Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/122/2015 z 30. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. marca 2015, sp. zn. 6Co/122/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5113217049.1 Krajský súd Žilina | 6Co/122/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5113217049.1 | 2015-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/120ba783-bc20-4d0a-8808-8776634e3d1e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113217049.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/122/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113217049.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. - P., W. č. XXXX/XA, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Bušfy, so sídlom G. J., L.. A. Y. č. XX/
X, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 371,84 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/270/2013-55 zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 788 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 371,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 371,84 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň týmto rozsudkom okresný súd uložil odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 248,70 Eur a náhradu
iných trov konania vo výške 22,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo ku škodovej
udalosti, pri ktorej bol poškodeným navrhovateľ a škodová udalosť bola pokrytá poistnou zmluvou
medzi navrhovateľom ako poisteným a odporcom ako poisťovňou. Navrhovateľ preukázal, že oprava
poškodeného motorového vozidla stála 698,34 Eur, ktorú sumu zaplatil. Odporca však na základe
prešetrenia škodovej udalosti neuznal charakter a rozsah vyúčtovanej opravy a poistné plnenie vyplatil
v sume 326,50 Eur a zvyšok nepriznal s odôvodnením neprimeraných nákladov. V danom prípade
zostal teda sporný rozdiel medzi skutočne vzniknutou škodou (nákladmi, ktoré musel na opravu čelného
skla motorového vozidla navrhovateľ skutočne vynaložiť) a sumou, ktorú mu odporca poskytol z titulu
uzatvoreného zmluvného poistenia. Sporové strany nepreukázali, že by bolo v poistenej zmluve dané
obmedzenie rozsahu plnenia podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitne odporca v zmysle
jeho obrany nepreukázal taký stav zmluvy, ani postup pri vybavovaní škodovej udalosti, ktorý by
odôvodnil nepriznanie takto vynaloženej náhrady samotným poškodeným. Okresný súd za skutočnú
škodu v danom prípade považoval sumu 698,34 Eur vyúčtovanú faktúrou za opravu - výmenu čelného
skla s príslušenstvom u predmetného vozidla navrhovateľa. Pokiaľ odporca zaplatil z titulu poistného
plnenia navrhovateľovi len časť tejto sumy (326,50 Eur), okresný súd mu uložil povinnosť uhradiť
zostávajúcu čiastku s príslušenstvom.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny
a zamietnutia návrhu na začatie konania. Nespochybnil vznik škody na vozidle navrhovateľa. Odporca
skutočne poskytol poistné plnenie navrhovateľovi, a to na základe poistnej zmluvy; táto zmluva však
nie je havarijným poistením uzatvoreným medzi navrhovateľom a odporcom, ale poistením: produkt
„Bezstarostný domov“ uzatvoreným s poistníkom I. C., kde je okrem iného aj poistenie zodpovednosti za
spôsobenú škodu. Škodu spôsobil poistený a nie odporca. Medzi účastníkmi neexistuje žiaden zmluvný
vzťah, na základe ktorého by mal odporca poskytnúť poistné plnenie navrhovateľovi, a to v zmysle



§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu poukazoval
na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 4.6.2012, z ktorého je zrejmé, že odporca nie je v konaní
pasívne legitimovaný a navrhovateľ si mal škodu, ktorá vznikla, uplatňovať priamo voči poistenému
(škodcovi). Nakoľko ku škode nedošlo napr. v dôsledku prevádzky motorového vozidla, neexistuje
možnosť uplatňovania si nároku na náhradu škody priamo aj voči poisťovateľovi. Odvolateľ považoval
rozhodnutie za nepreskúmateľné. Ak by súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinným dôkazom -
poistnou zmluvou, zistil by, že medzi účastníkmi neexistuje žiaden zmluvný vzťah.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že tiež mu nie je zrejmé, prečo okresný súd poukazoval v rozhodnutí na havarijné
poistenie motorového vozidla, keď svoj nárok odvodzoval z poistenia zodpovednosti za spôsobenú
škodu, ktoré bolo súčasťou poistenia: produkt „Bezstarostný domov“, ktoré uzavrel s odporcom I. C..
Vyjadril presvedčenie, že aj napriek existencie poistného vzťahu medzi škodcom a odporcom, je práve
navrhovateľ tým subjektom, ktorý je aktívne legitimovaný domáhať sa poskytnutia plnenia vo výške
ním uhradenej časti faktúry, a to voči odporcovi, ktorý je poisťovateľom škodcu. Podstatou poistného
vzťahu, ktorý sa týka zodpovednosti za spôsobenú škodu je to, že poisťovateľ preberá na seba povinnosť
poistného nahradiť škodu, ktorú poistený spôsobí tretej osobe v dôsledku svojej činnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne
závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ utrpel dňa 21.5.2012 škodu na motorovom
vozidle, ktorú spôsobil I. C.. Navrhovateľ si u odporcu uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody, a to
na základe poistnej zmluvy (týkajúcej sa poistenia domácnosti), ktorú uzavrel I. C. s odporcom. Keďže
odporca poskytol navrhovateľovi len časť uplatnenej sumy, v konaní sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
zvyšnej časti finančnej čiastky s príslušenstvom.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zjavné, že súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že škoda bola
spôsobená na motorovom vozidle navrhovateľa, ktorý je poistencom odporcu z havarijného poistenia.
Za spornú považoval následne už len skutočnosť, v akej výške mal odporca plniť poistné plnenie
v prospech navrhovateľa. Uvedené myšlienkové postupy nevychádzajú z obsahu návrhu na začatie
konania a nemajú ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ (podľa doteraz vykonaných
dôkazov) nevstúpil s odporcom do žiadneho zmluvného vzťahu, svoj nárok odvodzoval z poistnej zmluvy



uzavretej medzi odporcom a I. C., čo vyplýva z obsahu žaloby. Pokiaľ okresný súd posudzoval uplatnený
nárok na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, sú jeho závery nepodložené, a
preto aj nepreskúmateľné.

Ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na neexistujúcich dôkazoch, potom si taký súd nesplnil
ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania právo na spravodlivú ochranu
jeho práv a oprávnených záujmov. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie
zrušiť ako nepreskúmateľné a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých
pochybení. Pri ďalšom postupe okresný súd dôsledne posúdi právny vzťah medzi účastníkmi konania,
ako aj právny vzťah vzniknutý medzi odporcom a I. C. a vyvodí z toho zodpovedajúce právne závery.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.