{"guid": "870da427-3cf8-4bf7-a661-fd9f9699b9d0:20fcd008-6e2c-40ca-be9f-63c4fc2a6589", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1", "spisova_znacka": "5Co/167/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/167/2014 z 26. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. mája 2014, sp. zn. 5Co/167/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1", "identifikacne_cislo": "5111222237", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2014-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20fcd008-6e2c-40ca-be9f-63c4fc2a6589", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/167/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111222237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
SLOV-MATIC, spol. s r.o., so sídlom Humenské námestie 1, Bratislava, IČO: 17 314 712, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, P.O.BOX 43, Bratislava, proti
odporkyni: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., H. O. XXXX/X, právne zast. Advokátska kancelária Andrea
Havelková, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 2748/28, Žilina, o zaplatenie 21.700,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/266/2011-368 zo
dňa 18.12.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/266/2011-434 zo dňa 13.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 18C/266/2011-368 zo dňa 18.12.2013 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18C/266/2011-434 zo dňa 13.1.2014                              p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á    p r á v o    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. 18C/266/2011-368 zo dňa 18.12.2013 v spojení s opravným
uznesením č. k. 18C/266/2011-434 zo dňa 13.01.2014 zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 1.085,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.085,- eur počítaných od 01.01.2011 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal voči odporkyni uloženia
povinnosti zaplatiť 21.700,- eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy a nahradiť
trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s navrhovateľom uzavrela pracovnú zmluvu a
zároveň aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Počas pracovnej smeny 18.-19.07.2010 spôsobila
škodu nezabezpečením zverených finančných prostriedkov v uvedenej výške, pričom uznal záväzok.
Odporkyňa namietala podaný návrh z dôvodu, že kľúče od miestnosti s trezorom mali viaceré osoby,
pričom zamestnávateľ vyvodil zodpovednosť iba voči nej. Tvrdila, že zamestnávateľ nevytvoril pre
zamestnanca také podmienky, aby si mohla plniť svoje povinnosti riadne. Uznanie záväzku považovala
za neplatné nakoľko ho podpísala pod nátlakom.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný. Z pracovnej zmluvy zistil, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel pracovný pomer od 01.03.1994
na dobu neurčitú, na druh práce pokladníčka pobočky s miestnom výkonu práce herňa SLOV-MATICU



