Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/13/2014 z 8. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 8. apríla 2014, sp. zn. 2To/13/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5309010053.2 Krajský súd Žilina | 2To/13/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5309010053.2 | 2014-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab7b68d6-fa9b-44ad-bfa0-39c6664b0b48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5309010053.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010053
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5309010053.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. apríla 2014 v Žiline o
odvolaní prokurátora a obžalovaného G. G. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/15/2009
zo dňa 24.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora a obžalovaného G. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca uznal obžalovaného G. G. vinným z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 15.6.2008 v čase okolo 04.00 hod. v obci E., okr. Čadca pred pohostinským zariadením
Kasíno v areáli futbalového štadióna na verejne prístupnom miestne sa dopustil výtržnosti tým, že po
predchádzajúcej slovnej výmene napadol A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX, tohto zhodil
na zem a potom, ako sa A. C. postavil na nohy, udrel ho päsťou do oblasti ľavej časti spánku, po ktorom
údere A. C. spadol na zem, kde ho 4 až 5 krát udrel päsťou do tváre, pričom mu spôsobil pomliaždenie
hlavy v čelovej oblasti a v oblasti ľavej očnice s krvným výronom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek,
hrudnej a driekovej, mikropoškodenie blanky bubienka ľavého ucha s ľahkou poruchou sluchu, s dobou
práceneschopnosti v trvaní 6 dní.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 265,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 1 mesiac. Súčasne mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. C. škodu vo výške 432,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s
názormi okresného súdu pokiaľ ide o neuznanie predmetnej právnej kvalifikácie skutku. Má za to, že
konaním obžalovaného došlo nielen k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ako správne konštatoval súd, ale došlo i k naplneniu znakov skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo veci došlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným
a poškodeným. Poškodený vo svojej výpovedi, pokiaľ ide o spôsob fyzického napádania uviedol, že bol
fyzicky napádaný obžalovaným, pričom obžalovaný ho udrel päsťou do ľavej časti tváre a keď ležal na
zemi, kde spadol, následkom predchádzajúceho úderu, pričom spadol na chrbát, obžalovaný ho udieral
do tváre. Poškodený tiež popísal zranenia, ktoré mu boli spôsobené. Poukázal tiež na výpoveď svedka
D. N.. Na mieste samotného konfliktu sa nachádzalo viacero osôb, ako vyplýva z dokazovania. Pokiaľ
ide o spôsobené zranenia a mechanizmus ich vzniku, poukázal na znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide



o predmetný trestný čin má za to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a bola naplnená
i subjektívna stránka tohto trestného činu, s poukazom na spôsob spáchania skutku obžalovaného, a
to zhodenie poškodeného obžalovaným na zem a na zemi opakované udieranie päsťou poškodeného
obžalovaným do tváre, a to 4-5-krát.

Obžalovaný teda naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. ako je uvedené vo výroku rozsudku, ale zároveň aj znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to minimálne v štádiu pokusu, pričom vzhľadom na tieto
uvedené skutočnosti mal byť uložený úhrnný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou
podmienečného odloženia výkonu trestu, eventuálne vyšší peňažný trest.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

Proti rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný. Namietal, že skutkový záver, aký urobil súd nevyplýva
z vykonaného dokazovania a súd ani v napadnutom rozsudku bližšie neuvádza, na základe akých
priamych alebo nepriamych dôkazov prijal záver o vine obžalovaného. Namietal pritom nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Po vykonaní dokazovania vo vzťahu k obžalovanému neexistuje
taká dôkazná situácia a vyskytujú sa pochybnosti o jeho vine, ktoré neboli rozptýlené vykonanými
dôkazmi a z tohto dôvodu navrhol súdu aplikovať pravidlo in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech
obžalovaného. Poukázal pri tom na výpoveď svedka poškodeného spochybňujúc jeho hodnovernosť.
Z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochyb preukázané, že by sa obžalovaný mal
dopustiť konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva. Konanie, ktoré sa
kladie obžalovanému za vinu sa neodohralo verejne a na mieste prístupnom verejnosti, čo je základný
znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil
podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Poškodený sa prostredníctvom svojho splnomocnenca vyjadril k odvolaniu prokurátorky a s týmto sa
stotožnil. Vyjadril sa tiež k odvolaniu obžalovaného a toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal
pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora, tak aj odvolanie
obžalovaného nie sú dôvodné.

Úvodom považuje krajský súd za potrebné pripomenúť, že ide už o opakované rozhodovanie ako
okresného, tak aj krajského súdu v predmetnej veci.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por.,
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14
Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom
procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonným ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým
vykonaným dôkazom a právnym názorom už v predchádzajúcich rozhodnutiach krajským súdom
vysloveným. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný



spáchal skutok práve tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna
kvalifikácia súdeného skutku ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je aj podľa
názoru krajského súdu správna a zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa tohto uvedeného
zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd - napriek výhradám obžalovaného - veľmi podrobne,
jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku učinil
súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo
výrokovej časti rozsudku, ktoré sa týkajú výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení
napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa aj odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že zotrváva na svojich záveroch prezentovaných
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach
vyplynulo, že záver okresného súdu o tom, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k stredu, je
správny a zákonný. Naviac to vyplýva aj z iného konania vedeného na Okresnom súde v Čadci, sp.
zn. 3T/97/2009.

