{"guid": "b5081f99-35d7-4238-9c68-4d2ff66ed40f:e30a5e79-cc85-4404-8c10-6b6fc020a97b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1", "spisova_znacka": "10CoP/20/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/20/2012 z 15. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. októbra 2012, sp. zn. 10CoP/20/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1", "identifikacne_cislo": "5711211253", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Marta Kucbelová", "sudca_id": 50, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-kucbelova-50", "datum_vydania": "2012-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e30a5e79-cc85-4404-8c10-6b6fc020a97b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211253
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: O. T., nar. XX.X.XXXX, K. T., nar. X.X.XXXX, v zastúpení opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, maloleté deti matky - A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. M. S. č. XXXX/XX, XXX XX
K., otec - W. T., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. X.F.. D. č. XXXX/X, XXX XX C., t.č. bytom B. T. C. XXXX/XX,
T. o zvýšenie výživného, na základe odvolania matky a odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 21P/2/2011-81 zo dňa 20.1.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného na maloletú O., nar.
XX.X.XXXX a na maloletú K., nar. X.X.XXXX a vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol.

M e n í   rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom tak, že zameškané výživné za
obdobie od 1.9.2011 do 20.1.2012 na maloletú O., nar. XX.X.XXXX v sume 100 eur a na maloletú K.,
nar. X.X.XXXX v sume 40 eur je otec    p o v i n n ý   zaplatiť k rukám matky A. I. na každé dieťa do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 22P/119/2009-122 zo
dňa 13.7.2009 tak, že výživné na maloletú O. zvýšil zo sumy 85 eur na 110 eur mesačne a na maloletú K.
zo sumy 80 eur na 90 eur mesačne, zároveň uložil otcovi povinnosť zvýšené výživné zaplatiť matke vždy
do 25.dňa mesiaca vopred, s účinnosťou od 1.9.2011. Keďže matka sa domáhala zvýšenia výživného na
maloletú O. v sume 155 eur a K. v sume 125 eur mesačne, vo zvyšku jej návrh okresný súd zamietol. Odo
dňa zmeny výšky výživného t.j. od 1.9.2011 do 31.1.2012 dlh na výživnom v sume 140 eur zaplatí otec
matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Porovnal pomery existujúce v dobe pôvodnej úpravy a v dobe aktuálneho rozhodnutia
o zmene výšky výživného a konštatoval, že od doby pôvodnej úpravy nastala taká zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté dcéry účastníkov. Vychádzal z toho, že oproti pôvodnej
úprave nastala zmena u maloletej O. v tom, že táto od 1.9.2011 nastúpila do prvého ročníka Obchodnej
akadémie v Martine, začala študovať na strednej škole, v súvislosti s jej nástupom na túto školu navýšili
sa náklady, zároveň aj na jazykovú školu, za ktorú platí polročné školné vo výške 38 eur mesačne. Zmena



