Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/80/2013 z 26. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2013, sp. zn. 8CoP/80/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5712200780.2 Krajský súd Žilina | 8CoP/80/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5712200780.2 | 2013-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88b2c288-7dae-4252-8a98-2a20caa02003 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712200780.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712200780
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712200780.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloletého: V. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako
opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. J. A. K. č. XXX/XX a otca:
V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. F. S.. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa
a otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 7. mája 2013 č. k. 21P/15/2012-121, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať
na maloletého V. K., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným, a to sumou 125 eur mesačne od 18. 01.
2012, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.

Nedoplatok na výživnom za čas od 18. 01. 2012 do 27. 09. 2013 v sume 1.017,58 eur súd p o v o ľ u j
e otcovi dieťaťa splácať v splátkach po 25 eur mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 10. 09. 2008 č.k. 20P/76/2008-73 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žilina zo dňa 19. 02. 2009 sp. zn. 10CoP/64/2008.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/76/2008-73 zo dňa 10.
09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/64/2008 zo dňa 19. 02. 2009, ktorým
bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca V. W. k maloletému V. K. sumou 75 eur mesačne
zmenil tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke
V. K., vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 18. 01. 2012. Vo zvyšku návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol. Dlh na výživnom za obdobie od 18. 01. 2012 do 30. 04. 2013 v sume
384,60 eur zaplatí podľa rozsudku otec V. W. matke V. K. v mesačných splátkach po 20 eur, splatných
vždy spolu s bežným výživným. V prípade omeškania sa stáva zročným celý dlh. Zároveň rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd skúmal, či sa pomery účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom zmenili. V tejto súvislosti
konštatoval, že v období, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom (rozsudok Okresného súdu Martin
č. k. 20P/76/2008-73 zo dňa 10. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10CoP/64/2008 zo dňa 19. 02. 2009), otec u svojho zamestnávateľa dosahoval čistý mesačný príjem



531,50 eur. V súčasnej dobe je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03. 06. 2010, teda
skoro tri roky. Nie je evidovaný ako poberateľ dávky a príspevku v hmotnej núdzi. Na kontroly na Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine chodí pravidelne, a preukazuje aj snahy o získanie nového
zamestnania. Matka je dobrovoľne nezamestnaná na úrade práce nie je evidovaná ako uchádzač o
zamestnanie. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, a to pre spoločnosť Oriflame, podľa jej
vyjadrenia mesačne zarobí 200 eur. Priateľ matky je nezamestnaný. Majetkové pomery a jej životná
úroveň sa v porovnaní s rokom, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, podstatným spôsobom
nezmenili. Maloletý navštevuje 7. ročník základnej školy, aktívne hrá hokej, stravuje sa v školskej jedálni,
kde matka platí za stravné lístky 25 eur mesačne. Za cestovné do školy platí týždenne 5 eur. Tréningy
maloletého často končia neskoro večer, a preto musí matka pre neho chodiť autom, s čím súvisia
zvýšené náklady. V súvislosti s hokejom platí mesačne 30 eur ako poplatok za užívanie ľadu a šatne.
Raz za rok kupuje výživové doplnky pre syna v hodnote 20 eur. Maloletý chodí často na turnaje, s čím
sú spojené zvýšené výdavky na stravu, cestovné, štartovné a ubytovanie. Tieto výdavky podľa matky
predstavujú mesačne sumu 120 eur až 150 eur.

Vychádzajúc z uvedeného bol súd toho názoru, že v porovnaní s rokom 2008, keď naposledy určoval
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, došlo k celkovému zvýšeniu životných nákladov, ktoré je
dané nárastom cien spotrebného koša a mierou inflácie. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom
pre zvýšenie výživného. Ďalej podľa súdu sa schopnosti otca dosahovať určitý príjem v porovnaní s
minulosťou podstatným spôsobom nezmenili. Považoval však za potrebné prihliadnuť na skutočnosť,
že reálna finančná situácia otca a jeho životná úroveň sa v porovnaní s rokom 2008 zhoršila, pretože v
súčasnosti je nezamestnaný a nemá príjem. Súd bol však toho názoru, že otec, ktorý má kvalifikáciu ako
šofér a má prax na strojných mechanizmoch vykonávajúcich pozemné práce, je schopný si nájsť vhodné
zamestnanie. Situácia na trhu práce v okrese Martin a vyšší vek otca nie však sú takým dôvodom, aby
si za tri roky nenašiel vhodné zamestnanie. Okrem toho mu ubudli dve vyživovacie povinnosti, a to voči
dcéram z rozvedeného manželstva.