Obžalovaný nepopiera, že medzi ním a poškodeným C. došlo k stretu a opisuje situáciu tak, že
poškodený napadol s ním sediaceho kamaráta a následne začal napádať aj ďalšieho kamaráta, kedy
mu išiel obžalovaný pomôcť. Spoločne spadli na zem, avšak poprel, že by poškodeného udrel tak, ako
sa mu kladie za vinu. Na druhej strane je výpoveď poškodeného C., ktorý tvrdil, že dostal silný úder
päsťou do ľavého spánku, spadol na zem a následne dostal 4 až 5 úderov do tváre.

Výpoveď obžalovaného potvrdzujú výpovede svedkov R., V., C. L. a výpoveď poškodeného svedok N..
S ohľadom na dve skupiny dôkazov bolo potrebné náležitú pozornosť venovať objektívnym dôkazom -
predovšetkým znaleckému dokazovaniu vo vzťahu k zraneniam poškodeného a v tejto súvislosti bolo
potrebné zamerať sa na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví.

Podľa obžaloby mal obžalovaný spôsobiť poškodenému zranenia, a to pomliaždenie hlavy v čelovej
oblasti, pomliaždenie v oblasti ľavej očnice s krvným výrokom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek,
hrudnej a driekovej chrbtice s dobou práceneschopnosti v trvaní 10 dní. Znalec MUDr. Trgiňa v
znaleckom posudku uviedol, že poškodený utrpel zranenia - pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti a v
oblasti ľavej očnice s krvným výronom, pomliaždenie v oblasti oboch lopatiek, pomliaždenie v oblasti
hrudnej a driekovej chrbtice ľahkého stupňa a krvácanie do stredoušia vľavo s ľahkou poruchou sluchu.
K mechanizmu vzniku zranenia uviedol, že pomliaždenie čela a ľavej očnice vznikli jednoznačne pri
údere päsťou do týchto oblastí. Jednalo sa o údery v počte najmenej dva, ktoré boli zasadené strednou
intenzitou. V oblasti ľavej ušnice a spánkovej krajiny ani pri jednom vyšetrení nebol popísaný krvný
výrok ušnice, opuch a poúrazové zmeny a nemôže potvrdiť výpoveď poškodeného a svedka, že bol
poškodený udretý do oblasti ľavého spánku a ušnice. Ostatné poranenia, a to pomliaždenie v oblasti
lopatiek, hrudnej a driekovej chrbtice ľahkého stupňa vznikli pri páde poškodeného na zem, pričom pád
smeroval na zadnú stranu tela. Ku krvácaniu do stredoušia došlo pri páde poškodeného na zem podľa
tvrdenia MUDr. Trgiňu. Na hlavnom pojednávaní znalec istým spôsobom korigoval svoje závery v tom
zmysle, že v prípade, že by bol mal vedomosť o perforácii blanky bubienka, dalo by sa uvažovať aj
o údere päsťou alebo dlaňou do oblasti ušnice. Vzhľadom na to, že v diagnóze bolo iba krvácanie do
stredoušia vľavo konštatoval, že k tomuto mohlo dôjsť pádom, nakoľko pri páde dochádza k takýmto
zraneniam. Pokiaľ ide o pád poškodeného na jeho tele v oblasti hlavy neboli popísané také poúrazové
zmeny, ktoré by svedčili preto, že hlavou narazil na zem tak, že by pád nebol tlmený.



Znalec MUDr. Miroslav Obtulovič sa v znaleckom posudku vyjadroval aj k novo predloženým dôkazom,
ktoré boli predložené poškodeným po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom uviedol, že poškodený
utrpel zranenie blanky bubienka ľavého ucha, pričom k mechanizmu vzniku tohto zranenia uviedol, že
charakter malého nezávažného zranenia blanky bubienka, prejavujúceho sa vytvorením menšej krvnej
zrazeniny v mieste vzniku poranenia svedčí, že toto zranenie bolo spôsobené nepriamym vonkajším
mechanickým násilím tupého predmetu o určitej ploche, ktorá svojim kontaktom s priľahlými mäkkými
tkanivami ušnice mala za následok jeho vznik. Zranenie blanky bubienka ľavého ucha bolo spôsobené
úrazovým mechanizmom, a to kinetickou energiou zvýšeného vztlaku vo vonkajšom zvukovode ucha
spôsobeným tzv. poklopovým mechanizmom pevného predmetu naliehajúceho na vonkajšiu oblasť
ľavej ušnice. Jednoznačne zjavné prederavenie blanky bubienka nebolo lekármi zistené, pretože
nebolo viditeľné a jednalo sa o mikroporanenie blanky bubienka. Popísané zranenie pritom mohlo byť
spôsobené úderom päsťou smerovanou na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice a priľahlú časť sánkového kĺbu,
ktorý sa nachádza presne pred ušným lalôčikom ľavej ušnice. Na vznik zranenia pritom postačoval jeden
úder vyvinutý rukou v rozmedzí slabšej až stredne silnej intenzity. Ďalej sa znalec vyjadril k dobe liečby s
tým, že poranenie si vyžadovalo krátkodobý čas liečby, a to 5-6 dní a následne na hlavnom pojednávaní
korigoval túto dobu na 2-3 dni.

Podľa názoru krajského súdu, nebolo možné uznať obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to ani v štádiu pokusu. Ublíženie na zdraví je špeciálny prípad ujmy na
zdraví a za ublíženie na zdraví sa považuje len také poškodenie zdravia iného, ktoré si

a) objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a zároveň

b) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Nie každé poškodenie zdravia teda musí byť ublížením na zdraví. Ublíženie na zdraví je objektívne
existujúci stav, ktorý je charakterizovaný poruchou dokonalej stavby tela alebo jeho jednotlivých
orgánov alebo ich harmonickej funkcie alebo psychickou traumou musí viesť k porušeniu normálnych
somatických alebo psychických funkcií. Za ublíženie na zdraví pritom nemožno považovať iba
subjektívne pocity osoby, musí ísť o objektívny stav, ktorý vyžaduje aspoň lekárske vyšetrenie, lekárske
ošetrenie a liečenie na určitú dobu. Ak ublíženie na zdraví má taký charakter, že v prevažnej miere
závisí od doby liečenia, táto musí byť v zmysle zaužívanej judikatúry minimálne 7 dní. Ublíženie na
zdraví je také poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného. Musí ísť teda o zásah, ktorý negatívne zasiahne do zdravotnej sféry poškodeného
a následne rezultuje do ovplyvnenia jeho života. Nemožno však jednoznačne stanoviť nejakú minimálnu
dobu, po ktorú musí poškodenie zdravia trvať, aby ho bolo možné považovať za ublíženie na zdraví.
Musí však ísť o takú poruchu zdravia, ktoré sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo výkon
obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života postihnutého, a to nielen po krátku
celkom prechodnú dobu. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného proti nesmie trvať iba krátky
čas, čo je podľa zaužívanej judikatúry do 6-tich dní. Ako náhle je obvyklý spôsob života poškodeného
sťažený minimálne 7 dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví, čo je jednoznačné, najmä ak ide o dobu
liečenia, prípadne spojenú aj s pracovnou neschopnosťou trvajúcou minimálne 7 dní. Obvyklý spôsob
života poškodeného však môže byť sťažený, aj keď nejde o pracovnú neschopnosť. Aj v prípade, že
je doba liečenia menšia ako 7 dní alebo vôbec žiadna, ak charakter zranenia sťažuje obvyklý spôsob
života poškodeného viac ako 6 dní, čo síce poškodený pociťuje subjektívne, musí však ísť o objektívne
sťaženie. O sťažení obvyklého spôsobu života poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví však nejde,
ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len nepatrného charakteru (napríklad mierne bolesti hlavy počas
troch týždňov a pod.). Vtedy totiž zdravotný stav, aj keď nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu
života poškodeného tak, aby ho menil alebo čo len sťažoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
ani jedno zo zranení, ktoré poškodený utrpel, nevyžadovalo dobu liečenia dlhšiu ako 7 dní.

Je však pravdou, že obžalovaný nepochybne naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil
výtržnosti tým, že napadol iného, čo z dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
vyplynulo.



Pokiaľ sa obžalovaný a obhajoba domáhajú iného hodnotenia dôkazov ako ich hodnotí okresný súd,
v tomto smere krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej do obsahu
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy SR nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhovaných dôkazov,
prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Je výlučne
na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom a pokiaľ obžalovaný s takýmto
hodnotením dôkazov nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd
logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o podstatu skutku, ktorou
napadnutie poškodeného na mieste verejnosti prístupnom, je nesporné, že k takémuto napadnutiu
došlo a aj keď neboli naplnené znaky prečinu ublíženia na zdraví, nemožno konanie obžalovaného
bagatelizovať, či vyviňovať tým, že konflikt mal začať práve poškodený.

Krajský súd nemá pochybnosti o správnosti záverov rozsudku okresného súdu a keďže nezistil žiadne
dôvody, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti podaných odvolaní, s výrokom o vine sa v plnom rozsahu
stotožnil.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tento považuje krajský súd za zákonný. Je pravdou, že okresný súd
však uložil obžalovanému mierny peňažný trest, tento je správny a zákonný s ohľadom na osobu
obžalovaného, ktorý žil bezúhonným životom. Uložený trest má predpoklady pre dosiahnutie svojho
účelu rešpektujúc zásady individuálnej a generálnej prevencie. Okresný súd správne vyhodnotil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď tieto správne aj zistil. Rovnako správny a zákonný je aj
výrok o uložení náhradného trestu a rovnako správny a zákonný je aj výrok o povinnosti obžalovaného
nahradiť poškodenému škodu v preukázanej výške.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
a obžalovaného nie je v žiadnom smere dôvodné, tieto odvolania ako nedôvodné zamietol postupom
podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.