{"guid": "4ad856e9-e240-46d7-aec6-0b3187250a59:61139fa0-c3e0-4552-adb4-9e203aa2ee97", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2", "spisova_znacka": "20Scud/51/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20Scud/51/2014 z 11. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. mája 2015, sp. zn. 20Scud/51/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2", "identifikacne_cislo": "5014200706", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2015-05-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61139fa0-c3e0-4552-adb4-9e203aa2ee97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20Scud/51/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200706
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. M. XX, XX-XXX Y., Poľská republika, právne zastúpená advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o.,
so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s. r. o., so sídlom Palárikova
76, Čadca, IČO: 47 237 201, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., so sídlom
Tvrdého 4, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 16019-2/2014-BA zo
dňa 03.04.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 47178-1/2013-CA zo dňa 17.10.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca, rozhodla, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s. r. o., od 01.09.2013 podľa
slovenskej legislatívy. V odôvodnení uviedla, že od 01.05.2010 sa uplatňuje Nariadenie ES a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia č. 988/2009 zo
16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009 zo
dňa 16.09.2009. Dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca,
kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov.
Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho
zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani
prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Bol vypočutý konateľ spoločnosti ACARTUS Slovakia, s. r. o., Mgr.
Miroslav Šperka. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne vykonával
činnosť ako zamestnanec na území SR a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani
podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia ani podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia.

Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.k.
16019-2/2014-BA zo dňa 03.04.2014 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný konštatoval, že pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. Nariadenia
EP a Rady č. 883/2004 majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy
dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii,
že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a)
základného nariadenia s výhradou čl. 12 a 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského



štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie
v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosť v dvoch alebo
viacerých členských štátoch. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva
činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských
štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec
alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch právnym predpisom
určeným v súlade s čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia
ZUS v Chrzanowie, oprávnená na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 16 ods. 2
Nariadenia č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) oznámila žalobkyni listom z 30.12.2013, že v období
od 01.09.2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s čl. 11 ods.
1 základného nariadenia v spojení s vykonávacím nariadením v znení účinnom od 28.06.2012. Určenie
uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobkyňu oznámila poľská inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS v Chrzanowie v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Sociálnej poisťovni-
ústredie. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov ako sa stanovuje v ods. 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli
inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov informované v súlade s ods. 2, ak už
uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4 alebo najmenej jedna dotknutá
inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto
dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k veci odlišné stanovisko.
Sociálna poisťovňa - ústredie voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov členských štátov bydliska
nenamietala. Preto určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia bude od 01.09.2013
vzťahovať na žalobkyňu, uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola Sociálna poisťovňa - ústredie
informovaná o tejto skutočnosti, sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym.
Na základe toho žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že žalobkyni povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.09.2013 podľa
slovenskej legislatívy nevzniklo.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Mala za to, že žalovaný
nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny
predpis. Žalovaný sa obmedzil na strohé konštatovanie, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, dňa
05.11.2013 vykonávala u zamestnávateľa kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území SR. Žalovaný opomenul uviesť v súvislosti s kontrolou skutočnosti, ktoré sú
významné pre rozhodnutie. Výsledky kontroly neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom
na správu o kontrole neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky a nepreukázala sa ani skutočnosť,
že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Žiadne
individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu uskutočnené neboli. Žalovaný sa len formálne vysporiadal
so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnil. Paušálne poukazovanie na
ustanovenie právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou  žalobcu
je nedostatočné a nezákonné. Bola tiež porušená zásada rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide
o celoslovenský diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky.
Poukázala na čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.09.2014. Poukázal na to, že 30.12.2013 bolo
Sociálnej poisťovni doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS,
z ktorého vyplýva, že na žalobkyňu sa od 01.09.2013 vzťahujú právne predpisy poľskej republiky.
Tvrdenie žalobkyne, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje
diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené.
Na základe schválených postupov pobočky Sociálnej poisťovne rozhoduje o zániku sociálneho poistenia
po skončení platnosti formulára E101/PD A1, resp. o nevzniku povinného sociálneho poistenia, ak
nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, a to vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez
rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti. U osôb s bydliskom v Poľskej republike, u ktorých existuje
cudzí prvok, sa musí uplatniteľná legislatíva posudzovať podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú
nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie čl. 13 ods. 3
základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa čl. 11 ods. 3 písm. a)
základného nariadenia. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Pribratý účastník konania WEBUNG, s. r. o., sa k žalobe nevyjadril.



Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so
zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:

Zo správneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyni bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia ZUS v Chrzanowie zo dňa 30.12.2013, ktorým bolo určené, že v období od
01.09.2013 žalobkyňa podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s čl.
11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004. Toto oznámenie bolo doručené aj Sociálnej poisťovni - ústredie, ako
vyplýva z rozdeľovníka uvedeného na záver oznámenia a tiež aj z vyjadrenia žalovaného v napadnutom
rozhodnutí. Sociálna poisťovňa - ústredie voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov členským
štátom bydliska nenamietala, teda nemala voči určeniu uplatniteľnej legislatívy výhrady. Preto určenie
poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia bude od 1. septembra 2013 vzťahovať na
žalobkyňu, uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola Sociálna poisťovňa - ústredie informovaná o
tejto skutočnosti, sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 nariadenia definitívnym.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ES č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej základné nariadenie),
osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.
Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, Vykonávanie činností v dvoch alebo viacerých členských
štátoch: Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v
ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých
členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia EP a Rady ES č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej vykonávacie
nariadenie), určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy,
ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom
určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť
vykonáva.

Podľa čl. 16 ods. 3 cit. nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa
stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené
príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už
uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca
tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že postupom podľa čl. 16 vykonávacieho
nariadenia došlo medzi žalovaným a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu
určeniu uplatniteľných právnych predpisov, ktoré žalovaný akceptoval. Definitívnym určením
uplatniteľných právnych predpisov je viazaný aj Krajský súd v Žiline a nemá kompetenciu „preskúmať“,
či došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v súlade s príslušnými ustanoveniami
základného a vykonávacieho nariadenia. Treba zdôrazniť, že v danej veci žalovaný nezaložil svoje
rozhodnutie na tej skutočnosti, že by žalobkyňa reálne nevykonávala činnosť zamestnanca na území
SR pre zamestnávateľa Webung s.r.o. od 01.09.2013. Túto skutočnosť nerozporoval, ale vychádzal z
nej, keď aplikoval čl. 16 vykonávacieho nariadenia. Čl. 16 (2) tohto nariadenia sa vzťahuje na osobu
uvedenú v čl. 13 základného nariadenia. Článok 13 základného nariadenia pojednáva o osobách, ktoré
vykonávajú činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch (marginálny názov článku).  T.j. žalovaný
vychádzal z toho, že žalobkyňa na území SR vykonávala činnosť zamestnanca.



Krajský súd je týmto definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov aj v preskúmavanom
konaní viazaný (rovnako rozsudok Súdneho dvora EÚ C-2/2005 zo dňa 26.01.2006).

Čo sa týka námietok žalobcu v žalobe, súd uvádza, že tieto sú v plnom rozsahu nedôvodné. Je
pravda, že prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že nebol preukázaný
reálny výkon činnosti žalobcu ako zamestnanca na území SR. Toto konštatovanie by súd preskúmal v
prípade, ak by napadnuté rozhodnutie žalovaného taktiež zistilo skutkový stav a právne posúdilo vec
tak, ako to učinil prvostupňový správny orgán, teda že by účasť žalobkyne na povinnom nemocenskom a
dôchodkovom poistení a povinnom poistení v nezamestnanosti v SR od 01.09.2013 nevznikla práve na
základe tej skutočnosti, že nebol preukázaný reálny výkon žalobkyne ako zamestnankyne na území SR.
V danom prípade však rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené definitívnym určením uplatniteľných
právnych predpisov vo vzťahu k žalobkyni v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a preto
je právne irelevantné, aké boli výsledky kontroly zo dňa 26.02.2013 vo vzťahu k žalobkyni. Taktiež
nebolo potrebné potom preukazovať individuálne, či žalobkyňa vykonávala v inkriminovanom období od
01.09.2013 na území SR činnosť ako zamestnanec pribratého účastníka konania.

Námietka porušenia princípu rovnakého zaobchádzania taktiež neobstojí, keďže nebolo v žiadnom
prípade preukázané, že by žalovaný iným spôsobom zaobchádzal v správnom konaní so žalobkyňou,
ako je tomu pri iných účastníkoch konania.

V tejto súvislosti taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že na právne posúdenie veci nemá žiaden vplyv
ani predloženie dôkazov na pojednávaní právnou zástupkyňou žalobkyne, ktorými boli podľa jej tvrdenia
fotokópie knihy dochádzok a pracovná zmluva. V danom prípade totiž nebol predmetom dokazovania
reálny výkon činnosti žalobkyne ako zamestnankyne pribratého účastníka na území SR a preto tieto
dôkazy nemôžu zvrátiť právne posúdenie veci súdom.

Žalovaný zákonne postupoval, keď, viazaný definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov
orgánov sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky ZUS, po uplynutí dvojmesačnej lehoty v zmysle čl.
16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia akceptoval toto definitívne určenie a rozhodol tak, že prvostupňové
správne rozhodnutie potvrdil. V danej veci teda nebolo možné aplikovať čl. 13 ods. 3 základného
nariadenia nie preto, že nebol preukázaný reálny súbeh činnosti žalobcu ako samostatne zárobkovo
činnej osoby na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, ale vzhľadom na to, že bolo
preukázané definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov Poľskej republiky na žalobkyňu od
01.09.2013, pričom v zmysle čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto
nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tento členský štát bol určený v
zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a je ním Poľská republika. Toto určenie bolo definitívne, je
ním viazaný aj orgán sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky - žalovaný. Z uvedených dôvodov
Krajský súd v Žiline žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v
konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi konania
zo zákona náhrada trov v tomto type súdneho konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}