{"guid": "f73a5eda-bce6-4238-a855-e8e872140dd7:410a4e54-85ac-4800-8c60-2c42840ef9b9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1", "spisova_znacka": "6Co/150/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/150/2012 z 15. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. mája 2012, sp. zn. 6Co/150/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1", "identifikacne_cislo": "5811203704", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2012-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/410a4e54-85ac-4800-8c60-2c42840ef9b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/150/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203704
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci žalobcu: C. E.,
nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom S. J. č. XX, právne zastúpeného Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom so sídlom B. č. XXX, proti žalovaným: 1/ U. J., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX,
K., 2/ E. D., rod. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXXX, K., 3/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX,
4/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 5/ C. B., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 6/
J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. č. XX, 7/ R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 8/ Y. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. J. č. XX, 9/ Y. Y., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 9C/196/2011-81 zo dňa 2. decembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/196/2011-81 zo dňa 2. decembra 2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaná v rade 2/  j e   p o v i n n á   nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 70,63

eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet Mgr. Igora Palidera, advokáta            so sídlom
XXX XX B. č. XXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 3/ až 9/ náhradu trov odvolacieho konania          n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až
9/ k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo 340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému
na LV č. XXXX, kat. úz. S. J. (veta I. výroku rozhodnutia).  Súčasne prikázal nehnuteľnosť - rodinný
dom súpisné číslo 340, postavený na parcele č. 9675/2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. S. J. do
výlučného vlastníctva žalobcu (veta II. výroku rozhodnutia). Zároveň uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť
žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícky podiel každému z nich osobitne v sume 146,43 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (veta III. výroku rozhodnutia). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
ich náhradu nepriznal (veta IV. výroku rozhodnutia).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. 1433, obec a kat. územie S.
J. (č.l. 3, 68), mal preukázané, že žalobca a žalovaní v rade 1/ až 9/ sú podielovými spoluvlastníkmi
uvedenej nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp. 340 na parcele č. 9675/2, zapísanému na tomto liste
vlastníctva, a to žalobca v podiele 131/140 a každý zo žalovaných v rade 1/ až 9/ v podiele 3/420.
Žalované v rade 1/ a 2/ sa na pojednávaní vyjadrili, že so žalobou nesúhlasia. Žalovaná v rade 1/ pri
svojom výsluchu uviedla, že dom, ktorý je predmetom konania, je neobývaný. Býval v ňom dedko, pred



smrťou však už býval u strýka. Od dedkovej smrti sa v dome pozrieť nebola, lebo nemala kľúče, tieto
mal strýko. Tento dom nechce, pretože má kde bývať. Miesto toho by chcela pozemok. Žalovaná v rade
2/ ďalej uviedla, že pokiaľ sa nevykoná vyporiadanie celého majetku, tak s návrhom nesúhlasí. Keby
si žalobca aj riešil bytovú otázku, nech si postaví nový dom. Pokiaľ ide o údržbu nehnuteľnosti, aby
nechátrala, žalovaní sú ochotní prispieť podľa svojho podielu na jeho udržiavanie. Žalovaná v rade 2/
ďalej poukázala na to, že boli ústne dohodnutí, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX
kat. úz. K., ktoré boli pôvodne vedené aj na J. E. a neboli predmetom dedičského konania po ňom, keď
prejdú, tak aj oni dostanú nejaký podiel. Potom však zistila, že otec žalobcu si ROEP-kou tieto pozemky
previedol na seba. Žalovaná v rade 2/ tiež uviedla, že v dome sa nebývalo      od dedkovej smrti, ani
istý čas predtým, možno tri alebo aj viac rokov. Po smrti babky tam dedko býval sám a keď ochorel, išiel
bývať k strýkovi. Dom vídali iba zvonku, lebo od neho nemali kľúče. Tieto mal strýko a ten by im ich
nedal. O dom záujem nemá, lebo tiež má kde bývať. Býva v K., ale vedľa domu by sa jej tiež zišla nejaká
záhradka. Tiež by miesto peňazí prijala nejaký pozemok. V dome bola naposledy asi dva roky dozadu,
keď ich strýko zavolal, aby sa dohodli. Pokiaľ videla, tak nábytok ostal, boli tam aj postele. Je pravda,
že keď je dom neobývaný, tak chátra. Nevedela sa vyjadriť, či je obývateľný. Uviedla, že určite si dom
vyžaduje nejaké opravy, určite treba opraviť okná a strechu. Vtedy bola iba na verande, nechodila po
izbách. Je tam voda, aj elektrina, takže keď sa opraví, tak sa tam bývať určite dá. Pokiaľ ide o hodnotu
pozemkov v K. a v S. J., podľa jej vedomostí je táto okolo 20,00 eur za m2. Sú to lukratívne pozemky,
sú tam aj inžinierske siete. Pokiaľ ide o dom, tento má podľa nej väčšiu hodnotu, pretože je k nemu
aj záhrada, táto je však vedená iba na strýka. Ako zástupkyňa žalovaných v rade 3/ až 9/ uviedla, že
ostatní žalovaní tiež nemajú záujem o tento dom, lebo majú kde bývať, ale pristúpili by na vyporiadanie,
keby za to tiež dostali nejaký pozemok.

