{"guid": "ed9e28e3-b481-4762-a571-78110a23938d:aad1defc-3413-4090-8a74-b6fb3b1ea115", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1", "spisova_znacka": "5Co/150/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/150/2012 z 25. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. novembra 2012, sp. zn. 5Co/150/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1", "identifikacne_cislo": "5810206293", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2012-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aad1defc-3413-4090-8a74-b6fb3b1ea115", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/150/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206293
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5810206293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava
Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
žalobkyne: Všeobecnej zdravotnej poisťovňe, a.s., Ul. Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874,
proti žalovanému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, t.č. N. N. XXXX, právne zastúpenému
JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom C. XXXX/XX, H. V., v konaní o zaplatenie 7.293,15
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa
14.12.2011 č.k. 9C/84/2011-98, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu  p o t v r d z u j e .

Žalobkyni  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Námestove rozsudkom vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne a určil, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.293,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.6.2010
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 54,74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd svoje písomne vyhotovené rozhodnutie podrobne odôvodnil a okrem iného uviedol, že
nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní je nárokom regresným. Žalobkyňa má preto právo na náhradu
škody len voči subjektu, ktorý za škodu skutočne zodpovedá a len v tom rozsahu, v akom škoda skutočne
vznikla. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú dôvodnosť žaloby v celom rozsahu čo do základu
i výšky.

Zo spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/49/2010 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa
19.04.2010, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 23.03.2010 medzi Okresnou prokuratúrou
Ružomberok a obvineným T. H., bol žalovaný T. H. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že dňa 26.07.2008 v čase medzi 20.00 hod. až 21.00 hod. pred pohostinstvom L. v obci N. N., okres C.,
kopol do genitálií S. Z., v dôsledku čoho S. Z. spadol na zem, kde ho žalovaný kopal približne 5 minút do
ľavej nohy, čím S. Z. spôsobil zranenia, a to pomliaždeniny s hematómami s následnými komplikáciami,
a to infikovanou nekrózou kože, podkožných tkanív a povrchovej plochy svalov na stehne a zadnej
a bočnej strane ľavého lýtka v asi 80 % celkovej plochy končatiny, čo vyvolalo zlyhanie základných
životných funkcií v zmysle \"Crush\" syndrómu, pri ktorom dochádza z pomliaždených a odumierajúcich
tkanív k vyplaveniu toxických látok, ktoré spôsobia uvedenie organizmu do stavu toxometabolického
šoku, ktoré si vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života nutnou hospitalizáciou od 04.08.2008
do 27.11.2008, a potom až do doliečenia problémami pohybovými, obmedzenou chôdzou, spoločnosti



Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, spôsobil škodu na vynaložených liečebných nákladoch
vo výške 7.293,15 €. Poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava,
IČO: 35 937 874 súd s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 232 ods. 3 Tr. por. odkázal
na občianske súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2010. S
poukazom na § 135 ods. 1 O.s.p. je súd citovaným rozhodnutím viazaný, a to pokiaľ bolo rozhodnuté, že
uvedeným konaním bol spáchaný trestný čin, a že ho spáchal práve žalovaný. Súd tak mal preukázané,
že k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu S. Z. došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
(inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví), za ktoré bol žalovaný i uznaný vinným citovaným
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok. Skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že S. Z. bol poistencom
žalobkyne žalovaný nerozporoval, a teda súd mal toto tvrdenie žalobkyne za nesporné.

Z listinného dôkazu - Prípad náhrady vynaložených nákladov mal súd preukázané, že v súvislosti s
poškodením zdravia S. Z., zapríčineného vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovaného, bola
S. Z. poskytnutá zdravotná starostlivosť špecifikovaná v uvedenom listinnom dôkaze. Žalobkyňa na
zdravotnú starostlivosť poskytnutú svojmu poistencovi S. Z. podľa predloženej špecifikácie, schválenej
revíznym lekárom, vynaložila náklady spolu vo výške 7.293,15 €, a to náklady ústavnej (lôžkovej)
starostlivosti vo výške 6.275,62 € a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 1.017,53 €.
Úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti S. Z. mal súd preukázanú vyčíslením nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, výpisom z účtu žalobkyne, ako aj potvrdením Ústrednej vojenskej
nemocnice SNP Ružomberok.

Prvostupňový súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 42 ods. 4 písm. a) zák. NR SR
č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení,
ďalej § 420 ods. 1 a § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia vo svojom rozhodnutí citoval.

