Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/266/2012 z 14. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. novembra 2012, sp. zn. 9Co/266/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612201543.1 Krajský súd Žilina | 9Co/266/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5612201543.1 | 2012-11-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/afa063c4-fed9-48c6-980a-04dc87ff496f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612201543.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/266/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201543
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612201543.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporcovi H. P., nar. XX. X. XXXX,
bytom V. XXX, v konaní o zaplatenie 2 291,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 4C/35/2012-24 zo dňa 20. 3. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o
t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť v prospech navrhovateľa 1 339,12
eur s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 29.1.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, priznal navrhovateľovi na trovách konania 21,92 eur, ktoré uložil odporcovi zaplatiť do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že účastníci
uzatvorili úverovú zmluvu 9.9.2008. Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2
291,58 eur s tým, že odporca neuhrádzal splátky úveru riadne a včas. Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú
pokutu spolu vo výške 13,61 eur a pokutu 928,88 eur za predčasnú splatnosť úveru, tak ako vyplýva
zo splátkového kalendára. Okresný súd zastal názor, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania
nebola dojednaná platne, pretože podmienkou jej platnosti je písomná forma. Pokiaľ sa navrhovateľ
odvoláva na úverové zmluvné podmienky, tieto majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy
prepisovať dojednanie technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v
neprehľadnej, zložito formulovanej, malými písmenami písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné a u ktorých je predpoklad, že jeho pozornosti uniknú. Pokiaľ
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia pokuty za predčasnú splatnosť úveru vo výške 928,88 eur, jedná sa
o bližšie neidentifikovateľnú pokutu, keď podľa splátkového kalendára navrhovateľ odporcovi vyúčtoval
aj zmluvné pokuty I. a zmluvné pokuty II.. Žaloba musí pritom obsahovať opis rozhodujúcich skutočností,
ktoré musia byť uvedené tak, aby bolo zrejmé, na akom základe si navrhovateľ uplatňuje svoje práva,
aby bolo možné preskúmať dôvodnosť ním uplatneného nároku. Z podanej žaloby tieto skutočnosti
nevyplývajú, nie je zrejmé, o aký nárok sa jedná, akým spôsobom bol vyčíslený. Z ust. § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z



úverových zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že súčasťou jednotlivých splátok úveru je aj
príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatky za vedenie účtu, pričom zároveň súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne, čo predstavuje 8,76 % ročne. Takto
vyčíslené úroky je možné považovať za súlad s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2010. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore.

Navrhovateľ v zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, a to čo do výroku, ktorým
žalobu vo zvyšku zamietol. Zastával názor, že okresný súd v tejto časti dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je skrytým
dojednaním z dôvodu jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa. Jej dojednanie v úverových zmluvných
podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je platným a rovnocenným dojednaním s
ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania
uvedené na prvej strane úverovej zmluvy. Dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných
podmienkach bolo urobené písomne, formou ktorú predpokladá zákon, preto je v celom rozsahu
dôvodné. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 27.3.2008 sp. zn.
26Cdo/2317/2006, podľa ktorého súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú
označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Pokutu
predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za sankciu, za pokutu v pravom slova zmysle,
resp. v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvných pokutách, pretože ide o vyčíslenie úroku
po zosplatnení, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
v napadnutej časti potvrdil. V ostatnej časti, ktorá odvolaním účastníkov napadnutá nebola, ponechal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal rozsudok okresného
súdu iba v odvolaním napadnutej časti. Dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
i správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v konaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah.

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať Smernice EÚ
v aplikačnej praxi a napĺňať ciele týchto smerníc.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ
vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny
dvor v rozsudku Oceano Grupo Editorial SAC 240/98 až C344/98 konštatuje, že nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, ukladá súdom
v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či
spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienka obstojí ako celok.

Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty, ani jej dojednanie, len považuje za potrebné
dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť
pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako



spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ
nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť, čo platí aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.