na území SR. Účastníci platne uzavreli pracovnú zmluvu, taktiež bola uzavretá dohoda o hmotnej
zodpovednosti dňa 23.02.1994. V zmysle pracovnej náplne odporkyňa mala zabezpečovať obsluhu
výherných prístrojov, v priebehu svojej zmeny nesmie herňu opustiť ani zverené kľúče dávať iným
osobám, zároveň podľa náplne bola povinná riadne a včas odovzdávať tržbu po odpočte vložených
a vyplatených jednotiek. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd mal preukázané, že v čase od
03.30 hod. do 04.30 hod., dňa 19.07.2010 v Žiline v herni hotela Polom, neznámy páchateľ využil
neprítomnosť krupiérky  a počas plnej prevádzky z nie uzamknutého trezora odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 21.700,- eur. Uznesením príslušného policajného zboru zo dňa 02.09.2010 bolo trestné stíhanie
prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
Odporkyňa dňa 19.07.2010 uznala dlh voči navrhovateľovi vo výške 21.700,- eur, následne toto uznanie
namietala, nakoľko trpí takými vadami, pre ktorý je absolútne neplatný, vzhľadom na okolností, za
ktorých došlo k uznaniu. Odporkyňa uviedla, že dňa 19.07.2010 v neskorých poobedných hodinách
(cca. okolo 17.00 hod.) po tom, ako absolvovala výsluch zo strany polície priamo na mieste činu a
následne na samotnom OR PZ v Žiline, výsluchy na pracovisku bola vyzvaná, aby podpísala listinu -
uznanie záväzku, ktorú však podpísať odmietla, nakoľko sa chcela o celej záležitosti ešte poradiť. Nato
bola vystavená  nátlaku, že ak uznanie záväzku nepodpíše, nepôjde domov, pričom tieto vyhrážky boli
mienené vážne a vzbudzovali u odporkyni dôvodnú obavu a napokon tomuto tlaku aj podľahla, keďže
jediné, čo v tom čase chcela, bolo ísť domov a oddýchnuť si, nakoľko bola bez spánku približne 30
hodín, vyčerpaná, unavená a vystresovaná udalosťami v kasíne, a preto predmetnú listinu podpísala.
Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že odporkyňa riadne uznala dlh, keď tvrdenie o akomkoľvek
nátlaku a psychickom strese v takom rozsahu a v takej miere, ktoré by spôsobovali neplatnosť uznania
dlhu odporkyňou, neboli ničím hodnoverne preukázané. V tejto súvislosti súd však zároveň poukázal
na to, že uznanie záväzku na náhradu škody nie je samostatným zaväzujúcim dôvodom, ani nezakladá
domnienku o existencii dlhu v čase uznania je jednostranným právnym úkonom zamestnanca a má
právny význam vo vzťahu k založeniu 10-ročnej premlčacej lehoty. Keďže odporkyňa uzavrela dohodu
o hmotnej zodpovednosti, je povinná nahradiť skutočnú škodu, pokiaľ sa nezbaví zodpovednosti v
zmysle ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce. Odporkyňa poukázala na to, že k samotnej škode došlo
krádežou na základe čoho bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi. Ďalej uviedla, že
na nočnej zmene z 18. na 19.07.2010 boli na pracovisku v kasíne hotela Polom, na Hviezdoslavovej
ul. 22 v Žiline okrem odporkyne i zamestnanec K. H. a pracovník bezpečnostnej služby D. U.. Trezor, z
ktorého bolo odcudzených 21.700,- sa nachádzal v samostatnej miestnosti a kľúče od neho mali okrem
odporkyne aj pracovník K. H. a ďalší 6 zamestnanci navrhovateľa, a rovnako i ďalšie kompetentné
osoby navrhovateľa. No zamestnávateľ vyvodil zodpovednosť len voči odporkyni, hoci na zmene okrem
nej bol aj K. H. a pracovník SBS D. U., ktorý mal na starosti bezpečnosť prevádzky. Navrhovateľ sa
dovoláva zodpovednosti voči odporkyni z dôvodu, že hrubým spôsobom zanedbala svoje pracovné
povinnosti, pretože počas pracovnej doby hrala karty. V konaní bolo zistené, že karty hrala odporkyňa
spoločne so zamestnancom K. H. a pracovníkom bezpečnostnej služby D. U., a to v čase, keď sa
v prevádzke nachádzali dvaja hostia, ktorí hrali na výherných automatoch. Odporkyňa namietala, že
navrhovateľ nezabezpečil vhodné pracovné podmienky na plnenie ich povinností, keď trezor, z ktorého
boli odcudzené finančné prostriedky, a ktorý sa nachádzal v miestnosti, ktorá bola vybavená kódovým
zabezpečením, no toto nebolo nikdy aktívne a na samotných dverách sa nachádzala len „guľa“,
pričom bráno na dverách nebolo funkčné. V prevádzke a teda aj nad miestnosťou, kde sa nachádzal
trezor, boli taktiež umiestnené kamery, ktoré zachytávali pohyb ľudí, avšak nie všetky boli funkčné.
Nezanedbateľným faktom je, že na pracovisku sa nachádzal príslušník bezpečnostnej služby, ktorý
pracoval pre navrhovateľa a bolo jeho povinnosťou dohliadať na bezpečnosť prevádzky a ochranu
majetku navrhovateľa a v prípade škody vyvodzovať voči nemu patričnú zodpovednosť. U navrhovateľa
boli teda vyššie uvedené nedostatky a navrhovateľ nemal vytvorené riadne pracovné podmienky, ktoré
by umožňovali odporkyni riadne si plniť svoje pracovné úlohy a rovnako nebolo v možnostiach odporkyne
chrániť majetok navrhovateľa, to znamená, že nie je možné brať ju ako jedinú na zodpovednosť za
krádež finančných prostriedkov, keď jej konaním, či nekonaním nebolo možné zabrániť krádeži a teda
nemôže zodpovedať za schodok na zverených hodnotách, ktoré neboli navrhovateľom dostatočne
zabezpečené a ktorý schodok vznikol, bez zavinenia odporkyne, t.j. treťou osobou. Odporkyňa poskytla
orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť pri zistení páchateľa, no nie je možné tvrdiť,
že len jej vinou došlo ku škode. Bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa vykonávala nočnú zmenu
v čase krádeže spolu s K. H. a navzájom sa dohodli na svojich úlohách tak, že K. H. bude mať na
starosti bar a odporkyňa kasu, t.j. priestor, kde sa nachádza trezor a kde sa vyplácajú výhry, pričom
miestnosť je takmer celá presklená, do ktorej môže ktokoľvek vidieť, ako aj to, čo tam robí zamestnanec,
odkiaľ berie peniaze (ako napríklad z trezora pod stolom). Navrhovateľ tvrdil, že zodpovednosť voči