Na základe týchto skutočností, a to najmä s prihliadnutím na celkový nárast životných nákladov za
posledné tri roky a vzhľadom na to, že otcovi ubudli dve vyživovacie povinnosti, súd zvýšil pôvodne
určené výživné vo výške 75 eur na sumu 100 eur mesačne a otca zaviazal, aby túto sumu platil matke
s účinnosťou od 18. 01. 2012 tak, ako to táto žiadala.

Uplatnený nárok matky na zvýšenie výživného súd vo zvyšnej časti zamietol, pretože nezodpovedal
rozsahu zmeny pomerov na strane účastníkov, ku ktorému došlo za posledné tri roky. Návrhom na
začatie konania matka žiadala o zvýšenie výživného na sumu 250 eur mesačne, teda o 175 eur viac
ako bolo pôvodne určené. Výživné tak zvýšil len o 25 eur mesačne a v prevyšujúcej časti, teda v časti
o zaplatenie 150 eur návrh zamietol.

Súd zaviazal otca zaplatiť matke aj dlh na výživnom za obdobie od 18. 01. 2012 (od podania návrhu) do
30. 04. 2013 v sume 384,60 eur (15 mesiacov krát 25 eur + pomerná časť výživného za mesiac január
2012 ). Vzhľadom na výšku dlhu a finančnú situáciu otca súd určil, že dlh zaplatí otec v mesačných
splátkach po 20 eur, splatných vždy spolu s bežným výživným, teda do 20-teho dňa v mesiaci. V prípade
omeškania otca s platením splátok sa stáva zročným celý dlh.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p,.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja rodičia dieťaťa.

Matka dieťaťa v odvolaní vytýkala súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Poukázala na to, že maloletý od školského roku 2013/2014 bude navštevovať 9. ročník základnej školy
s čím sú spojené výdavky (stravovanie, oblečenie, vreckové, školské potreby, internet), športuje aktívne
- hrá hokej (zúčastňuje sa i medzinárodných turnajov, sprevádzanie autom na tréning, zakupovanie
výstrojov, racionálneho stravovania), s ktorým športom sú spojené nemalé výdavky, na ktoré súd pri
rozhodnutí neprihliadal.



Ďalej od podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 18 mesiacov, počas ktorého obdobia otec
nepredkladal potrebné doklady, ľahostajne pristupoval k pojednávaniam, na ktoré súd nereagoval, resp.
stav obhajoval a ospravedlňoval. Z toho dôvodu podala na sudcu sťažnosť za prieťahy, diskrimináciu
a zaujatosť.

Matka dieťaťa tiež poukázala na to, že na uvedené konanie otca reagoval aj opatrovník dieťaťa tým, že
mu vytkol nedôsledný a ľahostajný prístup a navrhol zvýšenie výživného v sume 200 eur mesačne.

Podľa matky dieťaťa si otec dieťaťa úmyselne nehľadá zamestnanie, pretože uvedený stav mu vyhovuje
a dáva si potvrdzovať známym a priateľom potvrdenia pre úrad práce. Jeho profesia je hľadaná, a to
i v mieste jeho trvalého bydliska. Zotrvala na tom čo uviedla na pojednávaní, že otec dieťaťa pracuje
„načierno“, stavia na zákazky za nemalé peniaze altánky a pritom je evidovaný na úrade práce. Z toho
dôvodu si vie zarobiť a postarať sa o to, aby mal z čoho platiť výživné. Za neplnenie si vyživovacej
povinnosti bol i odsúdený. Bola nútená opäť podať trestné oznámenie na otca dieťaťa.

Na záver matka dieťaťa uviedla, že aby sa maloletý mohol plne venovať a rozvíjať svoje športové nadanie
žiada, aby aspoň v polovičnej miere sa otec podieľal na potrebách syna, nakoľko jeho postoj, nezáujem
voči nemu je preukázateľný. Žiadala preto vziať do úvahy vyššie uvedené fakty a zvýšiť výživné podľa
jej návrhu na sumu 250 eur mesačne.

