Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/227/2013 z 10. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. septembra 2013, sp. zn. 7Co/227/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5809204099.2 Krajský súd Žilina | 7Co/227/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5809204099.2 | 2013-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4614a114-2b0d-4e03-ad98-d6f638eea825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5809204099.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/227/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204099
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809204099.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H., Q. XXX, 2/ Ing. L. S., nar. X.XX.XXXX, bytom J. H., Q. XXX a 3/ Q. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. H., Q. XXX, všetci právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so
sídlom C. XXX, proti odporcom: 1/ U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M., W. XX/XX, 2/ F. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., U. X, toho času bytom M., R. XX, 3/ X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q. X, 4/ U. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., R. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie odporcu v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/129/2009-137 zo dňa
19. januára 2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/129/2009-175 zo dňa 30. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/, navrhovateľovi v rade 2/ a
navrhovateľovi v rade 3/ trovy odvolacieho konania vo výške 32,31 Eur k rukám Mgr. Igora Palidera,
advokáta so sídlom C. XXX, všetko do troch dní.

Navrhovateľom v rade 1/, 2/ a 3/ vo vzťahu k odporcom v rade 1/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
J. H. tak, že nehnuteľnosti, ktorých boli spoluvlastníkmi navrhovateľka v rade 1/ a odporcovia v
rade 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke v rade 1/, ktorých boli spoluvlastníkmi
navrhovateľka v rade 2/ a odporcovia v rade 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke
v rade 2, ktoré boli v spoluvlastníctve navrhovateľa v rade 3/ a odporcov v rade 1/ až 4/ prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľovi v rade 3/, s tým, že navrhovateľom v rade 1/,2/ a 3/ uložil povinnosť
vyplatiť odporcom v rade 1/ až 4/ finančnú čiastku zo všeobecnej ceny týchto nehnuteľností v rozsahu
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pri rozhodovaní vychádzal zo zásad pre zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva upravených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto
ustanovenia sa primárne zaoberal možnosťou reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností medzi
účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V tomto prípade ide o nehnuteľnosti
majúce charakter poľnohospodárskych pozemkov, na ktoré sa vzťahuje zákonný zákaz drobenia
nehnuteľností, vyplývajúci z ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a ich reálnym rozdelení by vznikli
pozemky, ktorých veľkosť by bola v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Následne zvažoval
ďalšiu možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie pozemkov do výlučného
vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, ku ktorej možnosti sa následne priklonil. Prihliadal na to, že



navrhovatelia majú v obci J. H. trvalý pobyt, žijú v rodinnom dome, ktorý je v bezprostrednej blízkosti
sporných pozemkov a tieto aj využívajú. Okrem toho ich v budúcnosti chcú použiť na stavbu rodinného
domu a vyriešiť si tak svoje bývanie. Ďalej zobral do úvahy skutočnosť, že odporcovia s výnimkou
odporcu v rade 2/, s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili. Odporca v
rade 2/ žiadal v rámci predmetnej veci obnoviť dedičské konanie po jeho starých rodičoch, okresný súd
konštatoval, že dôvody, pre ktoré by takéto konanie malo mať súvis s prejednávanou vecou, nezistil.
Námietky odporcu v rade 2/ smerovali aj voči veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, okresný
súd poukázal na to, že vychádzal z aktuálnych zápisov v katastri nehnuteľností, ktoré považoval za
hodnoverné, nakoľko opak preukázaný nebol. Ďalej uviedol, že odporca v rade 4/, ktorý sa v rámci
výsluchu oznámil, že sa vzdáva svojho spoluvlastníckeho podielu vopred v prospech odporcu v rade
2/, túto skutočnosť nepreukázal. Do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo preukázané, že
by odporca v rade 4/ tento podiel previedol na odporcu v rade 2/. Pri rozhodovaní o výške výplatku
prvostupňový súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. F. C., ktorým bola určená všeobecná
hodnota sporných pozemkov.

Dopĺňacím rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na ich náhradu nepriznal, poukazujúc na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keďže žiaden z účastníkov si
riadnym návrhom trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku do všetkých jeho výrokov podal odvolanie odporca v rade 2/, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia. Spochybňoval súhlas ostatných odporcov s podaným žalobným návrhom. Vzhľadom na
svoj zdravotný stav a veľkú vzdialenosť boli obmedzení v možnosti cestovať na pojednávanie. Ďalej
uviedol, že na „portáli“ zistili, že v minulosti došlo na katastri k podvodom, na základe ktorých boli na
navrhovateľku z dedičstva po jeho matke X. M. prevedené podiely z listov vlastníctva, ktoré uviedol v
podanom odvolaní. Namietal znalecký posudok Ing. F. C. a tvrdil, že sporné pozemky sa nachádzajú aj
v intraviláne a ich trhová cena je neporovnateľne iná.

V doplnení podaného odvolania namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu, aby „sa scelilo do jedného
dielu pozemku, ako mama zdedila“, čo bola dohoda medzi dedičmi, rovnako nevyhovel jeho návrhu na
obnovu dedičstva. Na záver namietal, že okresný súd neprihliadal na to, že jeho synovec U. M. sa vzdal
svojho podielu v prospech jeho osoby.

Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ navrhli rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnili sa s jeho odvolacími dôvodmi, poukázali na to,
že tieto uvádzal aj v prvostupňovom konaní a okresný súd sa nimi zaoberal. Zároveň uvedené dôvody
ani nespochybňujú postup súdu a sú skôr vyjadrením jeho nespokojnosti s evidovaním nehnuteľnosti zo
strany Správy katastra Námestovo a s prebiehajúcim dedičským konaním. Okresný súd vo veci vykonal
potrebné dokazovanie a na základe riadne zisteného stavu veci aj správne rozhodol. Mal dostatočne
preukázané, že sporné pozemky sú najlepšie využívané práve navrhovateľmi v rade 1/ až 3/. Okrem
toho prístup na tieto pozemky je zabezpečený len cez pozemok navrhovateľky v rade 1/.

Odporkyňa v rade 1/ vo svojom vyjadrení uviedla, že v predošlých konaniach s odpredajom súhlasila,
avšak v záujme sceľovania menších zdedených častí zrieka sa dedičstva v prospech odporcu v rade 2/.

Odporca v rade 3/ uviedol, že prvostupňovému súdu zaslal súhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva, preto z jeho strany vyjadrenie k odvolaniu považuje za bezpredmetné.

Odporca v rade 4/ uviedol, že dedičstva na okresnom súde sa zriekol v prospech odporcu v rade 2/, s
rozsudkom Okresného súdu v Námestove nesúhlasil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom v ustanovení § 212 ods. 2 písm.
d/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.



Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Po oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd vec prejednával
v neprítomnosti niektorého z odporcov na pojednávaní, boli preto splnené zákonné podmienky ust. §
101 ods. 2 O.s.p. Z písomných vyjadrení odporcov v rade 1/, 3/ a 4/ jednoznačne vyplýva, že títo súhlasili
s podaným žalobným návrhom ako aj s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, zároveň nežiadali odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Jedine odporca v
rade 2/ namietal nemožnosť zúčastniť sa pojednávania pre svoj zdravotný stav, čo prvostupňový súd
akceptoval a odporca v rade 2/ bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom a mal možnosť k podanému
žalobnému návrhu sa vyjadriť. Okresný súd pri rozhodovaní dôsledne vychádzal zo zákonných
zásad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravených v § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (citovaného v napadnutom rozsudku). Námietky odporcu v rade 2/ nie sú z hľadiska správnosti
postupu okresného súdu právne významné. Pokiaľ odporca v rade 2/ poukazoval na „nezrovnalosti“
na špecifikovaných listoch vlastníctva, ide o listy vlastníctva odlišné od tých, na ktorých sa nachádzajú
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rovnako
jeho žiadosť o obnovenie dedičského konania nie je relevantná v rámci prejednávanej veci, nie
je vecou súdu, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zaoberať sa
obnovením dedičského konania. V tejto súvislosti možno prisvedčiť prvostupňovému súdu, že pri svojom
rozhodovaní vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sa v zmysle ust. § 71 ods. 3 zák. č.
162/1995 Z.z. považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Odporca v rade 2/ „iba“ všeobecne
žiadal obnovenie dedičského konania po právnych predchodcoch, avšak dostatočne nekonkretizoval,
akým spôsobom sa táto okolnosť má dotknúť hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sa
týkali nehnuteľností v predmetnom konaní.

Za dôvodnú nepovažoval ani jeho námietku, že odporca v rade 4/ sa svojho spoluvlastníckeho podielu
vzdal v prospech jeho osoby. Ak mal odporca v rade 4/ v úmysle „vzdať sa“ svojho spoluvlastníckeho
podielu v prospech odporcu v rade 2/, mal tak urobiť právne účinným spôsobom, za ktorý možno
považovať právny úkon (darovanie, kúpna zmluva a podobne). Ako zdôraznil prvostupňový súd,
rozhodujúci pre neho je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), k tomuto momentu
nebolo preukázané, že by odporca v rade 4/ takýmto právne účinným úkonom previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na odporcu v rade 2/. Samotné vyhlásenie odporcu v rade 4/, že je jeho vôľou
v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prenechať svoj spoluvlastnícky podiel
odporcovi v rade 2/, nie je pre rozhodnutie súdu právne významné, tento naň nie je povinný prihliadať.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.

Na strane odporcov ide v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania,
kedy úkony jedného z nich platia i pre ostatných. Teda podaním odvolania odporcu v rade 2/ má sa
za to, že došlo k „podaniu“ takéhoto odvolania aj ostatnými účastníkmi na strane odporcu. Odporcovia
v rade 1/, 3/ a 4/ vyjadrili svoj súhlas s podaným žalobným návrhom a odvolanie z vlastnej iniciatívy
nepodali, ale účastníkmi odvolacieho konania sa stali z dôvodu nerozlučného spoločenstva, tieto
okolnosti považoval krajský súd v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. za dôvody hodné osobitného zreteľa a
navrhovateľom v rade 1/ až 3/ vo vzťahu k týmto odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
O povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľom v rade 1/ až 3/ rozhodol vo vzťahu k
odporcovi v rade 2/, ktorému uložil povinnosť ich náhrady.

Navrhovatelia si uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 177,49 Eur ako odmenu za zastupovanie
troch klientov a konanie o troch nárokoch vypočítané v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2, 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.

Krajský súd navrhovateľom odmenu priznal, avšak nie v nimi uplatnenej výške. Pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a



náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení platnom a účinnom do 30.6.2013 (ďalej
„vyhláška“). Výšku odmeny určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom za tarifnú hodnotu veci, z ktorej
určoval výšku tejto odmeny, považoval finančnú hodnotu podielu, ktorý navrhovatelia požadovali (§
10 ods. 5 vyhlášky). Za požadovaný podiel považoval cenu spoluvlastníckych podielov patriacich
odporcom, ku ktorým prechodu na navrhovateľov smeruje v tomto prípade žaloba. Vychádzal z ustálenej
súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej sa základ pre výpočet
trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku
vyrubovaného vo veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 10/2009 zo dňa 29. marca
2011, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30. novembra 2009). Každý z navrhovateľov sa voči odporcom
domáhal spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/15-iny. Vychádzajúc z ceny jednotlivých nehnuteľností
uvedených v znaleckom posudku predloženom v prvostupňovom konaní, hodnota podielu žiadaného
navrhovateľom v rade 1/ predstavovala sumu 44,12 Eur, podielu žiadaného navrhovateľom v rade 2/
sumu 99,64 Eur a podielu žiadaného navrhovateľom v rade 3/ sumu 124,37 Eur. Z takto určenej tarifnej
hodnoty predmetu sporu vyplýva, že výška odmeny u každého z navrhovateľov v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky predstavuje sumu 16,60 Eur. Keďže vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo jedným spoločným
úkonom v mene všetkých troch navrhovateľov v rade 1/ až 3/ ich právnym zástupcom, podľa § 13
ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, výška odmeny za tento úkon právnej
služby tak predstavuje sumu 24,90 Eur (16,60 x 3 = 49,80 / 2 ), podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k tomuto
úkonu právnej služby prináleží režijný paušál vo výške 7,41 Eur. Trovy odvolacieho konania, ktoré
druhostupňový súd priznal navrhovateľom v rade 1/ až 3/ tak predstavujú sumu 32,31 Eur.

Navrhovatelia si uplatňovali z odmeny a režijného paušálu daň z pridanej hodnoty tvrdiac, že ich právny
zástupca je jej platiteľom. Napriek tomu, že v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ ako
prílohu doklad o registrácii DPH uviedli, z prezenčnej pečiatky na tomto podaní, ani z obsahu spisu ďalej
nevyplýva, že by takýto doklad o registrácii predložili. V tomto prípade rovnako ako vo veci samej platí,
že účastníci musia oprávnenosť nároku aj v súvislosti s trovami konania riadne preukázať (§ 120 ods.
1 O.s.p.). Keďže navrhovatelia v rade 1/ až 3/ riadne svoje tvrdenia o tom, že ich právny zástupca je
platiteľom DPH nepreukázali, súd im jej náhradu nepriznal.

O povinnosti odporcu v rade 2/ nahradiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľov,
rozhodol krajský podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.