{"guid": "c32eb2f3-3886-4b3b-9300-343b9ae8abdd:0ba4299c-8d74-4247-9944-c72ded2cc6fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1", "spisova_znacka": "6Co/79/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/79/2012 z 6. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 6. marca 2012, sp. zn. 6Co/79/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1", "identifikacne_cislo": "5711205683", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2012-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ba4299c-8d74-4247-9944-c72ded2cc6fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711205683
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711205683.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX
XX Q. P. č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom Ul. M.R. R. č. XX, XXX
XX E., proti odporkyni: E. P., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. P. č. XX, zastúpenej JUDr.
Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom R. F. XXXXX/XXB, XXX XX E., za účasti mal. detí P.: F., nar.
XX.XX.XXXX a B., nar. X.X.XXXX, obidve bytom ako otec, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C 94/11-56
zo dňa 22.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C 94/11-56 zo dňa 22.9.2011 vo výroku o zverení maloletých
detí P.: F.,  nar. XX.XX.XXXX a B., nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a vo výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi prispievať na výživu mal. F. sumou 100,00 Eur mesačne
a na výživu malol. B. sumou 80,00 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
počínajúc dňom právoplatnosti rozvodu  a  vo výroku o trovách konania  z r u š u j e  a vec mu   v r
a c i a   na ďalšie konanie.

V časti, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol,    z o s t á v a   rozsudok Okresného súdu Martin
č. k. 7C 94/11-56 zo dňa 22.9.2011    n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 24.6.2006 pred
Mestským úradom v Martine. Zároveň súd zveril maloleté deti P.: F., nar. XX.XX.XXXX a B., nar.
X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých detí striedavo v týždňových intervaloch a to tak, že v
nepárnych týždňoch zabezpečí osobnú starostlivosť otec a v párnych týždňoch matka. Rodičia si budú
deti odovzdávať v nepárnom týždni v piatok o 18.00 hod. v byte otca a v párnom týždni v piatok o 18.00
hod. v byte matky. Každý z rodičov je povinný odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého
rodiča s jeho osobnými vecami. Súčasne súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu mal.
F. 100,00 Eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 80,00 Eur mesačne k rukám matky vždy do každého
15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc dňom právoplatnosti rozvodu. Zároveň súd uložil odporkyni
povinnosť uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa polovicu trov konania v sume 33,00 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ proti výroku o
zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v uvedenej časti v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.



