Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1CoE/140/2012 z 8. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 8. októbra 2012, sp. zn. 1CoE/140/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5711214037.1
Krajský súd Žilina | 1CoE/140/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5711214037.1 | 2012-10-08 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, § 37 ods. 3 EP, § 41 ods. 1 EP, § 44 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02c218e2-26d3-4630-8c88-e78faadee841
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711214037.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/140/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214037
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711214037.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o.,
so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom so sídlom v Z., Dr. P. XX, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX,
zastúpeného opatrovníčkou Z. J., zamestnankyňou Okresného súdu Martin, pre vymoženie pohľadávky
52,45 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr.
Štefanom Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu Y. X. V., P. XXXX, pod sp.zn. EX 6023/2011, v
štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Er/3728/2011 z 29.11.2011
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Er/3728/2011 z 29.11.2011               p o t
v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin uznesením, sp.zn. 18Er/3728/2011 z 29.11.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Štefana Šviderského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na
exekútorskom úrade pod sp.zn. EX 6023/2011 z 24.10.2011.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenia § 37 ods. 3,  § 41 ods.
1, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v podstate tým, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so
zákonom (je podaný osobou, ktorá nie je vecne legitimovaným subjektom na jej podanie v predmetnom
konaní). Exekúciu nemožno vykonať v prospech oprávneného, nakoľko nie je preukázaný prechod práva
z exekučného titulu na tento subjekt. Predložené zmluvy nepreukazujú prevod práva z exekučného titulu
na osobu oprávneného. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 7C 214/2002 z
3.2.2003 (správne má byť sp.zn. - pozn. odvolacieho súdu). Zmluva o postúpení pohľadávky z osoby
oprávnenej z exekučného titulu      (z navrhovateľa - CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p. a.s.) na spoločnosť
EUROINVEST, a.s. (ktorá následne postúpila pohľadávku na spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol.
s r.o.) je však zo dňa 30.10.1998. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto
má podľa exekučného titulu právo na plnenie, t.j. v prospech aktívne exekučne legitimovaného. Zákon
pamätá aj prípady, že dôjde k prechodu práva na inú osobu. K prechodu práva alebo povinnosti
môže dôjsť až po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním
exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo
zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základom
(sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod
práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní.



Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil nasledovne: „Zastávame názor, že vyšší súdny úradník
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
nesprávne. Máme za to, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o otázke žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikovať ustanovenie  § 530 ods. 1 Občianskeho
zákonníka upravujúce aktívnu legitimáciu pri vymáhaní postúpenej pohľadávky. Naša spoločnosť,
ako hmotnoprávny nositeľ oprávnenia z vymáhanej pohľadávky podľa exekučného titulu platobného
rozkazu (správne má byť rozsudku - pozn. odvolacieho súdu) Okresného súdu Martin č.k. 7C 214/2002
z 3.2.2003 (správne má byť sp.zn. - pozn. odvolacieho súdu), ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť, vymáha predmetnú pohľadávku s vedomím, že pôvodný veriteľ pohľadávky, spoločnosť
Classinvest Slovakia o.c.p. a.s., vymáhal pohľadávku voči povinnému vo svojom mene, avšak na
účet už nového veriteľa pohľadávky, spoločnosti EUROINVEST o.c.p. a.s., a to na žiadosť samotného
postupníka, spoločnosti EUROINVEST o.c.p. a.s. Uvedený záver vyplýva aj zo skutočnosti, že
pohľadávku voči povinnému nevymáhali naraz obe spoločnosti, t.j. Classinvest Slovakia o.c.p. a.s. a aj
EUROINVEST o.c.p. a.s., ale postúpený nárok vymáhala iba Classinvest Slovakia o.c.p. a.s. sama vo
svojom mene ako nepriamy zástupca postupníka EUROINVEST o.c.p. a.s. Pokiaľ ide o zistenie súdu
prvého stupňa, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný osobou, ktorá nie je vecne legitimovaným
subjektom na jej podanie, uvádzame, že v predmetnej veci je s poukazom na vyššie uvedené potrebné
aplikovať aj § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vecnú legitimáciu k vymáhaniu
postúpenej pohľadávky tým, že postupcovi dáva možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom mene, ale
na účet postupníka. Keďže z hľadiska právnych následkov ide o nepriame zastúpenie postupníka
postupcom, zástupca je v takomto prípade oprávnený nielen prijať plnenie od dlžníka, je oprávnený
aj žiadať súd, aby pohľadávka bola priznaná priamo jemu a plnenie potom previesť na zastúpeného.
Uvedené znamená, že oprávnenie k výkonu práva patrí osobe odlišnej od toho, kto je z hmotnoprávneho
hľadiska nositeľom vymáhaného práva. V tejto súvislosti poukazujeme zároveň na dátum splatnosti
odplaty za postúpené pohľadávky podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.1998, kde
sa postupník a postupca dojednali, že postupník zaplatí odplatu za postúpené pohľadávky až dňa
30.12.2005, t.j. takmer o sedem rokov od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Takto stanovená
doba splatnosti odplaty za postúpené pohľadávky rovnako odôvodňuje náš záver o existencii súhlasu
postupníka k vymáhaniu pohľadávky postupcom Classinvest Slovakia o.c.p. a.s. K záveru súdu prvého
stupňa, že nie je preukázaný prechod práva z exekučného titulu na oprávneného, spoločnosť INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., uvádzame, že oprávnený predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 30.10.1998 ako aj Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.2004 preukázal, že v dôsledku
týchto zmlúv došlo k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky voči povinnému na oprávneného.
Zastávame názor, že ak k určitej pohľadávke existuje exekučný titul, nič to nemení na tom, že sa z
hmotnoprávneho hľadiska stále jedná o právo vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, s ktorým možno
nakladať, t.j. možno ho postúpiť na ďalší subjekt. Nakoľko na oprávneného prešla pohľadávka voči
povinnému, svedčí mu zároveň aj aktívna vecná legitimácia v plnom rozsahu nároku na vymáhanie
pohľadávky priznanej exekučným titulom. Pokiaľ vyšší súdny úradník dospel k inému právnemu záveru,
tak toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše, spoločnosť
INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., ako nový veriteľ postúpených pohľadávok, oznámila jednotlivým
dlžníkom postúpenie ich pohľadávok na nového veriteľa a zároveň v oznámení označila aj exekučné
tituly, ktorými bola dlžníkom uložená povinnosť tieto postúpené pohľadávky zaplatiť. Aj z uvedeného
vyplýva, že naša spoločnosť sa stala oprávneným z jednotlivých exekučných titulov.“ Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol, aby sudca, resp. odvolací súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka
zmenil a poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, aby vykonal voči povinnému exekúciu.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku z 15.8.2012 odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla: „Na danú vec nemožno aplikovať §
530 ods. 1. Uvedené zákonné ustanovenie dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom
mene v prospech postupníka; v tomto exekučnom konaní vymáha pohľadávku ako oprávnený postupník
z poslednej zmluvy o postúpení pohľadávok, teda nie postupca so súhlasom postupníka.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 EP (§ 37 ods. 3EP). Z uvedeného vyplýva,
že exekúciu je možné uskutočniť iba v prospech toho a proti tomu, kto je označený v exekučnom



titule. V právoplatnom rozhodnutí - exekučnom titule, ktorým je rozsudok OS Martin, súd právoplatne
vyriešil otázku, kto bol v čase rozhodovania súdu nositeľom hmotného práva, t. j. s právoplatnosťou bola
vyriešená aj otázka právneho nástupníctva; ak k právnej skutočnosti zakladajúcej prípadné procesné
nástupníctvo došlo v priebehu súdneho konania, v ktorom o nároku bolo právoplatne rozhodnuté už
spomínaným rozsudkom, bolo o tomto potrebné rozhodnúť v konaní, ktorého výsledkom bol  exekučný
titul. V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú stránku exekučného titulu
(či súd v konaní o nároku v zmysle exekučného titulu pri jeho vydaní správne posúdil právnu skutočnosť
- zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p., a.s., ako
postupcom a EUROINVEST a.s. ako postupníkom podpísanú pred vydaním exekučného titulu - s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých konal). Z uvedeného
potom vyplýva, že nie sú naplnené zákonné predpoklady § 37 ods. 3 EP, a to ani predložením zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej po právoplatnosti exekučného titulu medzi INKASO Pohľadávok,
spol.. s.r.o. ako postupníkom a EUROINVEST o.c.p. a.s. ako postupcom, keďže táto bola uzatvorená
medzi subjektmi odlišných od subjektov, ktoré sú uvedené v exekučnom titule, nemožno potom aplikovať
§ 37 ods. 3 EP. Na uvedené nemá žiadny vplyv dohoda postupcu a postupníka zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.10.1998 ohľadne termínu odplaty za postúpenú pohľadávku, dohodnutá odplata
má vplyv na zodpovednosť postupcu voči postupníkovi za podmienok podľa § 527 ods. 1 OZ.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní.