nastala i v pomeroch maloletej K., ktorá sa stala žiačkou 8. ročníka ZŠ, výdavky stúpli i na jej strane
vzhľadom na celkový nárast životných nákladov. Matka tak ako v roku 2010 pracuje naďalej v spoločnosti
ŽOS, a.s. Vrútky a jej čistý priemerný mesačný príjem sa podstatne nezmenil. Otec v dobe pôvodnej
úpravy mal čistý mesačný príjem 549 eur, v roku 2011 jeho čistý mesačný príjem bol 762 eur. Po ukončení
pracovného pomeru u spoločnosti KIA, u nového zamestnávateľa so sídlom v Trnave podľa predbežnej
dohody má byť jeho príjem približne 450 eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal
nielen z odôvodnených potrieb detí, ale aj z možnosti a schopností a majetkových pomerov povinného
rodiča. V tejto súvislosti prihliadal na tú skutočnosť, že výška príjmu otca počas jeho zamestnania u
spoločnosti KIA Motors a.s. nebola závislá len od jeho schopností, možností, ale aj od odbytových
možností výrobcu automobilov. Podľa názoru súdu sa dá očakávať, že skúsenosti, ktoré  otec nadobudol
počas trvania pracovného pomeru v spoločnosti KIA ako operátor výroby, využije v strojárskej výrobe aj
u nového zamestnávateľa v Trnave a bude dosahovať vyšší príjem, ako 450 eur mesačne. Súd preto
vychádzal z dlhodobého priemerného príjmu otca u predchádzajúceho zamestnávateľa. Pri rozhodovaní
o výške výživného prihliadal aj na návrh otca, ktorý na pojednávaní 20.1.2012 súhlasil s tým, aby na
maloleté deti platil výživné v celkovej sume 200 eur mesačne, Ďalej súd bral zreteľ aj na vývoj životných
nákladov za obdobie od roku  2009, od uvedeného obdobia nastal určitý nárast životných nákladov, aj
z pohľadu oprávnených potrieb maloletých detí. Súd výživné na deti zvýšil s účinnosťou od 1.9.2011,
za obdobie odo dňa zvýšenia výživného do 31.1.2012 vyčíslil nedoplatok v sume 140 eur a uložil otcovi
tento nedoplatok zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Domáhala sa  jeho zmeny, v rámci
tejto zmeny žiadala zvýšiť výživné na maloletú O. zo sumy 85 eur na 155 eur mesačne, na maloletú
K. zo sumy 80 eur na 125 eur mesačne u oboch detí počnúc 1.9.2011. V prípade, že súd dospeje k
záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, navrhovala, aby vec bola zrušená a vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Matka vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne
posúdenie veci. Zvýraznila, že zmena pomerov je spôsobená ako na strane jej - odvolateľky, tak aj na
strane maloletých detí. Od septembra 2011 maloletá O. nastúpila do 1. ročníka na Obchodnej akadémii v
Martine, výdavky na jej štúdium a platby na učebné pomôcky sa podstatne zvýšili, musí denne dochádzať
MHD z miesta trvalého bydliska. Tiež nastúpila na štúdium anglického jazyka v Jazykovej škole pri
Obchodnej akadémii v Martine, kde bolo zaplatené školné na 1. polrok školského roku 2011/2012
už v mesiaci jún. Vo svojom voľnom čase navštevuje rada knižnicu, filmové, divadelné predstavenia
a plaváreň. Má zvýšené náklady i v súvislosti so zdravotným stavom, ale i na hygienické potreby.
Maloletá K. nastúpila do 8. ročníka základnej školy, u nej sú výdavky na ZRPŠ, triedny fond a učebné
pomôcky, vo voľnom čase rada navštevuje knižnicu, filmové, divadelné predstavenia a plaváreň, ktorú
jej odporučil odborný lekár v súvislosti so zdravotným stavom a jej prudkým fyzickým rastom a vývojom.
Niekoľko rokov navštevuje výtvarný ateliér v Súkromnej základnej umeleckej škole v Záturčí, kde už
bolo zaplatené zápisné na školský rok 2011/2012. Má zhoršený zdravotný stav. Má zhoršený zrak, preto
menili dioptrické okuliare. Zvýšili sa výdavky i na hygienické potreby. Od začiatku roku 2011 u maloletej
K. sa objavujú sporadicky stavy definované ako hyperventilácia, kvôli tejto diagnóze bola v tomto roku
aj hospitalizovaná v UN Martin a absolvovala odborné vyšetrenia u kardiológa, pneumológa, ortopéda
a psychológa, kde je pod ich odborných dohľadom určenými následnými kontrolami aj v súčasnej dobe.

Odvolateľka uviedla ďalej, že oproti obdobiu posledného rozhodovania o výške výživného jej príjmy v
zamestnaní poklesli cca na 370 eur mesačne. V mesiaci jún bola neodkladne hospitalizovaná v UN
Martin v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu s následnou operáciou a dobou práceneschopnosti
do konca mesiaca august. V ďalšom období nemožno predpokladať nárast jej príjmu. Jej manžel N.
I. pre zhoršený zdravotný stav bol práceneschopný od januára do konca mesiaca júl, jeho mesačné
príjmy v dôsledku toho poklesli takmer o 400 eur. Následne na to bol zo zdravotných dôvodov z výkonu
služby profesionálneho vojaka prepustený dňom 31.7.2011 a od 1.8.2011 je poberateľom výsluhového
dôchodku vo výške 481,49 eur, čo je pokles jeho príjmu oproti roku 2010 viac ako 58%. Naviac jej
manžel má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, k synovi N., nar. X.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX. S
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom má zvýšené výdavky na lieky a výhody systému sociálneho
zabezpečenia poskytované štátom rôznymi príspevkami, úľavami nemá možnosť využívať.