Uviedol, že v napadnutej časti považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odporkyňa v mesiaci február 2011 odišla zo spoločnej domácnosti zo slovami
- že je unavená a že si potrebuje oddýchnuť, pričom vôbec nemyslela na maloleté deti. Deti ostali s
navrhovateľom, zatiaľ čo odporkyňa udržiavala známosť s iným mužom, u ktorého aj bývala. Po ukončení
tejto známosti mala odporkyňa záujem vrátiť sa späť k navrhovateľovi, ktorý však odmietol s ňou obnoviť
manželské spolužitie a podal na súd návrh na rozvod manželstva. Odporkyňa sa dočasne nasťahovala
do rodičovského bytu, kde v súčasnosti býva spoločne s bratom Q. T. a jeho rodinou a sestrou Q. T..
Konštatovanie súdu o tom, že odporkyňa má v predmetnom byte pre seba vyhradené 2 izby, nie je
pravdivé. Odporkyňa obýva jednu izbu, pričom kuchyňa, kúpeľňa a WC sú spoločné. V súčasnosti v
predmetnom byte bývajú štyri dospelé osoby a jedno dieťa a podľa napadnutého rozhodnutia súdu by
tam mali každý párny týždeň bývať aj dve maloleté deti účastníkov. Navrhovateľ je preto toho názoru,
že maloleté deti nemajú u odporkyne vytvorené vhodné podmienky na bývanie a na ich starostlivosť.
V prípade neprítomnosti odporkyne sa o deti nemá kto postarať. Naopak, deti majú zabezpečené u
navrhovateľa v jeho rodičovskom dome bývanie - navrhovateľ tam má vytvorenú samostatnú bytovú
jednotku, každé dieťa má svoju detskú izbu a v prípade jeho navrhovateľa sa o deti vie postarať jeho
matka, ktorá je dôchodkyňa. Dôvodom na podanie odvolania navrhovateľa bola aj skutočnosť, že obidve
maloleté deti sú od 25.9.2011 v jeho osobnej starostlivosti. Po vyhlásení napadnutého rozhodnutia sa
odporkyňa psychicky zrútila. Do doby, kým odporkyňa priviedla maloleté deti k navrhovateľovi, ležala v
posteli, s nikým nekomunikovala, o deti sa nezaujímala, ani nechodila do práce. Tento stav vyvrcholil až
do takej situácie, že jej súrodenci boli nútení zavolať k nej lekára, ktorý zavolal záchrannú službu, ktorí
odporkyňu odviezli na psychiatriu, kde jej nariadili ambulantnú liečbu. Nariadenú liečbu však odporkyňa
nedodržiava. V súčasnosti je opätovne nezamestnaná a navyše sa voči nej vedie trestné konanie pre
trestný čin krádeže. Toto všetko vyústilo ku zlým vzťahom odporkyne so súrodencami.  Odporkyňa totiž
neprispieva do domácnosti, v ktorej býva, o domácnosť sa nestará a je preto len otázkou času, kedy
sa bude musieť z rodičovského bytu odsťahovať. Aj keď navrhovateľ mal od mesiaca september v
starostlivosti obidve maloleté deti, nechce pretrhnúť väzby medzi deťmi a ich matkou a preto nebránil
matke v stretávaní sa s nimi. Odporkyňa o deti však nejavila záujem. Navštívila ich až po dvoch
mesiacoch. Vzhľadom na zdravotný stav odporkyne, pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
odporučila navrhovateľovi, aby maloleté deti neboli v starostlivosti matky a jej prípadné návštevy boli
uskutočnené v prítomnosti navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa je psychicky labilná osoba,
lieky, ktoré jej boli predpísané neužíva a teda je možné, že sa celá situácia opätovne zopakuje a hrozí,
že ublíži nielen sebe, ale predovšetkým deťom. Odporkyňa teda nie je schopná o deti sa postarať a tak
psychicky, ako aj finančne.

Podaním zo dňa 29.12.2011 navrhovateľ oznámil súdu, že odporkyňa dňa 15.12.2011 informovala úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že odchádza do mesta Q. v Českej republike, kde sa bude liečiť
v psychiatrickej liečebni. Dobu liečenia však neuviedla. Túto skutočnosť sa navrhovateľ dozvedel od
rodinných príslušníkov odporkyne a následne ju potvrdili aj pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny. Navrhol preto, aby si súd vyžiadal správu z ÚPSVaR o mieste a dôvode pobytu odporkyne mimo
územia SR. Z toho je jednoznačné, že po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo na strane odporkyne
k zmene rozhodujúcich skutočnosti.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 23.1.2012 žiadal rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že do rozvodu manželstva sa rodičia striedavo v týždenných intervaloch starali o maloleté deti.
Po rozvode manželstva matka deti upadla do ťažkej depresie a v období od 27.9.2011 do 2.11.2011 bola
práceneschopná. V predmetnom období matka nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti.
Túto skutočnosť potvrdila sama aj pri telefonickom kontakte a neskôr pri osobnej návšteve na odbore
sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR Martin. Po zlepšení jej zdravotného stavu nadviazala kontakt s otcom
deti, ktorý jej umožnil navštíviť deti v jeho domácnosti. V mesiaci december 2011 sa zdravotný stav matky
- odporkyne opätovne zhoršil. Z tohto dôvodu sa matka a jej najbližší príbuzní rozhodli, že najlepším
riešením pre matku bude pobyt u jej tety v ČR, ktorá je na dôchodku a je schopná matke deti pomôcť po
psychickej stránke. Pobyt matky u tety neviedol k zlepšeniu jej zdravotného stavu a matka sa začiatkom
januára 2012 vrátila domov. Matka v Martine vyhľadala psychiatra a je nastavená na ambulantnú liečbu



