Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/129/2012 z 3. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 3. júna 2013, sp. zn. 20S/129/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200935.1 Krajský súd Žilina | 20S/129/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200935.1 | 2013-06-03 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/991190c3-63f4-4cd7-a71e-6db26636947a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200935.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200935
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200935.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline vo veci žalobcu: ELASTIK - M, s.r.o., so sídlom Kollárova 5781, 036 01 Martin,
IČO: 36 001 741, právne zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica
vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného Č. k.: 1020508/1/1208380/2012 zo dňa 09.10.2012, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradou trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.
k.:1020508/1/1208380/2012 zo dňa 09.10.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu - Žilina -
dodatočný platobný výmer č. 9514401/5/805009/2012 zo dňa 08.06.2012, ktorým správny orgán podľa
§ 44 ods. 6 písm. b) bod. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na § 165
ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 158,93 €.

V dôvodoch sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom,
ktorý neakceptoval nárok na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry č. 2800017 zo dňa 31.01.2008 na
sumu 29 988,- Sk, a z toho 19 % DPH 4788,- Sk za konzultácie za január 2008, vystavenou dodávateľom
Zdena Kaňová s miestom podnikania Diviaky nad Nitricou. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 29 ods.
1 zák. č. 511/1992 Zb. a § 49 ods. 1,2 a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. a konštatoval,
že platiteľ dane žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a
dôkazné bremeno je na jeho strane. Konštatoval, že daňový subjekt síce predložil listinné dôkazy,
ktorými preukazoval vykonanie poradenstva (zmluva o poradenstve zo dňa 02.01.2006, dodatok k
zmluve zo dňa 01.01.2008, písomné vyjadrenie Zdeny Káňovej zo dňa 26.03.2012), avšak tieto dôkazy
sú všeobecného charakteru, neobsahujú konkrétne výsledky, ktoré by preukazovali uskutočnenie
marketingového prieskumu, návštevy veľkoobchodov, rokovania s potenciálnymi obchodnými partnermi
žalobcu, a ani nepreukazujú, kde konkrétne a za účasti akých osôb sa poradenstvo uskutočnilo.
Konštatoval, že žalobcom predložený zoznam spoločností zo dňa 20.04.2012, ktorými preukazoval
uskutočnenie poradenstva bol vypracovaný dodatočne Zdenou Kaňovou a Milanom Matiom konateľom
žalobcu, a to počas výkonu daňovej kontroly, dňa 26.03.2012. V písomnom stanovisku žalobcu zo
dňa 20.04.2012 žalobca uviedol, že pri predložení materiálu vychádzal z konkrétnych podkladov, ktoré
sú v predloženom zozname uvedené, z podkladov pre analýzu cien upratovania, prania a čistenia na



Slovensku. Uviedol, že záznamy zo služobných ciest Zdeny Kaňovej ho nezaujímajú, mená zástupcov
jednotlivých obchodných partnerov pri prieskume trhu boli preberané osobne písomne záznamy nemá
k dispozícii, ani ďalšie iné podklady. Žalovaný konštatoval, že vypočutie navrhovaného svedka, ktorý
by potvrdil realizáciu zdaniteľných odchodov (Viery Ondákovej) považoval za bezpredmetné z dôvodu,
že zo spisového materiálu nezistil žiadnu súvislosť navrhovaného svedka s poskytnutím poradenstva
Zdenou Kaňovou. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
relevantným spôsobom, že prijaté zdaniteľné plnenia bolo aj uskutočnené, čo je základná podmienka
pri nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť, a to z nasledovných dôvodov.