Nesúhlasila s návrhom súdu prvého stupňa konštatujúcim nezmenenú výšku jej čistého priemerného
zárobku oproti roku 2009. Nezohľadnil súd tú skutočnosť, že otec žije v domácnosti so svojou družkou.
Pri vedení spoločnej domácnosti sa náklady otca  jednoznačne znížia, preto súd mal vziať do úvahy
nielen príjmy otca, ale príjmy celej domácnosti, v ktorej otec v súčasnosti žije. Súd sa vôbec nezaoberal
potencialitou príjmu otca vzhľadom k tomu, že v roku 2011 jeho čistý mesačný príjem predstavoval 762
eur a v dôsledku ukončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom dňa 31.1.2012 došlo k ukončeniu
tohto pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody. Ide o účelové konanie otca, ktorým chcel
dosiahnuť zníženie výživného voči maloletým deťom, čomu napovedá i skutočnosť, že k ukončeniu
pracovného pomeru došlo dohodou v čase medzi podaním návrhu a vynesením rozsudku. Následkom
takéhoto účelového konania otca má byť to, že súd pri rozhodovaní bude vychádzať z potenciality príjmu
otca, teda z príjmu, ktorý dosahoval pred  vzdaním sa tohto zamestnania. Súd pochybil i pri vyčíslení
zameškaného výživného, odvolateľka mala za to, že otcovi mala byť určená povinnosť uhradiť dlh na
výživnom za obdobie 5 mesiacov, konkrétne september, október, november, december 2011 a január
2012. Namietala preto správnosť vyčíslenia výšky dlhu na výživnom.

Otec v odvolaní napadol výrok III. rozsudku, v ktorom okresný súd rozhodoval o jeho povinnosti zaplatiť
zameškané výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2012 v sume 140 eur. Poukazoval na to, že zvýšenie
výživného na pojednávaní sám navrhol odo dňa pojednávania na sumu 200 eur mesačne, napriek tomu,
že zmenil zamestnanie a bude mať určite nižší plat ako doteraz. Uvedomuje si zvýšenie nákladov na
deti, ale ich od apríla 2011 nevidel, pretože matka mu bráni v akomkoľvek styku s nimi. V odvolaní v
podrobnostiach poukazoval na jednotlivé bezvýsledné pokusy o stretnutie s maloletými deťmi, jednak
za účelom nákupov a  aby mohli chodiť na dovolenky. Domáhal sa zrušenia rozsudku okresného súdu
vo výroku určenia zameškaného výživného. Poukazoval na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého rodiča pri plnení vyživovacej povinnosti, na to, že výživné je určené pre maloleté deti a nie na
pokrytie poklesu príjmu domácnosti pri dobrovoľnom odchode zo zamestnania. Naviac mu je bránený
styk s maloletými deťmi zo strany matky, ako i jeho právo rodiča na rovnomernú starostlivosť o deti a
rozvoj plnohodnotného vzťahu s nimi. Tvrdil i to, že manžel matky odišiel do výsluhového dôchodku
dobrovoľne a popri dôchodku pracuje.

