Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/1/2015 z 2. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 2. februára 2015, sp. zn. 20CoE/1/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5113215019.1 Krajský súd Žilina | 20CoE/1/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5113215019.1 | 2015-02-02 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4011edad-ca8e-4882-9fbf-5bb8afd974f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113215019.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215019
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113215019.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej: Z. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, o vymoženie 646,13 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené Exekútorským
úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom U. XX, D., pod EX 8014/13, v štádiu
konania pred vydaním poverenia, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 2Er/936/2013-11 zo dňa 04.11.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie
zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na vzťah medzi oprávneným a povinným sa budú aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vzhľadom na to,
že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere
dňa 02.12.2007 a oprávnený a povinný dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
20.11.2010. V bode 4 tejto dohody bola dojednaná rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku
prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa generálnej
klauzuly neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola
uzavretá ako formulárová zmluva a bola súčasťou obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznania záväzku. Obsah doložky nemal povinný možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko
bola spísaná na predtlačenom formulári dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu zo spotrebiteľskej
zmluvy o úvere. Povaha zmluvy je teda adhézna a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok,
resp. odmietnuť. Poukázal na stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009
Pannon GSM Zrt. bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve
uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako
nekalá. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je podľa § 53 ods. 4 OZ
účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere neplatná. Súd výkon práv oprávneného z rozhodcovskej
doložky považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014. Ak by podľa takejto doložky bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť. Keďže rozhodcovská doložka ako neprimeraná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatnou, jej neplatnosť bránila tomu, aby na základe
nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý v danom prípade mal byť exekučným titulom. Súd preto



v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „EP“) žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho
vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Oprávnený poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorej zákonnej úpravy exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať
poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou
platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom, alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie,
je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd
vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom
prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je
neprípustný z dôvodu, že platný právny poriadok neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci dokazovanie alebo rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho
výrok. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní
dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných
prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora C-40/08).
Ďalej namietal právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, najmä s poukazom na aplikáciu § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru, pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na dôvodovú správu
k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť
celej rozhodcovskej doložky.
Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z
ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák.č.
244/2002 Z.z., teda rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými
mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku, nakoľko nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor
plnenia s dobrými mravmi.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 243d ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) na
exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra
2014.



4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že povinná uzavrela s oprávneným dňa
20.11.2010 dohodu, ktorej súčasťou bola v čl. 4 rozhodcovská doložka. Prvostupňový súd správne
vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na podklade
ktorej nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom prvostupňového súdu, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Krajský súd v
súlade s prvostupňovým súdom konštatuje, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
ako individuálne nedojednaná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:
Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora
o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon
o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej
sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto
špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým
je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2014 priamo ukladá súdu, aby
preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže
vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi, a preto táto
námietka nie je dôvodná. Samotným preskúmaním nie je možné dôjsť k záveru, že exekučný súd je
súdom tretej inštancie a že v rozpore s právnym poriadkom koná akoby súd konajúci o opravnom
prostriedku proti exekučnému titulu. Prvostupňový súd len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Exekučný titul je povinný exekučný súd skúmať
z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tým nie je narušený princíp právnej istoty
súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na
prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady
z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc.

Vo vzťahu k námietke, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka, pretože sa jedná o právny vzťah uzavretý pred 01.01.2008, súd uvádza, že tento právny
vzťah, konkrétne zmluva o úvere uzavretá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom dňa 02.12.2007, na
základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky sa spravuje zák. č. 250/2007 Zb. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (Zákon o ochrane spotrebiteľa). Ten v § 3 ods. 3 vymedzoval, ktoré
zmluvy je potrebné chápať ako spotrebiteľské. Takými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Teda aj zmluva medzi pôvodným veriteľom
a dlžníkom - povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke v dohode
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 02.11.2010 platí, že túto je tiež potrebné
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa OZ účinného ku dňu jej uzavretia.

Čo sa týka poslednej námietky, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
titulom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014, uvedené nastáva v prípadoch, ak súd meritórne preskúmava
správnosť rozhodcovského rozsudku vo veci samej, t.j. nehodnotí prípustnosť či neprípustnosť určitej
zmluvnej podmienky. Táto situácia však v danom prípade nenastala. Súd predtým, ako by vyhodnotil
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku (ktorou sa v napadnutom rozhodnutí správne nezaoberal),



zamietol poverenie na vydanie exekúcie z iného dôvodu, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložky z hľadísk uvedených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto nie je možné v danej
veci vychádzať z rozsudku NS SR č.k. 3MCdo/11/2010, ktorý sa zaoberá preskúmavaním správnosti
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Táto námietka je preto taktiež nedôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.