V žalobe poukazoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú
nezákonné a sú vydané na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu veci. Tvrdil, že dodanie
služby - poradenstvá bolo preukázané výsluchom svedkov Zdeny Kaňovej, T. A., zaevidovaním faktúry
č. 2800017 v účtovníctve živnostníčky Zdeny Kaňovej. Skutočnosť, že služby boli vykonané a dodané
potvrdil výsluch Zdeny Kaňovej a T. A. na miestnom zisťovaní a poskytnutie služby je preukázané
aj v písomnosti - zoznamov spoločnosti zo dňa 20.04.2012, ktorý preukazuje, že konzultácie boli
žalobcovi poskytnuté, pričom nie je relevantné kedy zoznam bol fyzický vypracovaný. Tvrdil, že v
konaní na preukázanie poskytnutého plnenia - poradenskej služby navrhol vypočuť svedkyňu Vieru
Ondákovú, ktorá mala byť prítomná pri jednaní T. A. a Zdeny Káňovej žalobcom. Žalovaný ako aj správca
dane nevykonal navrhovaný dôkaz a týmto postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces a
porušil ustanovenie § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Z.z., právo žalobcu dôkazmi preukazovať skutkové
tvrdenia. Tvrdil, že správca dane požadoval od daňového subjektu preukázanie služby dôkazmi, ktorými
žalobca nemôže reálne disponovať, a to tým, že žiadal od neho uvedenie mien spoločností, s ktorými
dodávateľ služby Zdena Kaňová jednala, ako aj dôkazy o vykonávaní služobných ciest Zdeny Kaňovej
pri prieskume veľkoobchodov.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii
§ 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledujúcich dôvodov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, ak by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,



písm. b) zák. č. 222/2004 Z.z. ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo
montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a
ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu podľa § 11 a § 11a,

písm. d) zák. č. 222/2004 Z.z zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
"kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení
výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane
§ 11.

Podľa § 165 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona



Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej
pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia súd zistil, že predmetom posudzovania nároku na odpočet DPH
bola dodávateľská faktúra č. 2800017 poskytovateľa služby Zdena Kaňová, s miestom podnikania
Máčov 333, Diviaky nad Nitricou, IČO 35 384 271, vystavená dňa 31.01.2008, s dátumom splatnosti
14.02.2008, ktorou účtoval poskytovateľ služby - Zdena Kaňová (ďalej len „poskytovateľ“) cenu
za konzultácie za január 2008 v celkovej sume 29 988,- Sk. Zdena Káňová poskytla žalobcovi
(„objednávateľovi“) služby na základe zmluvy o poradenstve uzavretej dňa 02.01.2006 (ďalej len
„zmluva“) vrátane dodatku zo dňa 01.01.2008 k tejto zmluve, z obsahu ktorej súd zistil, že predmetom
zmluvy (článok II.) bolo poskytovanie ekonomicko - obchodného poradenstva objednávateľovi vo
forme telefonicky emailových, alebo osobných konzultácii (článok II. 1. zmluvy) z článku II. 2 zmluvy
súd zistil, že jej účastníci dohodli, že poskytovaním ekonomicko - obchodného poradenstva, na
účely zmluvy, sa rozumejú konzultácie poskytovateľa a objednávateľa tykajúce sa konzultácie vo
veciach ekonomicko - obchodných, účasti na obchodných rokovaniach poskytovateľa, realizovaných
objednávateľov, poskytovanie odbornej poradenskej služby pri výbere obchodných partnerov, ďalšie
úkony podľa pokynov štatutárnych orgánov spoločností objednávateľa, pričom poskytovateľ sa zaviazal
tieto práce vykonať svojimi zamestnancami. Z článku III. bod 1 zmluvy vyplýva celkový rozsah
mesačných konzultácii v maximálnom počte 75 hodín mesačne a dodatkom zo dňa 01.01.2008
(článok III. dodatku) bol rozsah mesačných konzultácii dohodnutý maximálne do výšky sto hodín
mesačne. V zmluve o poradenstve jej účastníci neupravili podrobne spôsob poskytovania informácii
a ich zaznamenávania okrem úpravy v článku II. 1., v ktorom dohodli, že poskytovanie služby bude
realizované vo forme telefonických, emailových, alebo osobných konzultácii. V konaní nebolo sporné, že
faktúrou za mesiac január 2008 účtoval poskytovateľ služby žalobcovi (príjemcovi služby) poskytnutie
konzultácií v rozsahu 55 hodín za uvedený mesiac. T. A. ako zamestnanec poskytovateľa, pred správnym
orgánom v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňový úrad Nováky č. 674/320/21466/2011/Štg zo dňa
13.09.2011 potvrdil, že so žalobcom sa stretávali buď v sídle poradenskej firmy, u žalobcu, alebo aj na
iných dohodnutých miestach. Kontakt prebiehal tak, že od žalobcu prevzal podklady k analýze a buď bolo
poskytnuté stanovisko k podkladom ihneď, alebo následne bolo zaujaté stanovisko mailom, telefonicky,
v závislosti od toho, čo bolo predmetom analýzy.