Kolízny opatrovník žiadal vyhovieť odvolaniu matky a zamietnuť odvolanie otca.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poprela, žeby bránila styku otca s maloletými deťmi.
Odmietavý postoj detí voči otcovi je od roku 2010. Tento postoj je prejav ich slobodnej vôle a ich
rozhodnutie ona ovplyvniť nemôže. Finančné prostriedky určené na výživné pre deti využíva výlučne
pre ich potreby. Nemá informáciu o tom, či otec pozýval deti či už na dovolenku a na nákupy. Nemá
vedomosť ani o žiadnych telefonátoch. Návrh otca, aby po ukončení pojednávania išli na nákup obidve
dcéry odmietli. Tvrdenia otca o tom, že jej manžel zo zamestnania odišiel dobrovoľne a pracuje popri
dôchodku sú nepravdivé a ničím nepodložené. Žiadala preto odvolanie otca v plnom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podali účastníci
(§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.  a postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211
ods. 2 a 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil pre vecnú
správnosť vo výroku zvýšenia výživného a vo výroku zamietnutia návrhu matky o zvýšenie výživného
vo zvyšku. Vo výroku o zameškanom výživnom rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil i
keď iba z formálnych dôvodov.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v prejednávanej veci okresný súd zistil skutkový stav riadne,
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny
záver. Stotožnil sa v celom rozsahu i s písomným odôvodnením rozsudku okresného súdu v časti
zvýšenia výživného a v časti zamietnutia návrhu matky vo zvyšku a len na zvýraznenie správnosti jeho
záverov poukazuje na významnejšie otázky, vzhľadom na odvolacie argumenty vznesené účastníkmi v
odvolacom konaní.



Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 prvá veta
Zákona o rodine), pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona
o rodine). Zvýšenie výživného je opodstatnené v tých prípadoch, ak od doby pôvodnej úpravy nastane
zmena v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa (jeho potreby vzrastú) a zároveň nastane aj taká
zmena, ktorá ovplyvní možnosti a schopnosti rodiča prispievať vyšším výživným.

Matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti od 1.9.2011 na maloletú O. zo sumy 85 eur na
155 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 80 eur na 125 eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním je preukázané, že od doby pôvodnej úpravy rozsudkom Okresného súdu
Martin č.k. 22P/119/09-122 zo dňa 13.7.2009 v sume 85 eur na maloletú O. a v sume 80 eur na malol.
K. nastala zmena pomerov, či už v ich odôvodnených potrebách ako aj v možnostiach a schopnostiach
otca. Od uvedenej doby uplynula doba 3 rokov, náklady sa zvýšili či už v súvislosti s návštevou škôl,
s ich biologickým vývinom a so zdravotným stavom, ale aj s ich mimoškolským záujmom. Staršia
dcéra účastníkov začala navštevovať prvý ročník strednej školy, naviac sa venuje i výučbe anglického
jazyka. Mladšia dcéra účastníkov nastúpila do 8. ročníka základnej školy a zmena pomerov u nej
nastala v dôsledku rastu celkového vývoja životných nákladov. Správne preto konštatoval okresný súd
zmenu v odôvodnených potrebách maloletých detí, ktorá vyžaduje, aby na ich zvýšených odôvodnených
potrebách sa podieľala nielen matka, ale aj druhý rodič, ktorý maloletým deťom osobnú starostlivosť
neposkytuje. Je správne a spravodlivé, aby sa nielen na bežných ale aj na zvýšených nákladoch podieľali
adekvátnou mierou podľa svojich možnosti a schopnosti obidvaja rodičia. Oproti pôvodnej úprave sa
zvýšil príjem otca. Nemožno dať za pravdu matke - odvolateľke, ktorá v odvolaní poukazuje na to, že súd
prvého stupňa neprihliadal na potencialitu príjmu otca, nie je tomu tak. Súd prvého stupňa jednoznačne
konštatoval zvýšenie príjmu otca, keď porovnával jeho čistý mesačný príjem v roku 2011 -  ide o príjem v
sume 762 eur, ktorý oproti pôvodnej úprave je podstatne vyšší, keďže v roku 2009 čistý mesačný príjem
otca bol 549 eur. Pokiaľ otec v priebehu vedeného konania o zvýšenie výživného zmenil zamestnanie,
ukončil dohodou pracovný pomer u zamestnávateľa, kde dosahoval v roku 2011 vyšší príjem a následne
došlo k prechodnému zníženiu jeho príjmu u zamestnávateľa v Trnave, uvedenú okolnosť okresný
súd nepovažoval za rozhodujúcu pri zmene výšky výživného. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia
konštatuje, že vzhľadom na odborné kvality a dosahovanú odbornú úroveň otca u spoločnosti KIA
Motors je predpoklad, že v novom zamestnaní zúžitkuje svoje odborné zručnosti a schopnosti a dosiahne
príjem minimálne taký ako mal v roku 2011. Tomu napovedá záver, že pri zmene výšky výživného z
pohľadu hodnotenia možností a schopností otca okresný súd vychádzal z rozhodujúceho údaja a to z
jeho príjmu, ktorý dosahoval v roku 2011 a nie z príjmu, ktorý dosahoval prvý mesiac u svojho nového
zamestnávateľa v Trnave. Pokiaľ matka vytýka v odvolaní okolnosť, že na spoločnej domácnosti otca
sa bude podieľať i jeho partnerka, treba dodať, že to vylúčené nie je a ani nebude. Je to prirodzené, že
pri vedení spoločnej domácnosti sa podieľajú na výdajoch všetci ekonomicky činní členovia domácnosti.
Avšak z dôvodu zmeny zamestnania a osobného života treba predpokladať aj u otca výdaje súvisiace
so zariadením nového partnerského spoločenstva a životných podmienok v inom prostredí  a ani túto
okolnosť nemožno opomenúť. V konaní nevyvstali také okolnosti, ktoré by svedčili o nadštandardných
majetkových pomeroch otca, ktoré by ovplyvnili jeho schopnosti a možnosti prispievať vyšším výživným.
Príjmom otca je deklarovaný príjem z pracovnej činnosti a ani jeden z účastníkov netvrdil, žeby existoval
u otca iný príjem alebo majetok  väčšej hodnoty, na ktoré by bolo potrebné v konaní  prihliadať. Vzhľadom
na súčasné odôvodnené potreby maloletých detí,  prezentované výdaje matkou na ich výchovu, ktoré
neboli otcom spochybnené i odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zdieľa názor, že stanovené
výživné na maloletú O. v sume 110 eur a mesačne a maloletú K. v sume 90 eur mesačne vyvážene
zohľadňuje možnosti a schopnosti otca prispievať výživným, ale i odôvodnené potreby maloletých detí.
Vyživovaciu povinnosť plnia voči svojim deťom obidvaja rodičia a odvolací súd nepochybuje o tom, že
materiálne podmienky výchovy maloletých detí zo svojho príjmu uhradzuje i samotná matka. Matka
pokles príjmu svojho manžela preukázala v konaní, avšak manžel matky zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletej O. a maloletej  K. nemá a pokles jeho príjmu vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým
deťom a vyživovaciu povinnosť otca voči nim podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Odvolanie matky a otca smerujúce do výroku rozsudku, v ktorom okresný súd rozhodoval o zameškanom
výživnom, po vecnej stránke opodstatnenie nemá. Zvýšenie výživného od 1. dňa v mesiaci podania
návrhu, t.j. od 1.septembra 2011 je správne, pretože zmenené pomery u účastníkov k uvedenému
dátumu už existovali. Nedôslednosti (formálnej) sa dopustil okresný súd v tom, že za obdobie od 1.9.2011