K. H. nevyvodil, nakoľko jeho úlohou bolo zabezpečovať iba obsluhu výherných automatov, prípadne
vykonávať inú obsluhu zákazníkov a odporkyňa mala na danej zmene úlohu osoby zodpovednej
za zverené finančné prostriedky. Bolo preukázané, že navrhovateľ neurčil tieto úlohy,  ale ponechal
to na dohode službukonajúcich pracovníkov. Táto skutočnosť vylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal
zodpovednosti iba voči odporkyni. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osoby pracujúce na
jednej zmene sa vzájomne zastupovali podľa potreby, čo znamená, že nie je vylúčené, aby aj druhý
pracovník zmeny vstúpil do kasy a naopak. Podľa pracovnej náplne obidvaja mali obsluhovať hracie
automaty. Bolo len ich dohodou, ako si rozdelia úlohy na zmene. Bolo zistené, že navrhovateľ  určil na
danú zmenu odporkyňu a K. H., teda 2 osoby, avšak iba jedna z nich, a to odporkyňa mala dohodu o
hmotnej zodpovednosti, hoci obidvaja disponovali zo zverenými prostriedkami. Na zmene bol aj D. U.
ako pracovník SBS, s ktorou mal navrhovateľ zmluvu za účelom ochrany jeho majetku. Je nepochybné,
že tento pracovník si taktiež neplnil svoje povinnosti. Súd prvého stupňa konštatoval, že všetky tieto
3 osoby porušili svoje pracovné povinnosti, ale navrhovateľ vyvodil zodpovednosť iba voči odporkyni.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny, ktorého
sa dopustila odporkyňa, uľahčilo tretej osobe k odcudzeniu finančných prostriedkov, avšak nie v celom
rozsahu, nakoľko na zmene boli ďalšie 2 osoby, ktoré nesú zodpovednosť z časti, ako aj sám navrhovateľ
z dôvodu nedostatočného zabezpečenia, čo vedie k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti odporkyne
za vzniknutý schodok. Navrhovateľ nepristupoval k ochrane svojho majetku preventívne, keď jednak
riadne nezabezpečil miesto výkonu a zároveň ani neuzavrel poistnú zmluvu a všetko ponechával na
zamestnancoch, ktorým riadne ani nezadelil úlohy počas zmeny a ponechal to na ich dohode, preto nie je
možné vyvodzovať zodpovednosť len voči odporkyni v celom rozsahu. Dokonca bolo zistené, že v danom
objekte, kde je trezor, je zariadenie na čipový kód, ktorý je nefunkčný a to aj v čase krádeže. Bolo zistené,
že od kasy existuje viac kľúčov, ktoré mali k dispozícii aj iné osoby, ktoré tak mohli aj mimo svojej zmeny
vstúpiť do kasy bez vedomia pracovníkov zmeny, pričom pracovník SBS mal takým neoprávneným
vstupom zamedziť, avšak namiesto plnenia svojich povinností taktiež hral v zadnej časti herne karty.
Navrhovateľ vykonal opatrenia až po danej krádeži. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal
preukázané viaceré nedostatky zo strany navrhovateľa:

1. nedostatočné technické zabezpečenie - miestnosť od trezora, t. j. kasa bola presklená a teda aj
zákazníci videli, kde ukladajú zamestnanci navrhovateľa finančné prostriedky z výherných automatov a
rovnako bola táto miestnosť vybavená kódovým zabezpečením, ktoré však bolo nefunkčné,

2. v obehu bolo viacero kľúčov v miestnosti s trezorom, pričom tieto kľúče mali aj iné osoby po celý čas
vo svojej dispozícii, dokonca si ich brali aj domov,

3. nedostatočná kvalita a umiestnenie kamerového systému,

4. navrhovateľ nevykonal svojim zamestnancom žiadne školenie, prípadne aspoň písomné usmernenie
o nakladaní so zverenými hodnotami,

5. navrhovateľ nedal zamestnancom žiadne pokyny, ako majú zabezpečiť trezor a miestnosť od trezoru,
či ju majú zamykať a kde uschovávať kľúč, keď navrhovateľ nedal odporkyni žiadne pokyny ako má so
zverenými hodnotami nakladať a teda ani neurčil kde má odporkyňa nechávať kľúč od trezora,

6. navrhovateľ nevykonával kontroly práce svojich zamestnancov, a rovnako práce príslušníka
bezpečnostnej služby,

7. zamestnanci viackrát hlásili nedostatky na prevádzke (problém s dverami od miestnosti, kde bol
trezor, nefunkčné kódovacie zariadenie) a rovnako navrhovali miestnosť, kde je trezor, zakryť fóliami,
aby zákazníci nevideli kde sa ukladajú peniaze, avšak navrhovateľ prijal opatrenia až po krádeži,

8. nedostatočná ochrana majetku, ktorú zabezpečoval navrhovateľ prostredníctvom spoločnosti SG
Security, s. r. o.,

9. navrhovateľ neuzavrel žiadnu poistnú zmluvu na daný objekt, pre prípad krádeže,

10. dlhodobo pokazený zámok kasy, čo uviedla svedkyňa W. vo svojej výpovedi obsiahnutej vo
vyšetrovacom pripojenom spise, kde uviedla, že páchateľ išiel na istotu, nakoľko vedel, že na dverách
od miestnosti s trezorom je dlhodobo pokazený zámok, akým spôsobom otvoriť a zavrieť dvere, aby
nevyvolal buchot, a teda vopred poznal informácie ohľadom celej prevádzky,



11. na zmene s odporkyňou bola osoba bez hmotnej zodpovednosti.