V písomnosti zo dňa 26.03.2012, ktorej originál sa nachádza v spise KS v Žiline sp. zn. 20S/128/2012,
žalobca a poskytovateľ poradenskej služby Zdena Kaňová zhodne uvádzajú, že v uvedenom mesiaci
bol pre žalobcu vykonaný prieskum trhu s možnosťou získania zákazníkov v regióne Martin a Prievidza,
na základe rozšírenia sortimentu o upratovacie vozíky a špeciálnu chémiu, v dôsledku čoho sa získali
zákazky Kontinuita Martin, Úrad práce Martin, Turčianska vodárenská Martin, Martin Vrútky, Mesto
Martin, Sociálna poisťovňa Martin, AB Vital Martin, Ferona Žilina. Súčasne žiadali, aby poradenská
služba bola vykonaná pre žalobcu aj na prieskum cien upratovacích služieb.

Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že špecifikácia rozsahu poskytnutia poradenskej služby
v písomnosti datovanej dňa 26.03.2012, ako aj na základe vykonania dôkazov (výsluch žalobcu,
výsluchom svedkov) je neurčitá a nekonkrétna. Skutkovým vymedzením v konaní žalobca nepreukázal
aké konkrétne poradenské služby v príslušnom mesiaci mu boli poskytnuté.

Všeobecne treba konštatovať, že činnosť realizovaná vo forme poradenstva, konzultácii sa realizuje
nielen ústnou, ale predovšetkým písomnou formou. Podkladom pre vypracovanie analýz o možnosti
expandovania na príslušnom trhu, v určitom regióne je predovšetkým analýza podkladov tykajúcich sa



potenciálnych obchodných partnerov a prieskum obchodno - záväzkových vzťahov, vo vzťahu k určitému
regiónu a k určitej komodite. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v príslušnom mesiaci vykonal poskytovateľ služby
Zdena Kaňová prieskum trhu v príslušnom regióne, alebo komodite musel vychádzať z konkrétnych
podkladov, ktoré následne vyhodnotil - analyzoval. Všeobecne treba uviesť, že obsahom analýz, ktoré sú
podkladom pre získanie potenciálnych zákaziek, potenciálnych obchodných partnerov a expandovania v
príslušnom regióne, v príslušnej komodite, sú predovšetkým základné ekonomické informácie o trhu a o
osobách, ktoré sa v príslušnom regióne a najmä trhu pohybujú. Je to získanie podkladov o potenciálnych
obchodných partneroch (zákazníkoch) a ich ekonomicko - obchodnom statuse, rozsahu ich obchodnej
činnosti, ich solventnosti, vyhodnotenie plnenia ich povinností z obchodno - záväzkových vzťahov,
respektíve vyhodnotenie iných obchodno - ekonomických atribútov podnikania.

V prípade „prieskumu trhu“ poradenská služba musí disponovať východiskami pre vypracovanie analýz,
aj ekonomicko-obchodnými ukazovateľmi, potenciálnych zákazníkov, respektíve ich participovaním na
príslušnom trhu, v príslušnej komodite. Pokiaľ však konkrétna písomná analýza vo vzťahu k poskytovaniu
poradenstva, alebo iné písomnosti, ktoré by poskytnutie konkrétnych služieb a konzultácii žalobcovi,
neexistovali a neexistujú iné písomnosti, ktoré by preukazovali na základe akého poradenstva, akých
konzultácii získal žalobca nových obchodných partnerov, je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného,
že poskytnutie plnenia žalobcovi, zo strany poradenskej služby, preukázané nebolo.

