Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/167/2012 z 5. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2012, sp. zn. 10Co/167/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5611206355.1 Krajský súd Žilina | 10Co/167/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5611206355.1 | 2012-12-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23f80335-b415-459a-9124-3a4fce433464 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611206355.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/167/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206355
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611206355.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľky U. B.,
nar. X.XX.XXXX, bytom D. P., X. XXXX/X, proti odporcovi F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Y.
XX, toho času F., X. XX, o zaplatenie 1.019,36 eur, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/169/2011-55 zo dňa 18.7.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti, v ktorej návrh navrhovateľky o zaplatenie 868 eur
zamietol a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý v časti o zaplatenie 151,36 eur, ktorá nebola
odvolaním napadnutá.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy
1.019,36 eur. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi (navrhovateľkou ako prenajímateľkou a odporcom
ako nájomcom) existoval nájomný vzťah v období od 9.10.2009 do 30.6.2010, pričom za užívanie bytu si
dojednali (len) odplatu 250 eur mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto suma je odplatou tak z
titulu nájomného, ako aj (všetkých) úhrad spojených s užívaním bytu. Uvedené bolo výslovne upravené i
v článku IV. ods. 2 zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Z výkladu daného zmluvného dojednania okresný
súd uzavrel, že odporca mal uhrádzať len platby vo výške 250 eur mesačne, preto nárok uplatnený
navrhovateľkou na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, vyúčtovaný
správcom bytového domu, ako aj nedoplatku za spotrebu elektrickej energie nebol právne dôvodný.

Bolo tiež nesporné, že odporca dotknutú čiastku riadne uhrádzal v roku 2010 v období mesiacov január
až máj a nezaplatená zostala len platba za mesiac jún 2010. V tejto súvislosti však odporca (úspešne)
vzniesol kompenzačnú námietku, keďže pri uzavretí zmluvy zaplatil navrhovateľke zálohu 250 eur práve
za účelom úhrady prípadných nedoplatkov. Nadväzne pohľadávka navrhovateľky na zaplatenie odplaty
za mesiac jún 2010 započítaním s odporcom uhradenou zálohou zanikla.

Okresný súd návrh zamietol návrh i v časti uplatňovaného nároku titulom náhrady škody - pokreslenie
stien, znehodnotenie obývačkovej zostavy. Navrhovateľka totiž neuniesla dôkazné bremeno, že k
dotknutým poškodeniam bytu/nábytku došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcom, t.j. že
k nim došlo v čase užívania bytu práve odporcom. Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľka dotknuté
poškodenie zistila v období, keď po odporcovi byt užívali (aj) ďalší nájomcovia.



O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento
si ju neuplatňoval.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie v časti o zaplatenie nájmu za jún
2010 v sume 250 eur a v časti nedoplatku za vyúčtovanie služieb za dobu trvania nájmu od 1.1.2010
do 31.5.2010 v sume 618 eur navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odporca bude
povinný dotknuté sumy uhradiť. Poukazovala na nesprávne posúdenie veci ohľadne povinnosti odporcu
uhradiť vyúčtovanie za služby spojené s užívaním predmetu nájmu za príslušné obdobie. Odporkyňa
zdôrazňovala článok IV ods. 4 zmluvy o nájme bytu medzi účastníkmi.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.
(z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v časti o zaplatenie sumy 151,36 eur, ktorá
nebola odvolaním napadnutá) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie
§ 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v rámci lehoty na podanie tohto oprávneného
prostriedku. Následne odvolací súd pri posudzovaní správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal
prioritne z dôvodov označených navrhovateľkou.

Navrhovateľka neuviedla žiadne výhrady voči záveru okresného súdu o úspešnom a dôvodnom
vznesení kompenzačnej námietky odporcom ohľadne použitia čiastky 250 eur, ktorú zložil v hotovosti
k rukám navrhovateľky pri uzavretí nájomnej zmluvy v roku 2009, ako platby na nájomné za mesiac
jún 2010. Inými slovami, navrhovateľka vôbec nenamietala vykonanie započítania dotknutej zálohy
voči platbe/nájomnému za mesiac jún 2010. Nadväzne niet v zmysle viazanosti odvolacieho súdu
dôvodmi odvolania právneho ani skutkového základu na spochybnenie vecnej správnosti dotknutej
časti rozsudku. Z daného titulu je napadnuté rozhodnutie ohľadne zamietnutia nároku navrhovateľky na
zaplatenie sumy 250 eur vecne správne.

Krajský súd sa stotožnil aj s výkladom zmluvného dojednania článku IV zmluvy o nájme bytu z 9.10.2009
okresným súdom, podľa ktorého platba 250 eur je konečnou (jedinou) sumou, ktorú mal odporca (v
pozícií nájomcu) mesačne zaplatiť za užívanie predmetného bytu. To znamená, že táto suma zahŕňala
pokrytie všetkých jeho (finančných) povinností vyplývajúcich mu zo zmluvného vzťahu s navrhovateľkou.
Okresný súd správne pri výklade obsahu dotknutého právneho úkonu prihliadol nielen na samotné
písomné znenie/vyjadrenie právneho úkonu, ale predovšetkým na výslovné a jednoznačné prednesy
oboch procesných strán na pojednávaní dňa 18.6.2012, podľa ktorých mal odporca platiť len 250 eur
mesačne. Uvedená čiastka zahrňovala všetky povinnosti odporcu platiť za užívanie dotknutého bytu t.j.
nájomné, platby za služby spojení s užívaním bytu, vrátane elektrickej energie.

Krajský súd dodáva, že formulácia článku IV zmluvy o nájme je pomerne neprehľadná a nejednoznačná.
Používanie niektorých termínov, napr. „všetky úhrady“, či „mesačné preddavky“ je nejednotné, vzájomné
odkazy v rámci jednotlivých odsekov dotknutého článku zmluvy sú nepresné až do tej miery, že v určitých
súvislostiach spôsobujú protichodnosť jednotlivých dielčich častí tohto zmluvného dojednania. Z daného
titulu bolo pri výklade tohto ustanovenia (právneho úkonu resp. jeho časti) nevyhnutné zohľadňovať
predovšetkým jeho vnímanie, a tým aj vnímanie vzájomných práv a povinností, samotnými účastníkmi
zmluvy, čo - ako už bolo vyššie uvedené - bolo výslovne prezentované na pojednávaní 18.6.2012.

Nakoľko odvolacia námietka navrhovateľky nebola dôvodná a krajský súd nezistil ani (procesné)
nedostatky, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti a ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, v preskúmavanej (meritórnej) časti rozsudok okresného súdu potvrdil.



Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a rešpektoval výslovné vyjadrenie odporcu, že si náhradu trov konania
neuplatňuje.

Totožná procesná situácia nastala i v odvolacom konaní, keďže potvrdenie zamietajúceho rozsudku je
procesným úspechom odporcu. Nadväzne navrhovateľka v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu v odvolacom štádiu konania
úspešný odporca si túto náhradu neuplatnil a fakticky mu v súvislosti s druhostupňovým konaním ani
žiadne trovy nevznikli.

Z konštatovaných dôvodov krajský súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné