{"guid": "e1f157f2-f407-46ea-aa61-b23f31358ed8:26fe20fe-758e-4269-a90a-e616dd447c6c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2", "spisova_znacka": "21S/176/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/176/2014 z 18. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. augusta 2015, sp. zn. 21S/176/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2", "identifikacne_cislo": "5014201118", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26fe20fe-758e-4269-a90a-e616dd447c6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201118
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201118.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. O. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zast. advokátom JUDr. Martinom Dočárom, GARANT PARTNER legal
s. r. o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 6970-20/2014-BA zo dňa 01.08.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 6970-20/2014-BA z 01.08.2014  z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a v e c   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške  251,60 Eur,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.09.2014, doručenou súdu dňa 30.09.2014, domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6970-20/2014-BA zo dňa 01.08.2014, ktorým žalovaný
potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 1642/2014-CA-DvN zo dňa 19.02.2014.
Prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa podľa          § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutiami správnych orgánov obidvoch stupňov bola ukrátená
na svojich právach, rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu nesprávnej aplikácie
právnych predpisov, svojvoľného hodnotenia dôkazov a z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v závažnom právnom pochybení
spočívajúcom v nedôslednej aplikácii čl. 11 ods. 1 a 2 Smernice ES č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje
postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalovaný
riadne neaplikoval čl. 11 ods. 2, bol použitý výlučne formálne, pričom žalovaný nerešpektoval jeho
účel, zmysel a obsah. Poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaný ignoroval svoju zákonnú povinnosť
uvedenú v čl. 11 ods. 3 Smernice ES č. 987/2009 a neriešil otázku bydliska dohodou s príslušným
orgánom druhého členského štátu. V prípade, ak nedošlo k dohode podľa čl. 11 ods. 1, je na mieste ex
lege aplikovať čl. 11 ods. 2. Žalovaný bol povinný rešpektovať úmysel žalobkyne a nie tento nahrádzať
vlastným záverom nemajúcim oporu v skutkovom, dôkaznom ani právnom stave veci. Žalobkyňa
poukazovala aj na tú skutočnosť, že do Veľkej Británie odišla s úmyslom zdržiavať sa tam len dočasne,
výlučne z pracovných dôvodov, nakoľko na území Slovenskej republiky bol nedostatok pracovných
príležitostí, vycestovala za prácou, keďže sa chcela o seba postarať sama vlastnou prácou, jej úmyslom
však nikdy nebolo trvalé usadenie sa mimo územia Slovenskej republiky. Žalobkyňa vždy mala stabilné



bývanie na Slovensku        a v súčasnej dobe sa zdržiava na adrese trvalého pobytu v Slovenskej
republike.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených vo
svojom rozhodnutí. Uviedol, že žalobkyňa bola poistená na území Veľkej Británie počas 5 rokov
bezprostredne predchádzajúcich jej žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti a v prípade, ak by sa
jednalo o poistenie na území Slovenskej republiky, splnila by podmienky vyplývajúce z dikcie ust. § 104
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vzniku nároku.

V zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, v potrebnom rozsahu
zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Uvedené pravidlo je možné v zmysle čl. 61
ods. 2 základného nariadenia uplatniť v prípade, že dotknutá osoba bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými
právnymi predpismi, čo žalobkyňa preukázateľne nesplnila. Cieľom uvedeného ustanovenia je podporiť
hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky
na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v
nezamestnanosti.

Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu
Európskej únie môže zohľadniť aj v prípade uvedenom v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia,
t. j. v prípade, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanie na území
členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1
písm. j) základného nariadenia a článku               11 vykonávacieho nariadenia). V nadväznosti
na uvedené je otázka bydliska v predmetnom prípade, keď žiadateľka o dávku v nezamestnanosti
bezprostredne pred zaradením                 do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu
poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je
zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom
si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Zároveň je potrebné poukázať        na
skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území
štátu pôvodu, nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku
v nezamestnanosti. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom
štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí
dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým,
že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde
naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu. Nakoľko žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázateľne nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v
zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné
posúdiť, či si zachovala bydlisko - centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti
zamestnanca na území Veľkej Británie.

Žalovaný na základe všetkých predložených podkladov dospel v správnom konaní, ktoré sa týkalo
priznania nároku na dávku v nezamestnanosti na oboch stupňoch opakovane k záveru, že bydlisko
- centrum záujmov žalobkyne na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na
území Veľkej Británie zostalo zachované. K rovnakému záveru dospel Úrad pre poistné na národné
poistenie NIC&EO, Bentom park View, Longbenton, Newcastle upon Tyne, ktorý dňa 28.05.2014 potvrdil,
že žalobkyňa podľa jeho záznamov vstúpila do systému sociálneho zabezpečenia Veľkej Británie po
jej príchode         na toto územie dňa 28.05.2005 a žila a pracovala vo Veľkej Británii po celý čas,
kedy sa zdržiavala vo Veľkej Británii, a to do 23.07.2010, platila dane a poistné do systému národného
poistenia vo Veľkej Británii. V predmetnej veci teda nebolo potrebné aplikovať ust. čl. 11 bod 1 ani
bod 2 Smernice ES č. 987/2009, ktorou sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 zo dňa 29.04.2014 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Dĺžka prítomnosti na
území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (žalobkyňa bola
na území Veľkej Británie 5 rokov), aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia
(stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie)



preukázali, že si nezachovala väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca vo
Veľkej Británii.

Žalobkyňa skončila pracovný pomer na území Veľkej Británie z vlastného podnetu, pričom možno uviesť,
že žalobkyni by nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle právnych predpisov Veľkej
Británie. Nie je preto zrejmé, na základe akého právneho dôvodu by žalovaný mal odhliadnuť od faktu, že
žalobkyni v štáte posledného zamestnania nárok      na dávku v nezamestnanosti nevznikol, pričom však
doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v štáte posledného zamestnania by mala automaticky
zohľadniť a priznať nárok   na dávku v nezamestnanosti.

V prípade, ak nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte
posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát
skúma, či vôbec je možné dobu poistenia nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní
o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného
nariadenia, t. j. v prípade zachovania väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje
nárok na dávku v nezamestnanosti.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako
aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

Krajský súd v Žiline rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.08.2015 z dôvodu, že boli splnené podmienky ust.
§ 250f ods. 1 a 2 O.s.p..

Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 7 uvedeného
zákonného ustanovenia rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy
podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím
dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby
poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov,
ktoréhokoľvek z členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy
doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného
členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté
v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 predmetného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa
uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s
právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.



Podľa čl. 65 predmetného nariadenia nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte
ako je príslušný štát

1. Osoba, ktorá je čiastočne alebo prerušovane nezamestnaná a ktorá počas svojej poslednej činnosti
ako zamestnanec alebo samostatne zárobková činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je
príslušný štát, má byť k dispozícii svojmu zamestnávateľovi alebo službám zamestnanosti v príslušnom
členskom štáte. Takáto osoba poberá dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu,
ako keby mala bydlisko v tomto členskom štáte. Tieto dávky poskytuje inštitúcia príslušného členského
štátu.

2. Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobková činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a
ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám v
nezamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 64, úplne nezamestnaná
osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom
vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobková činná osoba.

3. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu u
príslušných služieb zamestnanosti členského štátu jej bydliska, podlieha systémovému kontrolnému
postupu a dodržiava podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto štátu. Ak sa rozhodne, že sa
zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu tiež v členskom štáte, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť
ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba, musí spĺňať povinnosti uplatniteľné
v tomto štáte.

4. Vykonávanie druhej vety odseku 2 a druhej vety odseku 3 ako aj dojednaní o výmene informácií, o
spolupráci a vzájomnej pomoci medzi inštitúciami a službami členského štátu bydliska a členského štátu,
v ktorom daná osoba vykonávala svoje posledné povolanie, sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.

5. a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

b) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie
členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do
členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a)
pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali
naposledy.

6. Dávky poskytované inštitúciou miesta bydliska podľa odseku 5 sú naďalej poskytované na jej náklady.
S výhradou odseku 7 však príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého sa na danú
osoba vzťahovali naposledy, nahradí inštitúcii miesta bydliska plnú výšku dávok poskytovaných touto
inštitúciou počas prvých troch mesiacov. Výška náhrady počas tejto doby nemôže byť vyššia, ako
je splatná výška v prípade nezamestnanosti podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.
V prípade uvedenom v odseku 5 písm. b) doba, počas ktorej sa dávky poskytujú podľa článku 64,
sa odpočíta od doby uvedenej v druhej vete tohto odseku. Dojednania o náhrade sa ustanovia vo
vykonávacom nariadení.

7. Doba náhrady uvedená v odseku 6 sa však predĺži na päť mesiacov, ak daná osoba počas
predchádzajúcich 24 mesiacov dosiahla doby zamestnania alebo samostatne zárobkovo činného
zamestnania aspoň 12 mesiacov v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na ňu vzťahovali
naposledy, ak takéto doby by zakladali nárok na dávky v nezamestnanosti.



8. Na účely odsekov 6 a 7 môžu dva alebo viaceré členské štáty alebo ich príslušné orgány určiť
iné metódy náhrady, alebo upustiť od všetkých náhrad medzi inštitúciami, ktoré podliehajú pod ich
právomoc.

Podľa čl. 11 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009  zo 16.09.2009, ktorým
sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia

1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska
osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum
záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich
s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku
1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla v zmysle ust. § 104 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004,
že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ust.
§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ďalej       na ust. čl. 61 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004, a tiež čl. 65 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia. Rozhodnutím Úradu



práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto, žalobkyňa bola dňa
30.07.2010 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V zmysle uvedeného rozhodnutia si dňa
27.09.2010 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina potrebné
na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a potvrdenie kompetentnej inštitúcie príslušného štátu
- Veľká Británia. V posledných 4 rokoch pred zaradením             do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
t.j. od doby od 30.07.2006 do 29.07.2010 na území Slovenskej republiky preukázala nasledovné doby
poistenia: na území iného členského štátu - Veľkej Británie od 30.07.2006 do 23.07.2010 (t. j. 1455 dní).
Z údajov vo vyhlásení na účely posúdenia bydliska, ktoré žalobkyňa predložila pri uplatnení nároku na
dávku je zrejmé, že bola v období výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej
únie, že mala stabilné zamestnanie. Z toho vyplýva, že zo všetkých dostupných a preukázaných údajov
za štát bydliska žalobkyne na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať
štát výkonu zárobkovej činnosti žalobkyne. Vzhľadom na zistené skutočnosti pre účely konania o nároku
na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať žalobkynine väzby na území Slovenskej republiky
za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie. Ďalej
poukázala na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa
neukončila poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských predpisov a počas posledného zamestnania
v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2
a 5 základného nariadenia sa na žalobkyňu nevzťahuje, preto nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb
poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.

Proti rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Mala za to, že splnila všetky zákonné podmienky
pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Svoje odvolanie
odôvodnila tým, že na území Veľkej Británie mala úmysel zdržiavať sa len dočasne, výlučne z
pracovných dôvodov. Poukázala na znenie čl. 11 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
č. 987/2009 ako vykonávacieho nariadenia k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého bydlisko osoby sa určuje iba za
predpokladu, že existuje rozdiel v stanoviskách, resp. viacerých členských štátov takým spôsobom, že sa
určí centrum záujmu dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií a
súvisiacich skutočností, najmä dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých štátov, celková životná
situácia dotknutej osoby: jej rodiny, stav a rodinné väzby, stabilitu jej bytovej situácie, vykonávanie
akejkoľvek nezárobkovej činnosti, či miesta bydliska dotknutej osoby pre daňové účely. Tiež poukázala
aj na znenie čl. 11 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 Z.z..

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 01.08.2014 č. 6970-20/2014-BA prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

Žalovaný v odôvodnení uviedol, že podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku
dňu zaradenia navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poistenec má nárok na dávku v
nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením     do evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 7
Zákona o sociálnom poistení rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ust. čl. 61 ods. 1,
čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a), čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009.
V zmysle citovaných ustanovení žalovaný posudzoval žiadosť o dávku v nezamestnanosti žalobkyne.
Žalovaný dospel k záveru, že navrhovateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy. Z uvedeného
dôvodu by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Veľkej Británie
do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len
v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas
výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaný poukázal aj na to,
že nie je možné považovať bydlisko navrhovateľky počas jej posledného zamestnania v členskom štáte
Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia je možné určiť centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých
dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: dĺžka a trvalosť
prítomnosti na území dotknutých členských štátov: Ing. S. sa na území Veľkej Británie kontinuálne



zdržiavala od roku 2005 do roku 2010, na územie Slovenska sa vracala každé 2 mesiace, uvedenú
frekvenciu návratov však nevie preukázať; situácia dotknutej osoby vrátane:

- od povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; v konaní bol
preukázaný jeden súvislý pracovný pomer vykonávaný navrhovateľkou na území Veľkej Británie v roku
2005 - 2010. Práca bola vykonávaná v sklade, zamestnanie nemalo dočasný ani sezónny charakter.
Vzhľadom na celkovú dĺžku trvania pracovného pomeru vykonávaného vo veľkej Británii je možné
pracovnú situáciu navrhovateľky vo Veľkej Británii vyhodnotiť ako stabilnú,

- jej rodinného stavu a rodinných väzieb: navrhovateľka je slobodná, istý čas sa      na území Veľkej
Británie zdržiavala spolu s bratom, ktorý tu bol pracovne činný v roku 2006 - 2009, istý čas spolu aj
bývali. Na Slovensko sa vracala k rodičom a k priateľovi,

- jej bytovej situácie, najmä to, či je táto situácia stabilná: počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej
Británii bývala v prenajatých nehnuteľnostiach, na území Slovenska nevlastní nehnuteľnosť určenú na
bývanie, uvádza bývanie s rodičmi. V roku 2006 nadobudla do vlastníctva pozemok,

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely: žiadateľka bola
zamestnaná podľa britských právnych predpisov, takže daňové a odvodové povinnosti taktiež podliehali
britskej legislatíve. Za štát bydliska sa  na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Veľká Británia.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že s ohľadom na všetky zistené skutočnosti Sociálna
poisťovňa, pobočka Čadca opätovne usúdila, že bydlisko navrhovateľky nezostalo počas výkonu
zárobkovej činnosti na území Veľkej Británie zachované na území Slovenskej republiky. S týmto záverom
sa aj žalovaný stotožnil. Navrhovateľke preto nevznikol nárok    na dávku v nezamestnanosti v zmysle
platného právneho stavu.

V preskúmavaných rozhodnutiach rozhodovali správne orgány o žiadosti žalobkyne o priznanie dávky v
nezamestnanosti. V konaní bolo nesporné, že v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe
rozhodnutia správnych orgánov podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti žalobkyňa nesplnila.

Pre riadne posúdenie veci bolo preto potrebné zo strany správneho orgánu vykonať dokazovanie v
otázke zistenia bydliska žalobkyne v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009. V
správnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere na území Veľkej Británie od
roku 2005 do roku 2010, v tomto období žalobkyňa bola poistená v nezamestnanosti na území Veľkej
Británie, ak by preukázala existenciu väzieb na území Slovenskej republiky, a teda existenciu bydliska
v súlade s citovanými právnymi normami na území SR, teda zachovanie tzv. pôvodného bydliska, tak
nárok žalobkyni na priznanie dávky v nezamestnanosti by vznikol.

Ako vyplýva z obsahu správneho spisu, správny orgán vychádzal zo skutočností, že posledné stabilné
zamestnanie, ktoré na území Veľkej Británie ako posledný pracovný pomer žalobkyňa realizovala, bol v
období roku 2005 do roku 2010. Vychádzal z toho, že pracovný pomer žalobkyne bol stabilný, resp. mala
jedno stabilné zamestnanie. V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica zo dňa 31.01.2014, z
ktorej žalovaný vychádzal. Zo zápisnice vyplýva, že žalobkyňa sa na území Veľkej Británie zdržiavala
od septembra 2005                    do 23.07.2010. Na územie Slovenska sa vracala každé dva mesiace,
dovolenku trávila           na území Slovenska. Dĺžka pobytu na území Slovenska bola rôzna. Niekedy to
boli 3 - 4 dni, 1 týždeň, 2 - 3 týždne a raz bola až 1 mesiac počas neplateného voľna na Slovensku. O
týchto skutočnostiach predložila doklady o platbách za letenku za obdobie rokov 2006 - 2010. V zápisnici
žalobkyňa uviedla, že si  v roku 2006 zakúpila stavebný pozemok. Mala otvorený účet v J. I.. Vo vzťahu
k bývaniu vo Veľkej Británii uviedla, že vystriedala                  6 podnájmov, tzn. že nikdy sa nejednalo
o stabilné ubytovanie, resp. bývanie.

Podľa názoru krajského súdu sú dané kritéria pre spôsob určenia bydliska uvedené v čl. 11
vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, ktorými sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk



inštitúcií, ale podľa krajského súdu sú to kritéria, z ktorých aj v preskúmavanej veci mal žalovaný
vychádzať. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že
by zisťoval a vyhodnocoval konkrétnu situáciu žalobkyne v súvislosti s pobytom žalobkyne a jej
zamestnaním na území Veľkej Británie. V prípade konštatovania rodinnej situácie a rodinných väzieb
žalobkyne, tieto tak isto bližšie nezisťoval. V prípade skúmania bytovej situácie, pokiaľ mal žalovaný
za to, že jej bydlisko zostalo v mieste posledného zamestnania stabilné, mal uvedené skutočnosti
preveriť a v tomto smere vykonať dokazovanie. V zápisnici zo dňa 31.01.2014 z výsluchu žalobkyne
vyplýva, že si v roku 2006 kúpila stavebný pozemok a v J. I. mala otvorený účet, z ktorého realizovala
všetky platby, životné poistenie. Pokiaľ žalobkyňa mala trvalý pobyt v E., číslo domu XXX, k trvalému
pobytu sa viažu aj poplatky za miestne poplatky za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, mal
vyzvať žalobkyňu na preukázanie tejto skutočnosti. Podľa názoru súdu žalovaný ani nevyhodnotil dĺžku
a trvalosť pobytu na území dotknutého členského štátu. Žalobkyňa uvádzala, že na územie Slovenska
sa vracala každé 2 mesiace a dovolenku trávila na území Slovenska. Letenky nemohla doložiť, ale
predložila doklady o platbách za letenky za obdobie 2006 - 2010. Žalovaný taktiež nevyhodnotil doklady
o platbách leteniek za obdobie 2006 - 2010. Pokiaľ by vykonané dokazovanie nebolo dostačujúce, bol
povinný podľa názoru krajského súdu v preskúmavanej veci žalovaný skúmať s poukazom na čl. 11 ods.
2 citovaného vykonávacieho nariadenia samotný úmysel žalobkyne, teda hlavne pohnútky a dôvody,
ktoré ju viedli k tomu, aby odišla v roku 2005 do Veľkej Británie pracovať a pohnútky, ktoré ju viedli k
návratu do Slovenskej republiky v roku 2010.

Podľa názoru súdu na základe doterajšieho dokazovania nemožno sa teda bez akýchkoľvek pochybností
stotožniť s názorom žalovaného, že o mieste bydliska žalobcu na základe kritérií uvedených v čl. 11 ods.
1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, a preto nebolo možné aplikovať čl. 11 ods. 2 tohto
nariadenia, t. j. skúmať aj úmysel dotknutej osoby. Je potrebné uviesť, že súčasťou skúmania „miesta
bydliska\" nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovanie bydliska v Slovenskej republike,
ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu - výkonu zamestnania.

Prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie a to výsluchom žalobkyne, jej rodinných príslušníkov,
ale tento dôkaz ostal iba v rovine konštatovania. Taktiež žalovaný doplní dokazovanie a vyhodnotí ho aj
vo vzťahu k listinným dôkazom žalobkyne, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Z toho dôvodu
Krajský súd v Žiline rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust.                             §
250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 02.12.2014 v celkovej výške 251,67 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby á 61,87 Eur a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 3 x 8,04
Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška\") je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
\"výpočtový základ\")..

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo



veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o dávkovej veci sociálneho poistenia (ktorými sú
dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a
poistenia v nezamestnanosti), keďže sa jednalo o prieskum zákonnosti rozhodnutia o nároku na dávku
v nezamestnanosti, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena
vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 23.09.2014, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 30.09.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 61,85 Eur,

3. písomne podanie na súd - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.12.2014 v súlade s § 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 185,55 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (3 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 24,12 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 41,93 Eur, o ktorú sa
zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením
identifikačného čísla SKXXXXXXXXXX na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/
vatResponse.html?, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty (251,60 Eur) považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}