Naviac krajský súd poukazuje, že v špecifikácii poradenskej činnosti v uvedenom v mesiaci, neboli
vymedzené také skutkové tvrdenia, ktoré by boli určité, jednoznačné, nezameniteľné a ktoré by bolo
možné kvalifikovanou svedeckou výpoveďou, alebo inými dôkazmi dotvrdiť. Žalobca mohol preukázať
prijatie konkrétneho poskytnutého plnenia predovšetkým emailovou komunikáciou, predložením analýz,
ktoré poradenská služba pre neho vypracovala, označením konkrétnych svedkov, ktorí pri konkrétnych
rokovaniach s potenciálnymi „zákazníkmi - obchodnými partnermi“, respektíve získanými zákazníkmi
žalobcu boli a v konečnom dôsledku priniesli žalobcovi participáciu na príslušnom trhu, v príslušnej
komodite práve v príčinnej súvislosti s konaním poradenskej firmy.

I keď z obsahu zmluvy o poradenstve vyplýva aj možnosť poskytnutia konzultácii telefonicky, ústnou
formou, teda nie len v písomnej forme - emailovej forme, každý podnikateľ teda aj žalobca, ako aj
poradenská firma musí byť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dôsledný a musí si byť vedomý, že
je povinný dôkazmi preukázať, napríklad aj v daňovom konaní, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu,
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Práve pre tieto prípady je potrebné mať dostatok dôkazov (listinných
dôkazov), ktoré preukazujú uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. Pokiaľ v
obchodnej činnosti nebol žalobca dostatočne precízny a neviedol si, či už on, alebo poradenská firma
evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s účtovaním ceny za poskytnutie poradenských
služieb, tak musí znášať v konečnom dôsledku dôsledky neunesenia, povinnosti tvrdení a následne
neunesenia dôkazného bremena.

K námietke žalobcu, že správne orgány nevykonali výsluch svedkyne Viery Ondákovej, v dôsledku
čoho nezistili riadne skutkový stav veci a tým zmarili právo žalobcu na spravodlivý proces krajský súd
uvádza, že je potrebné zdôrazniť, že predovšetkým písomnosti mohli byť dôkazom, ktorými by preukázal
žalobca prijatie poradenských služieb. Žalobca v konaní nielenže skutkovo nevymedzil aké konkrétne
konzultácie a poradenstva v príslušnom mesiaci mu boli poskytnuté, pričom skutkové tvrdenia vyjadrené
hlavne v písomnosti zo dňa 26.03.2012, sú všeobecne nekonkrétne. Výsluchom svedkyne Viery
Ondákovej, bývalej konateľky žalobcu, nemôže byť účinne, obsah absentujúcich skutkových tvrdení
a absentujúcich listinných dôkazov nahradený, preto svedkyňa svojou výpoveďou nemohla potvrdiť
nekonkrétne tvrdenia žalobcu o uskutočnení poradenstva z dôvodu, že žalobca poskytnutie konkrétnych
poradenských služieb v konaní skutkovo náležite nevymedzil. Svedecká výpoveď Ondákovej by
predovšetkým mohla dotvrdiť relevanciu obsahu konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu a predložených
listinných dôkazov najmä obsah písomností zo dňa 26.03.2012. Nakoľko žalobca relevantnými listinnými
dôkazmi preukazujúcimi poskytnutie poradenských služieb nedisponoval, aj z tohto hľadiska výsluch
svedkyne by bol neúčelný, a to aj vzhľadom na všeobecné, nekonkrétne skutkové vymedzenie rozsahu
poskytnutej služby v písomnosti zo dňa 26.03.2012 a v stanovisku žalobcu zo dňa 18.04.2012, doručené
správcovi dane 20.04.2012 (originály uvedených dôkazov sú súčasťou spisu Krajského súdu v Žiline



