Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/7/2014 z 9. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. februára 2014, sp. zn. 11CoP/7/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5113224187.1 Krajský súd Žilina | 11CoP/7/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5113224187.1 | 2014-02-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08521b4f-e108-4327-bfbd-b73b95c7f283 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113224187.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224187
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113224187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F.
F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
bytom ako matka, dieťa rodičov; matky: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. XX a otca: F. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., Q. X, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/50/2013-90 zo dňa 5. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/50/2013-90 zo dňa 5. decembra 2013 vo výroku o
zameškanom výživnom m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 01.07.2013 do 30.11.2013 vo výške 350,- eur, pričom je mu povolené tento
nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení maloletého F. na čas do rozvodu do osobnej
starostlivosti matky s tým, že otec je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou 100,- eur mesačne
od 01.07.2013 do rozvodu manželstva, a to do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje,
k rukám matky. Zároveň rozhodol, že otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 470,- eur, pričom je mu povolené tento nedoplatok splácať
v mesačných splátkach po 47,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého nedoplatku.

O návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodol v zmysle § 28 ods.
2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

Prvostupňový súd dôvodil tým, že podľa vyjadrenia matky manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 12P 8/2013 zo dňa 28.11.2013 a zároveň bola
uzatvorená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 100,- eur. Predmetný rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa, podľa okresného súdu v doterajšej starostlivosti matky neboli
zistené nijaké nedostatky, preto súd maloletého na čas do rozvodu zveril do jej osobnej starostlivosti.



Ďalej dôvodil tým, že rodičia sa na výške výživného v rámci rozvodu manželstva dohodli a súd pri
posudzovaní výšky výživného pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva vychádzal z rovnakých kritérií ako pri rozvode manželstva, pričom výšku výživného ponechal
rovnakú, nakoľko mal za to, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sa v ostatnom období
nezmenili. Poukázal na to, že za nezmenených pomerov je rozsudkom o rozvode manželstva viazaný.

Zároveň podľa okresného súdu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.07.2013 do 31.12.2013 v sume 470,- eur, ktoré mu súd povolil platiť v splátkach po 47,- eur mesačne
spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
nedoplatku.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec čo do výroku o zameškanom výživnom a poukázal
pritom, že súd prejednával vec bez jeho prítomnosti. Ďalej dôvodil tým, že ohľadne výživného prispieval
na výživu maloletého syna bez ohľadu na začaté konanie. Samotné výživné začal plniť tak, že dňa
21.09.2013 poukázal čiastku 50,- eur, dňa 02.10.2013 30,- eur, dňa 24.10.2013 20,- eur, dňa 08.11.2013
50,- eur a dňa 11.12.2013 čiastku 100,- eur. K uvedeným platbám výživného doložil šeky o zaslaných
platbách. Poukázal tiež na to, že jeho dlh na výživnom je 50,- eur a nie 470,- eur, ako o tom rozhodol
súd. S ostatnými bodmi rozsudku vyjadril súhlas.

Matka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca, v ktorom poukázala na to, že bola schválená
rodičovská dohoda o prispievaní otca na maloleté dieťa sumou 100,- eur mesačne, a to v konaní
Okresného súdu Pezinok 12P 8/2013 zo dňa 28.11.2013. Má tiež za to, že otec sa nezúčastnil
pojednávania, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto
navrhla, aby súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina sa vyjadril k podanému odvolaniu, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal otec včas (§ 204
ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201
O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal
ho v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu zmenil vo
výroku o zameškanom výživnom podľa § 220 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom
vyhodnotení skutkových zistení vo výroku o zameškanom výživnom. Okresný súd správne zistil skutkový
stav, z ktorého krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, avšak nesprávne vec právne posúdil.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o výške výživného, na ktorej sa rodičia dohodli v
rámci rozvodu manželstva, keď súd pri úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu vychádzal z rovnakých kritérií ako pri rozvode manželstva a ustálil výšku výživného na 100,-
eur mesačne. Uvedený záver okresného súdu otec ani nenamietal.

Otec namietal postup okresného súdu, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal
pojednávanie a neumožnil mu vykonať procesné oprávnenia a povinnosti účastníka v občianskom
súdnom konaní.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže



súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

V prejednávanej veci neexistovali dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na
pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania zúčastní.
Otec sa pojednávania nezúčastnil z vlastného rozhodnutia a tým si sám zmaril možnosť realizovať
na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k
prítomným účastníkom).

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie
v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Otec napadol rozsudok okresného súdu čo do výroku o zameškanom výživnom, ktorým okresný súd
určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 470,- eur,
pričom rozsudok bol vyhlásený 5. decembra 2013 a splatnosť bola určená vždy do 15. dňa v mesiaci.
Po preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že výška zameškaného výživného
bola určená nesprávne, nakoľko do obdobia zameškaného výživného bolo zahrnuté aj obdobie mesiaca
december, hoci v čase vyhlásenia rozsudku výživné za mesiac december splatné nebolo. Na základe
predložených šekov otcom, matkou, ako aj na základe výpovede matky a vyjadrenia otca odvolací
súd zistil, že otec v rozhodnom období zaplatil spolu 150,- eur, pričom pri stanovenom výživnom 100,-
eur mesačne mal zaplatiť 500,- eur za obdobie od 01.07.2013 do 30.11.2013. Výška zameškaného
výživného tak bola určená z rozdielu súm stanoveného výživného a skutočne zaplateného v celkovej
výške 350,- eur. Pričom odvolací súd povolil otcovi platiť v splátkach zameškané výživné, a to po 30,-
eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého zameškaného výživného. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom otca, že zaplatil
výživné 100,- eur za mesiac november dňa 11. decembra 2013, nakoľko pre stanovenie zameškaného
výživného je podstatný moment vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia.

Výrok o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., keďže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.