Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/83/2012 z 30. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2012, sp. zn. 9Co/83/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5709205901.1 Krajský súd Žilina | 9Co/83/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5709205901.1 | 2012-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1348dcef-48b5-48f2-b187-dd925484150e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5709205901.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709205901
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5709205901.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci žalobcu: H. A., bytom W.,
ul. D. M. č. XXXX/XX, právne zastúpeného AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom
Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO. 36 841 200, proti žalovanej Ingrid Hríbová - R.H.E.A., Blatnica 239,
038 15 Blatnica, IČO: 35 075 40, právne zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom
E. B. A. X, XXX XX E. v konaní o zaplatenie 43.152,09 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 10C/105/2009-245 zo dňa 18.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine žalobu o zapletenie 43.152,09 eur spolu s 10 % úrokom
z omeškania ročne za obdobie od 24.1.2009 do zaplatenia zamietol, rozhodnutie o trovách konania
si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej finančnej čiastky 43.152,09 eur,
si uplatnil ako nárok na vrátenie pôžičky o splatnosti ktorej medzi účastníkmi dohoda nebola, išlo o
plnenie ponechané na vôľu veriteľa v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Z konania považoval za
hodnoverne preukázané, že žalobca žalovanej minimálne poskytol sumu 1.050.000,- Sk a preukázaná
zostala skutočnosť, že 10.2.2006 v hotovosti poskytol žalovanej ďalšiu finančnú čiastku, a to 250.000,-
Sk. Podrobnejšie sa však týmito skutočnosťami vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou,
nezaoberal. Keďže sporným zostalo tvrdenie žalobcu, že finančné čiastky mal poskytnúť žalovanej na
základe zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplynul záväzok žalovanej pôžičku na požiadanie žalobcu vrátiť,
zaoberal sa okresný súd vznesenou námietkou premlčania nielen podľa § 101, ale i podľa § 107 ods. 1, 2
OZ. Ustálil, že pokiaľ by žalobca poskytol plnenie z titulu pôžičky, nárok na vrátenie pôžičky sa premlčuje
v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 OZ, ktorá vzhľadom na tvrdený charakter
pôžičky, ktorej vrátenie bolo ponechané na vôľu veriteľa a dlžník mal tak plniť prvého dňa po tom, čo
ho veriteľ o vrátenie dlhu požiadal, začala plynúť v zmysle ust. § 101 OZ odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. U takto koncipovanej pôžičky potom premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim
dňom po poskytnutí pôžičky, teda 11.2.2006, keď žalobca mohol prvýkrát požiadať žalovanú o vrátenie
dlhu a uplynula 11.2.2009. Pokiaľ by sa nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého žalobca poskytol
plnenie, tvoriace predmet sporu žalovanej (žalobca by poskytol žalovanej plnenie bez existujúcej dohody
účastníkov), začala by subjektívna premlčacia doba žalobcovi plynúť 10.2.2006, teda odo dňa, keď sa
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a uplynula by dňom
10.2.2008. Ak potom žalobca podal žalobu na súde 5.6.2009, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby, v ktorej mohol uplatniť právo na vrátenie pôžičky a tiež po uplynutí subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby, ak mal plnenie poskytnúť bez právneho dôvodu.



Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s názorom
okresného súdu, že žalovaná istina je premlčaná. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané,
že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 43.152,09 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť na základe
výzvy žalobcu ako veriteľa. Neobstojí tvrdenie súdu, že doba vrátenia nebola dohodnutá a premlčacia
lehota začala plynúť dňom, nasledujúcim, po poskytnutí pôžičky. Súd k týmto skutočnostiam nevykonal
žiadne dokazovanie, ale vo všeobecnosti poukazoval, že alternatívne došlo k premlčaniu aj vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu, pokiaľ by právny titul na zaplatenie istiny žalobcom nebol vôbec uplatnený.
Zastal názor, že žalobca svoje právo na vrátenie pôžičky mohol uplatniť prvýkrát v deň, po doručení
výzvy na zaplatenie pôžičky, t. j. 15.1.2009, kedy začala podľa jeho názoru plynúť premlčacia doba. V
odvolacom návrhu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Poprela, že by jej žalobca poskytol v konaní uplatnenú finančnú čiastku, z opatrnosti na svoju obranu,
pre prípad, ak by súd posúdil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke, vzniesla námietku
premlčania, na ktorú súd prihliadol. Zotrvala však na svojom tvrdení o tom, že žiadnu zmluvu o pôžičke so
žalobcom neuzavrela a že jej žalobca žiadne finančné prostriedky nepožičal. V ostatnom sa stotožnila s
argumentáciou, odôvodnením súdu ohľadom začatia plynutia premlčacej doby a samotného premlčania
nároku žalobcu. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania, podľa § 214 O.s.p., rozsudok okresného súdu, ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil i správny
právny záver. Svoje rozhodnutie napokon i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil tak, ako
predpokladá ust. § 157 O.s.p..

Krajský súd nepovažoval za potrebné opätovne opakovať dôvody rozhodnutia okresného súdu, na
zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia však bolo nutné podčiarknuť, že čas plnenia veriteľovej
pohľadávky, môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom, alebo
určený v rozhodnutí. V dohode možno čas plnenia určiť nielen určitým dňom, ale aj podľa dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Zákon tiež pripúšťa, aby sa čas plnenia ponechal na vôli dlžníka, to však neznamená,
že by v takom prípade dlžník mohol so splnením dlhu otáľať a odkladať ho na neurčitý čas. Takéto
počínanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto v prípade sporu súd podľa § 564 OZ určí čas
plnenia, podľa okolností konkrétneho prípadu, v súlade s dobrými mravmi, pritom vezme zreteľ na to,
čo bolo príčinou, že dlžník dosiaľ dlh nesplnil.

Ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom, alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom,
čo ho o plnenie veriteľ požiada; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho,
nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia
premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, v ktorom nebola dohodnutá
splatnosť.

Pokiaľ odporca v odvolaní oponoval, že žalobca právo na vrátenie pôžičky mohol uplatniť prvý krát v
deň po doručení výzvy na zaplatenie pôžičky, t .j. 15.1.2009, kedy mu začala podľa jeho názoru plynúť
aj premlčacia doba a ktorým dňom sa pôžička stala zročnou, jeho záver nie je v súlade s ust. § 101 OZ,
v zmysle ktorého začiatok premlčacej doby je stanovený odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd, stotožniac sa v ostatnom s odôvodnením rozhodnutia zo
strany okresného súdu, jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.