antidepresívami. Keďže matka deti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je v súčasnej dobe
schopná zabezpečovať striedavú rodičovskú starostlivosť a je ťažko predpokladať ako sa jej zdravotný
stav bude vyvíjať, je potrebné napadnuté rozhodnutie v časti zverenia maloletých detí do striedavej
rodičovskej starostlivosti obidvoch účastníkov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie  konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,  preskúmal vec v rozsahu vymedzenom  v ustanovení § 212 ods.
2 pís. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. )  napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vo výroku
o určení výživného na obidve maloleté deti a v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.  zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd v čase vydania napadnutého rozsudku na základe
návrhu obidvoch rodičov zveril obidve maloleté deti P.: F., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. X.X.XXXX do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v týždňových intervaloch, a to tak, že v nepárnych týždňoch
zabezpečí osobnú starostlivosť otec a v párnych týždňoch matka. Rodičia si budú deti odovzdávať v
nepárnom týždni v piatok o 18.00 hod. v byte otca a v párnom týždni v piatok o 18.00 hod. v byte
matky. Každý z rodičov je povinný odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s
jeho osobnými vecami. Súčasne súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu
mal. F. sumou 100,00 Eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 80,00 Eur mesačne k rukám matky vždy
do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc dňom právoplatnosti rozvodu a uložil odporkyni
povinnosť uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa polovicu trov konania v sume 33,00 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní predchádzajúcom rozhodnutiu okresného súdu bolo
preukázané, že obidvaja rodičia žili v jednej obci sa striedavo v týždenných intervaloch sa podieľali na
výchove obidvoch maloletých detí. Túto skutočnosť zistil tiež kolízny opatrovník maloletých detí  šetrením
v domácnosti matky i otca. Obidve deti majú vybudovaný dobrý citový vzťah ku každému z rodičov,
rodičia spolu vzájomne komunikujú a informujú sa o deťoch, pričom obidvaja majú vytvorené dobré
podmienky pre výchovu maloletých detí. Obidvaja rodičia boli zamestnaní v trvalom pracovnom pomere a
netrpeli vážnejšími zdravotnými problémami. Súd I. stupňa preto rozhodol o zverení obidvoch maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine) s ohľadom na je
realizáciu obidvomi rodičmi od mesiaca marec 2011.  Rozhodnutie o určení výživného otcovi mal. detí
okresný súd odôvodnil ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine s prihliadnutím na fakt, že navrhovateľ podľa
vlastnej výpovede v sezóne zarobí okolo 1000,00 Eur mesačne a mimo sezóny 500,00 - 600,00 Eur
mesačne. Odporkyňa zarobí 300,00 Eur mesačne, netto. Uviedol, že zohľadnil zárobkové schopnosti a
možnosti obidvoch rodičov. Výrok o trovách konania súd I. stupňa odôvodnil tým, že odporkyňa sa tiež
svojím správaním podieľala na rozvrate manželstva a preto jej podľa ust. § 144 O.s.p. uložil nahradiť
navrhovateľovi polovicu trov konania pozostávajúcich z polovice zaplateného súdneho poplatku k rukám
jeho splnomocneného zástupcu.

Striedavá osobná starostlivosť v zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine znamená, že dieťa žije
striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť kladie
však na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane
zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad zachovania citového vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom
aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý
môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré (z ohľadom na osobnosť rodičia,
alebo na osobnosť dieťaťa) prevážia nad týmto záujmom. V prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu
destabilizuje výchovné prostredie u jedného z rodičov (napr. choroba, smrť, uväznenie, úpadok) nie je
prechod do výchovného prostredia druhého rodičia taký traumatizujúci. Navyše, ak sú rodičia zvyknutí
spolupracovať v záujme dieťaťa, tak nie je predpoklad, že budú vzniknutú situáciu zneužívať na
zničenie vzťahu k druhému rodičovi obmedzovaním styku. Z pozitívneho záväzku štátu pri ochrane
rodinnoprávnych vzťahov vyplýva povinnosť súdu (ale aj ostatných štátnych orgánov) urobiť všetky
kroky v záujme dieťaťa. Keďže jednou z hmotnoprávnych kumulatívnych podmietok pre nariadenie
striedavej starostlivosti je spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať, túto podmienku je potrebné
skúmať zo strany súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je
daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného
pôsobenia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Z
obsahu podaného odvolania vyplýva, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa dňa 22.9.2011 sa
odporkyňa (matka) psychicky zrútila a nebola schopná postarať sa o deti. V dôsledku nepriaznivého