Keďže žalobca nemá záujem ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k tomuto rodinnému domu s
ostatnými spoluvlastníkmi, okresný súd v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby
zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - rodinnému
domu súpisné číslo 340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. S.
J., zrušil. Vzhľadom na zrušenie podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti sa súd prvého
stupňa v ďalšom zaoberal otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti,
rešpektujúc poradie spôsobov vyporiadania stanovených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj OZ) Ako prvá možnosť by do úvahy prichádzalo reálne rozdelenie nehnuteľnosti. V danom
prípade však vzhľadom na stav rodinného domu, ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 61/2011 znalca
Ing. E. B., ako aj počet spoluvlastníkov, ktorí navyše o rodinný dom neprejavili záujem, nie je možné
tento rodinný dom reálne rozdeliť. Ďalšou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov                  za
primeranú náhradu. V danom prípade, keďže rozdelenie nehnuteľnosti nie je reálne možné a žalobca
prejavil záujem o uvedenú nehnuteľnosť, okresný súd sa priklonil k uvedenému spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o tom, že nehnuteľnosť prikáže       do výlučného vlastníctva žalobcu
súd vychádzal z toho, že podiel žalobcu k nehnuteľnosti je najväčší - 131/140 a svedčí mu aj účelné
využitie nehnuteľnosti, ktorú má žalobca záujem zrekonštruovať a využívať na bývanie. Súd I. stupňa
pritom vychádzal aj z toho, že žiaden    zo žalovaných nemal o uvedenú nehnuteľnosť záujem. Zároveň
okresný súd zároveň nezistil  v konaní žiadnu podstatnú okolnosť, pre ktorú by mala byť nehnuteľnosť
ponechaná               v podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ žalovaní podmieňovali vyporiadanie
spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti s poukazom na iné dohody a spory medzi účastníkmi týkajúce
sa iného ich majetku (č.l. 44-52), tento nebol predmetom tohto konania a s danou vecou nesúvisel,
preto sa súd týmto nezaoberal. Vzhľadom na prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu
zároveň súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovaným v rade 1/ až 9/ za získané spoluvlastnícke podiely
primeranú náhradu. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 61/2011 vypracovaného znalcom Ing.
E. B. (č.l. 6-38 spisu), ktorý všeobecnú hodnotu sporného rodinného domu s príslušenstvom (veranda
so skladom, dreváreň, maštaľ) určil na sumu 20.500,00 eur. Na podiel každého zo žalovaných - 3/420
tak pripadá suma 146,43 eur (oproti žalobcom navrhnutým 146,42 eur, kde k rozdielu mohlo dôjsť
pri zaokrúhlení danej sumy). I keď znalecký posudok, ktorý v konaní predložil žalobca má v tomto
konaní povahu listinného dôkazu, je pre súd dostatočne vierohodným dôkazom    o všeobecnej hodnote
nehnuteľnosti. Žiadny z účastníkov konania pritom relevantným spôsobom nespochybnil zistenia,
výpočty alebo postupy znalca, ktoré pri vypracovaní znaleckého posudku použil. Pokiaľ žalovaná v rade
2/ uviedla, že hodnota nehnuteľnosti je väčšia, nakoľko k nej patrí aj záhrada, okresný súd poukázal
na to, že predmetom konania je len dom, pričom pozemok, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, patrí
vlastnícky odlišnej osobe než sú účastníci konania, z ktorého dôvodu mohol byť predmetom ohodnotenia



len rodinný dom bez zarátania pozemku, na ktorom sa nachádza, a teda je potrebné vychádzať len
z hodnoty rodinného domu, bez priľahlého pozemku. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel dôvodnému
návrhu žalobcu a zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania tak,
že vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a
zároveň uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, každému z nich vo
výške 146,43 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania
bol žalobca, preto by mal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobca si však žiadne trovy
konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v rade 2/, ktorá sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p..

