f2aca282d259:96321e1e-275c-4ce4-8760-c68d01cabe28", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3111232615.1", "spisova_znacka": "17Co/395/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/395/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3111232615.1"}, {"guid": "3b988475-e936-4379-9755-aee2f41bcb39:aa98a3e1-73ac-4b95-b21e-cc18eed3e52c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112205340.1", "spisova_znacka": "17Co/822/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/822/2013 z 29. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112205340.1"}, {"guid": "5a0d192a-6117-4567-a027-43e3d56c5888:e3a5a425-dfb5-4751-9de7-4b2789d5d1be", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4111231049.1", "spisova_znacka": "5Co/237/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/237/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4111231049.1"}, {"guid": "757c0a0d-9161-4221-9bb3-fa6979dfa01d:ca8f2a5a-f885-44d1-b7c3-35f7f6417f0c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112205785.1", "spisova_znacka": "5Co/3/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/3/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112205785.1"}]}