do dňa rozhodnutia o zmene výšky výživného mal vyčísliť nedoplatok výživného u každého dieťaťa
osobitne. Nedoplatok je rozdiel medzi pôvodnou výškou a zvýšenou sumou, u maloletej O. tento rozdiel
je v sume 25 eur mesačne, t.j. celkom 100 eur (4 mesiace x 25 eur) a u maloletej K. je rozdiel v sume 10
eur mesačne, t.j. 40 eur ( 4 x 10 eur). Nebol dôvod nedoplatok vymedziť aj za mesiac január 2012, pretože
splatnosť zvýšeného výživného za tento mesiac ku dňu rozhodnutia okresného súdu t.j. 20.1.2012
ešte nenastala, túto splatnosť súd určil vždy do dvadsiateho piateho  dňa mesiaca vopred. Uvádzanú
formálnu nedôslednosť v postupe okresného súdu krajský súd odstránil zmenou výroku rozsudku o
zameškanom výživnom.

Keďže došlo k čiastočnej zmene rozsudku, krajský súd o trovách konania (prvostupňové a odvolacie)
rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 od. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
ich náhradu nepriznal, predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré bolo možné
začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/2/2011", "guid": "e127bb7f-1934-4c60-84db-ab4b975218dd:0c18b0a2-62cf-46b5-983e-21eb477743fc", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}