Prvostupňový súd ďalej svoj právny názor odôvodnil nasledovne:

Súd v konaní vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý poukazoval na spoluvinu poškodeného, skúmal
i podmienky pre aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka. I keď regresný nárok poisťovne je jej
samostatným nárokom upraveným v zákone č. 577/2004 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym predpisom, pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť prípadné
spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom
na zistený skutkový stav však dospel k záveru, že v danom prípade ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka nemožno aplikovať. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Ružomberok 1T/49/2010 zo
dňa 19.04.2010 je zrejmé, že žalovaný ublížil poškodenému S. Z., poistencovi žalobcu, na zdraví
úmyselne, úmysel sa pritom vzťahoval i na ťažkú ujmu na zdraví (t.j. v dôsledku vzniknutých komplikácií).
I keď ani pri úmyselnom zavinení škodcu nemožno vylučovať pomerné zníženie náhrady škody
v dôsledku zavinenia poškodeného, prichádza to do úvahy spravidla len pri úmyselnom zavinení
poškodeného. V zmysle ustálenej súdnej praxe v prípadoch kedy škodca spôsobil škodu úmyselne
a poškodený ju spoluzavinil z nedbanlivosti, bude spravidla nedbanlivosť poškodeného v pomere k
úmyselnému zavineniu škodcu tak nepatrná, že pomerné zníženie náhrady škody v dôsledku zavinenia
poškodeného nebude prichádzať do úvahy. V danom prípade, i keď poškodený svojim konaním mohol
zapríčiniť zhoršenie svojho zdravotného stavu, nebolo preukázané, že by tak konal úmyselne. Takéto
nedbanlivostné konanie poškodeného v porovnaní s úmyselným konaním (a to i vo vzťahu k ťažkej ujme
na zdraví) žalovaného teda nezakladá dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka
a pre zohľadnenie spoluviny poškodeného.

Vychádzajúc z uvedeného súd zároveň nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu pribratím
znalca za účelom posúdenia spoluzavinenia poškodeného, čo by si vyžiadalo ďalšie náklady, ktoré
by vzhľadom na vyššie uvedené boli v danom štádiu konania neúčelné a nehospodárne. Súd pritom
vychádzal z zo skutočnosti, že už zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní, vedenom na
Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 1T/49/2010 (č.l. 141-146 trestného spisu) vyplýva, že v priebehu
ochorenia hrala zápornú úlohu aj skutočnosť, že odborná liečba začala až po viac ako týždni od úrazu,
kedy došlo v už odumierajúcich tkanivách k závažnej infekcii, čo podstatne zhoršilo celkový priebeh
liečby jak lokálneho postihnutia, tak aj celkového stavu. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že
je prakticky nemožné určiť, aký bol prvotný rozsah pomliaždenín na ľavej dolnej končatine, nakoľko
konečný rozsah nekroz bol vystupňovaný ťažkým zápalovým procesom. Samy o sebe pomliaždeniny



s hematómami, ktoré pravdepodobne boli rozsiahle, postihujúce stehno aj predkolenie, neboli ťažkými
poraneniami, ale stavom život ohrozujúcim sa stali až v dôsledku vzniknutých komplikácií. Z rovnakého
dôvodu súd zamietol i návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, ktorý podal
znalecký posudok v trestnom konaní, majúc za to, že vykonanie dôkazu oboznámením znaleckého
posudku podaného v trestnom konaní je dostačujúce, vzhľadom na záver súdu o nemožnosti aplikácie
ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka v danom prípade.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, prvostupňový súd vychádzal z ust. § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2
Občianskeho zákonníka ako i § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanoveniami opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z.
v platnom znení.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnemu právnemu záveru a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdil, že škoda nebola spôsobená
výlučne konaním žalovaného, v tomto prípade išlo o spoluzavinenie poškodeného z dôvodu, že ak
by poškodený prišiel na ošetrenie hneď a nezanedbal by liečbu, nedošlo by k zvýšeniu nákladov pri
poskytovaní liečby. Odvolateľ mal teda za to, že zdravotná starostlivosť nebola preukázateľne poskytnutá
len z dôvodu zavinenia protiprávneho konania žalovaného, ale aj z dôvodu nedbanlivosti poškodeného.
Navrhoval preto, aby v odvolacom konaní odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Žalobca sa v rámci odvolacieho konania k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní, a to bez nariadenia
ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní veci
rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Keďže odvolací súd sa v plnej miere stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, s poukazom
na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť odôvodnenia prvostupňového rozsudku a jeho právneho
záveru, ktoré odvolací súd považuje aj za odôvodnene potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu.
Pokiaľ v odvolaní žalovaný namietal tú skutočnosť, že malo byť nariadené znalecké dokazovanie, ktoré
navrhoval, na otázku spoluviny poškodeného, ktorý nevyhľadal zdravotnú starostlivosť včas, aj túto
otázku vyriešil prvostupňový súd a zdôvodnil, prečo ďalšie dokazovanie považoval by za nehospodárne.
V tomto smere sa odvolací súd taktiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o tento
odvolací dôvod, krajský súd v zhode s názorom okresného súdu považoval za dostatočne vychádzať
zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde v Ružomberku
sp.zn. 1T/49/2010, ktorý sa nachádza v uvedenom trestnom spise na č.l. 141-146. Okresný súd správne
stanovil aj výšku priznaného úroku z omeškania a o trovách prvostupňového konania rozhodol v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako vyplýva z odôvodnenia tejto časti rozsudku prvostupňového súdu.

V odvolacom konaní odvolateľ nebol úspešný, žalobcovi by náležala náhrada trov odvolacieho konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v odvolacom konaní žalobcovi žiadne trovy nevznikli, resp. žiadnu
náhradu trov si neuplatnil, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/84/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}