{"guid": "7ba757fe-8fce-45a1-8d71-f46400df1ba0:01a514e3-d336-45f3-870e-43ecebe5537d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2", "spisova_znacka": "7CoP/85/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/85/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. januára 2014, sp. zn. 7CoP/85/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2", "identifikacne_cislo": "5113239102", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01a514e3-d336-45f3-870e-43ecebe5537d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239102
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: T. X., nar. X.X.XXXX, bytom I., P. XXXX/XX a
otca: J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J., E. XX, prechodne bytom A. - V., Z. H. XXX/X, o úpravu práv a
povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/201/2011-95
zo dňa 30. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného otca na maloletú D. a vo výroku o nedoplatku
na výživnom   p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu zostáva  n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov   n e m á    p r á v o   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení mal. D. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.6.2011, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2011
do 31.1.2013 vo výške 1.650,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur k rukám
matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, styk otca s mal. D. neupravil.
Vychádzal zo zistenia, že je nevyhnutné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej, nakoľko títo
nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o
maloletú, ktorá sa aktuálne nachádza u matky, túto zveril do jej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o
výške výživného porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, zároveň prihliadol
k odôvodneným potrebám maloletej. Mal preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, s ktorým
sa spoločne podieľajú na nákladoch domácnosti. Výsluch otca okresný súd nevykonal, vychádzal však
z jeho výpovede v trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči jeho osobe pre neplatenie výživného na základe
podaného trestného oznámenia matkou maloletej. Zistil, že aktuálne si otec privyrába brigádami, jeho
príjem predstavuje okolo 60,- Eur mesačne, pričom na bývanie platí 60,- Eur mesačne a na stravu
80,- Eur mesačne. Býva u priateľa svojej matky v A.. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca
prvostupňový súd vychádzal z potencionality jeho príjmov, zobral do úvahy výšku zárobku u posledného
zamestnávateľa, ktorý bol okolo 400,- Eur mesačne v čistom. Konštatoval, že otec sa sám dobrovoľne
vzdal výhodného zamestnania a zárobku, hoci si bol vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej.
Povinnosť otca platiť výživné určil spätne s účinnosťou od 1.6.2011. Konštatoval, že matka podala
návrh dňa 16.8.2011, avšak nešlo z jej strany o špekulatívny prístup, keďže k takémuto kroku pristúpila



dva mesiace potom ako odišla zo spoločnej domácnosti od otca a otec na jej žiadosť nezačal platiť
maloletej výživné. Nedoplatok na výživnom určil ako rozdiel medzi sumou, ktorú je otec  povinný
platiť podľa  rozhodnutia a sumou, ktorú fakticky matke poukazoval. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil
otcovi nedoplatok uhradiť formou splátok. Styk otca s maloletou neupravil, lebo otec, odkedy odišiel
zo spoločnej domácnosti, sa s maloletou nestretol, nejavil o ňu žiaden záujem a matka prejavila vôľu
umožniť stretávanie otca s maloletou, pokiaľ otec takýto záujem prejaví.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú, podal
otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko príjem, 330,-
až 360,- Eur, ktorý aktuálne  dosahuje, nepostačuje na pokrytie ani všetkých jeho životných nákladov.
Z tejto sumy uhrádza 120,- Eur do spoločnej domácnosti, nakoľko býva u priateľa svojej matky, hradí
si cestovné 20,- Eur a mobil a internet, ktorý potrebuje k práci vo výške 35,- Eur. Okrem toho potrebuje
peniaze na stravu a oblečenie.

Matka s odvolaním otca nesúhlasila. Poukázala na výšku svojho príjmu, pozostávajúceho iba z
rodičovského príspevku a príspevku na dieťa, ktorý je podstatne nižší ako otcom deklarovaný príjem.
Rovnako má výdavky na bývanie a starostlivosť o maloletú. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami povinného otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti otca platiť výživné a v závislom výroku o nedoplatku
na výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2  O.s.p. Ostatné výroky rozsudku okresného
súdu, ktoré odvolaním napadnuté neboli, zostali nedotknuté.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Otec namietal neprimeranosť výšky výživného, ktorá mu bola určená prvostupňovým súdom. V tejto
súvislosti poukázal na výšku svojho príjmu a výdavky, ktoré z neho  uhrádza. Okresný súd však pri
svojom rozhodovaní náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti pre určenie vyživovacej povinnosti otca a
dôsledne prihliadal pri svojom rozhodovaní na zistené skutočnosti. Otec nespochybňoval jeho závery
o tom, že jeho posledný pracovný pomer (pred rozhodnutím prvostupňového súdu) skončil z dôvodu
neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní, teda otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania,
v ktorom dosahoval takýto príjem. Prvostupňový súd preto postupoval správne, pokiaľ v zmysle § 75
ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) vychádzal z príjmu otca v tomto poslednom
zamestnaní. Prihliadajúc na potreby maloletej, ktorých rozsah otec žiadnym spôsobom v odvolaní
nespochybňoval a  takto ustáleného príjmu otca okresný súd dospel k správnemu záveru o jeho možnosti
platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy
aj nevyhnutné výdavky otca, ktorými sú nesporne úhrada nákladov za bývanie, stravu, cestovné a pod.
Krajský súd, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že aj pri takýchto výdavkoch,  príjem otca
umožňuje, aby platil výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom. Ďalej odvolací súd preskúmal
správnosť výroku o nedoplatku na výživnom, ktorého správnosť v konkrétnostiach otec nenamietal. Zistil,
že v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne, preto aj tento výrok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p.. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré možno začať aj bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) v takom prípade, účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.



Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/201/2011", "guid": "878d69c6-75b9-4366-9ed9-85623abdbe90:d53662ce-c934-4353-921d-ff05e5855f81", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}