Podľa jej názoru v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. účastníkovi konania
postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu uviedla, že žalovaným v rade 3/ až
9/ bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, keďže títo neboli vypočutí a zákonným
spôsobom ospravedlnili svoju neúčasť, pričom vo veci podali nesúhlasné stanovisko s návrhom žalobcu,
ktoré sa nachádza na č.l. 43 spisu. Okresný súd týchto účastníkov mal riadne vypočuť a neobmedziť sa
len na konštatovanie, že žalovaní v rade 3/ až 9/ nepožiadali o odročenie pojednávania. Vzhľadom na
stanovisko žalovaných v rade 1/ a 2/, totožné stanovisko k návrhu majú aj žalovaní v rade 3/ až 9/, a
preto ich bolo potrebné na pojednávaní vypočuť. Keďže sa tak nestalo, došlo k závažnému pochybeniu
súdu. Navyše, okresný súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, keďže vzhľadom na nesúhlas
žalovaných v rade 1/ až 9/ s podanou žalobou objektívne nezistil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to
nariadením znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého posudku na zistenie takejto všeobecnej
ceny nehnuteľnosti, pričom vychádzal len z listinného dôkazu pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti,
ktorým dôkazom bol znalecký posudok Ing. E. B. č. 61/2011.

Žalobca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku v písomnom podaní svojho právneho zástupcu
zo dňa 5.3.2012 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 70,63 eur pozostávajúcich z odmeny právneho
zástupcu v sume 51,45 eur za vyjadrenie k odvolaniu a režijného paušálu v sume 7,41 eur + DPH vo
výške 20 %. Vychádzal pritom z tarifnej odmeny určenej podľa § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
zo sumy 1.317,00 eur.

Uviedol, že odvolanie žalovanej v rade 2/ považuje za nedôvodné a tvrdenia v ňom uvedené za účelové.
Pokiaľ ide o žalovaných v rade 3/ až 9/, tak títo boli riadne a včas o termíne pojednávania vyrozumení,
nepožiadali o odročenie pojednávania a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by odôvodnili odročenie
pojednávania pre závažné prekážky. Pokiaľ ide o zmienku žalovanej v rade 2/, že súd nezistil všeobecnú
cenu rodinného domu súp. č. 340, uviedol, že súčasťou súdneho spisu je znalecký posudok č. 61/2011
vypracovaný znalcom Ing. E. B. a žalovaná strana tento posudok po vecnej stránke nespochybnila a
ani nenavrhla vykonanie nových dôkazov.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a žalobu
žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovanej 2/ uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1
O.s.p.).

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa tohto zákonného ustanovenia súd pokračuje v konaní aj vtedy, ak si účastníci neplnia povinnosti
uložené ust. § 101 ods. 1 O.s.p., v prípade, ak sú nečinní. V ust. § 101 ods. 2 O.s.p. zákon
stanovuje predpoklady, za ktorých naplnenia súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka iba vtedy, ak účastník konania: 1/ bol
na pojednávanie riadne predvolaný a 2/ nepožiadal o odročenie pojednávania, alebo 3/ dôvod, pre
ktorý požiadal o odročenie pojednávania nebol dôležitý. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na
pojednávaní nepredstavuje bez ďalšieho žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia)
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého
rozsudku pre účastníka, ktorý ich nesplnil; súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

Okresný súd preto postupoval správne, keď v neprítomnosti žalovaných v rade 3/ až 9/, ktorých
riadne včas na termín pojednávania predvolal, dňa 2.12.2012 vec prejednal a meritórne rozhodol, aj
napriek ospravedlneniu ich  neúčasti na tomto pojednávaní. Ani jeden so žalovaných totiž nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie predmetného pojednávania. Účasť na súdnom pojednávaní je právom
účastníka, ktoré prejednávanej veci žalovaní v rade 3/ až 9/ nevyužili.

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná       (§ 141 ods. 1 OZ).  Ak
nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná
súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí
medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec
za primeranú náhradu jednému alebo viacerými spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142
ods. 1 OZ). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v
spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú
niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 OZ. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať
len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré
sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo
každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ vzťahujúce sa na tento prípad, neupravuje iba výpočet spôsobov
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom
treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia



jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 OZ), ktoré
sú preň záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania
sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť
zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to,
čo spoluvlastník   do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci. Z vyššie uvedenej právnej
argumentácie jednoznačne vyplýva, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal            zo zákonných
zásad a princípov stanovených v ust. § 142 ods. 1 OZ, keďže ani jeden            zo žalovaných nemal záujem
o rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, správne s prihliadnutím
na veľkosť podielu a účelné využitie veci, prikázal vec za primeranú náhradu žalobcovi, ktorého zaviazal
na výplatok ich spoluvlastníckeho podielu a zároveň prihliadol na účelné využitie veci. Žalobca má totiž
záujem predmetný rodinný dom zrekonštruovať a vyriešiť si tak svoju bytovú otázku.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo zápisníc o súdnom pojednávaní nevyplýva, že by žalovaní v
konaní pred súdom prvého stupňa namietali znalecký posudok Ing. E. B., znalca z odboru pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 29.5.2011, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota
rodinného domu súp. č. 340, stojacom na parc. č. 9675/2 s príslušenstvom, nachádzajúcim sa v kat. úz.
S. J.. Všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb bola vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 254/2010
Z.z. a č. 605/2008 Z.z. , ktorou sa mení vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z.z. a po jej zaokrúhlení bola stanovená na sumu
20.500,00 eur. Samotný znalecký posudok, ani všeobecnú cenu nehnuteľnosti - rodinného domu v
ňom stanovenú ani jeden z účastníkov v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nenamietal,
pričom s poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. § 205a O.s.p. odvolací súd na
tieto skutočnosti už nemohol prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo len
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému domu súpisné číslo
340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. S. J., bez akýchkoľvek
pozemkov. Súd viazaný žalobou sa preto v tomto konaní nemohol zaoberať ničím iným, než to, čo
žalobca označil v žalobe ako predmet konania. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd
postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd zhodne s okresným súdom
dospel k záveru, že keďže ani jeden z účastníkov v priebehu konania a ani na pojednávaní konanom
dňa 2.12.2011, a to ani po poučení okresného súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neuviedol, že
by mal nejaké návrhy na doplnenie dokazovania a obsah znaleckého posudku alebo všeobecnú cenu
v ňom stanovenú v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal, okresný súd postupoval správne,
keď vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý pripojil žalobca k návrhu (znalecký posudok č. 61/2011
znalca Ing. E. B. zo dňa 29.5.2011) vypočítal náhradu za spoluvlastnícke podiely jednotlivých žalovaných
v sume 146,43 eur. Závery okresného súdu neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery
okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou.
Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a
v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané
a z ktorých dôkazov vychádzal, akým úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalovaní teda v konaní
pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu zo strany okresného súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
ani neoznačili žiadne dôkazy, ktorými by chceli doplniť dokazovanie, resp. ani nerozporovali podaný
znalecký posudok do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za
skončené. Navyše  žalovaní v prvostupňovom konaní ani netvrdili skutkové tvrdenia, na základe ktorých
by mal okresný súd nariadiť znalecké dokazovanie. Okresný súd v prejednávanej veci na základe
vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania,
ktoré zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu žalobcu v konaní. Žalovaní neboli v tomto konaní
úspešní, a preto sú povinní nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže
žalobca si v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. neuplatnil trovy prvostupňového konania, ich náhrada
mu neprináleží.



S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania       vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho
rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa          § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny  p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Odvolateľka -
žalovaná v rade 2/ nemala v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný žalobca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 70,63 eur, vychádzajúc z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a
5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zo sumy 1.317,00 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu žalovanej v rade 2/ v sume 51,45 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur v zmysle ust. § 16
ods. 3 cit. vyhl., ku ktorým prináleží 20 % DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 v sume 11,77 eur.

Odvolací súd preskúmal výšku uplatnených trov a konštatoval, že tieto boli advokátom žalobcu uplatnené
správne. I keď režijný paušál mal byť správne účtovaný v sume 7,63 eur, odvolací súd viazaný
návrhom žalobcu, priznal mu trovy konania v uplatnenej výške. Zároveň v súlade s ust. § 149 ods. 1
O.s.p. priznané trovy konania v celkovej sume 70,63 eur, (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
splnomocneného zástupcu žalobcu), odvolací súd uložil zaplatiť žalovanej 2/ na účet advokáta, ktorý
zastupuje žalobcu v tomto konaní.

Vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 3/ až 9/ krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko títo žalovaní nespôsobili žalobcovi v tomto štádiu konania vznik žiadnych trov.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že z obsahu plnomocenstiev, ktoré žalovaní predložili do
súdneho spisu v konaní pred súdom I. stupňa ( č.l. 69-75 spisu) vyplýva, že tieto boli žalovanými v rade
3/ až 9/ udelené žalovanej v rade 2/ „vo veci prejednania návrhu       na súdne vysporiadanie pozemkov
na LV č. XXX  v k.ú. S. J.\", čo však netvorilo predmet tohto súdneho konania. Keďže toto konanie sa
týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva iba k rodinnému domu špecifikovanému vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalovaná v rade 2/ nemohla vystupovať v tomto súdnom konaní ako
ich splnomocnená zástupkyňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/196/2011", "guid": "a4ba28ec-9803-496f-8497-8709c6c1f3d8:baee038b-c946-4005-98fa-e66ad3bec3c4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}