Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/208/2012 z 17. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. októbra 2012, sp. zn. 9Co/208/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5611211972.1
Krajský súd Žilina | 9Co/208/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5611211972.1 | 2012-10-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bbe11fb-5087-447b-a263-521070a29fd4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611211972.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/208/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211972
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611211972.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kotrčovej, členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľa COFIDIS, a.s., so
sídlom v Bratislave, Suché Mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovzská,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881 proti odporcom v rade 1/ Z. H., nar. X. X.
XXXX, bytom K. X. XXX, v rade 2/ L. H., nar. X. X. XXXX, bytom K. X. XXX, v konaní o zaplatenie 886,13
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
6C/15/2012-43 zo dňa 6. 3. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal,    p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, rozsudok okresného súdu

p o n e c h á v a    nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne 197,19 eur v mesačných splátkach po 40,- eur, so splatnosťou prvej splátky mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh
zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Urobil tak postupom podľa §
142 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa výsledku sporu právo na náhradu trov vzniklo odporcom, títo si však
predpísaným spôsobom neuplatnili.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že odporcovia si požičali u navrhovateľa finančné
prostriedky za iným účelom, ako pre podnikanie. Vzhľadom na to, že v zmluve o úvere nebola uvedená
RPMN, považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Mal za preukázané, že odporcovia poukázali
navrhovateľovi celkom v splátkach 625,74 eur, čo pri úhrade poskytnutého úveru vo výške 882,93 eur
predstavuje nezaplatený zostatok v sume 197,19 eur. Neprihliadal na tvrdenia navrhovateľa o tom,
že výška RPMN je uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko účelom RPMN je
informovať spotrebiteľa o všetkých nákladoch, ktoré sú s úverom spojené a zastal názor, že preto
musí byť uvedená priamo v samotnej zmluve číselným údajom. Taktiež zohľadnil i tú skutočnosť, že
všeobecné obchodné podmienky sú písané tak malým písmom, že bez použitia technického prostriedku
(lupy), sú veľmi málo čitateľné, čo napokon namietali i odporcovia. Taktiež zastal názor, že do termínu
pojednávania navrhovateľ nepreukázal nárok ani na zaplatenie poistného, ktoré si uplatnil vo výške
40,01 eur. Odporcovia poukázali na to, že žiadnu poistnú zmluvu neuzatvorili a ani z textu návrhu poistnej
zmluvy nie je možné vyvodiť, že by došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy v zmysle § 788 a nasl. OZ.
Preto pokiaľ odporcovia uzatvárali s navrhovateľom zmluvu o úvere, ktorá obsahovala aj text inej zmluvy,



navyše nezrozumiteľný, bez splnenia podstatných náležitostí uzavrel, že sa jedná o neplatný právny
úkon. Práve s prihliadnutím na sociálnu situáciu odporcov ako dôchodcov, ktorí dohromady poberajú
starobný dôchodok mesačne vo výške 460,- eur, a len na náklady na elektrinu vynakladajú mesačne
100,- eur, povolil im splácať dlh vo vzťahu k navrhovateľovi v splátkach, po 40,- eur mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ, čo do výroku, ktorým
okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vytýkal okresnému súdu nesprávne právne
posúdenie veci s tým, že v danom prípade bolo nesporné, že uzavrel s odporcami dňa 28. 9. 2007
zmluvu o revolvingovom úvere COFIDIRECT č. 70005245, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý
úverový limit s možnosťou navýšenia 20 000,- Sk s minimálnou mesačnou splátkou 799,- Sk. Taktiež
bolo medzi účastníkmi nesporné, že okrem prvej platby 20 000,- Sk navrhovateľ poskytol odporcom
ďalšie platby spolu vo výške 822,93 eur. Poukazoval, že zmluva o úvere medzi účastníkmi uzatvorená
patrí medzi tzv. absolútne obchody, pričom ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak úver bol poskytnutý fyzickej osobe -
nepodnikateľovi. Z ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru sú vytlačené na
druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere, tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Odporcovia podpisom
zmluvy o úvere potvrdili, že sa so zmluvou o úvere oboznámili, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade
so slobodnou, vážnou vôľou. Odporcovia o povinnosti platiť úroky za poskytnutie úveru vedeli a v
prípade, pokiaľ by odporcovia považovali zmluvné podmienky za neprijateľné, zmluvu by neuzatvorili.
Zastal názor, že ním uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28. 9. 2007 spĺňa všetky
náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, a preto považoval záver okresného súdu o tom, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, za nedôvodný. Ďalej poukazoval, že prílohou č. 4 zmluvy bol formulár o zmluvných
podmienkach spotrebiteľského úveru, kde bolo výslovne zakotvené, že ročná percentuálna miera
nákladov vyplývajúcich z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Výklad ust. § 4
ods. 2 písm. d/ a ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. považoval za príliš formalistický, čím súd
prakticky navrhovateľovi odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami
spojenými s jeho poskytnutím. Ďalej poukazoval, že odporcovia súhlasili k pristúpeniu s poistením,
nakoľko skutočnosť, že odmietajú poistenie nevyznačili na vyhradenom mieste. Zastal názor, že sa
dôvodne domáhal i zaplatenia poplatku za omeškanie so splácaním úveru vo výške 50,71 eur, nakoľko
odporcovia porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas. V odvolacom návrhu preto žiadal, aby
krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ by tušil, akú zmluvu o úvere
uzatvára, nebol by pristúpil na uzatvorenie takejto zmluvy a zmluva by nebola realizovaná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh
navrhovateľa vo zvyšku zamietol a rozhodol o trovách prvostupňového konania, potvrdil. V ostatnej časti,
odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie
napokon i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Zo zmluvy o úvere vyplynulo, že pohľadávka navrhovateľa má základ v spotrebiteľskom úvere
poskytnutom na základe zmluvy zo dňa 1. 10. 2007. Navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia ho prijali ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Zmluva je
typovo formulárovou zmluvou, ktorú navrhovateľ v rovnakom znení uzatváral vo viacerých prípadoch a
odporcovia vzhľadom na predtlač zmluvy a na svoje postavenie „slabšej strany zmluvy“ nemohli jej obsah
podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov a charakter zmluvy, bol ich



právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom do 31. 10. 2008.

Podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy má každý spotrebiteľ
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa § 52 až § 60 OZ alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na odkaz uvedený v závere citovaného ustanovenia (... aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka) sa tak ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vzťahovali
primerane aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré sám Občiansky zákonník za spotrebiteľské zmluvy
nepovažoval (podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31. 12. 2007 boli spotrebiteľskými zmluvami
iba zmluvy upravené ako zmluvné typy v OZ). V tom prípade sa tak na zmluvu medzi účastníkmi použili
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) bez ohľadu na
to, či bola zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa vtedy platného ustanovenia § 52 OZ alebo nie. V
prípade spotrebiteľskej zmluvy podľa OZ sa ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách použili priamo,
v prípade inej spotrebiteľskej zmluvy cez citovaný odkaz v závere § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31. 10. 2008.

Ustanovením o spotrebiteľských zmluvách Občianskeho zákonníka je aj § 54 ods. 1 veta prvá, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. I keby sa právny vzťah účastníkov zo zmluvy spravoval iným,
ako Občianskym zákonníkom, sú povinnosti povinného ako spotrebiteľa limitované ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Od povinného, ktorý je spotrebiteľom tak ani v inom, ako občianskoprávnom
vzťahu (v obchodnoprávnom), nemožno požadovať viac ako umožňuje Občiansky zákonník.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definoval
spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver
bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 účinnou od 1. 1.
2008, táto okolnosť neznamená, že by na úvery poskytnuté pred týmto dňom sa nemala vzťahovať
úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. účinnom do 31. 12. 2007. Údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov predstavuje jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné,
aby tento údaj bol obsiahnutý priamo v texte zmluvy o poskytnutí, v tomto prípade revolvingového
úveru COFIDIRECT. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa
zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade neuvedenia ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala, či
už vo všeobecných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy alebo ako v danom prípade vo formulári
o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý tvoril až prílohu č. 4 zmluvy o revolvingovom
úvere.

V tomto smere i krajský súd zastal názor, že pokiaľ údaj o RPMN nie je obsiahnutý ako náležitosť zmluvy
priamo v texte zmluvy o revolvingovom úvere, bolo potrebné odporcom ako spotrebiteľom poskytnúť
zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a s postupom
okresného súdu, pokiaľ nepriznal navrhovateľovi úroky za poskytnutie úveru, poplatky z omeškania sa
plne stotožnil.

Krajský súd taktiež považoval za neplatné i dojednania o uzavretí poistnej zmluvy. Jednak nebolo zrejmé
z textu „pristúpenia k poisteniu,“ aké riziká sú poistením kryté a pokiaľ je tu i vykonaný odkaz na nejaké



všeobecné poistné podmienky, z textu zmluvy ani nevyplýva, že by odporcovia priamo pri podpise
zmluvy boli s týmito všeobecnými poistnými podmienkami oboznámení, resp. im boli vôbec poskytnuté
k nahliadnutiu. Postup navrhovateľa skôr naznačuje, že pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere
vnútil odporcom pristúpiť k ďalšiemu právnemu vzťahu, ktorý ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere
ani nespĺňal náležitosti riadnej poistnej zmluvy.

Pokiaľ i odporca v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že časť obsahu zmluvy môže sa určiť i
odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je potrebné uviesť,
že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej
podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp.
obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o RPMN nie je možné považovať za vedľajšie,
menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto
potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník
zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto
miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver
vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru.  Ak tomu tak v danom prípade nebolo, správne
okresný súd vychádzal z predpokladu, že údaj o RPMN nebol v zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru, uzatvorenej s odporcami uvedený a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania si návrhom neuplatnili,
tieto nevyčíslili. Krajský súd odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e    j e .