zdravotného stavu odporkyne sú obidve maloleté deti od 25.9.2011 v osobnej starostlivosti navrhovateľa.
Psychický stav matky sa naďalej zhoršoval a následne upadla do ťažkej depresie, v dôsledku ktorej bola
v období od 27.9.2011 do 2.11.2011 práceneschopná. V uvedenom období bola matka hospitalizovaná
na psychiatrii a bola jej nariadená ambulantná psychiatrická liečba, ktorú však nedodržiavala. Psychické
problémy matky (t.j. odporkyne) viedli k tomu, že dva mesiace vôbec nejavila záujem o svoje maloleté
deti. S ohľadom na uvedenú situáciu aj kolízny opatrovník maloletých detí žiadal doplniť dokazovanie
v tomto smere. Podľa jeho zistení totiž matka po zlepšení zdravotného stavu síce nadviazala s otcom
detí kontakt, ktorý jej umožnil deti navštíviť v jeho domácnosti, no v mesiaci december 2011 sa jej
zdravotný stav opätovne zhoršil a odišla ku svojej tete do Českej republiky, kde sa mala podrobiť podľa
vlastných slov aj psychiatrickej liečbe. Pobyt matky v ČR však neviedol k zlepšeniu jej zdravotného stavu
a začiatkom mesiaca január 2012 sa vrátila domov, vyhľadala psychiatra a  je nastavená na ambulantnú
liečbu antidepresívami. Vzhľadom na časový odstup od rozhodnutia súdu prvého stupňa, v súčasnosti
nie je možné zistiť, či a aké podmienky má matka pre výchovu svojich maloletých detí. Je preto potrebné
doplniť dokazovanie v tom smere, či zdravotný stav matky umožňuje, aby vychovávala obidve maloleté
deti, alebo je potrebné v súčasnosti zveriť obidve maloleté deti do výchovy otca a matku zaviazať
platením výživného. Celé dokazovanie je potrebné vykonať dôsledne s ohľadom na prvoradý záujem
obidvoch maloletých detí. Je tiež potrebné (pokiaľ to umožní zdravotný stav odporkyne), opätovne ju
vypočuť na pojednávaní, či s prihliadnutím na svoje zdravotné komplikácie v súčasnosti nenavrhuje
maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca. Od rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do výchovy
niektorého z rodičov závisí i rozhodnutie o výške výživného na dieťa rodičovi, ktorý vo svojej výchove
dieťa nemá. V tejto časti bol rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Zároveň odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o výchove a výžive maloletých detí nie je nemenné
a vždy sa dá zmeniť novým súdnym rozhodnutím reagujúcim na zmenu pomerov. To znamená, že v
prípade, že matke jej zdravotný stav nebude brániť vo výkone rodičovských práv, je možné obidve deti
znovu zveriť do striedavej rodičovskej starostlivosti obidvom rodičom a opätovne rozhodnúť i o výživnom
na obidve deti. Rozsah dokazovania ohľadom výchovy a výživy obidvoch maloletých detí na čas po
rozvode však presahuje rámec odvolacieho konania a aj s ohľadom na zdravotný stav matky, ktorá sa
v súčasnosti zdržiava a lieči v obvode Okresného súdu Martin, je potrebné, aby práve tento súd doplnil
dokazovanie v naznačenom smere a opätovne rozhodol o výchove a výžive obidvoch maloletých detí
na čas po rozvode.

V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výchovy obidvoch maloletých detí zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a z rovnakých dôvodov zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie i výroky závislé od tohto rozhodnutia, t.j. výroky o výživnom na
maloleté deti na čas po rozvode a v závislom výroku o trovách konania.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie  odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti    tomuto   uzneseniu  odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}