spisu 20S/128/2012). Obsah poradenstva tak ako bol vymedzený žalobcom a výsluchmi Zdeny
Káňovej a T. A. je neurčitý, zameniteľný a nejednoznačný. Súd dospel k záveru, že nebolo potrebné
výsluch svedkyne Ondákovej vykonať, nakoľko inými dôkazmi (najmä analýzami, emailovými podaniami,
záznamami z rokovaní, inými písomnosťami) mohol žalobca prijatie poradenstva v príslušnom mesiaci
preukázať a podľa názoru krajského súdu výsluch svedka nemohol privodiť pre žalobcu vecne iné, či
výhodnejšie rozhodnutie.

Krajský súd dospel k záveru, že správca dane neporušil právo žalobcu v priebehu daňovej kontroly
navrhovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky,
právo daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane (§ 15 ods.
5 písm. c,e § 29 ods. 4,8 zák. č. 511/1992 Z.z., v spojení s ustanovením § 165 ods. 4,5 zák. č. 563/2009
Z.z. (daňový poriadok)), keď nevykonal výsluch navrhovanej svedkyne.

Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktorá prislúcha daňovému orgánu neznamená, že by správca
dane mal vo svojom rozhodovaní na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie, alebo
o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie, a ktoré opomenie. Správca dane má
právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktoré nie. Toto právo ho však
nezbavuje povinnosti odôvodniť čo ho viedlo, napríklad k tomu, že určitý dôkaz nevykonal. Z rozhodnutia
správcu dane musí byť zrejme, že pri tvorbe skutkového i právneho záveru postupoval logicky a v
kontexte všetkých dôkazov, a túto svoju úvahu musí správca dane preskúmateľným spôsobom uviesť
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia správca dane konštatoval, že neakceptoval návrh žalobcu na výsluch svedkyne
Viery Ondákovej z dôvodu, že z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu Zdeny Kaňovej a T. A. nemal
preukázané, že by konzultácie poradenská firma vykonávala pre žalobcu, za účasti Viery Ondákovej.
Súčasne konštatoval, že nezistil žiadnu súvislosť navrhovaného svedka s poskytnutím poradenstva.

Krajský súd konštatuje, že pred správcom dane žalobca navrhol výsluch bývalej konateľky Viery
Ondákovej, avšak ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v celom daňovom konaní netvrdil,
že by svedkyňa mala byť prítomná pri jednaní T. A. a Zdeny Káňovej, tak ako formuloval toto skutkové
tvrdenie v podanej žalobe, ani inak nešpecifikoval, čo má byť svedeckou výpoveďou preukázané,
vo vzťahu k predmetu daňového konania, aj vo vzťahu k vymedzeniu plnenia v písomnosti zo dňa
26.03.2012 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Afs 70/2007 zo dňa 14.07.2008).

Krajský súd konštatuje, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, z obsahu
administratívneho spisu súd nezistil skutočnosti na základe, ktorých by žalobca, alebo vypočutí
svedkovia potvrdili, že Viera Ondáková mala byť prítomná pri jednaní so zástupcami poradenskej
firmy. V tomto smere súd vyhodnotil tento žalobný bod za účelový a duplicitne zdôrazňuje, že z
vykonaných dôkazov, ktoré vykonal správny orgán nevyplýva, že konkrétne konzultácie a poradenstvá
boli pre žalobcu poradenskou firmou v uvedenom mesiaci vykonané. Prípadný výsluch svedkyne
Ondákovej, ktorá v posudzovanom období bola konateľkou žalobcu, vzhľadom na charakter poskytnutej
služby, nebol spôsobilý, podľa názoru krajského súdu, preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia
účtovaného predmetnou faktúrou.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z riadneho zisteného stavu veci a
nevykonaním navrhnutého dôkazu nedošlo k zmareniu práv žalobcu na spravodlivý proces.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu nevzniká právo na náhradu trov
konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.