V predmetnej veci je potrebné prisvedčiť okresnému súdu v tom, že ujednania o zmluvnej pokute
sú neprehľadné, písané veľmi malým písmom, sú zapracované do úverových zmluvných podmienok
navrhovateľa bez toho, aby boli odlíšené od ostatného obsahu, určitým spôsobom zvýraznené tak, aby
aspoň formou písaného textu mohli navodiť dojem, že spotrebiteľ pri oboznamovaní sa s jednotlivými
úverovými podmienkami mal možnosť ustanovenia o zmluvnej pokute v drobne písanom texte úverových
podmienok nájsť, oboznámiť sa s nimi a zvážiť vhodnosť vstúpenia do zmluvného vzťahu za vopred
naformulovaných podmienok dodávateľom.

I krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty účastníkmi
zmluvného vzťahu tak, ako to vyplýva z ust. § 544 a nasl. OZ. Tým, že ustanovenia o zmluvnej
pokute neboli zapracované priamo v texte zmluvy, ale v úverových zmluvných podmienkach, ktoré
spotrebiteľom ako druhou zmluvnou stranou neboli ani podpísané, nemohlo vzniknúť ani zdanie, že sa s
ustanoveniami o zmluvnej pokute oboznámil a že na týchto sa spoločne s navrhovateľom dohodol, resp.
že boli účastníkmi individuálne dojednané (§ 544 ods. 1 a nasl. OZ). Písomná forma právneho úkonu
predpokladá existenciu dvoch náležitostí písomnosti a podpisu. I keď žiadny právny predpis nestanovil,
kde má byť podpis na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený, nie je možné princíp, že text
písaný pod podpisom reprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, aplikovať i na daný
prípad. Nárok navrhovateľa je totiž uplatnený z typickej typovej formulárovej zmluvy, do obsahu ktorej
spotrebiteľ nemal vôbec možnosť zasiahnuť a jej obsah individuálne ovplyvniť.

Uvedené je potrebné vztiahnuť i na nárok navrhovateľa požadovaný vo výške 928,88 eur, ktorý
špecifikoval ako pokutu za predčasnú splatnosť úveru, vzniknutú z dôvodu, že odporca nesplácal úver v
pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročným. Pokiaľ i v podanom odvolaní navrhovateľ
namietal, že v tomto prípade sa nejedná o zmluvnú pokutu v pravom slova zmysle (§ 544 ods. 1 nasl.
OZ), sám v zmluvných podmienkach Hlava 6 § 6 uviedol, že sa o zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku,
na ktorý by pri riadnom splácaní úveru navrhovateľovi vznikol nárok, jedná. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať i na neurčitosť dojednania, keď z neho nemožno vyvodiť spôsob výpočtu výšky požadovanej
sankcie. Pokiaľ i navrhovateľ túto špecifikoval ako úrok, na ktorý by mu pri riadnom splácaní úveru vznikol
nárok, nie je ani z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi zrejmé, o aký iný úrok, než stanovený v
konečnej výške úveru 40 000,- Sk, sa jedná, keď v danej sume sú zahrnuté mimo úverovej istiny i úroky
a poplatky za vedenie úverového účtu, prípadne úhrada za poistenie, ktoré bol klient podľa úverovej
zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť.

V nadväznosti na uvedené bolo potom potrebné ustanovenia zmluvných podmienok, z ktorých tento
nárok navrhovateľ v konaní odvodzuje, v kontexte celej úverovej zmluvy považovať za neurčitý a
nezrozumiteľný, nakoľko ani súdu nie je a nemohol byť jasný výpočet, resp. spôsob výpočtu poplatku,
ktorý by mal dlžník zaplatiť pri predčasnom ukončení zmluvy, resp. pri zosplatnení celého úveru. Takto
vymedzená zmluvná pokuta, resp. poplatok je dostatočne neurčitá, nekonkrétna, a teda i podľa ust. §
37 ods. 3 OZ neplatná.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny
potvrdil.

V ostatnej časti, ktorá odvolaním účastníkov napadnutá nebola, ponechal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by
odporcovi účelne vynaložené výdavky vznikli a tieto si napokon návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .