{"guid": "1f98dec6-dba0-4ae5-be03-79cb9f0525b9:60e97eee-b380-48c6-8613-3825c11c99fe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1", "spisova_znacka": "8Co/463/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/463/2013 z 28. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. novembra 2013, sp. zn. 8Co/463/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1", "identifikacne_cislo": "5113201054", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60e97eee-b380-48c6-8613-3825c11c99fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/463/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113201054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5113201054.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Mliekarenská č. 10, IČO: 35 925 922, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul.
Kubániho č. 16, IČO: 36 857 033, proti odporkyni: A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX, o zaplatenie
323,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 19.
apríla 2013 č. k. 6C/58/2013-48, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného       p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 19. 04. 2013 č. k. 6C/58/2013-48 návrh o zaplatenie sumy 323,57
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 241,37 eur od 21. 08. 2008 do zaplatenia
a úrokom vo výške 0,05 % denne zo sumy 241,37 eur od 21. 08. 2008 do zaplatenia  zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania  nepriznal.

Zo skutkového vymedzenia žalovaných nárokov, zodpovedajúceho opísaním rozhodujúcich skutočností
navrhovateľom (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) podľa súdu vyplýva,
že navrhovateľ vznik svojich nárokov uplatnených v súdnom konaní odvodzoval od zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky datovanej dňa 08. 08. 2005, ktorá mala byť uzavretá medzi jeho právnym predchodcom
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že na predmetnú
zmluvu bez akýchkoľvek pochybností dopadá režim právnej úpravy podľa zákona č. 258/2001 Zb. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona NR č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z. z.), t.j. režim právnej úpravy
spotrebiteľských úverov. Platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola potvrdená uzavretím takejto
zmluvy v písomnej forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.).  Ak teda zmluva o spotrebiteľskom
úvere nebola uzavretá v písomnej forme, zákon sankcionoval tento nedostatok absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu na ktorú bol súd povinný prihliadať ex offo (z úradnej moci). V tomto kontexte poukázal
na to, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca
osoba alebo text právneho úkonu je podpísaný mechanickými prostriedkami v prípadoch keď je to
obvyklé, vzhľadom na právne tradície a zaužívaný právny styk, alebo sa právny úkon urobil telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami (na počítači a pod.), ak je jednoznačne zachytený
obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, alebo obsah právneho úkonu je zachytený v úradnej
zápisnici, alebo konajúci, ktorý nie je schopný čítať a písať, je schopný sa oboznámiť s textom a obsahom



právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú
si zvolí, za predpokladu, že je schopný vlastnoručne podpísať listinu.

Na základe skutkových zistení z vyššie uvedených listinných dôkazov produkovaných výlučne
navrhovateľom, pričom navrhovateľ žiadne iné dôkazy v konaní už neprodukoval, súd dospel k
záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,
a odporcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky datovanej dňa 08. 08.
2005, a to z dôvodu, že zo strany odporkyne tento právny úkon nebol urobený v zákonom požadovanej
písomnej forme. Na listine, kde je zachytený text (obsah) zmluvy sa nenachádza podpis odporkyne. Je
tu len akýsi odkaz na doklad o transakcii (súd sa môže len domnievať, keďže zo strany navrhovateľa
takýto doklad produkovaný nebol, že ide o listinu, ktorá by mala preukazovať to, že odporkyňa prevzala
od právneho predchodcu navrhovateľa sumu 15.000,- Sk), avšak súd existenciu takéhoto dokladu
s podpisom odporkyne preukázanú nemal. Aj keby súd pripustil existenciu takejto listiny, nemožno
podpisom odporkyne na tejto listine nahrádzať podpis odporkyne na samotnej zmluve, teda inak
povedané, ani v prípade existencie takejto listiny podpísanej odporkyňou by nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Už
len z týchto dôvodov súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť, keďže neexistuje ním tvrdený právny
dôvod, na základe ktorého si všetky svoje nároky v konaní uplatňoval (t. j. vrátane zmluvnej pokuty,
zmluvných pokút a sankčných úrokov, ako aj úrokov z omeškania).

Súd pre úplnosť dôvodov rozsudku považoval za potrebné dodať, že právnemu predchodcovi
navrhovateľa peňažným plnením odporkyni vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur) na základe neplatného
právneho úkonu vzniklo v zmysle ust. § 456 Občianskeho zákonníka právo požadovať od odporkyne
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tohto plnenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa súdu odporkyňa ku dňu 18. 02. 2008 uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa
celkovo sumu 557,38 eur, teda pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa zanikla najneskôr k
tomuto dňu (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom tak v ďalšom tento už ani nemohol zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 12. 2011 previesť na navrhovateľa už zaniknutú pohľadávku,
odhliadnuc od toho, že na navrhovateľa bola postúpená vlastne nikdy neexistujúca pohľadávka jeho
právneho predchodcu (keďže táto pohľadávka mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa
práve zo zmluvného vzťahu s odporkyňou, ktorý platne nevznikol). Za potrebné považoval tiež uviesť, že
odporkyňa tak nemohla byť ani ku dňu 21. 08. 2008 v omeškaní s úhradou svojho záväzku na vydanie
bezdôvodného obohatenia právnemu predchodcovi navrhovateľa, a to vzhľadom k tomu, že tento svoj
záväzok splnil ešte pred týmto dňom, ako bolo vyššie uvedené. Preto právny predchodca navrhovateľa
logicky nemohol od odporkyne požadovať ani úroky z omeškania s úhradou tohto záväzku od 21. 08.
2008 do zaplatenia. Súd tak návrhu nemohol vyhovieť ani na základe iného právneho titulu, aký vymedzil
skutkovo samotný navrhovateľ, a preto návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“. Odporkyňa ako úspešná účastníčka by v konaní mal právo na
náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením
práva proti navrhovateľovi. Odporkyňa si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd
rozhodol o trovách konania tak, že jej náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

V odvolaní vytýkal súdu, že mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom v dôsledku čoho
nemohol uplatniť všetky dôkazy. Na základe toho skutkové zistenia súdu prvého stupňa a ich právne
posúdenie nemožno považovať za správne tak po stránke procesnej ako aj hmotnoprávnej.

V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku umožňujú, aby sa v tzv.
drobných sporoch nenariaďovalo pojednávanie. V zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. nejde o povinnosť,
ale len o možnosť konajúceho súdu takto vo veci postupovať. V prípade, ak súd zvolí uvedený postup
mal by účastníkov upovedomiť o tom, že vo veci nebude nariaďovať pojednávanie čím im vytvorí
dostatočný procesný priestor pre skoncentrovanie či už i ďalších tvrdení alebo pre predloženie (resp.
označenie) potrebných dôkazov. Na to nadväzuje aj povinnosť súdu vykonať poučenie účastníkov
konania v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. V prejednávanej veci súd ani navrhovateľa neupovedomil, že
vo veci nenariadi pojednávanie a ani nevykonal poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p. V dôsledku toho



mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a predkladať ďalšie listinné dôkazy, okrem iného aj listinu
Žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky, podpísanú odporkyňou dňa 22. 07. 2005. Predloženie uvedeného
dôkazu pritom zásadným spôsobom mení skutkovú stránku veci a aj následné právne posúdenie. Z
tejto listiny je zrejmé, že sa ním navrhuje uzavretie zmluvy o pôžičke vo výške 15.000,- Sk s dobou
splácania 42 mesiacov. Zároveň z nej vyplýva, že klient berie na vedomie, že podpísaná žiadosť o
poskytnutie rýchlej pôžičky nahrádza podpis klienta na jemu zaslanej a spoločnosťou potvrdenej zmluve
o poskytnutie rýchlej pôžičky. V dôsledku procesne nesprávneho a s textom Ústavy SR kolidujúceho
postupu prvostupňového súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť predložiť uvedený dôkaz. Vzniknutá
situácia nie je totožná s tou kedy by dôkaz nebol predložený, hoci by účastník konania o zamýšľanom
postupe, že súd pojednávanie nebude nariaďovať vedel. Navrhovateľ uvedený dôkaz nemohol pre
procesne nesprávny postup súdu predložiť, resp. ho aspoň označiť.

V nadväznosti na listinu pripojenú k tomuto odvolaniu neobstojí a je podľa navrhovateľa nesprávnym
záver súdu, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v predpísanej forme. S poukazom na ust. § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka podpis jeho právneho predchodcu  a odporkyne nemusel byť na jednej a tej
istej listine. Predloženie odporkyňou podpísanej žiadosti o poskytnutie pôžičky a následne podpísanie
zmluvy o rýchlej pôžičke vytvára vcelku zmluvu o pôžičke. Navrhovateľ preto tvrdil, že zmluva o rýchlej
pôžičke bola riadne uzavretá,  v predpísanej forme a je preto platným právnym úkonom.

Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu v
celom rozsahu vyhovie a odporkyňu zaviaže na náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania
advokátom.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas včas účastník
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa §
202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa na odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 323,57 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporkyňou zmluvu o úvere zo dňa 08. 08. 2005 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
majúci splácať v splátkach  s tým, že odporkyňa si túto povinnosť neplnila a neuhradila sumu 241,37
eur, bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20. 08. 2008. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
vyhotovenia návrhu potom predstavuje sumu 323,57 eur, pozostávajúcu z neuhradenej časti úveru
241,37 eur, sankčnej pokuty 69,95 eur a pokuty za omeškanie 12,25 eur.

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z toho dôvodu, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., so sídlom Kežmarok, IČO: 36 472 913 a odporkyňou
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky datovanej dňa 08. 08. 2005, a to z
dôvodu, že zo strany odporkyne tento právny úkon nebol urobený v zákonom požadovanej písomnej
forme. Na listine kde je zachytený text (obsah) zmluvy sa totiž nenachádza podpis odporkyne. Neexistuje
tak navrhovateľom tvrdený právny dôvod na základe ktorého si všetky svoje nároky v konaní uplatňoval
t.j. vrátane zmluvných pokút a sankčných úrokov, ako aj úrokov z omeškania.

Navrhovateľ odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v prvom rade z toho dôvodu, že mu súd
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom lebo ho neupovedomil, že vo veci nenariadi
pojednávanie a ani nevykonal poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa



týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur,
od tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115a O. s. p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Z obsahu spisu okresného súdu mal odvolací súd zistené, že splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa
bolo dňa 04. 03. 2013 doručené poučenie v zmysle § 114 ods. 2 O. s. p. aj o tom, že „podľa § 115a ods.
1, 2, 3 O. s. p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore
s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani
v drobných sporoch. Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo
výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti
musia byť účastníci konania poučení“. Bol taktiež poučený „podľa § 120 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého
účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom za podmienok
uvedených v § 205a“. Zároveň bol splnomocnený zástupca navrhovateľa vyzvaný, aby v lehote 10 dní
od doručenia tohto poučenia oznámil súdu či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania
alebo sa práva na verejné prejednanie veci vzdáva. Podaním došlým súdu dňa 12. 03. 2013 navrhovateľ
oznámil, že v súlade s § 115a O. s. p. ako navrhovateľ súhlasí s tým, aby súd rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania, na podanom návrhu ako aj predložených listinných dôkazoch trvá. Okresný
súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19. 04. 2013, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 09. 04. 2013 v zmysle ust. § 115a ods.
2 a § 156 ods. 3 O. s. p.

Z obsahu spisu mal tak odvolací súd preukázané, že vo veci išlo o drobný spor  a bolo možné rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Z toho dôvodu podľa § 115a  ods.
2 O. s. p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Naviac aj samotný navrhovateľ s rozhodnutím
vo veci bez pojednávania súhlasil pričom na predložených listinných dôkazoch zotrval. Vzhľadom na
to nič nebránilo okresnému súdu vec prejednať bez nariadenia pojednávania. Nakoľko do vyhlásenia
rozhodnutia okresného súdu (19. 04. 2013) bol navrhovateľ poučený (04. 03. 2013) podľa ust. § 120
ods. 4 O. s. p. o predkladaní alebo označovaní dôkazov a skutočností odvolací súd na dôkaz, ktorý
navrhovateľ označil aj predložil v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (žiadosť o poskytnutie rýchlej
pôžičky, podpísanú odporkyňou dňa 22. 07. 2005) nemal dôvod prihliadať a jeho namietaný odvolací
dôvod nepovažoval za opodstatnený.

Vzhľadom na uvedené sa nezaoberal ani druhým odvolacím dôvodom navrhovateľa spočívajúcim v
nesprávnom právnom posúdení veci.



Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania založeného
na zásade úspechu odporkyne v spore (§ 142 ods. 1 O. s. p.) ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa
bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.)
a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/58/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}