{"guid": "e92d59b5-a174-479c-a43a-18bc3d5a2d8f:32e73e36-82b7-4c22-ba03-10fae0dd34fc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1", "spisova_znacka": "21S/64/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/64/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. septembra 2015, sp. zn. 21S/64/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1", "identifikacne_cislo": "5015200469", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32e73e36-82b7-4c22-ba03-10fae0dd34fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/64/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200469
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: P. T., T. XXX/XX,
XXX XX S., zastúpený advokátom: Mgr. Filip Osvald, C. č. X, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 1100308/1/86961/2015 zo dňa 25.02.2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2015, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/86961/2015 zo dňa 25.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina
č. 9512401/5/5043797/2014 zo dňa 13.11.2014. Daňový úrad Žilina vyrubil prvostupňovým rozhodnutím
rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 v sume 7.388,41 Eur.
Žalobca v žalobe namietal, že faktúry č. VS2011003, VF2011006, VF2011007 a VF2011008 za stavebné
práce vystavené dodávateľom KOMBI STAV, s.r.o., Lipová 2146/56, Martin v celkovej čiastke 27.813,50
Eur sú pravdivé, reálne a odrážajú reálne vykonané stavebné práce od dodávateľa KOMBI STAV, s.r.o..
Reálnosť stavebných prác potvrdil aj konateľ KOMBI STAV, s.r.o., Rastislav Szudár v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 9514401/5/4765830/2013/Sku zo dňa 23.10.2013. Nie je možné voči žalobcovi vyvodiť
zodpovednosť za nepredloženie, prípadne neexistenciu daňovej evidencie u jeho dodávateľa, zároveň
to nemôže byť použité ako dôkaz voči žalobcovi. Žalobca nie je povinný preukazovať ďalšie skutočnosti
rozhodujúce pre určenie dane, keďže absenciu týchto dokladov zabezpečil iný daňový subjekt. Nakoľko
dodávateľ žalobcu potvrdil vo svojej výpovedi reálnosť stavebných prác, je žalobca ochotný správcovi
dane vykonanie týchto prác ukázať na mieste samom (PD Malý Šariš a Nové Mesto nad Váhom),
teda na predmetných nehnuteľnostiach. Správca dane sa však nezaoberal ani odpoveďami Rastislava
Szudára, ktorý uviedol, že posudzované faktúry vystavil, sám popísal a práce boli vykonané tak, ako
je na faktúrach uvedené, osobne prevzal peňažnú hotovosť od žalobcu a osobne podpísal príjmové
pokladničné doklady, pečiatka na dokladoch je pečiatka dodávateľa KOMBI STAV, s.r.o. a faktúry má v
účtovníctve. Správca dane sa zaoberal len jedinou skutočnosťou, že konateľ spoločnosti KOMBI STAV
s.r.o. nepredložil daňovému úradu daňové doklady a účtovníctvo za rok 2011, nepodal daňové priznanie
za rok 2011 a žalovaný si preto nesprávne vyvodil záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil daňové
výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov a porušil teda ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1
zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa názoru žalobcu správca dane týmto konaním porušil § 3 ods.
3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly úzko spolupracoval so správcom dane
a predložil správcovi dane všetky doklady a dokumenty ako dôkaz, ktoré by faktúry č. VF2011003,



VF2011006, VF2011007 a VF2011008 za stavebné práce vystavené daňovým subjektom KOMBI STAV
v celkovej sume 27.813,50 Eur boli uznané za výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie
zdaniteľných príjmov v súlade s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z..
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nemá žiadne majetkové, personálne ani iné prepojenie s dodávateľom
a jeho súčinnosť pri výkone daňovej kontroly, splnenie si povinností voči správcovi dane nemôže mať
vplyv na to, aby sa tento daňový výdavok nepovažoval v zmysle ust. § 2 písm. i) zákona č. 593/2003 Z.z.
za výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom.
Správca dane má možnosť opätovne predviesť konateľa spoločnosti KOMBI STAV, s.r.o., Rastislava
Szudára a zabezpečiť predloženie účtovníctva, aby bolo možné úplne a správne zistiť skutkový stav.
V prípade nepredloženia účtovníctva mohol dotazovať Rastislava Szudára aspoň ohľadne stavieb,
na ktorých boli stavebné práce vykonané a spôsob akým prebiehali. Uvedené otázky by žalobca
sám Rastislavovi Szudárovi položil, avšak o ústnom pojednávaní, ktoré bolo dňa 23.10.2013, kde
bol Rastislav Szudár predvedený OO PZ Liptovský Mikuláš nebol žalobca upovedomený. Preto nie
je žalobcovi jasné, prečo správca dane na základe skutočností, že Rastislav Szudár sa následne
vyhýbal podaniu ďalších informácií a predloženia účtovníctva, nepostupoval tak, že by ho opätovne
predviedol, aby mu bolo možné položiť predmetné otázky. Týmto postupom správcu dane bol porušený
§ 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, keď žalobcovi nebolo umožnené právo klásť svedkovi otázky
pri ústnom pojednávaní a porušené aj ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Vo vzťahu k dôkaznému
bremenu žalobca uviedol, že dôkazné bremeno nemôže vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho
na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný
subjekt. Jedná sa o situácie, kedy správca dane požaduje nové a nové dôkazné prostriedky a len trvá
na skutočnosti, že daňový subjekt svoje tvrdené skutočnosti nepreukázal. Ak platí, že daňový subjekt
svoje dôkazné bremeno uniesol a správca dane napriek tomu vymeria daň v rozpore s predloženými
dôkaznými prostriedkami, stíha dôkazné bremeno práve správcu dane. Vtedy dochádza k prenosu
dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie
najmä tým, že spochybnil reálne uskutočnenie plnenia - stavebných prác. K spochybneniu plnenia však
nemal správa dane žiaden zákonný dôvod, nakoľko toto plnenie bolo priznané samotným dodávateľom.
Podľa názoru žalobcu nie je možné tolerovať situáciu, kedy správca dane vychádzal iba z teoretických
špekulácií alebo konštrukcií akokoľvek pravdepodobných.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a DPH za február až december 2011, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 9512401/5/636535/2014 zo dňa 17.02.2014 na základe vykonanej kontroly
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v
sume 7.388,48 Eur. Neuznal výdavky na nákup rôzneho materiálu v celkovej výške 5.197,47 Eur, z toho
základ dane 4.331,23 Eur ako výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a neuznal
výdavky predstavujúcich úhrady faktúr v celkovej výške 33.376,20 Eur, z toho základ dane 27.813,50
Eur vystavených spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o., Martin. Dôvodom pre neuznanie výdavkov na nákup
rôzneho materiálu v celkovej výške 4.331,23 Eur ako výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov bola skutočnosť, že žalobca nemal v evidencii faktúr za rok 2011 vystavenú žiadnu faktúru za
vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Žalobca nepreukázal, na ktorých stavbách
bol vedený materiál použitý, nepreukázal tak, že tieto výdavky boli vynaložené za účelom dosiahnutia,
zabezpečenia a udržania príjmu, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i)  zákona č. 595/2003 Z.z..  Vo vzťahu
k výdavkom predstavujúcich úhrady faktúr vo výške 33.376, 20 Eur vystavených spoločnosťou KOMBI
STAV, s.r.o., Martin správca dane posúdil ako výdavky nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenia  udržanie príjmov z dôvodu, že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
preukazovali, že práce boli realizované tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach od dodávateľa
KOMBI STAV, s.r.o..
Vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu
stavebných prác deklarovaných na faktúrach. Faktúry, ktoré predložil obsahujú len všeobecný popis
zdaniteľného plnenia a nie sú ani podrobne uvedené súpisy vykonaných prác, nepredložil ani ďalšie
dôkazy ako napr. zmluvy o vykonaní prác, preberacie protokoly, prípadne stavebné denníky a podobne.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych
orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., daňovým výdavkom sa rozumie výdavok na dosiahnutie,
zabezpečenie, udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaním v účtovníctve
daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.



Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 tohto zákona a z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 tohto zákona, pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február - december 2011. O výsledku vykonanej daňovej kontroly vyhotovil protokol č.
9512401/5/636535/2014 zo dňa 17.02.2014. Protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 12.03.2014. Žalobca zaslal elektronicky
vyjadrenie k protokolu č. 9512401/5/636535/2014/Klim zo dňa 17.02.2014. V protokole o daňovej
kontrole vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2011 priznal daň
z príjmov fyzickej osoby vo výške 51,35 Eur, čo predstavuje o 7.397,69 Eur menej ako zistil správca
dane daňovou kontrolou. Správca dane rozhodnutím č. 9512401/5/5043797/2014 zo dňa 13.11.2014
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 v sume
7.388,48 Eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že neuznal výdavky na nákup rôzneho
materiálu v celkovej výške 5.197,47 Eur, z toho základ dane 4.331,23 Eur ako výdavkov na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov a neuznal výdavky predstavujúce úhrady faktúr vo výške 33.376,20
Eur. Z toho základ dane 27.813,50 Eur vystavený spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o., Martin. Dôvodom
pre neuznanie výdavkov na nákup rôzneho materiálu v celkovej výške 4.331,23 Eur bola skutočnosť, že
žalobca nemal v evidencii faktúr za rok 2011 vystavenú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, teda
nebol tento materiál použitý a neuznanie výdavkov vo výške 33.376,20 Eur za úhrady faktúr vystavených
spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o., neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali,
že práce boli realizované tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach od dodávateľa KOMBI STAV,
s.r.o.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/86961/2015 zo dňa
25.02.2015, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení žalovaný uviedol, že kontrolou za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že
žalobca si uplatnil ako daňové výdavky v rozpore s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. výdavky na
nákup materiálu v celkovej výške 4.331,23 Eur (bez DPH) dokladov:
Správca dane neuznal nasledovné výdavky na nákup materiálu v celkovej výške
4 331, 23 eura (bez DPH): doklad č. Z-53 zo dňa 10.05.2011 vo výške 409, 81 eura - omietka, č. Z-117
zo dňa 03.10.2011 vo výške 124, 96 eura - preprava materiálu, č. Z-119 zo dňa 06.10.2011 vo výške 2
200, 02 eura - kamenné prvky, č. V-263 zo dňa 22.11.2011 vo výške 713, 07 eura -prenájom lešenia,
č. V-89 zo dňa 11.04.2011 vo výške 32, 70 eura - klince, drôt, č. V-95 zo dňa 14.04.2011 vo výške 22,
25 eura - purpena, drôt, č. V-91 zo dňa 12.04.2011 vo výške 7, 67 eura - omietka, č. V-101 zo dňa
30.04.2011 vo výške 2, 50 eura - lišta, č. V-103 zo dňa 28.04.2011 vo výške 46, 40 eura - lišta, č. V-109
zo dňa 02.05.2011 vo výške 8, 96 eura - štrk, č. V-112 zo dňa 04.05.2011 vo výške 38, 67 eura - lišta, č.
V-118 zo dňa 11.05.2011 vo výške 42, 98 eura - klince, skrutky, hmoždinky, č. V-119 zo dňa 12.05.2011
vo výške 11, 08 eura - podložky, klince, č. V-145 zo dňa 03.06.2011 vo výške 13, 35 eura - lepidlo, č.
V-l69 zo dňa 14.07.2011 vo výške 9, 65 eura - omietka, č. V-170 zo dňa 15.07.2011 vo výške 40, 20
eura - cement, č. V-171 zo dňa 15.07.2011 vo výške 37, 50 eura - lepidlo, č. V-174 zo dňa 28.07.2011
vo výške 23, 33 eura - lepidlo, č. V-214 zo dňa 03.10.2011 vo výške 20, 51 eura - farby interiér, č. V-226
zo dňa 18.10.2011 vo výške 7, 25 eura - polystyrén, č. V-240 zo dňa 03.11.2011 vo výške 35, 08 eura
- cement, č. V-254 zo dňa 10.11.2011 vo výške 9, 99 eura - paleta EURO, č. V-255 zo dňa 10.11.2011
vo výške 359, 10 eura - Baumit Baumacol Flex Uni, č. V-277 zo dňa 06.12.2011 vo výške 46, 08 eura
- svietidlá, č. V-279 zo dňa 06.12.2011 vo výške 11, 55 eura - svietidlá, č. V-290 zo dňa 20.12.2011 vo
výške 56, 57 eura - výroba profilov.
Dôvodom pre neuznanie uvedených výdavkov ako výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov bola skutočnosť, že žalobca nemal v evidencii faktúr za rok 2011 vystavenú žiadnu faktúru za
vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý.



Správca dane neuznal výdavky predstavujúce úhrady  faktúr v celkovej výške 33.376,20 Eur, z toho
základ dane 27.813,50 Eur, ktoré boli vystavené spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o. za vykonané
stavebnomontážne práce. Jedná sa o faktúry č. VF2011003 zo dňa 25.02.2011 vo výške 4.602,00 Eur
(bez DPH), č. VF2011006 zo dňa 31.03.2011 vo výške 11.280,50 eur (bez DPH), č. VF2011007  zo dňa
31.03.2011 vo výške 7.680 Eur (bez DPH) a č. VF2011008 zo dňa 30.04.2011 vo výške 4.251,00 Eur (bez
DPH). Predmetné výdavky boli zo strany správcu dane posúdené ako nepreukázateľne vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z dôvodu, že spoločnosť KOMBI STAV, s.r.o. nepredložila
požadované daňové doklady a za zdaňovacie obdobie roku 2011 nepodala daňové priznanie k dani z
príjmov právnických osôb.
V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane ohľadne neuznania
výdavkov na nákup materiálu v celkovej výške, bez DPH, 4.331,23 Eur a neuznania úhrad faktúr
vystavených spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o., ako výdavkov preukázateľne vynaložených na
dosiahnutie, zabezpečovanie príjmov. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil relevantným
spôsobom pochybnosti o hodnovernosti faktúr vystavených spoločnosťou KOMBI STAV, s.r.o. výdavkov
na nákup materiálu v celkovej výške, bez DPH, 4.331,23 Eur.

Žalobca v žalobe namietal, že zaúčtovanie predmetných výdavkových pokladničných dokladov do
výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov je opodstatnené a je v súlade s § 2 písm.
i) zák. č. 595/2003 Z.z.. Dôvodom pre neuznanie predmetných výdavkov ako výdavkov na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov zo strany správcu dane bola skutočnosť, že v evidencii faktúr za rok
2011 nemal vystavenú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Vo
vzťahu k tejto námietke súd uvádza: Tvrdenie žalobcu, že na faktúre je uvádzaná hodinová sadzba,
preto nie je možné spárovať faktúry s nákupom materiálu je irelevantné z dôvodu, že dôkazné bremeno
spočíva na daňovom subjekte v súlade s ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku a preto daňový subjekt je
povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalobca mal preto zabezpečiť také vedenie účtovnej
evidencie, aby z nej bolo jednoznačne preukázateľné, na čo bol nakúpený materiál použitý. Vzhľadom
na uvedené súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že faktúry č. VF2011003, VF2011006, VF2011007 a VF2011008 za
stavebné práce vystavené dodávateľom KOMBI STAV, s.r.o., Martin v celkovej sume 27.813,50 Eur
reálne odrážajú vykonané stavebné práce od dodávateľa. K tejto námietke súd uvádza: Žalovaný
predložil správcovi dane predmetné faktúry od dodávateľa KOMBI STAV, s.r.o., Martin, v ktorých je
uvedené - fakturujem Vám za vykonané stavebnomontážne práce v mesiaci február v PD Malý Šariš,
fakturujem Vám za stavebno-pomocné práce na stavbe v Novom Meste nad Váhom za mesiac marec
2011 fakturujem za stavebnomontážne práce na akcii Malý Šariš a pre firmu Kovodstroj za apríl 2011.
Iné údaje týkajúce sa špecifikácie rozsahu a charakteru účtovaných stavebno-montážnych prác nie sú
obsahom posudzovaných faktúr a k faktúram nebol priložený podrobný súpis prác.
V konaní konateľ dodávateľa potvrdil, že práce účtované faktúrami boli aj reálne vykonávané a žalobcom
riadne zaplatené, tieto tvrdenia však nepotvrdil žiadnymi dôkazmi a správcovi dane nepreukázal,
predložením účtovných dokladov, že uvedené faktúry sú zaúčtované v účtovníctve KOMBI STAV, s.r.o.,
nevedel bližšie špecifikovať fakturované práce ani živnostníkov, ktorí fyzicky tieto práce vykonali, napriek
tomu, že správcovi prisľúbil, že doklady budú predložené. Žalobca ani konateľ dodávateľa žalobcu
nepredložili žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a KOMBI STAV, s.r.o. a to zmluvy o dielo, objednávky, stavebné denníky, protokoly o odovzdaní
a prevzatí prác, resp. iné doklady, ktoré by preukazovali konkrétne práce, v konkrétnych dňoch, v akom
rozsahu a ktorými osobami boli fyzicky vykonané.

Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že vychádza zo skutočností,
že dodávateľ žalobcu nepredložil správcovi dane účtovníctvo ani neoznačil živnostníkov, ktorí zrejme v
subdodávke pre dodávateľa žalobcu uvedené práce realizovali. K tejto námietke súd uvádza, že táto
skutočnosť nebola rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá mohla preukázať reálnosť plnenia.

Žalobca v žalobe namietal porušenie práv účastníka daňového konania v časoch, keď sa nezúčastnil
výsluchu konateľa KOMBI STAV, s.r.o., Rastislava Szudára, konaného dňa 23.10.2013. K tejto námietke
súd uvádza nasledovné: Žalobca ako daňový subjekt s poukazom na § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
mal právo byť prítomný pri vypočúvaní svedka a klásť mu otázky. Z obsahu administratívneho spisu súd



zistil, že výsluch svedka Szudára bol vykonaný Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin bez prítomnosti
žalobcu alebo jeho zástupcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/4765830/2013/Sku zo
dňa 23.10.2013 súd zistil, že predmetom ústneho pojednávania bolo preverenie účtovníctva za rok 2011
a dodávateľsko-odberateľských vzťahov v roku 2011 medzi daňovým subjektom KOMBI STAV, s.r.o. a
odberateľom P. T., S.. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že svedok Rastislav Szudár potvrdil, že faktúry
vystavil on a je na nich jeho podpis, že práce boli uskutočnené tak, ako bolo uvedené faktúrach a práce
vykonali pre KOMBI STAV, s.r.o., živnostníci, ktorých však nevedel bližšie označiť, nakoľko ich mená a
údaje sú uvedené na výkaze o odpracovaných hodín. Zároveň sa zaviazal doručiť na Daňový úrad Žilina,
pobočka Martin dňa 06.11.2013 účtovníctvo a iné doklady a oznámenia ďalších skutočností, ktoré sa
týkajú posudzovaných faktúr. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin spísal dňa 06.11.2013 úradný záznam,
z ktorého vyplýva, že Rastislav Szudár sa na daňový úrad nedostavil a nedostavil sa ani dňa 13.11.2013.
Keďže tvrdenia žalobcu a svedka, ktoré uviedli na ústnom pojednávaní pred správcom dňa 23.10.2013
sú zhodné, krajský súd dospel k záveru, že neúčasť žalobcu na výsluchu svedka a nevyužitie práva klásť
svedkovi otázky je síce pochybením správcu dane, ktoré však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalobca uvedené skutočnosti je spôsobilý preukázať inými dôkazmi. Výsluch svedka
Rastislava Szudára aj za prítomnosti žalobcu nemohol mať vplyv na zistené skutočnosti správcom dane.
Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný
sám preukázať, že fakturované práce boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, ak si daňový
subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba z predložených faktúr, ale musí byť schopný
preukázať, že fakturované práce boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V zmysle § 24
ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je
povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy
len vykonáva.
Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že námietky uplatnené v žalobe o prenesení dôkaznej
povinnosti na žalobcu nie sú dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že žalovaný zásady daňového konania rešpektoval. Záver, ktorý žalovaný
uviedol v rozhodnutí, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania
a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých je možné daňovým subjektom
uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky, má oporu v uskutočnenom dokazovaní.
Zhromaždené dôkazy potom žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil v medziach
svojho voľného uváženia, pričom neprekročil jeho zákonné hranice. Podklad pre napadnuté rozhodnutie
bol dostatočný a záver žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí je v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené súd sa nestotožnil s námietkami a právnym názorom žalobcu uplatneným v
žalobe a pretože nezistil ani také vady konania, ktoré by mohli mať z procesného hľadiska vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}