S poukazom na uvedené, súd posúdil zodpovednosť aj ďalších osôb, ako aj to, že navrhovateľ nevytvoril
riadne pracovné podmienky vzhľadom na uvedené nedostatky, a preto sa odporkyňa v časti zbavila
svojej zodpovednosti, a v časti bola zaviazaná podľa podielu - pomeru ostatných zodpovedných. Súd
posúdil mieru zavinenia navrhovateľa 70 %, mieru zavinenia strážnej služby 20 % a mieru zavinenia
zamestnancov 10 %. Keďže boli na zmene 2 zamestnanci, tak podiel odporkyne stanovil na výšku 5 %.
Na základe toho zaviazal odporkyňu na náhradu škody vo výške 5 % z uplatňovaných 21.700,- eur, t.
j. zaviazal ju zaplatiť sumu 1.085,- eur. Keďže si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9
% od 01.01.2011 do zaplatenia, súd posúdil úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a požadované úroky priznal. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s
tým, že  o nich rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že zastáva názor, že súdom navrhovateľovi vytýkaný nedostatok
nemohol mať vplyv na možnosť riadneho nakladania odporcu so zverenými hodnotami, a to z dôvodu,
že ani prípadné vniknutie páchateľa krádeže do riadne uzamknutej miestnosti s trezorom, nemohlo
umožniť páchateľovi vykonať krádež, pokiaľ zverené hodnoty boli uložené v uzamknutom trezore a
odporca z nedbanlivosti ponechal kľúč od trezora voľne položený v priestoroch miestnosti s trezorom.
Ďalej poukázal na to, že odporcovi sa v priebehu prvostupňového konania nepodarilo ani len preukázať,
že riadne uzamkol miestnosť, v ktorej sa nachádzal trezor v čase hrania kariet počas pracovnej doby.
Čo sa týka existencie viacerých kľúčov od miestnosti s trezorom, žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť
možnosť nakladať odporcu so zverenými hodnotami, nakoľko tieto boli uschované v trezore. Odporca
mal ako jediný prístup k zvereným hodnotám a ako jediný prevzal zodpovednosť za zverené hodnoty.
Podľa navrhovateľa odporca bol na predmetnej pracovnej zmene jedinou osobou, ktorá nielenže mala
navrhovateľom zverené hodnoty, ale aj jedinou osobou s prístupom k týmto zvereným hodnotám.
Navrhovateľ zastáva názor, že nedostatok osobitného školenia o nakladaní so zverenými hodnotami
nemohol mať žiadne vplyv na vznik škody. K predmetnému návrhu ho vedie predovšetkým skutočnosť,
že ku krádeži, tak ako bola páchateľom vykonaná, nemohlo dôjsť, pokiaľ by si odporca riadne plnil
svoje pracovné úlohy. Navrhovateľ je presvedčený, že pokiaľ bol odporcovi zverený jediný kľúč od
trezora, z ktorého boli odcudzené finančné prostriedky, a tento kľúč bol odporcom voľne ponechaný
v priestoroch pokladne, vytýkané nedostatky nemali negatívny vplyv na možnosť odporcu riadne
nakladať so zverenými hodnotami. Odvolateľ ďalej zastáva názor, že bezpečnostnú službu nebolo
možné žiadnym spôsobom postihovať, nakoľko pracovníci bezpečnostnej služby žiadnym spôsobom
neniesli zodpovednosť za finančné prostriedky navrhovateľa uložené v trezore. Navrhovateľ má za to,
že v konaní boli preukázané všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú výhradnú zodpovednosť odporcu
za vznik schodku na zverených hodnotách. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 21.700,- eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 01.01,2011 do zaplatenia, ako aj trovy súdneho konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa . Vo vyjadrení poukázala na ust. § 182 ods.
3 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že pracovné podmienky majú podstatný význam pre možnosť
zbavenia sa zodpovednosti zo strany zamestnanca. Navrhovateľ sa vo svojom odvolaní snaží súdu
navodiť dojem, že schodok na zverených hodnotách vznikol v dôsledku toho, že odporkyňa údajne
voľne ponechala kľúč od trezora v miestnosti s trezorom. Zámerne však neuvádza, že na to, aby sa
páchateľ vôbec dostal do miestnosti s trezorom bolo nutné prekonať prekážku v podobe zatvorených
dverí do tejto miestnosti, ktoré nebolo možné bez kľúča otvoriť, pričom rozsiahlym dokazovaním
vykonaným prvostupňovým súdom bolo preukázané, že odporkyňa dvere zatvorila (výpovede svedkov,
kamerový záznam). Kľúč od trezora neponechala v miestnosti s trezorom voľne, ale ukryla ho na
miesto voľným okom neviditeľnom, a to podľa zaužívanej praxe. Zamestnávateľ nedal na nakladanie
so zverenými hodnotami žiaden pokyn a rovnako z jeho konania/nekonania možno usudzovať, že
zaužívané praktiky jeho zamestnancov a teda aj odporkyne (odkladanie kľúča od trezora v miestnosti



s trezorom na miestach voľných okom neviditeľných) trvajúce vyše 10 rokov, konkludentne schvaľoval.
Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť.