Otec dieťaťa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že je nezamestnaný, nemá príjem a
100 eur mesačne je pre neho veľkou sumou. Poukázal na to, že matka dieťaťa má veľké dlžoby (okolo
17.000 eur), vypláca súdneho exekútora, začala stavať rodinný dom, preto potrebuje podľa neho viac
peňazí. Zamestnala sa len na dohodu a jej dlžoby sa len zvyšujú.

Žiadal preto, aby krajský súd ponechal výživné v sume 75 eur mesačne.

Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu rodičov dieťaťa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno podať týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté
odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu
zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa matka dieťaťa podaným návrhom došlým súdu dňa 18. 01. 2012 domáhala
zvýšenia výživného na maloletého, a to na sumu 250 eur mesačne z toho dôvodu, že od posledného
rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/76/2008-73) došlo k zmene
pomerov na strane maloletého (navštevuje 7. ročník základnej školy, je v období dospievania), ako i na
jej strane (je evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce).

Okresný súd rozsudkom zo dňa 11. 05. 2012 č. k. 21P/15/2012-44 rozsudok Okresného súdu Martin
č.k. 20P/76/2008-73 zo dňa 10. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10CoP/64/2008 zo dňa 19. 02. 2009, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k
maloletému sumou 75 eur mesačne zmenil tak, že toto výživné zvýšil na sumu 100 eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť matke s účinnosťou od 01. 01. 2012. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 01. 2012
do 30. 04. 2012 v sume 400 eur mal otec zaplatiť matke v termíne do 15. 07. 2012. Vo zvyšku súd
nárok matky na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozhodol tak s prihliadnutím na celkový nárast životných nákladov za posledné 3
roky, ako aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný a bez príjmu, pričom zohľadnil,
že mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. 09. 2012 č. k. 8CoP/93/2012-65 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že nebol
podľa neho dostatočne zistený skutkový stav ohľadne celkových pomerov na strane otca dieťaťa od



posledného rozhodnutia. Nebolo tiež zrejmé z akého predpokladaného príjmu otca dieťaťa pri určení
zvýšeného výživného vychádzal a z akých dôvodov. Jeho záver považoval preto za predčasný. Naviac
odvolací súd poukázal na to, že podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona
o rodine“) možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. 18. 01. 2012. Tiež za
nesprávne považoval určenie nedoplatku zvýšeného výživného za čas od 01. 01. 2012 do 30. 04. 2012
v sume 400 eur. Okresný súd totiž vychádzal z určenej sumy 100 eur mesačne (4 mesiace x 100 eur),
avšak malo ísť o rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným určeným predchádzajúcim súdnym
rozhodnutím. V rámci tohto konania o zvýšenie výživného sa podľa odvolacieho súdu nedoplatok
z titulu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia nezapočítava. Uložil preto okresnému súdu v
novom konaní vykonať dokazovanie v naznačenom smere, zistené skutočnosti opätovne vyhodnotiť a
rozhodnúť. Taktiež sa otec dieťaťa mal vyjadriť k tvrdenému novému zamestnaniu od augusta 2012 a
pokiaľ ide o pomery na strane dieťaťa a matky mal zistiť, či tieto zostali nezmenené.

Následne okresný súd doplnil dokazovanie a napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Martin č. k. 20P/76/2008-73 zo dňa 10. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.
k. 10CoP/64/2008 zo dňa 19. 02. 2009, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k
maloletému sumou 75 eur mesačne tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 100 eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť matke, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 18. 01. 2012. Vo
zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja rodičia dieťaťa.

Matka dieťaťa v prvom rade v odvolaní vytýkala súdu, že nereagoval, resp. stav, keď otec nepredkladal
potrebné doklady a ľahostajne pristupoval k pojednávaniam, obhajoval a ospravedlňoval. Z toho dôvodu
spochybňovala zaujatosť zákonného sudcu.

Podľa § 15a ods. 1 O. s. p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,
a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá (§ 15a ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 14 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti
(ods. 1). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).

Nakoľko matkou dieťaťa uvádzané okolnosti spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci
nie sú s poukazom na ust. § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu. Odvolací súd preto uvedené
námietky nebral do úvahy.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na stráne
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 ust. § 78 Zákona o rodine.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny),
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov pod.
Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti
živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky
(predškolák - I. stupeň - II. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod.



Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd po predchádzajúcom zrušení
rozhodnutia doplnil dokazovanie v požadovanom smere a úplne zistil skutkový stav ohľadom
odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a schopností rodičov. Vyvodil aj správny právny záver keď
konštatoval, že došlo k zmene pomerov s prihliadnutím na celkový nárast životných nákladov od
posledného rozhodnutia (v r. 2009), nedôvodný stav nezamestnanosti otca dieťaťa a to, že mu ubudli 2
vyživovacie povinnosti. Odvolací súd však prihliadol aj na to, že kým v čase posledného rozhodovania
bolo dieťa vo veku 11 rokov, v súčasnej dobe je jeho vek 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy
a je v období dospievania. Nebol preto dôvodom zmeny pomerov na strane maloletého len dôsledok
nárastu životných nákladov. Rozsah zvýšeného výživného však okresný súd nevyvodil správne lebo
nezohľadnil dostatočne výdavky maloletého na aktívnu športovú činnosť, ktorej rozvoj je v záujme
maloletého podporovať. Odvolanie matky dieťaťa, ktorá výšku výživného namietala považoval odvolací
súd preto za dôvodné. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca dieťaťa aj podľa odvolacieho súdu si tento,
s ohľadom na svoju kvalifikáciu a prax na strojných mechanizmoch vykonávajúcich pozemné práce, od
zaevidovania na úrade práce 03. 06. 2010, mal možnosť nájsť vhodné zamestnanie. Nebránili mu v tom
žiadne zdravotné dôvody. Pri určovaní zvýšeného výživného preto vychádzal z príjmu otca dieťaťa v
čase posledného rozhodovania a to v sume 531,50 eur, ktorú dosahoval u Vodohospodárske stavby -
Ekologický podnik, a.s., Bratislava. V ďalšom období pracoval už len s nižším príjmom a príležitostne
(u F. M., Pozemná doprava Turčianske Kľačany 401,50 eur, u Milana Dzúrika - MDZ AUTODOPRAVA
Tomčany na dohodu o vykonaní práce ako vodič od 05. 07. 2010 do 31. 12. 2010 s dojednanou odmenou
100 eur mesačne, u Petra Samčíka - ASIP Martin na základe dohody o pracovnej činnosti od 27. 07.
2011 do 31. 12. 2011 s príjmami august 2011 - 130 eur, september 2011 - 100 eur, október 2011 - 30
eur). Vzhľadom na uvedené odvolací súd za opodstatnené považoval zvýšiť výživné zo sumy 75 eur
mesačne na sumu 125 eur mesačne. Rozsah výživného navrhnutého matkou dieťaťa v odvolaní však
nebol opodstatnený. S ohľadom na vek maloletého má totiž aj matka dieťaťa povinnosť prispievať na
jeho výživu zo svojho príjmu. Napokon časť potrieb maloletého je krytá aj rodinnými prídavkami.

Odvolanie otca dieťaťa, ktorý žiadal výživné ponechať v nezmenenej výške nebolo podľa odvolacieho
súdu dôvodné lebo táto výška v súčasnej dobe už nezodpovedá zmeneným pomerom a zákonným
hľadiskám.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil
tak, že otca dieťaťa zaviazal prispievať na maloletého zvýšeným výživným v sume 125 eur mesačne
počnúc dňom 18. 01. 2012 t.j. dňom podania návrhu na začatie konania to v zmysle ust. § 77 ods. 1
Zákona o rodine.

Nedoplatok na výživnom za čas od 18. 01. 2012 (od podania návrhu na začatie konania) do 27. 9. 2013
(dňa rozhodnutia odvolacieho súdu) vznikol potom v sume 1.017,58 eur. K výpočtu nedoplatku dospel
nasledovne: za čas od 18. 01. 2012 do 31. 12. 2012 - 50 eur : 31 dní x 14 dní = 22,58 eur, za čas od
2/2012 do 8/2013 - 19 mesiacov x 50 eur - 950 eur) a za čas od 01. 09. do 27. 09. 2013 - 50 eur : 30 dní
x 27 eur = 45 eur). Nedoplatok v sume 1.017,58 eur odvolací súd povolil odporcovi splácať (§ 160 ods.
1 O. s. p.) v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
sa stane nedoplatok splatným naraz.

Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 10. 09. 2008 č.k. 20P/76/2008-73 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 02. 2009 sp. zn. 10CoP 64/208.

Podľa ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .