{"guid": "d484bc24-a8cc-4675-9af0-f9cd49543d9d:bbc05d06-0d06-42ff-94fb-b8a6cce1d888", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1", "spisova_znacka": "6CoP/14/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/14/2014 z 25. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2014, sp. zn. 6CoP/14/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1", "identifikacne_cislo": "5113214880", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbc05d06-0d06-42ff-94fb-b8a6cce1d888", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113214880.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
D. N., nar. XX.X.XXXX,bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka W. N., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XXX, a otec O. N.,
nar. X.X.XXXX, bytom C., C. č. X, zastúpený advokátkou JUDr. Miriam Podhorskou, so sídlom C., J.
T. č. X, o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
15P/150/2013-184 zo dňa 10. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/150/2013-184 zo dňa                           10.
decembra 2013 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona
o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu
o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu súdneho rozhodnutia o
výške vyživovacej povinnosti. Matka aj otec majú nezmenené príjmy oproti minulosti, maloletému
D. sa zlepšil zdravotný stav, neužíva už lieky. Zároveň tým, že otec má upravený styk s maloletým
každú stredu v nepárnom týždni, kedy u neho prespí, a vo štvrtok ho odvedie do školy, každý párny
víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., otec tak 8 dní v mesiaci zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletého. Matke tiež ubudla vyživovacia povinnosť k synovi I.. Ak matka trpí
nedostatkom finančných prostriedkov tak, ako uvádza vo svojom návrhu, mala by prehodnotiť účelnosť
vynakladaných prostriedkov, pretože napríklad platba za telefón vo výške 65,- Eur je vzhľadom na
aktuálnu širokú ponuku mobilných operátorov, neprimeraná. Aktuálne výživné zodpovedá odôvodneným
nárokom maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto súd návrh matky zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že aktuálne je na rozdiel od stavu v čase
posledného rozhodovania o výživnom na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý predstavuje 141,80
Eur. Ďalší príjem poberá z polovičného pracovného úväzku v sume 200 až 230,- Eur mesačne. Nakoľko
v poslednom období absolvovala operáciu, jej príjem sa znížil; z dôvodu ďalšej operácie na jar 2014
dôjde k ďalšej redukcii zárobku. Zdôraznila, že otec maloletého pracuje na plný úväzok, bez žiadneho
obmedzenia jeho telesných schopností. Vzhľadom na to, že si môže dovoliť služby advokáta, netrpí
finančnou núdzou. Nesúhlasila s argumentmi okresného súdu, ktorý jej vytýkal vysoké náklady na



telefón. Každý deň musí telefonovať okrem iného aj s lekármi, z ktorého dôvodu považovala uvedené
náklady za adekvátne. Mala za to, že otec by mal chodiť na brigády s cieľom zvýšiť svoje príjmy. S
pôvodne určeným výživným na sumu 80,- Eur mesačne súhlasila, keďže jej otec sľúbil, že v prípade
akýchkoľvek výdavkov jej pomôže. Za nenáležité tiež považovala tvrdenia súdu, že otec zabezpečuje
8 dní v mesiaci starostlivosť o dieťa, ktorá okolnosť by nemala negovať jej právo na výživné. Maloletý
nemôže chodiť na žiadne krúžky, pretože si ich odvolateľka nemôže dovoliť.

Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa jeho názoru okresný súd správne vyhodnotil pomery účastníkov, keď konštatoval, že tu neboli
splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Otec si plní vyživovaciu povinnosť aj tým, že
zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa v čase styku s ním. Konanie prebehlo v súlade s príslušnými
procesnými predpismi, pričom všetky dôkazy boli náležite vyhodnotené. Ak si v konaní zvolil zástupcu
z radov advokátov, využil svoje zákonné právo, ktoré mu nemožno upierať.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje
základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej
praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným
stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky
výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností
povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene
odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou
dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach
povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti atď.). Ak
sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením,
alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine
je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na
ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu.
Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov,
rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom
obsahu, ale i vo svojom výroku.

Krajský súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil podmienky pre posúdenie návrhu
matky na zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného sa matkin príjem síce mierne znížil,
avšak ubudla jej vyživovacia povinnosť k synovi I. a zároveň sa zlepšil zdravotný stav maloletého D..
Pri hodnotení pomerov účastníkov okresný súd správne zohľadnil skutočnosť, že tu došlo k rozšíreniu
styku otca s maloletým dieťaťom a že v čase tohto stretávania uhrádza náklady na výživu dieťaťa



otec. Osobná starostlivosť o dieťa je podľa Zákona o rodine (§ 62 ods. 4) skutočnosťou, ktorú musí
súd zobrať na zreteľ pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti. Ak časť mesiaca trávi dieťa s otcom, je
prirodzené, že otec zaplatí maloletému všetky výdavky počas realizovaného styku. Uvedenú skutočnosť
nebolo možné prehliadnuť tak, ako to navrhovala matka. V konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že sa otec vyhýba práci alebo, že by si nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil
sám. Je zamestnaný, poberá pritom príjem, ktorý sa od času posledného rozhodovania nezmenil.
Argumentácia matky, že by mal otec ešte prejaviť snahu o zvýšenie výživného a privyrábať si na
brigádach nepovažovať krajský súd za odôvodnenú. Z obsahu vykonaného dokazovania totiž nevyplýva,
že by si otec cielene snažil znížiť príjem; navyše požadovať od neho, aby pracoval vo večerných
hodinách či cez víkendy, nie je náležité. Vzhľadom na aktuálne majetkové pomery, ktoré sa v porovnaní
s pomermi v čase posledného rozhodovania o výživnom nezmenili, je nutné konštatovať, že zákonné
predpoklady pre zvýšenie výživného splnené neboli.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je
v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o
trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/150/2013", "guid": "679500f8-ab39-48eb-abc8-20b59f15d157:7a125ae3-a708-43d4-8237-2cfcd7300949", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}