Odporkyňa v podanom odvolaní proti rozsudku, a to v časti výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 1.085,- eur uviedla, že s ním nesúhlasí, pretože má za to, že za vyčíslený
schodok zodpovedá výlučne navrhovateľ. Ako zamestnávateľ, ktorý nevytvoril svojim zamestnancom
vhodné podmienky na to, aby mohli zverené hodnoty dostatočným spôsobom ochraňovať, čo sa
preukázalo aj výpoveďami svedkov, ktorý pracovali u navrhovateľa, pričom opätovne poukazuje na
nedostatky na strane navrhovateľa ako zamestnávateľa. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že navrhovateľ
prijal potrebné opatrenia a vydal pokyny na zaobchádzanie so zverenými hodnotami až po samotnej
krádeži, t. j. po 19.07.2010, čo mal za preukázané aj prvostupňový súd. Odporkyňa žiadnym spôsobom
neuľahčila páchateľovi vniknutie do trezoru a teda ani odcudzenie finančnej čiastky, nakoľko miestnosť
od trezora bola zatvorená a bez kľúčika, ktorý mala odporkyňa pri sebe, ani nebolo možné do nej
vojsť, pričom uvedené bolo preukázané výpoveďami svedkov aj kamerovým záznamom. Zdôraznila, že
pracovala v prevádzke, v ktorej z veľkej časti nebolo vidno na kasu. Vzhľadom na uvedené je potom
bezpredmetné, či v čase krádeže sedela na miestne, z ktorého nebolo vidno na kasu a hrala karty, alebo
by sedela, alebo obsluhovala práve zákazníka na mieste prevádzky, z ktorého nie je vidno na kasu,
alebo by stála za barom (z baru tiež nebolo vidno na kasu), alebo by proste len stála na mieste, z ktorého
nie je vidno na kasu. Odporkyňa urobila všetko preto , aby ochránila zverené hodnoty, t. j. zamkla trezor
so zverenými hodnotami, ukryla kľúč od trezora na mieste voľným okom neviditeľným a dvere do kasy
zatvorila, pričom bez kľúča nebolo možné kasu otvoriť. Má za to, že neporušila pracovnú disciplínu
žiadnym spôsobom, neuľahčila páchateľovi vniknutie do trezoru a teda ani odcudzenie finančnej
čiastky. Bol to navrhovateľ, ktorý ako zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so
zverenými hodnotami a teda neurobil potrebné opatrenia na zamedzenie schodku, a teda je v celom
rozsahu zodpovedný za schodok na zverených hodnotách. Navrhla preto rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti zmeniť a to tak, že súd návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie sumy 1.085,- eur spolu
s úrokom z omeškania zamietne. Súčasne si uplatňuje trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p.  vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti,
ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú
pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé
a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje, odvolatelia vo svojich odvolaniach neuvádzajú žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp., ktoré by prvostupňový súd pri
svojom rozhodnutí nezohľadnil. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil
ho ako vecne správny.



Keďže v odvolacom konaní neboli úspešní tak navrhovateľ, ako ani odporkyňa, odvolací súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/266/2011", "guid": "67a78fb6-c722-4bf7-8d7c-e04b48417c6d:888333e8-f11e-4e18-89fe-aabbf130fd67", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "870da427-3cf8-4bf7-a661-fd9f9699b9d0:bf655986-f1a5-4dcf-a3e3-8114a9f47c56", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1", "spisova_znacka": "5Co/167/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/167/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5111222237.1"}]}