{"guid": "58082486-0abb-451b-b50e-929eda96af87:1716db1a-bb31-4f5e-924a-cadac492dc87", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1", "spisova_znacka": "9Co/59/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/59/2012 z 16. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. mája 2012, sp. zn. 9Co/59/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1", "identifikacne_cislo": "5611206248", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2012-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1716db1a-bb31-4f5e-924a-cadac492dc87", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611206248.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: Bc. S. O., bytom
X. Z., O. K. XXX, zastúpeného JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou so sídlom v X. S., J.. Q. XX, proti
odporkyni: Mgr. M. I., bytom I. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v X. S., A.
XXX, v konaní o vydanie vecí, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši č.k. 4C/25/2011-120 zo dňa 10. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku,   ktorým   návrh  navrhovateľa  zamietol,   p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, ponecháva rozsudok prvostupňového súdu   n e d o
t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši po tom, čo čiastočne vyhovel návrhu
navrhovateľa a v časti položiek 6./, 9./, 11./, 12./, 14./, 18./, 19./, 20./, 22./ a 24./ konanie zastavil,
zamietol návrh na vydanie vecí - 1./ miniveža AIWA čiernej farby, 2./ sedacia súprava, kožená, zelenej
farby, 3./ okružná píla EINHELL, elektrická, modrej farby, 4./ hoblík BOSCH, elektrický, zelenej farby,
5./ pásová brúska BOSCH, elektrická, zelenej farby, 7./ umývačka riadu BOSCH, zabudovateľná, 8./
keramická platňa BOSCH, 10./ 20 ks stupníc a 20 ks podstupníc z brestového dreva, 13./ 8 m3 tatranský
obklad, borovica, červený smrek, 15./ 4 m3 dosiek z brestového dreva, 16./ 10 m3 dosiek a hranolov zo
smrekového dreva, 17./ šponovacia šróba na závesné zariadenie na traktor, 21./ lyže, červené, lyžiarske
topánky striebornej farby, lyžiarske palice, 23./ 15 m2 obkladového kameňa, 2-5 cm, andezit a 26./
drevená UNIMO bunka.

Svoje rozhodnutie v zamietavajúcej časti odôvodnil ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal výlučné vlastníctvo k sporným hnuteľným veciam, resp. nepreukázal, že niektoré položky
(lyže) sa nachádzajú v držbe odporkyne.

Rozhodnutie o trovách konania vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatnému rozhodnutiu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, čo do zamietavajúcej časti,
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu zmeniť a zaviazať odporkyňu vydať mu položky 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 7./, 8./, 10./, 13./, 15./, 16./,
17./, 23./ a 26./, dôvodiac tým, že v tejto časti prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané
dokazovanie, a preto i nesprávne rozhodol. Prvostupňový súd sa podľa jeho názoru vôbec nevyporiadal



s argumentáciou vzniku vlastníckeho práva prevzatím hnuteľnej veci u jeho osoby na základe úmyslu
nadobudnúť túto vec pre seba, ako to tvrdil vo svojom podaní zo dňa 7.10.2011, keď strana odporkyne,
najmä svedecké výpovede Z. I., zhodne s navrhovateľom vyslovených k spôsobu nadobudnutia týchto
vecí uviedla, že ich zaobstaral, prevzal, priniesol navrhovateľ pod vlastným menom. Obidve strany sporu
tak zhodne tvrdia, že hnuteľnú vec, resp. veci, ako svoje prevzal navrhovateľ. Taktiež V. H. potvrdil, že
položky 3./, 4./ a 5./ odovzdal do dispozičnej sféry navrhovateľa, pričom k súdnemu spisu bol v priebehu
konania pripojený okrem iného i priestupkový spis OO PZ Liptovský Hrádok, z ktorého je zrejmé, že S. O.
žiadal od M. I. vydanie elektrického náradia a že Z. I. s požiadavkou súhlasila, jej splnenie však časovo
podmienila vydaním 4 ks letných pneumatík na diskoch. Rovnako u položiek 1./, 2./ bolo jednoznačne
preukázané vlastníctvo navrhovateľa, pričom nie je rozhodujúce, akým spôsobom boli hnuteľné veci
presunuté k odporkyni, ani to, že svedkovia vypočutí pred súdom nevypovedali úplne zhodne ohľadom
presunu, lebo s ohľadom na dobu uplynutú od danej udalosti je to len logické, naopak, je nedôveryhodné
písomné svedectvo k týmto položkám od O. Z. a S. S., ktoré predložila odporkyňa, nakoľko nie je možné
sa domnievať, že osoby z prostredia mimo vlastnej domácnosti odporkyne by s odstupom času vedeli
pravdivo dosvedčiť existenciu týchto položiek.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal dostatočné
dokazovanie a správne jednotlivé dôkazy vyhodnotil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keď ani zo strany navrhovateľa v priebehu
odvolacieho konania neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa,
a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo hodnotiť vykonané dokazovanie ináč, než ho vyhodnotil
prvostupňový súd.

Vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov, ako i nimi navrhnutých svedkov, prvostupňový súd
postupoval správne, keď zisťoval pri jednotlivých položkách i spôsob nadobudnutia veci, vrátane
zaplatenia kúpnej ceny, lebo práve takýmto spôsobom bolo možné odstrániť rozpory a nepriamo zistiť
i dôveryhodnosť jednotlivých výpovedí, či už účastníkov konania, alebo nimi navrhnutých svedkov.
Dôkazné bremeno v tomto konaní bolo výlučne na navrhovateľovi, a preto on musel jednoznačným a
nespochybniteľným spôsobom preukázať jednak vlastníctvo k veciam, ktorých sa domáhal vydať, ako
i to, že tieto veci sú v držbe odporkyne.

Samotná skutočnosť, že veci do domácnosti fakticky doniesol navrhovateľ, ešte nepreukazuje výlučné
vlastníctvo k týmto veciam, najmä v situácii, keď odporkyňa a ňou navrhnutí svedkovia spochybňovali
spôsob nadobudnutia, a to i predkladaním listinných dôkazov (záručných listov a podobne), ako i s
prihliadnutím na tú skutočnosť, že účastníci žili v spoločnej domácnosti určitú dobu ako manželia. To isté
platí i pri zapožičaní vecí. Pokiaľ by i svedok V. H. zapožičal veci navrhovateľovi, jednalo sa zrejme o veci
pre potreby domácnosti za účelom zhotovenia drevených stupníc schodov, a preto tiež nemožno vyvodiť
bez ďalšieho, že v byte s týmito vecami mohol disponovať len navrhovateľ. Ak svedok skutočne tieto
veci zapožičal, nie je potom zrejmé, prečo nereagoval na výzvu súdu o preukázaní vlastníctva k týmto
veciam a ani samotný navrhovateľ žiadnym spôsobom neargumentoval proti predloženým záručným
listom, keď nekonkretizoval akým spôsobom mohla odporkyňa, resp. jej rodičia, získať záručné listy
ohľadom elektrického náradia, poprípade, či sa nejedná o doklady z iného náradia, iného výrobného
čísla a podobne.

Zohľadniac všetky skutočnosti potom tak, ako je to už vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožnil s
dôvodmi napadnutého rozhodnutia pri jednotlivých položkách a rozhodnutie prvostupňového súdu v
napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.



V ostatných častiach, pokiaľ bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a v časti, kde bolo konanie medzi
účastníkmi zastavené, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/25/2011", "guid": "46110e07-3bfe-42ae-a49a-47b0b6da2cb0:0c1160bb-5310-4629-99a4-463d6208b8e8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}