Preto odvolací súd aj s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného, ktoré na závere o vecnej
správnosti napadnutého uznesenia nedokážu nič zmeniť, na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
okresného súdu dodáva:

Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo
na plnenie, t.j. v prospech aktívne exekučne legitimovaného. K prechodu práva alebo povinnosti
môže dôjsť až po vydaní exekučného titulu. Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním
exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo
zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom
(sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod
práva, nemožno naprávať v exekučnom konaní.

Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku obsahuje výnimku zo zásady, že exekúciu možno vykonať
iba na základe návrhu toho, kto je vo vykonateľnom rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom, označený
ako oprávnený, resp. ako povinný. K prechodu práva alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
na iné subjekty môže dôjsť univerzálnou alebo singulárnou sukcesiou a časovo sa tak môže stať pred
začatím exekučného konania alebo po jeho začatí, pričom čas, kedy k prechodu práva alebo povinností



vyplývajúcich z exekučného titulu došlo, je rozhodujúci z hľadiska aplikácie prvej alebo druhej vety
uvedeného zákonného ustanovenia.

Exekučný poriadok rieši prechod práva alebo povinnosti, a to až po vydaní exekučného titulu. Pokiaľ
došlo k prechodu práva a povinností ešte v čase trvania základného konania                 (v danom prípade
vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7C 214/2002), bolo treba postupovať podľa ustanovenia
§ 92 ods. 2 O.s.p., t.j. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie riešiť prostredníctvom zámeny žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade zámeny účastníkov sa presadzuje dispozičná zásada a zámena
účastníkov je možná iba na základe návrhu navrhovateľa a osoby, ktorá má namiesto navrhovateľa
do konania vstúpiť. O návrhu rozhodne súd uznesením, čo samotné už zdôrazňuje nutnosť dodržania
procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ navrhovateľ v základnom konaní vedenom pod sp.zn. 7C 214/2002
na Okresnom súde Martin opomenul podať návrh na zámenu účastníka a prvostupňový súd nemôže
pochybenie základného konania naprávať v exekučnom konaní, nemožno tento postup vyhodnotiť ako
formalizmus súdu prvého stupňa, ktorým malo dôjsť k porušeniu ústavného princípu spravodlivého
procesu.

Je úplne mimo rámca procesných pravidiel civilného a exekučného procesu argumentácia, podľa ktorej
pohľadávka bola v základnom súdnom konaní uplatňovaná jednou osobou, ale na účet už inej osoby,
ktorá ju mala získať prevodom, resp. prechodom od uvedenej prvej osoby ešte počas základného
konania.

Odvolací súd tiež poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany                 v
konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo
na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší
žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a
ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (nálezy Ústavného súdu SR III.
ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04)

Vzhľadom na absenciu elementárneho predpokladu exekučného konania - a to exekučného titulu, na
podklade ktorého by sa mohla exekúcia v prospech oprávneného viesť, odvolací súd nepovažoval
odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že rešpektuje aj základné právo oprávneného na súdnu ochranu. Toto
právo však v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno stotožňovať
s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že súd nemusí rozhodovať                    v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Všeobecný súd
musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na jednu zo základných právnych zásad „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži
svoje práva“), resp. „iura vigilantibus, non dormientibus prosunt“ („práva sú dané   v prospech bdelých,
a nie spiacich, t.j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), z ktorej okrem iného vyplýva priama
závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Zodpovednosť za
výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať
opodstatnenosť uplatneného nároku na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana poskytuje len
tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia
ich vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj
držiteľ práva sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo
k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí využiť prostriedky, ktoré mu
poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1



O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.

* * *

Na tomto mieste v súvislosti s konkretizáciou akéhokoľvek súdneho rozhodnutia odvolací súd zároveň
dáva do pozornosti okresného súdu ustanovenia § 170 ods. 1 veta druhá a § 173 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v ktorých je vysvetlený rozdiel
medzi číslom konania a spisovou značkou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.